Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45C-58-2018.pdf
PDF · 125.47 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/58/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, proti odporcom: 1/ S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Z., 2/ D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal sa uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ ako záložcom, aby v rámci výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a opakovanej dobrovoľnej dražby sprístupnili pozemky registra „C" par. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2; pozemok, par. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2 a stavbu, bez súpisného čísla, postavenú na pozemku registra „C" par. č. XXXX/X, druh stavby: rozostavaná stavba; zapísané na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Z. pre okres: Z., obec: Z., katastrálne územie: Z., navrhovateľovi a jeho zamestnancom, dražobníkovi poverenému navrhovateľom a jeho zamestnancom, súdnemu znalcovi určenému dražobníkom povereným navrhovateľom a záujemcom o nadobudnutie predmetných nehnuteľností, ktorí sa dostavia na miesto nehnuteľnosti v termínoch uvedených a oznámených v súlade s § 11 ods. 1, § 12 ods. 2, § 13 a v súlade s § 17 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ( ďalej len ZoDD) za účelom vykonania obhliadky predmetných nehnuteľností na čas nevyhnutný na jej vykonanie.
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol rozhodujúce skutočnosti, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel so záložcami ako dlžníkmi zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX dňa 05.12.2014 a zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok dňa 05.12.2014, predmetom, ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Z. pre okres: Z., obec: Z., katastrálne územie: Z., na zabezpečenie záväzkov záložcov zo zmluvy o úvere.
3. Následne navrhovateľ, ako veriteľ uzavrel so záložcami ako dlžníkmi zmluvu o úvere č. XXXXXXXX XX dňa 07.10.2015 a zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 07.10.2015, ako aj Dodatok č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 14.10.2015, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Z., pre okres: Z., obec: Z., katastrálne územie: Z., na zabezpečenie záväzkov záložcov zo zmluvy o úvere.
4. Nakoľko si záložcovia neplnili zmluvné povinnosti ako dlžníci zo zmluvy o úvere riadne a včas, navrhovateľ bol nútený pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX dňa 15.06.2017 a zmluvy o medziúvere č. XXXXXXXXXX dňa 22.02.2017 a následne k výkonu záložného práva v súlade s § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 10
Občianskeho zákonníka, oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27.07.2017 a dňa 09.03.2017. Navrhovateľ navrhol výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby dražobníkovi AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46141 341 dňa 01.06.2017. Dražobník v zmysle ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby prostredníctvom znalca v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností a v 3 týždňovej lehote vyzval záložcov, aby sprístupnili nehnuteľnosť pre účely jej ohodnotenia znalcom.
5. Záložcovia napriek výzve nehnuteľnosť nesprístupnili, preto znalec vykonal ohodnotenie nehnuteľnosti obhliadkou zvonku a z dostupných údajov, na podklade starých znaleckých posudkov č. 191/2014 a 87/2015 vypracovaných súdnou znalkyňou Ing. W. O.. Nehnuteľnosť bola ohodnotená Znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným L.. M.. dňa 07.08.2017 na 182.000 eur. Spolu s vytýčením termínu dražby na 25.10.2017 dražobník vytýčil aj termíny dvoch obhliadok na 06.10.2017 a 23.10.2017, na ktorých si záujemci o kúpu nehnuteľnosti na dražbe mohli založené nehnuteľnosti obhliadnuť. Vzhľadom na to, že ani na jednej obhliadke vytýčenej dražobníkom nebolo záujemcom o kúpu založených nehnuteľností umožnené vykonať obhliadku nehnuteľnosti práve zo strany záložcov, dobrovoľnej dražby sa nezúčastnil ani jeden zo záujemcov a licitátor dražobníka musel vyhlásiť dražbu za neúspešnú.
6. Po prvej neúspešnej dražbe vytýčil dražobník termín opakovanej dražby na 15.12.2017 o 9:30. Spolu s vyhlásením opakovanej dražby dražobník v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. určil opätovne dva termíny na 30.11.2017 o 09:00 hod a na 11.12.2017 o 09:00 hod. Ani v prípade opakovanej dražby nebola nehnuteľnosť sprístupnená záujemcom a opakovaná dražba bola vyhlásená licitátorom za neúspešnú práve z toho dôvodu, že záujemcovia, ktorí sa dostavili na obhliadku založených nehnuteľností si nehnuteľnosti nemohli obhliadnuť. Nehnuteľnosť bola od opakovaného kola neúspešne ponúkaná za cenu 136.500 eur, teda v súlade s § 16 ods. 6 ZoDD za tri štvrtiny stanovenej všeobecnej hodnoty, na inzerát sa neohlásil žiaden záujemca.
7. Po druhom neúspešnom kole navrhovateľ upustil od vykonania dražby dňa 20.03.2018 a navrhol vykonanie záložného práva formou dobrovoľnej dražby inému dražobníkovi, Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., so sídlom Kalvínske nám. 2, Levice, IČO: 36 706 655, tento je na základe návrhu navrhovateľa pripravený vykonať dražbu za použitia neodkladného opatrenia. Z dôvodu predchádzajúcich neúspešných pokusov predaja zálohu na dražbe tak navrhovateľ začal s výkonom záložného práva dražbou od znova.
8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že záložcovia nesprístupnením nehnuteľnosti v procese dražby fakticky bránia výkonu záložného práva, sprístupnenie nehnuteľnosti je potrebné zabezpečiť aj v záujme objektívnosti a transparentnosti dražby, nariadenie neodkladného opatrenia chráni ústavné práva tak navrhovateľa ako aj odporcov ako záložcov. Nariadenie neodkladného opatrenia je najvhodnejší prostriedok ochrany práv navrhovateľa.
9. Záložcovia nesprístupnením nehnuteľnosti v procese dražby fakticky bránia výkonu záložného práva. Napriek tomu, že záložcovia prostredníctvom záložnej zmluvy platne zriadili záložné právo navrhovateľa, odmietajú plniť zákonné povinnosti, ktoré sú so záložným právom spojené. Záložcovia majú povinnosť plniť si vyššie uvedené zákonné povinnosti, tieto však nie sú zo strany navrhovateľa a dražobníka nijako mimosúdne vynútiteľné, preto navrhovateľ nemá inú možnosť ako požadovať neodkladným opatrením úpravu pomerov v záujme ochrany veriteľa a celkovej vymožiteľnosti jeho pohľadávky voči odporcom. Občiansky zákonník ani Zákon o dobrovoľných dražbách neviaže na nesplnenie povinnosti záložcami žiadnu sankciu, preto prostredníctvom zákonných nepriaznivých následkov, ktoré by motivovali záložcov nehnuteľnosť sprístupniť nemožno efektívne zabezpečiť, aby bol predmet dražby sprístupnený. Navrhovateľ a nim poverený dražobník sú subjektami súkromného práva a preto aj s ohľadom na základnú zásadu súkromného práva, zásadu rovnosti subjektov súkromného práva, ani navrhovateľ a ani dražobník nemajú právne prostriedky, ktorými by si vynútili sprístupnenie predmetu dražby napriek zrejmej existencii povinnosti záložcov.
10. S poukazom na neexistenciu zákonom upravených nepriaznivých následkov, ktoré by boli naviazané na nesplnenie povinnosti a s poukazom na absenciu právnych prostriedkov, ktorými by si vynútili navrhovateľ a ním poverený dražobník sprístupnenie predmetu dražby, záložcovia môžu bez
akéhokoľvek zákonného postihu efektívne brániť oprávnenému výkonu záložného práva postupom, ktorý je nie len v rozpore s dobrými mravmi ale aj v rozpore so zákonom. Záložcovia tak bez právneho dôvodu zasahujú do ústavných práv navrhovateľa a fakticky popierajú účel zákonného zabezpečenia, ktoré sami dobrovoľne poskytli. V zmysle zásady „nikto nemôže zlepšiť svoje postavenie protiprávnym jednaním“, záložcovia by nemali mať výhody zo svojho protiprávneho konania, navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 04. 04. 2014, sp. zn. 1Afs 20/2014, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 50A 5/2016, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 52Af 26/2014, rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 3653/11 zo dňa 05.06.2012.
11. Sprístupnenie nehnuteľnosti je potrebné zabezpečiť aj v záujme objektívnosti a transparentnosti dražby. Podľa 12 ods. 3 ZoDD, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. V prípade, že záložcovia nesprístupnia predmet dražby, znalec, ktorého objednal dražobník vyhotoví znalecký posudok z dostupných údajov. Dostupnými údajmi v praxi býva stavebnotechnická dokumentácia, údaje z katastra nehnuteľností, obhliadka nehnuteľnosti z vonku a štandardne aj starší znalecký posudok, ktorý bol vyhotovené pre účely úveru. Vzhľadom na to, že tento posudok bol vyhotovený v čase pred čerpaním úveru, tento nezachytáva budúce technické zhodnotenie, ktoré bolo financované prostriedkami poskytnutými z úveru. Znalec objednaný dražobníkom preto vyhotoví znalecký posudok, ktorý je síce v súlade so zákonom, ale nemusí zachytávať skutočnosť. Zabezpečiť ohodnotenie nehnuteľnosti jej sprístupnením je dôležité s ohľadom na viaceré dotknuté subjekty.
12. Z pohľadu záložcu, znalecký posudok zohľadní investíciu do nehnuteľnosti a cena môže byť vyššia ako v prípade, v ktorom by nehnuteľnosť nebola sprístupnená. Sprístupnenie nehnuteľnosti je preto aj v záujme záložcov samotných, hoci si to nemusia v čase vykonania ohodnotenia plne uvedomovať. Čím vyššia je stanovená všeobecná hodnota v znaleckom posudku, tým silnejší je aj predpoklad na vyšší výťažok z dražby ako aj uspokojenie pohľadávky navrhovateľa a na prípadné vyplatenie hypotéky z výťažku záložcom. Z pohľadu dražobníka, sprístupnenie nehnuteľnosti záložcom umožňuje čo najpresnejšie ohodnotenie, ktoré nebude dotknutými subjektami rozporované, aj s poukazom na možnosť vlastníka namietať ohodnotenie predmetu dražby, prípadne žiadať nový znalecký posudok v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD. Sprístupnenie nehnuteľnosti ďalej umožňuje dražobníkovi nadobudnúť plnú znalosť o všetkých záležitostiach týkajúcich sa nehnuteľnosti, pričom mu zároveň umožňuje zaobstarať fotodokumentáciu potrebnú pre propagáciu dražby, v záujme čo najväčšieho počtu záujemcov. Výsledok sprístupnenia - znalecký posudok, predstavuje dokument rozhodujúci aj pre cenotvorbu v rámci dražby a od jeho výsledku sa odvodzuje aj zákonom dovolená možnosť zníženia vyvolávacej ceny. Sprístupnenie predmetu dražby záujemcom je zároveň dôležité pre jeho propagáciu, generovanie záujmu záujemcov a v konečnom dôsledku napomáha dosiahnutiu čo najvyššej možnej ceny pri predaji v dražbe. Z pohľadu záujemcu, je sprístupnenie predmetu dražby dôležité jednak z hľadiska úplnosti informácii o predmete dražby, ktorý má záujem nadobudnúť do svojho vlastníctva ako aj z hľadiska oboznámenia sa so stavom predmetu dražby na vlastné oči. Nesprístupnenie predmetu dražby a teda absencia možnosti obhliadnuť si predmet kúpy je faktorom, ktorý má veľmi silný vplyv na záujem potenciálnych kupujúcich, nakoľko je prirodzené, že kupujúci bude skôr ochotný nadobudnúť predmet dražby, keď bude plne oboznámený s jeho stavom ako v prípade, keď nevie čo kupuje. Z pohľadu racionálne zmýšľajúcich záložcov, je splnenie si povinnosti sprístupniť nehnuteľnosť aj v ich záujme najmä z pohľadu stanovenia všeobecnej hodnoty ich majetku znaleckým posudkom, ktorý objektívne zachytí aj zhodnotenie nehnuteľnosti z prostriedkov, ktoré nadobudli z úveru. V prípade ohodnotenia nehnuteľnosti bez obhliadky, znalec nemôže zohľadniť zhodnotenie interiéru nehnuteľnosti ale môže prevziať len stav zo staršieho znaleckého posudku. Stanovenie všeobecnej hodnoty má dopad nie len na ponukovú cenu, ale aj na zákonom povolené zníženie tejto ceny. Sprístupnenie nehnuteľnosti je rozhodujúce aj pre záujemcov, jednak z dôvodu oboznámenia sa so znaleckým posudkom, ktorý by dôkladne zachytil technický stav nehnuteľnosti ako aj oboznámenia sa s nehnuteľnosťou priamo na obhliadke nehnuteľnosti, pretože na základe oboznámenia sa s nehnuteľnosťou je záujemca ochotný nadobudnúť ju do vlastníctva tak, ako je to v prípade priameho predaja mimo výkonu záložného práva. V záujme dosiahnutia čo najvyššieho výťažku z dražby je preto potrebné zabezpečiť obdobné podmienky predaja, aké sú pri predaji nehnuteľnosti mimo výkonu záložného práva, teda aj s riadne vykonanou obhliadkou nehnuteľnosti. Postup, ktorého sa navrhovateľ pred súdom domáha odporúča aj odborná literatúra, konkrétne, Budjač, Gibaľová, Straka, Lazáková, Zákon o dobrovoľných dražbách - Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, k § 12 ods. 3, s. 190: „ dražobník by sa nemal uspokojiť s nesplnením súčinnostnej povinnosti, ale mal by sa aktívne snažiť
o jej vykonanie, a to v konaní pred súdom, na základe návrhu na plnenie„. A Budjač, Gibalbvá, Straka, Lazáková, Zákon o dobrovoľných dražbách - komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017.
13. Nariadenie neodkladného opatrenia chráni ústavné práva tak navrhovateľa ako aj záložcov. Nariadenie neodkladného opatrenia napomôže predchádzať nejasnostiam a sporom v súvislosti s dobrovoľnou dražbou, prispeje k efektivite a transparentnosti dobrovoľnej dražby a zároveň garantuje dodržanie práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ústavy SR na strane záložcov ako aj na strane navrhovateľa. Umožnenie riadneho vykonania ohodnotenia predmetu dražby a sprístupnenie predmetu dražby záujemcom garantuje speňaženie majetku záložcov za cenu, ktorá najviac zodpovedá trhovej hodnote, čím sa minimalizuje zásah do ich majetkových práv v zmysle čl. 20 Ústavy SR na strane záložcov ako aj na strane navrhovateľa. Nariadenie neodkladného opatrenia umožňuje efektívnu realizáciu výkonu záložného práva navrhovateľa a tak umožňuje uspokojenie pohľadávky veriteľa v plnom rozsahu, bez toho, aby bola efektivita dražby oslabovaná konaním záložcov. V poslednom rade nariadenie neodkladného opatrenia prispeje k transparentnosti dražby, pretože môže eliminovať situáciu, v ktorej by sa záložcovia rozhodli, že nehnuteľnosť sprístupnia len spriaznenej osobe, ktorá v nízko konkurenčnom prostredí (spôsobenom nesprístupnením nehnuteľnosti ostatným záujemcom) odkúpi nehnuteľnosť na dražbe za nízku cenu, na úkor uspokojenia pohľadávky navrhovateľa s tým, že nehnuteľnosť následne záložcovia prostredníctvom spriaznenej osoby odkúpia.
14. Nariadenie neodkladného opatrenia je najvhodnejší prostriedok ochrany práv navrhovateľa. Z hľadiska testu proporcionality, ide o spor práva vlastniť majetok a práva na súdnu ochranu na strane navrhovateľa a na strane záložcov sa neodkladné opatrenie môže dotknúť práva vlastniť majetok a práva na obydlie. Z hľadiska testu vhodnosti, nariadením neodkladného opatrenia dôjde k zásahu do práva vlastniť majetok a do práva na obydlie len v tom smere, že záložcovia pri realizácii svojich vlastníckych oprávnení, budú obmedzení vo vopred dohodnutých termínoch, na čas nevyhnutný na vykonanie obhliadok povinní nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve sprístupniť. Toto obmedzenie však prináša aj benefit v podobe garancie riadneho a zákonného zásahu do ich ústavou garantovaných práv. Navrhovateľ mal za to, že v prípade testu racionálneho prepojenia medzi zásahom do práva a naplnením účelu tohto zásahu, je neodkladné opatrenie efektívny prostriedok, ktorý včas a efektívne zabezpečí ochranu práv navrhovateľa ale aj záložcov z vyššie uvedených dôvodov. V poslednom rade, v prípade testu nevyhnutnosti zásahu do ústavných práv, sa nariadenie neodkladného opatrenia javí ako jediné ekonomicky a časovo nenáročné a zároveň efektívne. Navrhovateľ ako aj dražobník, sú osobami súkromného práva a nemajú žiadne zákonné prostriedky na vynútenie si splnenia povinností záložcov. Ako prvý prostriedok ochrany práv prichádza do úvahy žaloba na plnenie. V tomto prípade by žaloba na plnenie nepredstavovala zákonný prostriedok, ktorý by včas zabezpečil ochranu práv navrhovateľa a záložcov s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 ZoDD ( „dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov ) a z dôvodu absencie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia vo veci samej, na suspenzívny účinok opravného prostriedku v konaní o plnenie a s ohľadom na priemerné trvanie konania vo veci na prvom stupni z dôvodu nápadu na slovenské všeobecné súdy. Rovnako ani následnú žalobu o náhradu škody z dôvodu neplnenia zákonných povinností záložcami nemožno považovať za efektívny prostriedok vzhľadom na neexistenciu postihnuteľného majetku záložcov. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda zjavne najproporcionálnejším zákonným prostriedkom na ochranu práv dotknutých subjektov.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené správanie sa záložcov navrhovateľ mal za to, že v danom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť, že pri zamýšľanom opakovanom výkone záložného práva iným dražobníkom budú záložcovia opätovne fakticky mariť výkon záložného práva tým, že založenú nehnuteľnosť nesprístupnia ani znalcovi a ani možným záujemcom o kúpu predmetu dražby. Z dôvodu neúmerného plynutia času pre nemožnosť riadneho uskutočnenia výkonu záložného práva neplnením povinností odporcami tak v záujme zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa voči odporcom toho času vzniká naliehavá potreba okamžitej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia, ktorá umožní navrhovateľovi ako záložnému veriteľovi transparentný výkon záložného práva s cieľom uspokojenia svojej pohľadávky. Bez nariadenia neodkladného opatrenia možno konštatovať opätovne bránenie sprístupnenia predmetných nehnuteľností zo strany odporcov a vzniku nevymožiteľnosti navrhovateľovej pohľadávky voči odporcom z dôvodu riadneho neohodnotenia
predmetu dražby, nesprístupnenia nehnuteľností možným záujemcom a vzniku ďalších nevymožiteľných nákladov voči odporcom na strane navrhovateľa. Žaloba na plnenie by nepredstavovala zákonný prostriedok, ktorý by včas zabezpečil ochranu práv navrhovateľa a záložcov s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 ZoDD a z dôvodu absencie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia vo veci samej, na suspenzívny účinok opravného prostriedku v konaní o plnenie a s ohľadom na priemerné trvanie konania vo veci na prvom stupni z dôvodu nápadu na slovenské všeobecné súdy.
16. Navrhovateľ poukázal aj na názor vyjadrený v Komentári k CSP, (Števček, Ficová, et. al., Civilný sporový poriadok - komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1085-1086) „Civilný sporový poriadok upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného opatrenia na konanie vo veci samej. „ Ak súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami alebo sú tu iné reálne dôvody, pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ktorý umožňuje v záujme dočasnej úpravy pomerov medzi stranami vydať neodkladné opatrenie aj bez toho, aby bolo začaté konanie vo veci. Potreba neodkladnej úpravy pomerov je odôvodnená aj z dôvodu nepomeru ponukovej ceny zálohu, ktorá je momentálne v hodnote 136.500 eur a výšky pohľadávok navrhovateľa, ktoré s príslušenstvom (bez nákladov na vykonanie 2 kôl dražieb) predstavujú sumu 210.770,14 eur k 27.3.2018, pričom táto sa ďalej úročí úrokmi z omeškania. Vzhľadom na uvedené hrozí, že pohľadávka veriteľa nebude uspokojená v plnej miere a vykonaním ďalšieho potenciálne neúspešného kola dražby (z dôvodu nesúčinnosti záložcov) sa právo na uspokojenie navrhovateľa ešte viac oslabí. Navrhovateľ poukázal aj na rozhodnutia súdov, ktoré prijali v obdobnej situácii záver, ktorý je totožný s podaným návrhom (KS Košice, sp. zn. 3Co/337/2009, KS Trenčín, sp. zn. 5Co/278/2014, KS Prešov, sp. zn.8Co/23/2015, KS Prešov, sp. zn.18Co/44/2015). V danom prípade existuje odôvodnené riziko nesprístupnenia nehnuteľnosti pre účely výkonu záložného práva v dražbe záložcami, ktorí už pri predchádzajúcich pokusoch o výkon záložného práva marili jeho výkon neplnením svojich povinnosti a nesprístupnením nehnuteľností záložcami tak vzniká zásah do práv navrhovateľa.
17. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení navrhovateľ predložil listinné dôkazy: Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2014, Všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby, Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 05.12.2014, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.10.2015, Všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby, Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 07.10.2015, Dodatok č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 14.10.2015, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.06.2017, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.02.2017, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27.07.2017, zo dňa 09.03.2017, Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 07.08.2017 vypracovaný znalcom Ing. M. H., A.., N. na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností pre účel vykonania dobrovoľnej dražby zadávateľa AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., Bratislava, výpis z LV č. XXXX okres: Z., obec: Z., katastrálne územie: Z., Výzva na vykonanie obhliadky nehnuteľností zo dňa 13.06.2017, e-mailová správa o nesprístupnení nehnuteľností z AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., Oznámenie o dražbe č.XXX/XXXX z 18.09.2017, Notárska zápisnica sp.zn.N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXXz 25.10.2017 spísaná notárom JUDr. H. H. so sídlom Notárskeho úradu v N., A. XX, Oznámenie o opakovanej dražbe č.XXX/ XXXX z 13.11.2017, Notárska zápisnica sp. zn. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX spísaná notárom JUDr. H. H. so sídlom Notárskeho úradu v N., A. XX,Výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I.
18. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
20. Podľa § 325 ods.2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
22. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 23. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
24. Podľa § 329 ods.2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
25. Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
26. Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z., o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov(ZoDD), dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom11a), ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
27. Podľa § 12 ods. 2 ZoDD, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.
28. Podľa § 12 ods. 3 ZoDD, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
29. Podľa § 12 ods. 4 ZoDD, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
30. Podľa §12 ods. 5 ZoDD, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
31. Podľa §12 ods. 6 ZoDD, na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.
32. Podľa § 13a ods. 1 ZoDD, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť dražobníkovi na jeho žiadosť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe o stave predmetu dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby.
33. Podľa § 13 ods. 2 ZoDD, ak najnižšie podanie presahuje 16 500 eur alebo ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, účastníkom dražby musí byť umožnená obhliadka predmetu dražby najmenej v dvoch termínoch uvedených v oznámení o dražbe, ktoré nesmú byť určené na rovnaký deň.
34. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
35. Neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak, že exekúcia bude ohrozená. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. V danom prípade sa navrhovateľ pred začatím konania vo veci samej domáha nariadenia neodkladného opatrenia.
36. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
37. Z rozsahu vykonaného preskúmania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov mal súd osvedčenú skutočnosť, že Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava ako veriteľ uzatvoril s dlžníkmi D. a S. zmluvu o úvere dňa 05.12.2014 a na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky zmluvu o zriadení záložného práva dňa 05.12.2014 na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Z. pre okres: Z., obec: Z., katastrálne územie: Z., podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Dlžníci si zmluvné povinnosti zo zmluvy o úvere nesplnili riadne a včas, navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 15.06.2017,žiadal vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva 126.119,- eur.
38. Navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s dlžníkmi zmluvu o úvere dňa 07.10.2015 a na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky zmluvu o zriadení záložného práva dňa 07.10.2015 na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Z. pre okres: Z., obec: Z., katastrálne územie: Z., ktorej súčasťou bol Dodatok č.1 k zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 14.10.2015, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľný majetok. Dlžníci si zmluvné povinnosti zo zmluvy o úvere nesplnili riadne a včas, navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 22.02.2017, žiadal vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva 68.474,95 eur.
39. Navrhovateľ naliehavú potrebu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil skutočnosťou, že odporcovia ako záložcovia si nesplnili svoje zmluvné ani zákonné povinnosti zo zmlúv o úvere riadne a včas, preto navrhovateľ pristúpil k výkonu záložného práva, ktorú skutočnosť osvedčil oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27.07.2017 a dňa 09.03.2017 formou dobrovoľnej dražby dražobníkovi AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., Bratislava. Záložcovia nesprístupnili nehnuteľnosti znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku na ohodnotenie predmetu dražby, spolu s vytýčeným termínom dražby na 25.10.2017 dražobník vytýčil aj termíny dvoch obhliadok na 06.10.2017 a 23.10.2017 zo strany záložcov nebolo umožnené vykonať obhliadku nehnuteľnosti, preto sa dražby nezúčastnil ani jeden zo záujemcov a licitátor dražobníka vyhlásil dražbu za neúspešnú. Dražobník vyhlásil termín opakovanej dražby na 15.12.2017 o 9.30 hod, určil dva termíny obhliadky na 30.11.2017 a 11.12.2017, ani v prípade opakovanej dražby nebola nehnuteľnosť sprístupnená záujemcom a opakovaná dražba bola vyhlásená licitátorom za neúspešnú. Odporcovia ako záložcovia teda bránia
výkonu záložného práva a sprístupnenie nehnuteľnosti je potrebné zabezpečiť v záujme objektívnosti a transparentnosti dražby nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia.
40. Záložné právo posilňuje pohľadávku veriteľa, slúži predovšetkým na zabezpečenie pohľadávky veriteľa a jej príslušenstva a v prípade omeškania dlžníka oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu. Záložné právo plní zabezpečovaciu funkciu a uhradzovaciu funkciu, predovšetkým je právom subsidiárnym a akcesorickým. Navrhovateľ sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti odporcom ako záložcom, aby v rámci výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby sprístupnili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce sa v kat. území Z., uvedená povinnosť je stanovená v Zákone č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Podľa §12 ods.2 Zákona o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Ak osoba ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii podľa § 12 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách. Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú ďalej povinní bez zbytočného odkladu oznámiť dražobníkovi na jeho žiadosť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe o stave predmetu dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby podľa ustanovenia § 13 a ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Záložcovia sú povinní striepť výkon záložného práva a poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva aj podľa § 151m ods.4 Občianskeho zákonníka.
41. Zákon o dobrovoľných dražbách je predovšetkým predpisom súkromného práva a dražobník nie je verejným činiteľom. Pri obhliadkach predmetu dražby možno predpokladať obštrukcie zo strany vlastníka predmetu dražby, alebo osoby, ktorá má predmet dražby v držbe. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Zo znaleckého posudku č.47/2017 vypracovaného znalcom L.. mal súd osvedčenú skutočnosť, že ku dňu 07.08.2017 znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 182.000,- eur. Vlastník predmetu dražby musí vždy náležite zdôvodniť vážny dôvod, prečo neumožnil vykonať obhliadku napriek dostatočnému časovému priestoru. Ak vlastník predmetu dražby ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo neumožní vykonať riadnu obhliadku dražby, nemôže následne s úspechom uplatňovať neplatnosť dražby. Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách stanovil pravidlá pri dojednávaní a výkone zabezpečovacieho prevodu práva, definoval práva a povinností účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, aby sa dopad zmien prejavil v minimalizovaní neplatných dražieb a v predchádzaní súdnym sporom.
42. V danom prípade nie je splnený ani predpoklad, že neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a navrhovaným neodkladným opatrením sa nedosiahne ani trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu. Navrhovateľ ako veriteľ sa môže domáhať svojho práva na súde voči dlžníkom žalobou na plnenie, môže pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky niektorým zo spôsobov ustanoveným právnymi predpismi a to napr. prostredníctvom súdneho exekútora podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa článku 2 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a preto súd vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.