Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-278-2015.pdf
PDF · 110.01 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/278/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: N.. F. O., D.. XX.XX.XXXX, N. F. XX, XXX XX N., proti žalovanému: Československá obchodná banka, a. s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, 815 63 Bratislava v konaní o zaplatenie náhrady škody vo výške 220 173,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 06. februára 2015, č. konania 19C/112/2013 - 123, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 06. februára 2015, č. k. 19C/112/2013 - 123 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 29.01.2015 zamietol. Zároveň zamietol i žalobu žalobcu, pričom o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. 2. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.06.2013 voči žalovanému domáha od žalovaného náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s ocenením nehnuteľnosti v rámci realizácie dobrovoľnej dražby rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XX/XX, rozostavaná garáž na parc. č. XX/XX, parc. č. XX/XX
- orná pôda o výmere XXXmX, parc. č. XX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísané na LV XXX a LV č. XXXX, vedenom Správou katastra W. Z., obec U., katastrálne územie S. U. XXX, ktorú žalovaný ako záložný veriteľ inicioval. Podľa žalobcu žalovaný porušil svoju zákonnú prevenčnú povinnosť, upravenú v § 415 OZ, keď súhlasil s ocenením zálohu pre účely dražby na sumu 134 000 eur (ZP zo dňa 09.06.2010) a na sumu 94 000 eur (ZP zo dňa 2.3.2011). Poukázal na to, že oproti ohodnoteniu nehnuteľnosti bankou pre účely uzatvorenia zmluvy o úvere v roku 2007, došlo v roku 2011 k rozdielu v ohodnotení vo výške 158 274 eur, pričom nehnuteľnosť (záloh) bola nakoniec v dražbe predaná za cenu 73 500 eur, čo vyplýva z notárskej zápisnice zo dňa 04.05.2011. Neadekvátnym predajom tak vznikla škoda vo výške 178 774 eur. Ku škode malo dôjsť dňa 04.05.2011. Po dražbe žalovaný (ČSOB a.s.) vymáha od žalobcu žalobným návrhom sumu 220 173,97 eur titulom nezaplateného dlhu z poskytnutého úveru, a to v konaní pred Okresným súdom Bratislava III, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. 3. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže žalovaný úver poskytol tak žalobcovi, ako aj v tom čase jeho manželke. V konaní tiež namietal, že žalobcovi nevznikla v súvislosti s poskytnutými úvermi žiadna škoda, naopak táto škoda vznikla žalovanému, ktorý mu úvery poskytol, pričom tieto žalobca spolu so svojou dnes už bývalou manželkou, počnúc rokom 2009 nespláca. Žalovanému vznikla na úverovom obchode so žalobcom a jeho manželkou čistá škoda vo výške 150 572 eur po zohľadnení výnosu z dražby a mimoriadnej splátky úveru. Žalovaný takisto nesúhlasil s návrhom
žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že neboli naplnené zákonné podmienky na prerušenie konania. Žalovaný tiež zotrval na vznesenej námietke premlčania. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 OSP, keď vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, tiež s poukazom na ustanovenie § 132 OSP, ustanovenie § 153 ods. 1 OSP a ustanovenie § 415 a ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žaloba o náhradu škody podaná žalobcom voči žalovanému je predčasná, keďže žalobcovi nemôže byť známy výsledok súdneho konania o určenie neplatnosti dražby, pretože konanie je v štádiu odvolacieho konania. Ak zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa nadobudne právoplatnosť, bude konštatované, že dražba prebehla v súlade so Zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, pričom sa v súvislosti s dražbou bude jednať o res iudicata. Ak naopak bude v konaní sp. zn. 58C 177/2012 úspešný žalobca, stane sa opäť spolu s bývalou manželkou vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby (túto nehnuteľnosť nadobudli pôvodne zrejme do bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré rozvodom ich manželstva zaniklo). Žalobca tiež nepreukázal, že mu v súvislosti s postupom žalovaného pri realizácii svojho záložného práva vznikla akákoľvek škoda. Súd prvej inštancie uviedol, že tu treba prisvedčiť obrane žalovaného, že škoda, resp. pohľadávka v súvislosti s uzatvorenými úverovými zmluvami vznikla práve na jeho strane z dôvodu, že žalovaný spolu so svojou bývalou manželkou prestali v roku 2009 poskytnuté úvery splácať. Preto nebol splnený minimálne jeden z predpokladov zodpovednosti za škody podľa § 420 OZ, a to je vznik škody. Do akej miery je dôvodná žaloba banky voči žalobcovi ako dlžníkovi je predmetom posúdenia v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 21C 33/2012. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovi nesvedčí hmotné a ani procesné právo uplatniť si predmetný nárok na náhradu škody voči žalovanému. Čo do výšky uplatneného nároku je potrebné dodať, že v súvislosti s rozvodom manželstva žalobcu došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bývalí manželia si teda musia vzájomne vysporiadať svoje aktíva a pasíva, ktoré nadobudli počas trvania manželstva, teda aj svoj dlh voči žalovanému z uzatvorených úverových zmlúv. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie žalobu vo veci samej zamietol. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že ak by žalobcovi v konaní svedčila aktívna vecná legitimácia, nebol by uplatnený nárok premlčaný, keďže súd aktívnu vecnú legitimáciu v konaní u žalobcu postrádal, bolo bez právneho významu sa uplatnenou námietkou premlčania zaoberať. 6. Súd prvej inštancie prvým výrokom napadnutého rozsudku zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 58C 137/2011 a konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 21C 33/2012, keď mal za to, že neboli splnené obligatórne ani fakultatívne dôvody na jeho prerušenie uvedené v § 109 ods. 1 a 2 OSP. Obligatórny dôvod na prerušenie konania nebol súdom zistený, pričom fakultatívny dôvod na prerušenie konania upravený v § 109 ods. 2 písm. c) OSP by podľa názoru súdu, prichádzal do úvahy len v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 21C 33/2012, ktoré v súvislosti s úverovými zmluvami inicioval žalovaný voči žalobcovi a to do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sp. zn. 58C 137/2011. 7. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OSP. V zmysle zásady úspechu účastníka priznal žalobcovi (žalovanému, poznámka odvolacieho súdu) plnú náhradu trov konania. Plne procesne úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil, a preto mu ich súd nepriznal. 8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu t.j. vo veci prerušenia konania ako aj vo veci samej a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Žalobca pripustil, že žaloba o náhradu škody je v určitom zmysle predčasná, avšak preto žiadal o prerušenie konania dovtedy, kým nebude právoplatne rozhodnuté v konaní o určenie neplatnosti dražby prebiehajúce na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5Co/317/2013 (správne sp. zn. 5Co/717/2013
- poznámka odvolacieho súdu) a v konaní, ktoré prebieha na Okresnom súde sp. zn.21C/33/2012 o zaplatenie úveru nepokrytého z dražby vo výške 220 173,97 eur. Uviedol, že pri potvrdení rozsudku vydaného Okresným súdom Bratislava II, č. k. 58C/177/2012 vo veci neplatnosti dražby, ktorý by bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu, nebude sa jednať o res iudicata, pretože predmet sporu nie je rovnaký. Poukázal na ustanovenie § 109 ods. 1 písmeno b) veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a mal za to, že od konečného rozhodnutia o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5Co/317/2013 priamo závisí konečné rozhodnutie v tomto konaní a od konečného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 21C/33/2012 závisí konečná výška škody. Súd prvej inštancie mal preto konanie vo veci náhrady škody vo výške 220 173,97 eur pod č. k. 19C/112/2013 podľa § 109 ods. 1 písmeno b) veta prvá OSP prerušiť až do právoplatného rozhodnutia vo veci o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a v konaní o zaplatenie 220 173,97 eur, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 21C/33/2012.
9. Súd prvej inštancie vec nesprávne vyhodnotil, keď sa priklonil k názoru žalovaného, že škoda vznikla na strane žalovaného nesplácaním úveru žalobcom a jeho manželkou. Škoda nevznikla z dôvodu nesplácania úverov, pretože práve pre tento prípad nesplácania bolo zriadené záložné právo vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky, t. j. úvery boli zabezpečené nehnuteľnosťami. Nehnuteľnosti ohodnotil sám žalovaný a tieto nehnuteľnosti považoval za dostatočné na krytie oboch úverov vo výške 231 361,61 eur. Úvery boli riadne 3 roky splácané. Keď žalobca pripočíta k hodnote zálohu 252 274 eur (ohodnotenie žalovaným pri poskytovaní úverov), splatenú istinu vo výške 12 809,65 eur a splatené úroky vo výške 39 141,54 eur, žalobca považoval v rozpore s dobrými mravmi vymáhať od neho a jeho bývalej manželky 220 173,97 eur. Žalovaný poskytol úvery vo výške 231 361,61 eur, pričom tieto úvery boli splatené vo výške 12 807,65 + 39 141,54 eur úroky a odobratý záloh na splatenie týchto úverov v hodnote, ktorú stanovil znalec a to 252 274 eur, t. j. spolu záloh a splatená istina a splatené úroky boli v sume 304 225,19 eur. Po pripočítaní ďalšej žalovaným vymáhanej istiny 220 173,97 eur s príslušenstvom tak za poskytnutý úver vo výške 231 361,61 eur žalovaný žiada splatiť 524 399,16 eur. 10. Žalobca má za to, že škoda vznikla konaním žalovaného z dôvodu ohodnotenia zálohu iným spôsobom a vytvorením iných podmienok pre účel poskytnutia úverov a iným spôsobom a za iných podmienok pre účel uspokojenia pohľadávok dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti. Práve žalovaný mal možnosť zabezpečovať ochranu svojho vlastníctva - zálohu pri znaleckých ohodnoteniach, čo žalobca nemal. Žalovaný pri poskytovaní úverov na základe ohodnotenia nehnuteľnosti svojím znalcom poskytol úver v takej výške, aby bol dostatočne krytý zálohom. Žalovaný pre účely dobrovoľnej dražby neposkytol znalcovi ako podklad posledný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný po zhodnotení nehnuteľností a zriaďovanie zálohu pre druhý spotrebný úver. Žalobca uviedol, že pri obdržaní znaleckého posudku pre účel dobrovoľnej dražby spolu s bývalou manželkou poukázali na všetky tieto nezrovnalosti v znaleckom posudku, ale žalovaný oznámil iba, že súdny znalec na svojom znaleckom posudku trvá a žalovaný nedal urobiť opakované znalecké ohodnotenie iným znalcom. Celé konanie žalovaného je účelové a pripomína prax bytovej mafie. Žalovaný ak by bol mal záujem uspokojiť z predaja zálohu svoju pohľadávku, mohol a mal zo svojej pozície zamedziť znižovaniu hodnoty zálohu opakovaným znaleckým posudkom v rámci dražobného procesu, ale z celého jeho konania je zjavný opačný zámer. Práve toto konanie žalovaného malo za následok, že k úhrade pohľadávky nedošlo výťažkom z dražby a vznikla škoda. Z dôvodu rozdielneho ohodnotenia aj za podmienok dražby a miesta dražby bol výťažok dražby minimálny, pohľadávka preto nebola uspokojená z výťažku dražby a vznikla na základe konania žalovaného škoda. Žalobca namietal, že nehnuteľnosť bola zaradená do pásma Bratislavy, a preto aj miestom dražby mala byť Bratislava, kde je omnoho väčšia základňa pre dosiahnutie čo najlepšieho vydraženia nehnuteľnosti, ako účelovo určený C.. Práve pre túto skutočnosť sa nehnuteľnosť predávala v dvoch kolách dražby. Účelovosť a nezáujem o získanie čo najvyššieho výťažku z predaja nehnuteľnosti svedčí i to, že žalovaný nedal žalobcovi a jeho bývalej manželke súhlas na predaj nehnuteľnosti vo vlastnej réžii so stratou cca 3 000 eur, ale súhlasil so znížením hodnoty nehnuteľnosti k dražbe o vyše 100 000 eur. Nekonal teda v súlade s ochranou súkromného vlastníctva a v záujme uspokojenia svojej pohľadávky a svojím konaním spôsobil značnú škodu, ktorú teraz vymáha ako neuhradenú pohľadávku od žalobcu a jeho bývalej manželky. 11. K aktívnej vecnej legitimácii žalobca poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v spojení s čl. 46 ods. 4 Ústavy SR a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR. V žalobe pri vymedzení okruhu účastníkov žalobca neoznačil svoju bývalú manželku za účastníčku konania, avšak s poukazom na názor Ústavného súdu, ak petit žaloby nekorešponduje s ostatnou časťou žaloby, v časti vymedzenia účastníkov navrhovaného konania, bol namieste postup podľa § 43 ods. 1 a 2 OSP, pričom i keď podľa judikatúry všeobecných súdov nie je vecou súdu, aby žalobcu poučoval o hmotnom práve, resp. o otázkach vecnej legitimácie, avšak tento názor nie je možné uplatňovať rigorózne a i podľa názoru Ústavného súdu v určitých okolnostiach je nutné zohľadniť špecifiká tohto sporového konania, ktorého začatie bolo „vynútené“ v nesporovom konaní. Navyše žalobca v podanej žalobe spomína svoju bývalú manželku, i keď nie právne perfektným spôsobom, čo zakladalo vadu žaloby, preto ak v takomto konaní nebol účastník riadne poučený a vyzvaný na odstránenie vád návrhu, je nutné uvedené považovať za vadu konania. Zároveň žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu 361/2010, 60/2011. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo žalobcovi upreté právo na riadny a spravodlivý proces a bola porušená zásada ústnosti, keď súd na prvom pojednávaní rozhodol bez jeho účasti a zamietol i návrh na prerušenie konania ako i žalobu o náhradu škody. Uviedol, že je síce pravdou, že sa na prvé pojednávanie nedostavil, pretože predpokladal, že súd bude najprv rozhodovať o prerušení konania a v prípade, že tento návrh zamietne, bude pokračovať v konaní o náhradu škody. 12. Súd prvej inštancie odvolanie žalobcu doručoval žalovanému s výzvou, aby sa k predmetnému odvolaniu vyjadril. Žalovaný odvolanie prevzal dňa 11.05.2015, pričom k odvolaniu žalobcu podaním
zo dňa 13.05.2015 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava jeho doterajších písomných a ústnych vyjadrení a žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Mal za to, tak ako to konštatoval i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, že žalobca nepreukázal, že mu postupom žalovaného pri realizácii svojho záložného práva vznikla škoda. Pohľadávka v súvislosti s uzatvorenými zmluvami vznikla práve na strane žalovaného. Žalovaný (žalobca - poznámka odvolacieho súdu) spolu so svojou bývalou manželkou prestali v roku 2009 poskytnutý úver splácať, a preto nebol splnený minimálne jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ - a to vznik škody. Žalovaný poskytol žalobcovi a jeho manželke hypotekárne úvery v celkovej výške 231 361,61 eur, pričom do dnešného dňa nebola žalobcovi vrátená celá istina ani príslušenstvo, na úhradu ktorého sa zaviazali v zmluvách či už formou prijatých pravidelných splátok, mimoriadnou splátkou alebo výťažkom z dobrovoľnej dražby. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobcovi nesvedčí hmotné ani procesné právo uplatniť si nárok na náhradu škody voči žalovanému. Hypotekárne úvery boli poskytnuté žalobcovi a jeho bývalej manželke spoločne a nerozdielne, preto aj plnenie, či náhradu škody sú povinní požadovať spoločne, či už bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo rozdelené alebo nie. V prípade, ak by aj došlo k rozdeleniu bezpodielového spoluvlastníctva a bola by medzi manželmi uzatvorená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, tá by zakladala vzťah len medzi manželmi a sama osebe by nemala účinky aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi takejto dohody. Samotná dohoda by nemala za následok zmenu dovtedy spoločných záväzkov manželov voči ich veriteľom. Nakoľko žalobca spolu s jeho bývalou manželkou boli zaviazaní z hypotekárnych zmlúv spoločne a nerozdielne a v danom prípade nedošlo aj k následnej zmene hypotekárnych zmlúv medzi nimi a žalovaným ako veriteľom, meniace obsah dovtedy spoločného záväzku v smere dohody, sú aj po rozdelení BSM žalobca spolu s jeho bývalou manželkou voči žalovanému zaviazaní spoločne a nerozdielne a teda aj nárok na náhradu škody sú povinní požadovať spoločne. Dňa 11.06.2015 žalobca prevzal vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.05.2015, k vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril. 13. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 14. Krajský súd v Bratislave, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 15. Prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie n z procesnoprávneho hľadiska žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. 16. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.06.2013 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 220 713,97 eur, z titulu nároku na náhradu škody, ktorú od žalobcu vymáha žalovaný v inom súdnom konaní, pričom predmetná škoda mala žalobcovi vzniknúť v súvislosti s ocenením nehnuteľnosti v rámci realizácie dobrovoľnej dražby rodinného domu, súp. č. XXX, . na parcele č. XX/XX, garáž na parcele č. XX/XX, parcela č. XX/XX - orná pôda a parcela č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX, vedenej na Správe katastra W. Z. obec U., katastrálne územie S. Lég, ktorú mal žalovaný ako záložný veriteľ iniciovať. Žalovaný mal podľa žalobcu porušiť svoju zákonnú prevenčnú povinnosť, že súhlasil s ocenením zálohu pre účely dražby na sumu 134 000 eur a následne na sumu 94 000 eur. Neadekvátnym predajom vznikla žalobcovi škoda vo výške 178 774 eur. Následne žalovaný po dražbe (ČSOB a.s.) od žalobcu vymáha sumu 220 173,97 eur v inom súdnom konaní, predmetnú sumu a to titulom nezaplateného dlhu z poskytnutého úveru. 17. Správny je záver súdu prvej inštancie, pokiaľ konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že by v súvislosti s postupom žalovaného pri realizácii jeho záložného práva mala vzniknúť akákoľvek škoda
(§ 415 OZ, § 420 OZ). Nebol splnený minimálne jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu(§ 420 OZ)- vznik škody. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uviedol, že na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C/33/2012 (žalovaný v postavení žalobcu) sa voči žalobcovi ( tam žalovanému) a jeho manželke domáha zaplatenia sumy 220 173,97 eur z titulu nároku na zaplatenie nesplatnej časti z poskytnutých úverových zmlúv a to: 1) zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 28.02.2006, kde žalovaný v postavení Banka, podnikajúca podľa Zákona o bankách, uzatvoril so žalobcom a jeho manželkou ako dlžníkmi predmetnú zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 4 870 000 Sk na kúpu rodinného domu a parciel, vedených Správou katastra W. obec Lehnice, zároveň 2) ďalšiu zmluvu o poskytnutí úveru zo dňa 20.09.2006, kde žalovaný poskytol žalobcovi a jeho manželke M. úver vo výške 2 100 000 Sk, zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, pričom predmetom zálohu bol rodinný dom, garáž a parcely v k. ú. O.. V zmysle dodatku k zmluve o poskytnutí úveru došlo k zmene v zabezpečení úveru tak, že bolo zriadené záložné právo na rodinný dom, súp. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX, obec U., k. ú. S. U.. 18. Odvolací súd zistil, že vec na súde prevej inštancie (21C/33/2012) bola rozhodnutá 17.04.2015, v súčasnosti sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave, sp.zn. 7Co/242016 a doposiaľ nie je rozhodnutá. Vec o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na súde prvej inštancie vedená pod sp.zn. 58C/117/2012-242 (kde súd prvej inštancie žalobu žalobcov Bc. F. O. a Bc. M. M. zamietol), bola z dôvodu odvolania žalobcov postúpená na odvolací súd, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z procesných dôvodov. 19. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nie je v danej veci aktívne legitimovaným, pretože zo zisteného skutkového a právneho stavu žalobcovi nesvedčí hmotné a ani procesné právo uplatniť si nárok na náhradu škody voči žalovanému. S vyššie uvedeným záverom sa stotožňuje i odvolací súd. Vecná legitimácia vyjadruje stav, ktorý vyplýva z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Aktívna vecná legitimácia je také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento nárok uplatňovať. Žalobca sa v konaní domáha, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 220 173,97 s príslušenstvom. 20. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie mal odvolací zasúd preukázané, že pokiaľ sa týka oboch zmlúv o úvere, tieto boli uzavreté nielen so žalobcom, ale aj s jeho manželkou M.. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ako aj následne Dodatok č. 1 k zmluve o poskytnutí úveru, boli taktiež uzavreté žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom a jeho manželkou ako dlžníčkou. Ak žalobca v podanej žalobe žiada, aby súd rozhodol, že len jemu je žalovaný povinný zaplatiť sumu 220 173,97 eur s príslušenstvom a teda, že len on sám je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, bolo povinnosťou žalobcu túto skutočnosť preukázať. Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobca nebol sám účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzoval uplatnený nárok. Žalovaný oba úvery poskytol nielen žalobcovi, ale aj v tom čase jeho manželke, a preto podstatným dôvodom jeho zamietnutia žaloby žalobcu nebola len okolnosť, že žalobu podal žalobca sám, ale predovšetkým to, že žalobou žalobca žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť celú sumu len jemu, pričom odvolací súd práve v tejto skutočnosti vidí nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu. Na právnych záveroch vyslovených súdom prvej inštancie nemení nič na tom, že manželstvo žalobcu a jeho manželky (spoludlžníčky úverových zmlúv uzatvorených so žalovaným) bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 37P/82/2012, zo dňa 29.03.2013. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, či po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, si bývalí manželia vzájomne vysporiadali svoje aktíva a pasíva, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a či si konkrétne vysporiadali i svoj dlh voči žalovanému z uzatvorených úverových zmlúv. 21. K odvolacej námietke, pokiaľ sa týka napadnutého výroku súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade neboli splnené obligatórne a ani fakultatívne dôvody na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, resp. len fakultatívny dôvod na prerušenie konania by podľa súdu prvej inštancie prichádzal do úvahy v súdnom konaní sp. zn. 21C/33/2012, kde práve žalovaný (v postavení žalobcu) žaluje žalobcu (v postavení žalovaného) a jeho manželku o zaplatenie nesplatenej časti z poskytnutých úverov a to do právoplatnosti skončenia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby pod sp. zn 58C/137/2011, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, nebol dôvod na prerušenie konania (ustanovenie § 109 ods. 2 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, (súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo, ak súd dal na takéto konanie podnet), vzhľadom na chýbajúcu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pretože žaloba žalobcu bola v konečnom dôsledku zamietnutá. 22. V neposlednom rade k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovenia § 43 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, i keď nie je vecou súdu, aby žalobcu poučoval o hmotnom práve, resp. o otázkach vecnej legitimácie, s tým, že takýto názor nie je možné uplatňovať rigorózne bez prihliadnutia na špecifiká konkrétneho konania, odvolací súd má za to, že v súvislosti s poučením strany sporu, ako má neúplné, nesprávne, resp. nezrozumiteľné podanie doplniť alebo opraviť, súd nesmie prekročiť hranice manudukačnej povinnosti podľa ustanovenia § 5 OSP, t. j. nepoučiť účastníka konania (strany sporu) o otázkach hmotného práva. Je neprípustné, aby súd účastníka (stranu sporu) poučil o tom, že má odstrániť vadu svojho podania (žaloby), spočívajúcu v označení neexistujúceho subjektu ako účastníka konania. Otázky právnej subjektivity sú už otázkami hmotného práva. Poučenie žalobcu o tom, kto by podľa hmotného práva mal žalovať, presahuje povinnosť súdu podľa § 5 Občianskeho súdneho poriadku (procesný právny predpis platný do 30.06.2016) a je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Obsah odvolania žalobcu tak nebol spôsobilý zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 24. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).