Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/105/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú F., bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky: F. trvale bytom P., zastúpená advokátkou: JUDr. Melánia Knopová, Advokátska kancelária Košice, Štúrova č. 20, za účasti otca: D., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Z v e r u j e maloletú F. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. sumou 150 eur mesačne od 21.7.2017 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 21.7.2017 do 31.5.2018 v sume 1085,42 eur je otec povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk otca s maloletou F. súd n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka, matka, sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 21.7.2017 domáhala určenia výživného zo strany otca maloletej F. z dôvodu, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu s jej otcom. S ním žila v spoločnej domácnosti prerušovane, ale ešte pred narodením maloletej počas tehotenstva ju opustil. Po narodení dieťaťa s ním žila v spoločnej domácnosti asi dva roky. Nakoniec svoje otcovstvo voči maloletej uznal na príslušnej matrike. Čo sa týka rodičovských práv a povinností k maloletej, tieto doposiaľ upravené neboli, pretože rodičia uzavreli rodičovskú dohodu a matka súhlasila s tým, že otec bude prispievať na výživu maloletej sumou 50 eur mesačne a bude maloletú materiálne podporovať. V tom čase, aj pred súdom tvrdil, že nikde nepracuje a vlastne takto oklamal ju, aj súd. Otec maloletej ju neustále psychicky zastrašoval vyhrážkami, že ju zničí, ak podá návrh na zvýšenie výživného pre maloletú. Matka poukázala na to, že maloletá od 4.9.2017 nastupuje do materskej škôlky a preto je potrebné zvýšenie výživného.

2. Po prevzatí právneho zastúpenia matky, jej právna zástupkyňa súdu oznámila, že návrh matky bol podávaný preto, lebo rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nedohodli sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej a súd doposiaľ neupravil výkon ich rodičovských práv a povinností. Dohoda medzi rodičmi nebola schválená súdom. Matka poberá iba dávky v hmotnej núdzi na seba a na dve maloleté detí, čo predstavuje sumu 117 eur mesačne. Iný prijem matka nemá. Na

rozdiel od otca, ktorý podľa vedomosti matky pracuje v J., kde má stály príjem v rozpätí XXXX až XXXX eur mesačne. Preto matka žiadala, aby súd zveril maloletú F. do jej osobnej starostlivosti, určil výživné zo strany otca maloletej v sume 150 eur mesačne od 1.7.2017 do budúcna. Návrh na úpravu styku neuvádzala.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny súdu oznámil listom zo dňa 2.11.2017, že matka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22.5.2017 a jej evidencia naďalej trvá. Matka poberá prídavok na dieťa, na maloletú Q. Matka poberá dávky v hmotnej núdzi od 1.6.2017 do doby trvania podmienok v sume 39,90 eur.

4. Z opisu mzdového listu G. ako zamestnávateľa matky na základe dohody o pracovnej činnosti súd zistil, že za mesiace 10/2016 až 5/2017 priemerný čistý mesačný príjem na strane matky predstavoval sumu XXX,XX eur.

5. Otec v písomnom vyjadrení, ktoré podal súdu dňa 20.11.2017 vyplýva, že s návrhom nesúhlasí, odvoláva sa proti všetkým bodom podaného návrhu z dôvodu, že doposiaľ platil svoju vyživovaciu povinnosť každý mesiac sumou 50 eur mesačne, a preto podľa neho, návrh matky je neopodstatnený a je tam veľa klamstva.

6. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 8.12.2017, v ktorom poukázal na skutočnosti vyplývajúce z predchádzajúcich konaní medzi rodičmi maloletej F. pretože otec dieťaťa už v prechádzajúcom konaní prehlásil, že mieni sa o dcéru starať, matke pomáhať v starostlivosti o dieťa a zabezpečovať potreby dieťaťa. Preto matka svoj návrh zobrala späť. Po pojednávaní sa však vzťahy medzi rodičmi vyostrili, spolu nekomunikujú a v komunikácii je otec dieťaťa voči matke vulgárny. Na výživu dcéry platí 50 eur mesačne. Prostredníctvom facebooku však má informácie matka o tom, že otec je zamestnaný v zahraničí a má tam svoj príjem, preto žiada výživné určiť sumou 150 eur mesačne. Matka má v starostlivosti ešte plnoletú dcéru, ktorá študuje na P. Správa neobsahuje prešetrenie pomerov na strane otca maloletej. Kolízny opatrovník doporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, v otázke výživného zohľadniť podiel osobnej starostlivosti matky o maloletú, ako aj jej vecné plnenia z prostriedkov na bývanie a stravovanie maloletej, s prihliadnutím na zvýšené náklady súvisiace s monitorovaním maloletej u alergiológa a imunológa, styk neupraviť, pretože matka v styku otcovi nebráni.

7. Dňa 28.11.2017 kolízny opatrovník požiadal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v H. o prešetrenie pomerov na strane otca maloletej. Zo správy tohto úradu zo dňa 15.1.2018 vyplýva, že otec dieťaťa býva v obci P. spolu so svojou priateľkou v prenajatom jednoizbovom byte. Mesačne platí 230 eur za bývanie. Družka otca má tri deti, z toho spolu s matkou žije jedno plnoleté a jedno maloleté dieťa v spoločnej domácnosti. Ich otcom nie je pán R. V čase prešetrenia pomerov bol otec maloletej nezamestnaný s tým, že si hľadá prácu. O stretávaní sa s maloletou F. nemá záujem. Nesúhlasí ani s výškou výživného, ktorú žiada matka, nakoľko podľa jeho vyjadrenia uzavrel s matkou maloletej F. rodičovskú dohodu v predchádzajúcom konaní s tým, aby maloletá F. bola zverená do osobnej starostlivosti matky s čím súhlasil.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, rodným listom maloletej, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil nasledujúci skutočný stav.

9. Matka na pojednávaní súdu žiadala, aby súd určil výživné nie len za obdobie od podania návrhu, ale aj tri roky spiatočne, pretože otec platil výživné iba vo výške 50 eur mesačne a podľa nej bol spôsobilý platiť vyššie výživné. Za celé toto obdobie otec platil výživné 50 eur mesačne a raz zaplatil 1200 eur, prevodom cez V. dňa 17.12.2014.

10. Súd zmenu návrhu nepripustil uznesením na pojednávaní súdu dňa 1.2.2018 a zároveň poučil účastníkov konania, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

11. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že je nezamestnaná a už nepoberá ani rodičovské dávky, pričom bola na predĺženej rodičovskej dovolenke do 6. roku veku dieťaťa z dôvodu jej zlého zdravotného stavu. Maloletá je chorľavá a napriek tomu, že začala chodiť do škôlky, v škôlke sa zdržiava iba niekoľko dní v mesiaci. Maloletá má alergiu, berie lieky a v čase, keď je chorá, tak matka musí doplácať za antibiotiká,

kupovať jej probiotiká, vitamíny, sirupy a podobne. Tie výdavky vyjdú niekedy aj na 100 eur mesačne. Zakúpila maloletej aj špeciálny inhalátor do nosa za 30 eur a zvlhčovač vzduchu, lebo maloletá sa už začala dusiť a za to zaplatila 50 eur. Maloletá už je naplánovaná na operáciu s tým, že jej budú vyberať krčné mandle. Matka platí za škôlku 8 eur mesačne. Za stravovanie platí iba za tie dni, v ktoré sa v škôlke nachádza. Toho času maloletá chodí už do prípravky, preto sa ZRPŠ neplatí. Budúci školský rok má nastúpiť do školy. Otec sa o maloletú nezaujíma a napriek tomu, že sľuboval, že bude prispievať a bude pomáhať so starostlivosťou o maloletú, toto sa nedeje a platí iba tých 50 eur mesačne, pričom za mesiac 1/2018 táto čiastka zaplatená nie je. Matka žije spolu s maloletou u svojich rodičov v trojizbovom byte, ktorý ju finančne podporujú, pretože jej príjem nepostačuje na výživu maloletej. Matka poberá prídavky na dieťa 23 eur mesačne a dávky v hmotnej núdzi 39,90 eur mesačne. Ďalej matka uviedla, že niekedy v r. 2015 už podávala návrh o úpravu rodičovských práv a povinností. Vtedy ju otec zaviedol, prehovoril, s tým, že uzavreli rodičovskú dohodu, ktorá nebola schválená súdom, bolo to iba medzi nimi a ona na základe toho vzala svoj návrh späť. Následne však otec predložil pracovnú zmluvu v zmysle ktorej mal začať pracovať v C. a zrejme tam aj začal pracovať, pretože jeho fotografie na facebooku svedčali o tom, že má veľké finančné možnosti a tieto sú omnoho lepšie, ako ich sám prednáša pred súdom. Sám sa chváli množstvom financií, ktoré má. Tieto fotografické zábery sú z rôzneho dátumu: 29.12.2016, 23.8.2015 a 1.1.2017. Matka ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s maloletou u svojich rodičov v trojizbovom byte, ktorí ju finančne podporujú, aj keď sú obaja dôchodcovia. Ona však nemá dostatok finančných prostriedkov, takže na ich finančnú pomoc je odkázaná. Sama do ich domácnosti ničím neprispieva.

12. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že on asi rok a pol je nezamestnaný po tom, čo sa vrátil z C. Predtým pracoval v C. v roku 2016 pracovný pomer skončil jednoducho z toho dôvodu, že skončil projekt, na ktorom pracoval. Pracoval ako R.O., od kedy sa vrátil, si veľmi prácu nájsť nevie. Občas má nejaké príjmy z brigád. Žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou od 1/2017 v jej domácnosti. Je to jednoizbový nájomný byt s príslušenstvom, v ktorom žije on, jeho družka a jej dve dcéry. Z nich je ešte jedna maloletá. Mimo maloletej F. otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Čo sa týka fotografických záberov z facebooku, ktoré predložila matka na pojednávaní súdu, otec nepopieral, že sú to jeho zábery, ale tieto pochádzali ešte z obdobia, keď mal prácu v C. a slušný príjem. Tým sa ani netajil. Otec uviedol, že nie je ako nezamestnaný evidovaný na úrade práce, prácu si hľadá sám. Pokiaľ si prácu hľadá cez internet, ale žiadne doklady o tom nepredložil. Uviedol, že na Slovensku si vie nájsť iba takú prácu, kde by zarobil 500 až 600 eur v pozícii stavebného robotníka, preto si radšej prácu hľadá v zahraničí. Chcel by mať prácu na 100 % zabezpečenú, preto si prácu nehľadá cez agentúru. V zahraničí sa podľa neho pri takej odbornej práci, ako vykonával v C. dá zarobiť okolo XXXX eur mesačne, a preto má záujem o takú prácu v zahraničí. Doposiaľ nemá žiaden doklad o ukončení pracovného pomeru v C.. Na otázku právnej zástupkyne matky uviedol, že v C. mal pracovný úraz. Od toho času je práceneschopný, a keďže si platil poistenie, tak dostáva nemocenské dávky. Sám uviedol, že tieto nemocenské dávky predstavujú XXXX eur mesačne, avšak podporná doba by mu mala skončiť niekedy vo februári 2018.

13. Napriek tomu, že súd uložil otcovi predložiť listinné dôkazy preukazujúce jeho pracovný pomer v C., spôsob ukončenia tohto pracovnoprávneho vzťahu, ako aj dávky, ktoré z dôvodu svojej práceneschopnosti z C. dostával, otec do nasledujúceho pojednávania žiadne listinné dôkazy nepredložil, na pojednávanie súdu sa bez ospravedlnenia nedostavil. Preto súd mal za to, že otec súd zavádzal, nepriznal sa k tým príjmom, ktoré mal vo forme dávok v nemoci, ktoré dostával z C.. K tomuto pravidelnému mesačnému príjmu sa priznal až na otázku právnej zástupkyne matky, a ako sám uviedol, tieto dávky poberá v sume 1500 eur mesačne a poberal aj v čase podania tohto návrhu. Súd z tohto príjmu otca vychádzal vo svojom rozhodnutí, pretože mal za to, že takýto príjem otcovi plynul z nemocenského poistenia v C. po celý čas konania, od podania návrhu matky, t.j. od 21.7.2017.

14. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

15. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18 .Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

20. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

21. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností voči mal. F. tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu aj doposiaľ riadne starala, dobrovoľne plnila svoje rodičovské povinnosti, a starala sa o výživu dieťaťa.

22. Pokiaľ súd určoval výživné zo strany otca dieťaťa, vychádzal z vyššie citovaných zákonných kritérií pre určenie výživného. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného sú relevantné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane povinného rodiča. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

23. V zmysle vyššie uvedených zásad pre rozhodovanie o výške výživného súd mal za to, že príjem na strane otca maloletej predstavoval v celom rozhodnom období príjem z nemocenských dávok, ktoré dostával z C. a aj keď tieto priamo súdu preukázané neboli, z výpovede otca vyplýva, že tieto dávky dostával vo výške XXXX . eur mesačne. Vzhľadom na to, že otec sa pojednávania súdu dňa 14.5.2018 bez ospravedlnenia nezúčastnil, svoje listinné dôkazy nepredložil, a matka tvrdila, že zrejme odišiel

do zahraničia, kde si našiel prácu, súd vychádzal z takto zisteného skutočného stavu. Otec svojim spôsobom zavádzal súd, dobrovoľne nepriznal, ani nepreukázal svoj príjem z nemocenských dávok z C. čím konal vo svoj neprospech a preto súd má za to, že otec zo svojho príjmu je schopný platiť výživné, o ktoré matka žiadala, v sume 150 eur mesačne, bez ohľadu na to, či mu podporná doba vo februári 2018 skončila alebo nie. Otec je schopný potenciálne zarábať aj na Slovensku XXX až XXX eur, ako to sám uviedol, ale takýto príjem považuje za nízky, preto v tomto konaní bolo možné vychádzať aj z uvedenej potencionality príjmu otca. Pokiaľ na Slovensku takúto prácu neprijal, potom sa sám dobrovoľne vzdal príjmu zo zamestnania ( §75 ods.2 ZR), na čo súd prihliada. Pokiaľ sa otec vrátil do C. a nastúpil pracovať, zo svojho príjmu je nesporne schopný platiť výživné, ktoré určil súd. Neporovnateľne nižšie príjmové pomery na strane matky dieťaťa, jej sociálna odkázanosť, ale najmä zvýšené náklady matky súvisiace s častou nemocou dieťaťa, jednoznačne takéto výživné odôvodňujú. Naviac, otec dieťaťa doposiaľ o dieťa neprejavil žiaden záujem a mimo výživného 50 eur mesačne na maloletú ničím iným neprispieva.

24. Súd ďalším výrokom rozsudku rozhodol o výške dlžného výživného zo strany otca maloletej, ktoré vzniklo za obdobie od podania návrhu, 21.7.2017 do 31.5.2018. Toto dlžné výživné súd určil sumou 1085,42 eur, ktorá pozostáva z dlžného výživného za 11 dní v mesiaci júl 2017 (100eur:31x11), t.j. 35,42 eur, za 9 mesiacov po 100 eur mesačne a za jeden mesiac 150 eur, pretože otec za január 2018 žiadne výživné nezaplatil.

25. Súd neupravil styk otca s maloletou, lebo otec o tento styk záujem nemá, a matka prehlásila, že otcovi v styku s maloletou nebráni.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.