Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/129/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX F., o zaplatenie 717 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/1/2016-38 zo dňa 25.04.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, stranám náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu 717 eur s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy zo dňa 20.12.2007 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 398,33 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 318,66 eur do 20.01.2008. Žalobca dňa 31.05.2008 podal trestné oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu a Okresný súd Bardejov rozsudkom 1T/174/2008 zo dňa 05.03.2009 uznal žalovaného vinného za prečin úverového podvodu. Súd uviedol, že dňa 20.12.2007 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 12.000 Sk a žalovaný ho vrátiť spolu s poplatkom vo výške 9.600 Sk v 10 mesačných splátkach, počnúc od 20.01.2008. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhrádzal svoj dlh riadne a včas, stal sa dlh splatným 25.02.2008. V súvislosti s neplnením si povinnosti žalovaného rozsudkom Okresného súdu Bardejov 1T/174/2008 zo dňa 05.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.03.2009, bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu. Žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Súd uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, pretože žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Poukázal na to, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách boli zavedené do Občianskeho zákonníka zákonom 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004. Vzhľadom k tomu, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, súd ho podrobil kontrole z hľadiska prijateľnosti dojednaní a použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na posúdenie otázok týkajúcich sa splnenia či existencie dlhu, resp. premlčania v spojení s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa. Na uvedenom charaktere zmluvného vzťahu nič nemení skutočnosť, že v súvislosti s uzatváraním zmluvy sa žalovaný dopustil spáchania trestného činu. Súd zohľadnil tú skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, teda skutkovo nárok vymedzil ako náhradu škody. Vzhľadom k § 106 ods. 1, 2 v spojení s § 5b zákona 250/2007 z.z. súd skonštatoval, že nárok

uplatnený žalobcom je premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, počítanej najneskôr odo dňa právoplatnosti rozsudku, keďže týmto dňom sa najneskôr žalobca dozvedel, že škoda vznikla a kto škodu spôsobil. Premlčacia doba teda uplynula 21.03.2011, a keďže bola žaloba podaná na súd až 06.07.2016, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby nemožno žalobcovi uplatnený nárok priznať, aj keby si ho uplatnil v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odmietol postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Súdna prax sa zhodla na tom, že použitie Obchodného zákonníka je nezávislé od dohody strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie je preto na mieste vzťahov na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a je nevyhnutné úpravu spotrebiteľských zmlúv v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Poukázal na to, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Uviedol, že súd nebol oprávnený prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vzhľadom na skutočnosť, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nárok nie je premlčaný, a to z dôvodu, že Okresný súd Bardejov rozsudkom z 05.03.2009 odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie, poukázal na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu premlčuje sa za desať rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Okrem toho z ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody jasne vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z rozsudku vyplýva, že k udalosti došlo dňa 20.12.2007, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Poukázal znova na to, že svoj nárok uplatňuje titulom nároku na náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. 3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. 4. Podstatné pre rozhodnutie v danej veci je skutočnosť, či zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola zmluvou spotrebiteľskou alebo nie. Žalobca v odvolaní argumentuje, že popiera postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, avšak z Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy nepochybne vyplýva, že žalovaný spĺňal definíciu spotrebiteľa (Podľa § 52 ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) Podľa názoru odvolacieho súdu, aj keď v čase uzavretia zmluvy medzi stranami podľa Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala len zmluva o dielo, kúpna zmluva alebo iné odplatné zmluvy upravené v VIII. časti Občianskeho zákonníka, tak podľa zákona o ochrane spotrebiteľa boli spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy podľa Obchodného zákonníka, teda aj úverová zmluva (Podľa § 3 ods. 3 Zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka). V danom prípade sa nepochybne jednalo o zmluvu, ktorá sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval, jednalo sa teda o spotrebiteľskú zmluvu, aj keď táto nezodpovedala definícii Občianskeho zákonníka. Zo zákona na ochranu spotrebiteľa však vyplýva, že sa o spotrebiteľskú zmluvu jednalo, ako aj to, že sa na ňu mali použiť primerané ustanovenia Občianskeho zákonníka. 5. Keďže zmluva medzi stranami je zmluvou spotrebiteľskou, súd prvej inštancie správne aplikoval § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a z úradnej moci prihliadal na premlčanie nároku žalobcu. Otázku premlčania nároku žalobcu posúdil súd prvej inštancie správne a správne aj žalobu zamietol. Nie je možné, aby súd nezohľadňoval pri posudzovaní premlčania subjektívnu dobu a vychádzal len z objektívnej premlčacej doby. Rozhodnutie Okresného súdu Bardejov, ktorým bol žalobca odkázaný so svojim nárokom na konanie vo veciach občianskoprávnych, nespôsobuje predloženie premlčacej doby

na 10 rokov. Takéto predĺženie spôsobuje len rozsudok, ktorým sa meritórne o nároku na náhradu škody rozhodlo. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. 6. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. 7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.