Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-45-2011.pdf
PDF · 108 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/45/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: C. t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Ilave, Mierové nám. 1, Ilava proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Leopoldove, Gucmanova 19/670, Leopoldov o zaplatenie 23.235,75 eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.02.2011 bol na samostatné konanie vylúčený návrh žalobcu na zaplatenie peňažného zadosťučinenia vo výške 23.235,75 eur (700.000,- Sk) z titulu ujmy vzniknutej vykonaním sankcie uloženej rozhodnutím žalovaného č. 138953/2-5-2007 zo dňa 24.08.2007. Po právoplatnosti uznesenia bol spis postúpený vecne a miestne príslušnému súdu Okresnému súdu Piešťany. 2. Žalobou podanou dňa 22.10.2007 na Krajský súd v Trnave sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 24.08.2007 č. 138953/2-5-2007 a tým aj rozhodnutia toho istého správneho orgánu I. stupňa zo dňa 24.07.2007 č. 138953/2-3-2007 (ďalej len „Rozhodnutie“), súčasne žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 700.000,- Sk. Žalobu odôvodnil tým, že sa nachádza vo väznici v Leopoldove, žalovaným je väznica Leopoldov, ktorá ho potrestala disciplinárnym trestom. Žalobca bol na svojich právach ukrátený a preto žiada, aby Rozhodnutie bolo preskúmané a priznané spravodlivé zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu. V správnom konaní bol žalobcovi uložený trest zákazu pozerania televízie (ďalej len „TV“) na 2 mesiace, okrem hlavných spravodajských relácií. Proti Rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, lebo spočívalo v tvrdení dvoch dozorcov, nebolo preukázané, že sa dopustil disciplinárneho previnenia. Odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Poukázal na procesné pochybenia žalovaného, keď Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) rozhodol, že disciplinárne tresty spadajú pod pojem „trestné sankcie“ a je potrebné, aby žalobca mal v konaní právnu pomoc, právo predkladať dôkazy vo svoj prospech, bola rešpektovaná zásada „in dubio pro reo“ a zásada nestrannosti a nezávislosti. V správnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav. Išlo o to, že dozorcovia tvrdili, že pri kontrole ciel zistili, že žalobca sa pohybuje na po cele nahý a po upozornení na ustrojenosť sa správal drzo. Žalobca uviedol, že v danom čase vykonával športovú činnosť a keďže teplota sa pohybovala nad 30°C, spotil sa a po cele sa pohyboval nahý, lebo chcel vykonať hygienu. Žalovaný v správnom konaní nepreukázal ani to, že by sa žalobca správal drzo. Samotná odpoveď žalobu „je tu teplo, ako mám cvičiť“, nemožno považovať za drzosť a ide len o hodnotiaci úsudok dozorcu. Žalobca má za to, že dozorcovia vypísali návrh na disciplinárny trest preto, že 09.06.2007 tí istí dozorcovia skrátili žalobcovi vychádzku, lebo mal návštevu a žalobca dodatočne žiadal o nahradenie ukráteného času vychádzky. Dozorcovia toto odmietli a žalobca so pýtal ich služobné čísla a trval na
riešení veci. Na dozorcov podal žalobca trestné oznámenie, sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR a zažaloval štát za ukrátenie vychádzky. Poukázal na prípad prejednaný pred ESĽP: Kurtová vs. Turecko, Kruslin vs. Francúzsko, nález Ústavného súdu SR (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn.: PL ÚS 9/96. 3. Do spisu boli pripojené nasledovné listiny: vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.12.2007, Spis o priebehu správneho konania pri disciplinárnom previnení - priestupku odsúdeného č.k. 138953/2-2007 (ďalej len „Disciplinárny spis“), ktorého obsahom bolo: Oznámenie zo dňa 09.06.2007, Záznam o vykonaní pohovoru zo dňa 26.06.2007, Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24.07.2007, Zápisnica o podaní odvolania zo dňa 30.07.2007, Rozhodnutie o odvolaní č. 138953/2-5-2007 zo dňa 24.08.2007. 4. Okresnému súdu v Piešťanoch bol postúpený spis doručený dňa 15.03.2011. 5. Uznesením zo dňa 02.04.2013 žalobcovi súd oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. 6. Uznesením zo dňa 18.02.2014 súd odkázal žalobcu, aby sa so žiadosťou o ustanovenie advokáta obrátil na Centrum právnej pomoci. 7. V konaní bol pripojený spis Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 14S/103/2007. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.05.2011 č. k.: 14S/103/2007 - 156, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2012 vyplynulo, že súd žalobu zamietol. Z odôvodnenia vyplynulo, že pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 6 Dohovoru, konajúci súd uzavrel, že konanie správnych orgánov bolo vedené postupom v zmysle ust. § 57 - 61 zákona o VTOS, predstavujúceho špeciálnu právnu úpravu konania vo vzťahu k Správnemu poriadku. Judikatúra ESĽP v súvislosti s čl. 6 Dohovoru za „trestné“ považuje len tie správne delikty, ktoré by mali podliehať režimu čl. 6 vzhľadom na prísnosť uloženej sankcie. Charakteristika „trestnosti“ je teda daná o.i. dĺžkou trestu odňatia slobody. Zásadný význam v prejednávanej veci má teda aj to, aká sankcia bola v disciplinárnom konaní uložená. Konajúci mal za to, že zákaz sledovania TV na dobu 2 mesiace nespĺňa kritériá pre posudzovanie disciplinárneho konania ako spadajúceho pod úpravu čl. 6 Dohovoru. Konajúci súd nezistil ani porušenie čl. 8 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a to s poukazom na to, že k disciplinárnemu postihu došlo počas výkonu trestu odňatia slobody, kedy je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom trestu. K namietanému porušeniu zásady in dubio pre reo konajúci súd mal za preukázané, že bolo zistené zákonným spôsobom zdokumentované porušenie zákona žalobcom. Pri bežnej kontrole ciel, pokiaľ je zo strany službukonajúceho príslušníka zistený nedostatok nasvedčujúci disciplinárnemu previneniu, spíše sa záznam a predloží na riešenie disciplinárnemu orgánu. Ide o postup, ktorý nie je prejavom svojvôle orgánu vykonávajúceho dozor nad odsúdenými, žalobca ani neuviedol, ktoré dôkazy mali byť podľa neho zabezpečené. 8. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sžo/39/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2012 je zrejmé, že Najvyšší súd SR ako odvolací súd v rámci správneho súdnictva, potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.05.2011 č. k.: 14S/103/2007 - 156 ako vecne správny potvrdil s odôvodnením, že žalobcovi nebolo upreté právo sa ku skutku, kladenému mu za vinu v rámci disciplinárneho konania sa vyjadriť, ako vyplynulo zo zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 24.07.2007. Žalobca zápisnicu odmietol podpísať, pričom dôvody odmietnutia neuviedol. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu v tom, že v prípade Campbell a Fell vs. Spojené kráľovstvo, bola aplikovateľnosť čl. 6 Dohovoru odvodená práve od skutočnosti, že v dôsledku postihu za závažné disciplinárne previnenie (účasť na vzbure), stratili odsúdení možnosť skrátenia trestu odňatia slobody. Nejde preto o analogický prípad. Nie všetky sankcie ESĽP považuje za tak prísne, aby konania v ktorých boli uložené, bolo možné z právneho hľadiska považovať za trestné. Žalobca mal pre správnym orgánom možnosť vyjadriť sa a navrhovať dôkazy, avšak sám toto právo nevyužil, jeho argumentáciu preto odvolací súd považoval za účelovú. Z osobnej karty žalobcu súd zistil, že príslušného disciplinárneho previnenia sa žalobca dopustil už opakovane v dňoch 25.05.2007, 27.05.2007 a dňa 31.05.2007, keď bol vo svojej cele neustrojený, za čo bol pedagógom ústavu riešený iba upozornením. Teda i žalobca si musí uvedomiť, že vo výkone trestu odňatia slobody je povinný rešpektovať zákon o výkone trestu odňatia slobody a súvisiace predpisy. K námietke žalobcu smerujúcej k odňatiu možnosti konať pred súdom, odvolací súd uzavrel, že nepredvolaním žalobcu na pojednávanie v konaní v rámci správneho súdnictva nedošlo a ani nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práv. 9. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.06.2014 žalobca uviedol, že konania pod sp. zn. 14S/68/2007 a 14S/103/2007 prehral a preto nepripadá v úvahu konanie o náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím správneho orgánu. Keďže však v konaní pod sp. zn.: 14S/104/2007 vyhral, trvá na tom, že došlo k závažnej chybe a Okresnému súdu Piešťany bol zo strany Krajského súdu v Trnave zaslaný nesprávny spis, lebo po správnosti malo ísť o spis sp. zn.: 14S/104/2007.
10. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 14.08.2014 a uviedol, uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Namietol, že nejde o nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup správneho orgánu, lebo namietané rozhodnutie bolo v súlade platnou právnou úpravou. Žalobca od začiatku výkonu trestu podal desiatky trestných oznámení na príslušníkov ústavu, pedagógov, zdravotný personál atď. Podľa žalovaného ide účelové a šikanózne konanie žalobcu, pričom poukázal na uznesenie NSSR, sp.zn.: 2Ndob 39/2010. Spochybňovanie nezaujatosti príslušníkov ústavu nemôže byť založené na účelovom konaní žalobcu, a teda na tom, že na nich podal trestné oznámenie. Žalovaný splnil svoju povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci a boli obstarané podklady potrebné k rozhodnutiu vo veci. Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Žalovaný má za to, že namietaným rozhodnutím, ktoré bolo v súlade s právnymi predpismi nemohol byť nastolený protiprávny stav spôsobilý zasiahnuť do práv žalobcu. Žalovaný predložil Pokyn č. 8/2004 zo Zbierky pokynov ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. 11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.08.2016 Centrum právnej pomoci oznámilo, že žalobcovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Predložili Rozhodnutie sp. zn.: 7021/2015-KaTN zo dňa 16.10.2015, z odôvodnenia ktorého vyplynulo, že po posúdení preukázateľne absentuje žalobný dôvod ako základný predpoklad na náhradu nemajetkovej ujmy a nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. 12. Na pojednávaní dňa 05.02.2018 žalobca uviedol, že po správnosti by mal byť pripojený spis z Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 14S/104/2007. Uvedené súd preskúmal a zistil, že spis sp. zn.: 14S/104/2007 sa týka preskúmania rozhodnutia správneho konania s inou spisovou značkou, a to sp. zn.: 138953/3-5-2007 zo dňa 15.10.2007 a sp. zn.: 138953/3-2-07 zo dňa 11.09.2007, pričom nárok z nemajetkovej ujmy sa prejednáva v konaní sp. zn.: 3C/46/2011 na Okresnom súde Piešťany. Námietka žalobcu preto nie je dôvodná. 13. Ďalej žalobca uviedol, že podal návrh na zmenu žaloby (oprava žaloby). Až v rámci záverečnej reči (po predbežnom právnom posúdení veci zo strany súdu spočívajúcom v tom, že pasívna legitimácia žalovaného v spore nie je daná) žalobca súdu predložil k nahliadnutiu 4 podania s priloženými podacími lístkami, o ktorých tvrdil, že ich doručoval do spisu. V spise sa však nenachádzajú. Išlo o podania zo dňa 07.11.2012 a zo dňa 02.09.2013, zo dňa 20.05.2009 adresované Krajskému súdu v Trnave a žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 10.07.2009 adresovaná Ministerstvu spravodlivosti SR. 14. Písomným podaním zo dňa 10.11.2012 adresovaným Krajskému súdu v Trnave sa súd nezaoberal, nakoľko vec bola vylúčená na samostatné konanie už skôr, a to uznesením zo dňa 28.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2011. 15. Obsahom písomného podania zo dňa 07.11.2012 adresovaného Okresnému súdu Piešťany, ktoré predložil žalobca, mala byť oprava žalobného návrhu tak, že na strane žalovaných žiada žalobca rozšírenie o nasledovné subjekty: Štát - SR v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Generálne riaditeľstvo ZVJS a zmena petitu. Z priloženého podacieho lístku vyplynulo, že žalobca dňa 07.11.2012 odoslal na Okresný súd Piešťany zásielku pod pod. č.: RR686185257SK. Súd skonštatoval, že uvedené podanie sa v spise nenachádza. 16. Obsahom písomného podania zo dňa 02.09.2013 adresovaného Okresnému súdu Piešťany, ktoré predložil žalobca, mala byť oprava žalobného návrhu tak, že na strane žalovaných žiada žalobca rozšírenie o nasledovné subjekty: Štát - SR v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Generálne riaditeľstvo ZVJS a zmena petitu. Z priloženého podacieho lístku vyplynulo, že žalobca dňa 02.09.2013 odoslal zásielku na Okresný súd Piešťany pod pod. č.: RS685235561SK. Súd skonštatoval, že uvedené podanie sa v spise nenachádza. 17. Zodpovednosť za doručenie zásielok do súdneho spisu znáša vždy odosielateľ. Pokiaľ by aj zásielka nebola doručená adresátovi (napr. vinou poštového prepravcu), je vylúčené, aby súd na podanie hľadel ako keby doručené bolo. Vzhľadom na vysoký počet spisov na Okresnom súde v Piešťanoch, v ktorých žalobca vystupuje, súd v záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností (a vzhľadom na opakované námietky žalobcu počas pojednávania, že na Okresnom súde v Piešťanoch sa jeho zásielky „strácajú“), vyžiadal predmetné spisy a dospel k nasledovným zisteniam: obsahom zásielky s podacím č. RR686185257SK bolo podanie žalobcu zo dňa 06.11.2012 týkajúce sa konania sp. zn.: 8C/35/2009 - obálka na nachádza na č.l. 242 spisu sp. zn.: 8C/35/2009. Obsahom zásielky s podacím č. RS685235561SK bolo podanie žalobcu týkajúce sa konania sp. zn.: 9C/183/2009 - obálka na nachádza na č.l. 288 spisu sp. zn.: 9C/183/2009. V oboch prípadoch nešlo o podania, o ktorých žalobca tvrdil, že boli odoslané. 18. Na pojednávaní dňa 14.05.2018 žalovaný namietol, že konanie žalobcu ohľadom predkladania podaní súdu, o ktorých tvrdí, že doručované boli, považuje za účelové.
19. Z úradnej činnosti súdu je známe, že žalobca vo viacerých konaniach predkladá s odstupom času listiny, o ktorých tvrdí, že ich do spisu doručoval, alebo že došlo k manipulácii s úradnými zásielkami zo strany pracovníkov súdu. Nakoľko s prihliadnutím na plynutie lehôt bolo potrebné zo strany súdu vyhodnotiť, či zo strany žalobcu došlo k návrhu na rozšírenie subjektov na strane žalovaných a kedy k takémuto procesnému úkonu došlo, súd uzatvára, že na podania zo dňa 07.11.2012 a 02.09.2013, obsahom ktorých mala byť oprava žalobného návrhu tak, že na strane žalovaných žiada žalobca rozšírenie o nasledovné subjekty: Štát - SR v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Generálne riaditeľstvo ZVJS a zmena petitu, súd neprihliadol. Žalobca nepreukázal, že by predmetné podania vyhotovil a podpísal v deň ako sú datované a že ich doručil príslušnému súdu a nepreukázala sa ani taká skutočnosť, že by omylom boli tieto podania založené do iného spisu. Naopak, nájdenie zásielok vyhotovených žalobcom s obálkami s rovnakými podacími číslami v spisoch sp. zn.: 8C/35/2009 a 9C/183/2009 s iným obsahom než tvrdil žalobca a týkajúce sa iných súdnych konaní, nasvedčuje tomu, že žalobca buď zásielky omylom neodoslal, prípadne je možné pripustiť aj to, že mohlo ísť o pokus o zavádzanie súdu zo strany žalobcu. 20. Na pojednávaní dňa 14.05.2018 súd preto vyzval žalobcu na vyjadrenie, či navrhuje vstup subjektov na strane žalovaných: Štát - SR v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Generálne riaditeľstvo ZVJS do konania. Uznesením vyhláseným na pojednávaní, súd s prihliadnutím na § 143 ods. 1 CSP, vstup subjektov do konania nepripustil. 21. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: z Rozhodnutia pedagóga OVT ako prvostupňového správneho orgánu žalovaného č. 138953/2-3-2007 zo dňa 24.07.2007 bol žalobcovi uložený disciplinárny trest zákaz sledovať TV okrem hlavných spravodajských a vybraných vzdelávacích programov na dobu dva mesiace z dôvodu, že dňa 09.06.2007 pri kontrole ciel zistil referent režimu oddelenie VTOS, že žalobca sa pohybuje po cele nahý a po upozornení na ustrojenosť sa správal drzo, čím porušil ust. § 39 písm. a) a b) zák. č. 475/2005 Z.z. a pokyn vydaný ma základe Pokynu riaditeľa ústavu č. 8/2004 a dopustil sa disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z.z.. Ako popis udalosti je uvedené: dňa 09.06.2007 pri kontrole ciel som zistil, že ods. Laduna sa po cele pohybuje nahý. Po upozornení na ustrojenosť sa správal drzo: „je tu teplo a ako mám cvičiť!“. 22. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.07.2007, č. 138953/2-2-2007 vyplynulo, že žalobca sa vyjadril nasledovne: „nesedí čas, pretože holý som bol o 16:00 hod po ukončení športovej činnosti, ktorú som vykonával vo svojom voľnom čase od 15:00 hod. do 16:00 hod. Takto to robím po celých 6 rokov a tak to budem robiť i keby som mal byť za to trestaný a holý som bol preto, lebo som išiel do sprchy vykonať hygienické potreby, nakoľko som bol spotený po športovej činnosti.“ Neboli podané žiadne návrhy. 23. Z odvolania voči Rozhodnutiu zo dňa 29.07.2007 vyplynulo, že žalobca namietal, že disciplinárne bol potrestaný len na základe tvrdenia dvoch dozorcov, ktorí tvrdili, že sa správal drzo, pričom to nijako nešpecifikovali ani neodôvodnili, pričom išlo o dozorcov, na ktorých sa v minulosti sťažoval. Nebol vyprodukovaný nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval jeho vinu, pričom hodnotenie dôkazov zo strany žalovaného bolo nezákonné, účelové, v rozpore so zdravým rozumom. Namietol aj porušenie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“). 24. Z Rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu č. 138953/2-5-2007 zo dňa 24.08.2007 vyplynulo, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené, pričom poukázal na výpovede oboch referentov režimu a obsah zápisnice zo dňa 09.06.2007, ktorou bol zaznamenaný skutok. Žalobca porušil svojím správaním ústavný poriadok, konkrétne § 39 písm. a) a b) zák. č. 475/2005 Z.z. tým, že nesplnil pokyny a príkazy príslušníkov zboru zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku a porušil aj ust. § 2 ods. 1 Pokynu riaditeľa ústavu č. 8/2004, ktorý upravuje používanie výstrojových súčastí obvinenými a odsúdenými počas letného obdobia vo výkone trestu. Nerešpektovanie povinnosti plniť povinnosti uložené zákonom a ústavným poriadkom, plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku a nedodržiavanie ustrojenosti na cele nemožno odvolateľovi tolerovať. Odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne nové argumenty, ktoré by napadnuté prvostupňového rozhodnutie spochybnili. 25. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu vydania Rozhodnutia, (ďalej len „Zákon o zodpovednosti za škodu pri VVS“), tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
26. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu pri VVS, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 27. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o zodpovednosti za škodu pri VVS, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu pri VVS, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 29. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu pri VVS, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 30. Žalobca sa podanou žalobou na Krajský súd v Trnave domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 24.08.2007 č. 138953/2-5-2007 a tým aj rozhodnutia toho istého správneho orgánu I. stupňa zo dňa 24.07.2007 č. 138953/2-3-2007, súčasne žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 700.000,- Sk, teda náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím žalovaného. Z dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba nie je dôvodná. 31. Otázka, či žalobca môže byť v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
32. V zmysle príslušných ust. Zákona o zodpovednosti za škodu pri VVS je štát. Pri výklade pojmu škoda podľa Zákona o zodpovednosti za škodu pri VVS je potrebné vychádzať z toho, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu kvantifikovanú formou finančného zadosťučinenia. Žalobca v konaní označil žalovaného, ktorý nie je pasívne legitimovaným v spore. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 33. Na okraj prvostupňový súd podotýka aj tú skutočnosť, že vzhľadom na závery Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 14S/103/2007 a Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sžo/39/2011 je zjavné, že nebola naplnená ani podmienka existencie nemajetkovej ujmy, príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom ujmy na strane žalobcu a v neposlednom rade žalobca neodôvodnil ako výšku uplatňovaného zadosťučinenia. Posudzovanie predmetných podmienok je však pre absenciu pasívnej legitimácie žalovaného v spore bezpredmetná. O.i. aj žalobca sám v podaní zo dňa 10.06.2014 uviedol, že nakoľko prípad sp. zn.: 14S/103/2007 prehral, nepripadá v úvahu konanie o náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím správneho orgánu. 34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).