Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-380-2013.pdf
PDF · 105.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/380/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovaným: 1) VITAS s.r.o., IČO: 36 513 393, so sídlom Udavské 401 a 2) V.. M. M., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX, o zaplatenie 18.547,18 eur s príslušenstvom a odmenou 61,82 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm 557/2013-15 zo dňa 17.6.2013 sa ponecháva proti žalovanému v 2 rade v platnosti.
II. Žalobca má proti žalovanému v 2. rade právo na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 100%.
III. Štát má proti žalovanému v 2. rade právo na náhradu trov, ktoré v konaní platil, v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 5Zm 557/2013-15 zo dňa 17.6.2013 súd uložil žalovaným povinnosť, aby žalobcovi do troch dní od doručenia spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 18.547,18 eur s úrokom 6% ročne od 7.2.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 61,82 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 1.983,74 eur alebo aby v rovnakej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenovému platobnému rozkazu namietajú. Námietky podal len žalovaný v 2. rade. 2. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Občiansky súdny poriadok bol zrušený a od 1.7.2016 ho nahradil zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) je na základe § 470 ods. 1 použiteľný v zásade na všetky súdne konania, spadajúce pod jeho úpravu, aj keď boli začaté pred 1. júlom 2016. Podľa dôvodovej správy boli výnimky z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej normy stanovené tam, kde by nová úprava zhoršila postavenie strany. Takouto výnimkou je aj konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, ktoré sa podľa § 471 ods. 2 CSP dokončí podľa doterajších predpisov. 3. V konaní o zmenkovom platobnom rozkaze súd rozhoduje o tom, či zmenkový platobný rozkaz, ktorý bol do účinnosti novej úpravy vydaný a doteraz nenadobudol právoplatnosť, ponechá v platnosti alebo ho celkom či čiastočne zruší. Procesným základom pre takéto rozhodnutie môže byť jedine § 175 OSP (v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP), keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia, ktoré by umožnili súdu o neprávoplatnom zmenkovom platobnom rozkaze rozhodnúť. Preto za doterajšie predpisy, podľa ktorých súd na základe § 471 ods. 2 CSP dokončí konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, je možné považovať len ustanovenie § 175 OSP ako predpis osobitnej povahy. Na ostatné otázky, ktoré sa v súvislosti s rozhodovaním o
zmenkovom platobnom rozkaze aj pred 1. júlom 2016 posudzovali len podľa všeobecnej procesnej úpravy, nie je dôvod aplikovať zákon, ktorý bol 1.7.2016 zrušený. Vo všetkých tých otázkach, ktoré nie sú výslovne v § 175 OSP riešené, sa preto už postupuje podľa Civilného sporového poriadku. Obdobný názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/15/2017 z 27.9.2017, z ktorého je možné dovodiť, že postup podľa doterajších predpisov je namieste len v otázkach, ktoré nie sú novým procesným predpisom upravené, inak by sa z nového procesného predpisu stala nesúrodá spleť rôznych procesných režimov. 4. Žalovaný v 2. rade v námietkach citoval čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), o náležitostiach, ktoré musí zmenka obsahovať, s tým, že podľa čl. I. § 76 zmenkového zákona nie je listina, v ktorej niektorá náležitosť chýba, platná ako vlastná zmenka. Z toho vyvodil, že v tejto veci nie sú dané podmienky vzniku či existencie zmenkového záväzku v dôsledku toho, že neboli splnené zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik alebo trvanie. Namietol pravosť podpisov uvedených na zmenke, podpisy totiž nie sú jeho. Do pozornosti súdu dal, že zo žaloby nie je jasné, aký konkrétny kauzálny vzťah zmenka kryje. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2008 sp. zn. 1M Obdo V 9/2007, v zmysle ktorého základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným (kauzálnym vzťahom). Mal zato, že námietka kauzy je prípustná a žalobca nepreukázal, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah a že zmenka nebola vystavená bezdôvodne. Podľa neho bola zmenka vystavená bez toho, aby kryla nejakú kauzu a žalobca existenciu kauzy nepreukázal, zmenky nie sú podložené žiadnym hodnoverným účtovným dokladom a on v čase vystavenia zmenky, ani v súčasnosti, neeviduje žiaden záväzok voči žalobcovi. Zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. 5. Žalobca žiadal ponechať voči žalovanému v 2. rade zmenkový platobný rozkaz v platnosti. V písomnom vyjadrení k námietkam uviedol, že otázka pravosti podpisu na zmenke bude predmetom prípadného znaleckého dokazovania. Námietku nepreukázania kauzálneho vzťahu považoval za nedostatočne odôvodnenú, nakoľko záväzok zmenkového ručiteľa je akcesorický ku zmenke a rovnako ako zmenka samotná má abstraktnú povahu. Mal zato, že pre platnosť zmenkového ručenia postačuje, aby bol podpis ručiteľa platný aspoň formálne. Len z dôvodu istoty uviedol, že žalovaný v 1. rade dňa 8.7.2008 vystavil blankozmenku a podpísaná bola dohoda o vyplňovacom práve, na základe ktorej mal právo doplniť zmenkovú sumu, menu a dátum splatnosti. Po doplnení chýbajúcich údajov sa z neúplnej listiny stala zmenka spĺňajúca všetky zákonné náležitosti. Na preukázanie skutkového a právneho základu svojho nároku predložil vo fotokópiách dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, kúpnu/lízingovú zmluvu spolu s obchodnými podmienkami a splátkovým kalendárom, protokol o prevzatí predmetu leasingu, protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy, faktúry s vyúčtovaním zmluvných pokút a faktúry k nákladom. Dodatočne predložil v rovnakom rozsahu listinné dôkazy aj k druhej zmenke, ktorá bola vystavená 18.7.2007. 6. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Po dokazovaní vykonanom výsluchom žalovaného v 2. rade prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Humenné, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, znaleckým posudkom o pravosti podpisov na zmenkách a výsluchom znalca, rozsudkom č. k. 1CbZm 380/2013-262 zo dňa 25.10.2016 ponechal zmenkový platobný rozkaz proti žalovanému v 2. rade v platnosti a žalobcovi a štátu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 7. Na odvolanie žalovaného v 2. rade Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2CoZm/25/2017-299 z 19.9.2017 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie rozsudok vyhlásil na pojednávaní 25.10.2016, vtedajší právny zástupca žalovaného však podaním, súdu doručeným 24.10.2016, ospravedlnil neúčasť svojho klienta na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a zároveň žiadal o odročenie pojednávania. Súčasne doložil potvrdenie o práceneschopnosti žalovaného v 2. rade. Z obsahu spisu zistil, že sudca nemal v čase pojednávania a vyhlásenia rozsudku predmetné ospravedlnenie a žiadosť o odročenie k dispozícii, preto ani nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 183 ods. 4 CSP a nerozhodol o tom, že neakceptuje ospravedlnenie žalovaného. Súdu prvej inštancie uložil, aby v predmetnej veci opätovne vytýčil pojednávanie na prejednanie námietok žalovaného v 2. rade a vo veci opätovne rozhodol po zohľadnení všetkých súdom prvej inštancie uvedených a zo strany sporových strán predložených listinných dôkazov. 8. V ďalšom konaní súd na prejednanie námietok nariadil celkovo tri pojednávania. Žalovaný v 2. rade sa nedostavil ani na jedno z nich. Pojednávanie určené na 12.3.2018 žiadal odročiť, nakoľko 27.2.2018 došlo k ukončeniu jeho právneho zastúpenia a mienil si zvoliť nového advokáta, ktorého meno prisľúbil súdu oznámiť do 15 dní. Všeobecné plnomocenstvo, ktoré
novému zástupcovi udelil 21.11.2017, súdu doručil až 13.4.2017 a zároveň požiadal o odročenie pojednávania určeného na 16.4.2018, aby sa jeho zástupca mohol na konanie dôsledne pripraviť. Na tretie pojednávanie, určené na 15.5.2018, súd predvolal nie len právneho zástupcu, ale aj žalovaného v 2. rade. Na pojednávanie sa nedostavil ani jeden z nich, žalovaný v 2. rade bez uvedenia dôvodu, jeho zástupca zaslal oznámenie, ktoré bolo súdu doručené 14.5.2018, ktorým plnú moc vypovedal pre nesúčinnosť splnomocniteľa. Nakoľko bol žalovaný v 2. rade predvolaný riadne a včas a o odročenie nepožiadal, súd pojednávanie uskutočnil v jeho neprítomnosti. 9. Ani jedna zo strán v ďalšom konaní nenavrhla vykonať nové dôkazy, súd preto pri rozhodovaní o tom, či zmenkový platobný rozkaz z dôvodov uvedených v námietkach celkom, resp. čiastočne zruší alebo ho ponechá v platnosti, vychádzal z doterajších podaní a prednesov strán, zo stranami predložených listinných dôkazov, z výpovede žalovaného v 2. rade na dožiadanom súde, zo znaleckého posudku a z výpovede znalca. 10. Z prvopisu zmenky, ktorá bola vystavená v Udavskom dňa 18. júla 2007, súd zistil, že sa žalovaný v 1. rade zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 6. februára 2012, bez protestu, zmenkovú sumu 4.659,23 eur. Z prvopisu ďalšej zmenky, vystavenej v Udavskom dňa 8. júla 2008, súd zistil, že touto zmenkou sa žalovaný v 1. rade zaviazal zaplatiť na rad žalobcu, bez protestu dňa 6. februára 2012 zmenkovú sumu 13.887,95 eur. Platobným miestom zmeniek je UniCredit Bank Slovakia a.s., pobočka Plynárenská, Plynárenská 7/A, Bratislava. Ako ručiteľ za vystaviteľa je na oboch zmenkách označený žalovaný v 2. rade a k jeho osobným údajom je pripojený podpis. 11. Obe listiny obsahujú všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku, t. j. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je listina spísaná, bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. 12. Žalovaný v 2. rade v súvislosti s náležitosťami vlastnej zmenky bez bližšieho zdôvodnenia tvrdil, že podmienky vzniku či existencie zmenkového záväzku nie sú dané v dôsledku toho, že neboli splnené zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik alebo trvanie. Súčasne namietol pravosť podpisov na zmenkách. K tomu však treba uviesť, že každá zo zmeniek bola vystaviteľom podpísaná, a keďže z pohľadu formálnej platnosti zmenky je rozhodujúce len to, či listina podpis vystaviteľa obsahuje, nie je z hľadiska formálnej platnosti zmenky relevantné, či sú podpisy pravé. Nepravosť podpisu nespôsobuje v zmysle čl. I. § 7 zmenkového zákona neplatnosť zmenky, ale osobu, ktorej menom bola zmenka podpísaná, takáto zmenka nezaväzuje. 13. Pri výsluchu na dožiadanom súde žalovaný v 2. rade na žiadosť, aby konkretizoval, ktorú nevyhnutnú náležitosť zmenky neobsahujú, uviedol, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 18.7.2007 neobsahuje ustanovenie o avalistovi, čo znamená, že voči nemu nemohli byť blankozmenky vyplnené. V tom čase bol on konateľom žalovaného v 1. rade, ktorý vyplňovacie oprávnenie udelil, preto voči žalovanému v 1. rade zmenky spĺňali všetky náležitosti v zmysle zmluvnej dokumentácie, ale nie voči nemu ako fyzickej osobe, lebo on nepodpísal a ani nesúhlasil, aby voči nemu ako ručiteľovi bola zmenka vyplnená. Zjavne však nevzal do úvahy, že ak vyplňovacie oprávnenie udelil žalovaný v 1. rade, ktorého konateľom on v tom čase bol, podpísaním oboch dohôd o vyplňovacom práve k blankozmenke potvrdil, že žalobcovi odovzdal zmenku avalovanú ručiteľom: V.. M. M. (čl. I. ods. 2 každej z dohôd), a tým aj on udelil žalobcovi vyplňovacie oprávnenie, aj keď neformálnym spôsobom, lebo obsah a podmienky vyplnenia poznal a bol s nimi uzrozumený. 14. Ako dôvodnú nebolo možné hodnotiť ani námietku nevymedzenia a nepreukázania existencie kauzy zmenky. Žalobca si v súdnom konaní uplatnil zmenkovú pohľadávku. Obsahové náležitosti žaloby v čase začatia konania upravoval § 79 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého musela žaloba obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j. tých skutočností, od ktorých žalobca svoj nárok odvodzuje. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky bolo postačujúce, ak žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti tým, že označil obe zmenky a uviedol, aké nároky si na ich základe uplatňuje. Z obligatórnej abstraktnosti zmenkových vzťahov vychádza aj ustanovenie § 495 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, z ktorého je zrejmé, že zmenkový veriteľ nie povinný dôvod zmenky preukázať. 15. Z výpovede žalovaného v 2. rade na dožiadanom súde vyplynulo, že mu príčinný vzťah oboch zmeniek bol známy, vedel teda, že zmenky kauzu majú, keď sám pripustil, že ako konateľ žalovaného v 1. rade podpísal nie len obe leasingové zmluvy, ale aj dohody o vyplňovacom zmenkovom práve k blankozmenke. Existencia príčinného vzťahu zmenky bola potvrdená aj listinnými dôkazmi, ktoré v námietkovom konaní predložil žalobca. 16. Pokiaľ mienil žalovaný v 2. rade namietať, že on sám nebol so
žalobcom v žiadnom kauzálnom vzťahu, súd súhlasne so žalobcom poukazuje na to, že ručiteľský záväzok sa viaže jedine ku zmenke ako abstraktnému, nespornému a dokonalému cennému papieru. Ručením sa v zmysle čl. I. § 30 ods. 1 zmenkového zákona zabezpečuje zaplatenie zmenky. Podpisom zmenky per aval teda nie je zabezpečovaný kauzálny vzťah, ktorý má remitent s vystaviteľom vlastnej zmenky, ale len samotné zaplatenie zmenky. Nie je preto ani nevyhnutné, aby bol zmenkový ručiteľ s remitentom v inom než zmenkovo-záväzkovom vzťahu. Zmenkový ručiteľský záväzok vzniká len avalovaním zmenky a podmienkou jeho vzniku nie je existencia kauzálneho vzťahu ručiteľa s remitentom. 17. Žalovaný v 2. rade aj keď uviedol, že námietka kauzy je prípustná, žiadne kauzálne námietky nevzniesol. Urobil tak až pri výsluchu na dožiadanom súde, keď tvrdil, že za žalovaného v 1. rade namieta sumy na zmenkách, lebo mu žalobca neoznámil, za akú sumu predmety leasingu predal, prečo pred odpredajom nebol spracovaný znalecký posudok, resp. neprebehlo verejné ponukové konanie, predaj bol „pod cenu“ a do zmeniek bol dopísaný matematicky vypočítaný rozdiel. 18. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa námietkové konanie riadi, nie je v zmysle prvej vety § 175 ods. 4 OSP možné na tieto dodatočne vznesené kauzálne námietky, ani na námietku nepredloženia zmenky na platenie, prihliadnuť. Žalovaný v 2. rade tieto námietky prvý krát uplatnil až po uplynutí zákonom určenej lehoty troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. 19. Žalovaný v 2. rade trval na tom, že zmenky ako ručiteľ nepodpísal. Pri výsluchu na dožiadanom súde uviedol, že v leasingových a ani iných zmluvách nie je uvedený ani podpísaný ako ručiteľ, ručenie podľa neho mohlo byť na dolnú časť zmeniek dopísané dodatočne, lebo od vystavenia on zmenky nevidel, a nakoľko sa podpis za vystaviteľa líši od podpisu ručiteľa, neuznáva podpis ručiteľa za svoj. 20. Na návrh žalovaného v 2. rade súd pribral do konania znalca z odboru písmoznalectvo a znaleckým úkonom poveril Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Znalec mal k dispozícii 30 nesporne pravých podpisov žalovaného v 2. rade, ktoré porovnal so spornými podpismi na zmenkách. Pri skúmaní využil kombináciu metód analytickej, porovnávacej a v rámci nich čiastočne aj grafometrickej Ako sporné znalec skúmal aj podpisy vystaviteľa zmeniek, keďže mali byť vyhotovené tou istou osobou. Sporné podpisy znalec označil za výsledok autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby a pri ich analýze pomocou technických prostriedkov nezistil žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu, v okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní (napr. gumovaní). Podľa záverov znaleckého posudku č. 35/2016 zo dňa 15.2.2016 sú podpisy vystaviteľa a ručiteľa na oboch zmenkách pravými podpismi žalovaného v 2. rade. 21. Žalovaný v 2. rade so závermi znaleckého posudku nesúhlasil. Podľa jeho názoru pri rozhodnutí o pravosti sporného podpisu nestačí samo osebe zasadiť presne všetky metrické hodnoty sporného rukopisu alebo podpisu do variability porovnávanej vzorky. Metricky veľmi podobných hodnôt s porovnávanou vzorkou je schopný dosiahnuť aj zručný falšovateľ, ktorý však nemôže dosiahnuť istotu a plynulosť písacieho pohybu, ktorá je daná dynamickým stereotypom, ktorý si falšovateľ osvojiť od inej osoby nemôže. Tomu sa v znaleckom posudku nevenovala žiadna pozornosť a nebola použitá kinegrafická metóda, pri ktorej by znalec skúmal rýchlosť, impulz, pravidelnosť, dynamickosť a postupnosť pohybov. Znalcom použité všeobecné metódy skúmania považoval preto za nedostatočné. 22. K dôvodom, prečo nebola použitá kinegrafická metóda skúmania pravosti podpisu, súd vypočul znalca. Znalec uviedol, že jedinú zmienku o tejto metóde našiel v publikácii „Kriminalistické skúmanie ručného písma“, vydanej nakladateľstvom IGAZ v roku 2004. Samotný autor knihy Igor Nitriansky na str. 69 tejto monografie uvádza, že kinegrafická metóda nebola doteraz nikde použitá, je novovytvorená a doposiaľ sa nepoužívala ani v kriminalistike a ani v iných vedných odboroch. Podľa informácií, ktoré má znalec k dispozícii, nebola táto kniha prijatá odbornou verejnosťou, nebola obhájená ako dizertačná práca na kriminalisticko-expertíznom ústave Policajného zboru, a tým kinegrafickej metóde ani nemožno prisudzovať vedecký alebo odborný význam. 23. K ďalším výhradám žalovaného v 2. rade, ktorý spochybňoval konštatovanie na str. 10 posudku, že sporné podpisy vykazujú zhodné, rozdielne tvarovanie začiatočného ťahu (nakoľko zo štyroch sporných podpisov majú tri úplne odlišné tvarovanie začiatočného ťahu) a rovnako aj konštatovanie na str. 13 posudku ku vyhotoveniu obratu v strednej časti podpisu, poukazuje súd na obsah posudku, v ktorom znalec svoj postup dostatočne objasnil. Na strane 15 posudku konštatoval, že po analýze vykazujú sporné podpisy v rozhodujúcej miere zhodné znaky a vykazujú aj niektoré rozdielna znaky (t. j. aj tie, ktoré sú uvedené na str. 10 a 13 posudku, na
ktoré žalovaný v 2. rade poukázal). V tejto fáze znalec považoval za pravdepodobné, že sporné podpisy vyhotovil totožný pisateľ, s tým, že ak ďalším skúmaním budú rozdielne znaky sporných podpisov potvrdené variabilitou porovnávacích podpisov, bude možné záver stanoviť jednoznačne. 24. Nie je možné súhlasiť s výhradou žalovaného, že v posudku chýba rozbor porovnávacích podpisov, ktoré majú v určitých častiach výraznejšie odchýlky od sporných. V znaleckom posudku sú porovnávacie podpisy analyzované, znalec podrobne rozobral jednotlivé zhodné a rozdielne znaky sporných podpisov s porovnávacími z hľadiska ich tvarovania bez prerušenia písacieho pohybu, z hľadiska variability začiatočného ťahu a horizontálneho ťahu s následným pokračovaním nadol, z hľadiska tvarovania a umiestnenia kľučky, resp. obratu v strednej časti podpisu, nábehového ťahu, prehnutia, sklonu a umiestnenia v koncovej časti podpisu a pod. 25. Odpoveď na výhradu žalovaného v 2. rade, že znalec (podľa žalovaného zámerne) vynechal porovnanie sporných podpisov s tými z porovnávacích, na ktorých sa nachádzajú výraznejšie odchýlky, dáva popis postupu, uvedený na str. 5 posudku, t.j. že boli opísané tie najhodnotnejšie zhodné, podobné a rozdielne znaky, ktoré umožnili stanoviť záver skúmania, s tým, že bola posúdená hodnota a miera výskytu zistených znakov v sporných a porovnávacích podpisoch. Postup riešiteľa znaleckých úloh, zvolené metódy skúmania, výber technických prostriedkov, čiastkové zistenia ako aj závery písmoznaleckého skúmania, boli overené ďalším znalcom, ktorý ich správnosť potvrdil svojim podpisom v záverečnej časti znaleckého posudku. 26. Podľa názoru súdu sú závery posudku dostatočne jasné, sú náležite odôvodnené, znalec prihliadol na všetky skutočnosti, s ktorými sa mal vysporiadať a odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Nepoužitie kinegrafickej metódy skúmania, ktorá nie je štandardná, správnosť záverov posudku nespochybňuje. (Navyše, ako vyplýva už aj z odseku 24. odôvodnenia tohto rozsudku, znalec pri skúmaní sporných a porovnávacích podpisov tieto do určitej miery analyzoval aj z hľadiska rýchlosti, pravidelnosti, dynamickosti a postupnosti pohybov jednotlivých písmových znakov.) 27. Závery znaleckého posudku súd hodnotil spolu s ďalšími vykonanými dôkazmi podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1CSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný v 2. rade, ako konateľ vystaviteľa, potvrdil svojim podpisom na dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 8.7.2007, ako aj na dohode zo dňa 8.7.2008, že súčasne s podpisom dohody odovzdáva žalobcovi blankozmenku avalovanú zmenkovým ručiteľom, ktorým je V.. M. M.. Z výpovede žalovaného v 2. rade viac menej vyplynulo, že sa na podpísanie zmeniek per aval už pre odstup času nepamätá. Tieto dôkazy spolu so závermi znaleckého posudku sú podľa názoru súdu postačujúce na to, aby námietka nepravého podpisu ručiteľa na zmenkách bola považovaná za nedôvodnú. 28. Žalobca prvopisom dvoch zmeniek preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Dôvodnosť obrany žalovaného v 2. rade, vyjadrená vo včasných námietkach, sa nepreukázala, preto súd ponechal voči žalovanému v 2. rade zmenkový platobný rozkaz v platnosti. 29. O nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o námietkach mal žalobca plný úspech, preto má nárok na náhradu trov v celom rozsahu. 30. O nároku štátu na náhradu trov, ktoré zaplatil súd zo štátnych rozpočtových prostriedkov, bolo rozhodnuté podľa § 259 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP 31. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).