Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/300/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3, proti žalovanej: P. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. V., J. XXX, o zaplatenie 45,15 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 02. 03. 2017 č.k. 4C/40/2016-44 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 45,15 eur s prísl. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa XX. XX. XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sa stali Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, a ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 350,00 eur a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady (poplatky) spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 346,00 eur, t.j. celkovo 696,00 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom boli tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 137,05 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 208,97 eur. Konečná splatnosť bola dojednaná na deň 18. 05. 2014, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 98,86 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola stanovená na výšku 36,73 %. Z Dohody o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13. 05. 2013 vyplynulo, že žalovaná sa so žalobcom dohodla na úhrade celkovej čiastky 696,00 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach po 58,00 eur, vždy k 18. dňu v mesiaci, počnúc dňom 18. 06. 2013. V zmysle tejto Dohody ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 314,02 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 36,73 %.

3. Po právnom posúdení veci v zmysle § 52, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákona, § 1 ods. 2, § 9 a § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, neriadi sa preto režimom Obchodného zákonníka. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd prvej inštancie zistil, že táto je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V samotnej zmluve nie je uvedená výška, počet ani termín splatnosti ani len samotných splátok, tieto údaje sú uvedené len v dohode o splátkach, kde je uvedená mesačná splátka vo výške

58,00 eur a počet splátok 12. V zmluve o úvere bolo určené len, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku vo výške 137,05 eur a administratívneho poplatku vo výške 208,97 eur. Z toho však nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca do dohody o splátkach uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky, pričom výšku jednotlivých zložiek mesačnej splátky si priemerný spotrebiteľ nemá možnosť vypočítať. Žalovaná ako spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemala vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. je preto úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal preto nárok len na plnenie, ktoré poskytol žalovanej, čo v danom prípade predstavuje 350,00 eur.

4. Výrok o trovách konania oprel o ust. § 255 ods. 2 C.s.p. Žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak náhradu neuplatnila preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na prednej strane tejto zmluvy je uvedené nasledovné: „spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 696,00 eur, ak nie je dohodnuté inak do 18. 05. 2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 18. 05. 2014“. Žalovaná sa zaviazala uhradiť dlh v jednej splátke vo výške 1.176 eur s termínom splatnosti 10. 07. 2014. Strany sporu na základe žiadosti žalovanej uzavreli Dohodu o plnení v splátkach, s ktorou bola žalovaná dňa 13 05. 2013 oboznámená, na znak čoho ju podpísala, a preto mala vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej boli uvedené. Žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 58.00 eur vždy k 18. dňu v mesiaci, počnúc dňom 18. 06. 2013. Z uvedeného logicky vyplýva, že termíny splátok sú zrejmé. Preto nemožno hovoriť o akejkoľvek absencii náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva má všetky zákonom stanovené náležitosti.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

7. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko na daný prípad nesprávne aplikoval ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

9. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/ a y/.

10. Z vyššie cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k/ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ musí byť totiž zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, teda splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

11. Odvolací súd považuje za nesprávny názor súdu prvej inštancie, ktorý skutočnosť, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere ani v Dohode o splátkach nie sú uvedené jednotlivé zložky splátky, je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. Z vyššie cit ust. nevyplýva, aby v zmluve bol uvedený presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na

istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurkomfortného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Ani z dôvodovej správy k tomuto zákonu nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici 2008/48. Nie je preto potrebné, aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 04. 2018 sp. zn. 3Cdo/56/2018).

12. Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne aplikoval vyššie cit. zákonné ustanovenie na daný prípad, v dôsledku čoho nevykonal potrebné dokazovanie, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.

13. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude pri výklade spomínaných ustanovení vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto uznesení, doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).