Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16T-26-2018.pdf
PDF · 136.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-16T/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného M. P., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom 14. mája 2018, takto
rozhodol:
M. P., narodený XX.X.XXXX E. G., trvalé bydlisko Š. Č.. XXXX/XX, J., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
1/ dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 00:10 hodiny v obci J., L. K. Q., pri futbalovom štadióne fyzicky napadol E. V. a to tak, že ho niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti tváre a následne po tom, čo spadol na zem ho kopal do hlavy, čím mu spôsobil ľahké zranenia, a to pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s krvným výronom v oblasti tváre a okolo očnicovej oblasti obojstranne, zakrvácanie do čeľustných dutín obojstranne, zlomeninu nosových kosti a nosovej priehradky s posunom kostných úlomkov, tržné zmliaždenú ranku ľavej ušnice 0,5 cm dlhú s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života poškodeného v trvaní približne tri týždne,
2/ dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 10:00 hodine v obci J., L. J. A., oproti cukrárni Q., D..O..M.. J. sa stretol so svojou bývalou družkou X. D.P.O., ktorú predtým na toto stretnutie telefonicky pozval a ktorá prišla na stretnutie v osobnom motorovo vozidle Š. V., R.: G.- XXX K., tento si k nej prisadol do vozidla na sedadlo spolujazdca a po slovnom útoku na ňu, že kde bola v noci, jej dal tri facky na tvár a keď táto chcela z vozidla vystúpiť a utiecť, začal na ňu kričať, chytil ju za pravú ruku a strhol ju dnu, dal jej niekoľko faciek na tvár, na čo sa jej podarilo vyskočiť z vozidla a utiecť na druhú stranu cesty, kde ju ale dobehol, chytil oboma rukami a napriek tomu, že sa aktívne bránila tým, že sa mykala, prehodil si ju cez rameno a niesol ju k vozidlu, potom ju položil na zem, oprel ju chrbtom o svoju hruď. oboma rukami ju držal okolo trupu a ťahal ju k vozidlu tak, že nohy jej vliekol po zemi a snažil sa ju natlačiť do vozidla, pričom X. D. sa podarilo vytrhnúť a utiecť do okoloidúceho vozidla, po čom sa tento zmocnil jej vozidla Š. V., R.: G.-XXX K., ktoré tam po úteku nechala aj s kľúčmi v zapaľovaní, v úmysle prechodne ho užívať, a to aj napriek tomu, že vedel, že nemá od vlastníka vozidla súhlas na jeho užívanie, s vozidlom vykonal jazdu v obci J. G. J. Q. a vozidlo zaparkoval pred futbalovým štadiónom, kde kľúče odložil na parapet okna kaderníctva a manikúry na ulici J. Č. XX, pričom takého činu sa dopustil vo vzťahu k vozidlu v hodnote 2.500,- Eur, t e d a v bode 1/
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, v bode 2/
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe - blízkej osobe,
- zmocnil sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať,
č í m s p á c h a l
v bode 1/
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, v bode 2/
- zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 183 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n), § 38 odsek 3, § 41 odsek 2 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba s probačným dohľadom na 3 (tri) roky. Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno c), písmeno g) Trestného zákona sa mu ukladajú povinnosti spočívajúce v príkazoch
- nahradiť poškodeným v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu so- ciálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona sa mu ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodeným X. E. V., nar. XX.XX.XXXX E. G., trvalé bydlisko O.Á. XX/X, C. L. E., škodu vo výške 1.368,- Eur a X. E. X. G.Ň., S..D.., G. Q. X, J. - C. Č. G., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 137,82 Eur.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 9. apríla 2018 obžalobu sp. zn. Pv 712/17/2204 (ďalej len obžaloba) na M. P. (ďalej len obžalovaný) pre skutky opísané v obžalobe právne kvalifikované v bode 1/ obžaloby ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a v bode 2/ obžaloby ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 14. mája 2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania oboch skutkov uvedených v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Na podklade vyššie uvedeného súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania oboch skutkov uvedených v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného. Zároveň súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. K dokazovaniu S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochranného opatrenia, v rámci ktorého vypočul obžalovaného, oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise a tiež vo veci vypracované znalecké posudky.
Dokazovanie vo vzťahu k náhrade škody súd nevykonával, nakoľko obžalovaný nároky na náhradu škody uznal čo do dôvodu aj výšky. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z výsluchu obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom a k motívu činu vyplynulo, že je slobodný, no s poškodenou má dcéru, ktorá bude mať v októbri 11 rokov. Starajú sa o ňu cez týždeň jeho rodičia a na víkend ju má poškodená. S poškodenou žili ako druh a družka. Zo začiatku bývali spolu, neskôr žili oddelene. Posledné tri roky nebýval s poškodenou v spoločnej domácnosti, býval u rodičov. Vyživovaciu povinnosť k dcére určenú súdom nemám, rovnako nemám upravený styk s dcérou súdnym rozhodnutím, nakoľko sa s poškodenou doteraz vedeli vždy dohodnúť. Čo sa týka majetkových pomerov, je nemajetný. Pred vzatím do väzby pracoval na spoločnom pracovisku s poškodenou, v podstate pracuje stále od strednej školy, síce je vyučený kuchár, no pracuje väčšinou ako skladník, naposledy pracoval ako predavač, kde dosahoval príjem okolo 600 Eur. Či tam s ním ešte rátajú, nevie. Väčšinou peniaze odovzdával mame, ktorá s nimi hospodárila. Býva s rodičmi. V minulosti nebol súdne trestaný. Čo sa týka priestupkov, mal nejaké priestupky v doprave a bol mu aj zadržaný vodičský preukaz, lebo nafúkal na šibačku 0,16 promile. V minulosti chodil k psychiatrovi C.. X., bolo to asi rok dozadu, možno viac, išiel tam dobrovoľne, mal problémy s alkoholom. Lekár mu predpísal lieky, ktoré keď bral, tak problémy s alkoholom nemal. Až keď sa vyskytli nejaké vzťahové problémy, tak to riešil s alkoholom, inak nepil. Čo sa týka aktuálneho vzťahu k poškodenej, obžalovaný uviedol, že tento nemá žiadny, bol s ňou v kontakte počas väzby, raz jej písal, raz spolu volali. Myslí si, že ohľadom maloletej dcéry sa vedeli vždy dohodnúť, tam problém nebude. Na otázku, čo aktuálne pociťuje k poškodenej uviedol, že je to jeho chyba, konal skratovo a v živote by poškodenej neublížil. Vo väzbe si človek všetko premyslí, kto je preňho dôležitý. Pre neho je najdôležitejšia dcéra a rodičia. S rodičmi je v kontakte, boli ho pozrieť každý mesiac. Vo väzbe nemal žiadne problémy. Čo sa týka motívu obžalovaný uviedol, že to bola skratová situácia, zistil, že poškodená chodí s niekým druhým a naštvalo ho to a takto zareagoval. Bolo to tak v oboch prípadoch. Pri skutku s V. bol opitý a pri druhom skutku mal po tom skutku pivo. Čo sa týka drog, tieto užíval minimálne, chodil do práce, nemohol byť pod vplyvom. Možno mal drogu cez víkend, možno dva krát za pol roka. Musel sa starať aj o dcéru, takže nedrogoval. Z výsluchu poškodenej X. D. vyplynulo, že obžalovaný dcére chýba, stále k nemu chodila. Mali vlastnú dohodu o úprave styku s dcérou, na súd sa v tomto smere neobrátili, vždy sa vedeli dohodnúť. Malá je s otcom v kontakte, stále si telefonujú, ale je jej smutno za ním. Poškodenej je ľúto, čo obžalovaný urobil, nezaslúži si byť dlho zavretý, myslí si, že to urobil ten alkohol, lebo obžalovaný takýto nebýva. Keď boli spolu v práci, všetko bolo v poriadku, vychádzali si, občas boli aj hádky, ale nebolo dobré, že boli kolegovia. Najviac teraz trpí ich dcéra. Nastal tam skrat a nemuselo to takto dopadnúť. Z obžalovaného nemá strach. Myslí si, že doterajšie konanie je preňho dosť veľké poučenie. Poškodená stále pracuje tam, kde pracovala predtým s obžalovaným. Zamestnávateľ povedal, že by obžalovaného po prepustení z väzby zobral, lebo nemá dosť zamestnancov, ale ak by obžalovaný nastúpil, ona by odišla, aby predišli tomu, čo sa stalo. V obchode kde robili sú to nervy aj pre zdravého človeka, nieto pre niekoho slabšieho, kto má problémy. Vidí to tak, že by bolo lepšie, keby jeden z nich tam nepracoval. Dcéra stále chce k obžalovanému chodiť, ona jej v tom brániť nebude. Poškodená chce obžalovanému pomôcť a vyjsť v ústrety, ale musí to byť preňho aj poučením, lebo takéto veci sa nerobia. Momentálne nemá nového partnera, obžalovaného považuje za bývalého druha, spolužitie s ním už ale neplánuje obnoviť. Prečo sa poškodený E. V. dnes neodstavil na hlavné pojednávanie, nevie uviesť, nie som s ním vôbec v kontakte. Z registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie aktuálne nevedie. Z lustrácie v databáze súdov a STA vyplynulo, že sa aktuálne na súdoch iné trestné konanie proti nemu nevedie. Z lustrácie v Registri priestupkov MV SR vyplynulo, že sa obžalovaný dosiaľ žiadnych priestupkov nedopustil. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že obžalovaný je slobodný a má s poškodenou jednu maloletú dcéru. Obec Banka v správe o povesti uviedla, že obžalovaný nebol riešený komisiou verejného poriadku a iného skutočnosti o ňom im nie sú známe. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2011 a nikdy nepoberal dávky vyplácané týmto úradom. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy zamestnaný v spoločnosti N. - Y. D..O..M.., J., od marca 2011.
Zo záverov znaleckého posudku číslo 5/2018 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, C.. Ľ.A. M. 4.2.2018, ktorý posudok súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že obžalovaný sa nevie 4 roky zmieriť s rozchodom s matkou svojej dcéry, žiarili, občas ju sleduje, kontroluje opakovanými telefonátmi, vyčíta jej, kde chodí, že klame, vyčíta jej priateľov, žiarli na jej priateľov a neustále jej dáva ponuky na obnovenie vzťahu. Keďže poškodená na jeho ponuky nereaguje, je frustrovaný, neschopný adekvátne riešiť túto situáciu, utieka sa ku zvýšenému konzumu alkoholu a drog, ktorých užitie potencuje žiarlivosť, agresivitu a vyústilo do žalovaných skutkov. Obžalovaný je závislý od viacerých psychoaktívnych látok, konkrétne od alkoholu, pervitínu a marihuany. Touto závislosťou trpel v minulosti, v čase skutkov a trvá aj v súčasnosti. V čase spáchania skutkov zisťuje znalkyňa u obžalovaného okrem psychopatologických prejavov osobnostnej akcentácie aj prejavy stredne ťažkej až ťažkej komplikovanej opitosti (alkohol + droga) s agresívnym správaním sa voči druhým osobám. Takéto konanie nie je osobnosti obžalovaného v kontexte jeho životnej histórie cudzie, agresívne prejavy v ebrietách, resp. v intoxikáciách sa u neho stabilne manifestujú. V dôsledku stredne ťažkej až ťažkej komplikovanej opitosti spojenej s užitím drogy boli rozpoznávacie a najmä ovládacie schopnosti obžalovaného podstatne, forenzne významne zmenšené (nie vymiznuté). Opitosť/intoxikáciu si ale privodil sám, dobrovoľne, majúc vedomosti a skúsenosti so svojim správaním sa pod vplyvom psychoaktívnych látok (alkohol, droga). Ak obžalovaný niektoré fakty zo svojich skutkov popiera, nepamätá si ich (najmä 11.4.2017 udal výpadok spomienky, "okno") - ide buď o úmyselné zapieranie v snahe vykresliť sa v lepšom svetle, alebo, keďže sa skutok stal v stave intoxikácie psychoakt. látkami, môže ísť skutočne o výpadok pamäti - "okienko". Palimsest - alkoholické okienko sa nedá objektivizovať. Z forenzného hľadiska konštatovanie, že trestný čin bol spáchaný v jednoduchej alebo komplikovanej opitosti v dobe, na ktorú chýba spomienka kvôli "okienku", je nevýznamné. Schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania bola v čase skutkov u obžalovaného znížená, jeho ovládacie schopnosti v čase skutkov boli podstatne, forenzne významne zmenšené (nie vymiznuté). Príčinou zníženia ovládacej zložky nebola duševná choroba v pravom slova zmysle, patický afekt ani patická opitosť, ale príčinou zníženia ovládacích schopností bola komplikovaná opitosť (alkohol v kombinácii s drogou). Čo sa týka návykových látok, od roku 2014 je užívateľom pervitínu (podľa zdravotnej dokumentácie), fajčením, v presne nezistenej frekvencii a v presne nezistenej jednotlivej dávke (posudzovaný sám počas znaleckého vyšetrenia čo sa týka frekvencie a množstva užívaných drog a alkoholu nespolupracoval, ním poskytnuté údaje sú nespoľahlivé a nepresné). Taktiež je užívateľom marihuany. Posledné roky je abuzérom alkoholu, pije pravidelne, pravidelne sa opíja, občas máva okienka, znesie veľa, preferuje pivo, ale pije aj destiláty. V opitosti býva odbrzdený, slovne aj brachiálne agresívny. Pije napriek konzekventom (negatívnym dôsledkom) - odobranie vodičského preukazu, porušenie abstinencie v práci, konflikty v mikrosociete s družkou, jej otcom). Alkohol kombinuje s pervitínom (metamfetamín). V súčasnosti je schopný chápať zmysel trestného konania v plnej miere. Jeho pobyt na slobode aktuálne nie je pre spoločnosť nebezpečný. Jeho intelekt sa nachádza v populačnom priemere. Je schopný vierohodne reprodukovať vnímané udalosti tak ako sa v skutočnosti stali. Ak prebehnuté udalosti opisuje inak ako sa v skutočnosti stali, môže to byť v dôsledku tzv. "okienka" pod vplyvom psychoaktívnej látky alebo ide o účelové vyjadrenia. Vzhľadom na to, že u obžalovaného konštatuje syndróm závislosti od psychoaktívnych látok, navrhuje mu znalkyňa uložiť ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie a to ústavnou formou. Má za to, že ambulantnou cestou by sa účel liečby nedal dosiahnuť (viď doterajší priebeh civilnej liečby a nespoluprácu obžalovaného). Prognóza vyliečenia je vzhľadom na akcentované osobnostné rysy a vzhľadom na absenciu motivácie k zmene životného štýlu otázna, ale keďže doposiaľ nikdy kompletnú liečbu závislosti neabsolvoval, považuje podrobiť sa takejto liečbe za potrebné. Akcentované osobnostné črty nie sú tak závažného charakteru, aby vylučovali účasť na psychoterapeutickom procese. Protialkoholická a protitoxikomanická liečba vzhľadom na ich charakter môžu prebiehať súčasne. Z hodnotiacej správy ÚVV Leopoldov vyplýva, že vo výkone väzby sa obžalovaný v tejto trestnej veci nachádza od 15.12.2017 a je umiestnený na oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Vzhľadom na krátkosť času ho nemožno komplexnejšie hodnotiť, no možno konštatovať, že počas obdobia výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni. Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný, ani odmenený. Kontakt s príbuznými udržiava prostredníctvom korešpondencie a telefonovania. K 02.01.2018 nemal zrealizovanú návštevu. Napriek skutočnosti, že
mu bola ponúknutá možnosť zaradenia do práce na pracovisko „Ručné šitie obuvi", túto ponuku zatiaľ nevyužil.
K právnej kvalifikácii skutku pod bodom 1/ výroku o vine Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Objektom ochrany pri trestnom čine výtržníctva je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. (tzv. sekundárny objekt trestného činu). Objektívna stránka trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy aj prekrývajú. Spravidla ide o násilný či slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky. Hrubý charakter neslušnosti nemožno hodnotiť len na základe charakteru osobnosti páchateľa, ale z jeho konkrétnemu prejavu, a to aj vo vzťahu k prostrediu, kde k nemu došlo. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Povahu výtržnosti môže mať aj svojvoľné konanie, ktoré výraznejšie naruší verejný pokoj a poriadok (napr. vandalské ničenie tovaru vystaveného na chodníku za súčasného znečistenia verejného priestranstva a spôsobenie hluku narušujúceho v nočných hodinách pokoj občanov). Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Pri trestnom čine ublíženia na zdraví je objektom ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pod pojmom nie na krátky čas sa rozumie doba okolo sedem dní. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie je však jediným a ani rozhodujúcim kritériom. V niektorých prípadoch ublíženie na zdraví nemusí mať vôbec za následok pracovnú neschopnosť (napr. vybitie niekoľkých zubov). Ani okolnosť, že poškodený v takomto prípade vykonáva prácu na vlastné riziko, však nemôže viesť k záveru, že nejde o ublíženie na zdraví. Pod pojmom „inému“ treba rozumieť individuálne určitú(-é) osobu(-y) odlišnú(-é) od páchateľa. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Subjektom oboch prečinov môže byť ktokoľvek. V kontexte tohto stručného právneho rozboru je zrejmé, že skutok uvedený v bode 1/ skutkovej vety výroku o vine rozsudku napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, lebo obžalovaný sa na ulici (mieste verejnosti prístupnom) dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol poškodeného, ktorému pri útoku zároveň úmyselne ublížil na zdraví. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. K právnej kvalifikácii skutku pod bodom 2/ výroku o vine Podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Podľa § 183 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) z osobitného motívu, c) ako verejný činiteľ, d) na chránenej osobe, alebo e) a spôsobí ním väčšiu škodu.
Podľa § 138 písmeno d) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy Podľa § 122 odsek 7 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Podľa § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. Podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona, blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Objektom tohto trestného činu je osobná sloboda v zmysle slobody pohybu. Týmto ustanovením je chránená sloboda každého človeka, teda i toho, koho sloboda pohybu je na základe zákona obmedzená, ak obmedzovanie prekračuje dovolenú mieru. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ bráni inému užívať slobodu pohybu, hoci iba na krátku dobu, ak je bránenie ťažko prekonateľné. Dĺžka obmedzenia osobnej slobody nie je rozhodujúca, význam má len v súvislosti s trestným činom pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 TZ, pretože pri bránení trvajúcom dlhšiu dobu ide už o pozbavenie osobnej slobody v zmysle § 182 TZ. Bránenie v užívaní osobnej slobody je zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu zabraňuje o svojom pohybe slobodne rozhodovať. Bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť ťažko prekonateľné. Môže ísť o uzatvorenie v miestnosti alebo v budove, znemožnenie pohybu zviazaním, zvieraním v náruči, ním za ruky alebo o iné uchopenie a zadržiavanie, alebo zabránenie poškodeného vystúpiť z dopravného prostriedku v dôsledku rýchlej jazdy, alebo uzamknutie dverí, alebo ak páchateľ zbaví telesne postihnutú osobu pomôcok, bez ktorých by nebola schopná sa sama pohybovať a pod. (k tomu porovnaj R 1/1980). K bráneniu užívania osobnej slobody musí dôjsť neoprávnene. V zmysle čl. 17 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Oprávnene v tomto prípade môžu konať predovšetkým orgány činné v trestnom konaní pri obmedzení osobnej slobody za účelom trestného stíhania. Trestný čin obmedzovania osobnej slobody je trvácim trestným činom. Trestný čin je dokonaný už prvotným obmedzením osobnej slobody iného človeka. Páchateľ môže obmedziť osobnú slobodu iného vlastným konaním a tento stav ďalej udržiavať (vyvolanie a udržiavanie protiprávneho stavu) alebo obmedzenie osobnej slobody uskutočnené treťou osobou len ďalej udržiava (udržiavanie protiprávneho stavu). Trestný čin je síce dokonaný prvotným obmedzením osobnej slobody, avšak trvá dovtedy, kým páchateľ tento protiprávny stav neodstráni alebo nebude inak odstránené a toto konanie sa považuje za jeden trestný čin obmedzovania osobnej slobody. Podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona, kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Objektom tohto trestného činu je vlastnícke právo a ďalšie vecné práva k motorovým vozidlám, ktorý je chránený proti ich dočasnému neoprávnenému používaniu. Objektívna stránka spočíva v zmocnení sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty. Predmetom útoku je cudzie motorové vozidlo malej hodnoty. Motorovým vozidlom sa rozumie nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom s výnimkou elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím. Predovšetkým tu ide o osobné automobily, nákladné automobily, traktory, motocykle a podobne. Cudzím motorovým vozidlom sa rozumie také motorové vozidlo, ktoré nepatrí výlučne páchateľovi. Subjekt je všeobecný, páchateľom môže byt' ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie. Úmysel páchateľa musí smerovať iba k prechodnému užívaniu cudzieho motorového vozidla, pokiaľ by sa preukázal úmysel, že si páchateľ prisvojil cudzie motorové vozidlo v úmysle trvalej dispozície, išlo by o trestný čin krádeže. Ak páchateľ motorovým vozidlom nakladá spôsobom, ktorý nemožno považovať za užívanie (napr. odtlačením motorového vozidla na iné miesto), z jeho konania sa nedá vyvodiť, že by sa zmocnil veci v úmysle ju prechodne užívať (k tomu porovnaj R 26/1966). Prechodné používanie cudzieho motorového vozidla predpokladá, že páchateľ má úmysel používať motorové vozidlo iba relatívny krátky čas, bez toho, aby vyčerpal jeho podstatu alebo ho podstatne opotreboval. Úmysel páchateľa musí zahŕňať aj zámer vrátiť vozidlo po prechodnom používaní osobe, ktorej bolo odňaté, alebo jej umožniť, aby obnovila svoje dispozičné právo nad ním (k tomu porovnaj R 17/1974). Nejde o prechodné používanie cudzieho motorového vozidla, ale o dokonané prisvojenie si cudzej veci zmocnením sa aj v prípade, ak páchateľ odcudzí motorové vozidlo, ktoré napriek záujmu
kupcov nepredá, ale ho sám používa dlhší čas a vylepší jeho technický stav. O trestný čin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona ide aj vtedy, keď sa páchateľ zmocní cudzieho motorového vozidla v úmysle užívať ho iba kratší čas avšak za cenu jeho podstatnejšieho opotrebovania (k tomu porovnaj R 40/1998). V kontexte tohto stručného právneho rozboru je zrejmé, že skutok uvedený v bode 2/ skutkovej vety výroku o vine rozsudku napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, lebo obžalovaný bez oprávnenia bránil užívať inej osobe osobnú slobodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe
- blízkej osobe. Na blízkej osobe preto, lebo poškodená je matkou ich spoločného dieťaťa, s ktorou bol obžalovaný v každodennom blízkom kontakte, ľúbil ju a neustále jej dával návrhy na obnovenie partnerského vzťahu. Z daného pohľadu išlo medzi obžalovaným a poškodenou o vzťah obdobný rodinnému pomeru, kde osoby sa pokladajú za navzájom blízke osoby vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Po útoku na poškodenú sa následne zmocnil jej motorového vozidla malej hodnoty (neprevyšujúcej sumu 2.660,- Eur) v úmysle prechodne ho používať, čím naplnil aj zákonné znaky prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Z vyššie prezentovaných právnych záverov je zrejmé, že právna kvalifikácia oboch skutkov uvedená v obžalobe zodpovedala stavu veci a zákonu. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. To ale neplatí, ak súd ukladá úhrnný trest podľa tzv. asperačnej zásady upravenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona. Zároveň platí, že ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V tomto prípade je najprísnejšie trestný zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov zločin obmedzovania osobnej slobody zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona so trestnou sadzbou v rozpätí 3 až 8 rokov. Ak pri rozhodovaní o treste majú byť použité ustanovenia o úprave trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona z dôvodu uvedeného v § 38 odsek 3 až 6 Trestného zákona, § 39 odsek 4 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona, konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa príslušných ustanovení § 38 Trestného zákona. Následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej sadzby podľa režimu § 41 odsek 2 Trestného zákona a napokon sa určí konkrétne rozpätie trestnej sadzby podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona. Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona a zníženie dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona sa vykoná len s prihliadnutím na upravenú hornú, resp. dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom ustanovenie § 38 odsek 8 veta za bodkočiarkou Trestného zákona sa v týchto prípadoch nepoužije.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd zistil tri poľahčujúce okolnosti a síce, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (priznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti nebránili ani spáchané priestupky na úseku cestnej premávky, keďže ide o nesúvisiace delikty), ďalej že sa k spáchaniu činu priznal a tento úprimne oľutoval a nakoniec, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností (3:0), preto v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby znížením hornej hranice o jednu tretinu na 6 rokov a 4 mesiace (76 mesiacov). Následne, keďže obžalovaný spáchal viacerými skutkami hneď štyri úmyselné trestné činy, z ktorých aspoň jeden je zločinom, bolo potrené za použitia tzv. asperačnej zásady upravenej v ust. § 41 odsek 2 Trestného zákona zvýšiť hornú hranicu takto upravenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd tak ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 8 rokov 5 mesiacov a 10 dní. Pri určovaní druhu trestu musel súd uložiť trest odňatia slobody, lebo to vyplýva z ust. § 34 odsek 6 Trestného zákona. Avšak súd sa nestotožnil s názorom prokurátora o nevyhnutnosti ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. Naopak, súd dospel k záveru, že na prevýchovu a nápravu obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. Podľa súdu svoj účel splní aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primerane dlhú skúšobnú dobu s probačným dohľadom, ktorý spolu s uloženými ochrannými opatreniami prispeje k dovŕšeniu jeho nápravy. Pri určovaní výmery trestu v rámci vyššie uvedeného rozpätia súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom. Za primerane dlhú skúšobnú dobu s probačným dohľadom v tomto prípade súd považoval 3 (tri) roky, čo je v strede zákonného rozpätia. Zároveň mu súd uložil povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom prog- ramu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Takto uložený trest považoval súd primeraný, spravodlivý a tiež dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon. Trest navrhovaný prokuratúrou, kde s poukazom na spôsob konania obžalovaného žiadala nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere minimálne 3 roky, považoval súd v tomto prípade za neprimerane prísny. Netreba totiž opomínať fakt, že spôsob konania obžalovaného (závažnejší) našiel svoj odraz už v samotnej právnej kvalifikácii skutku a tomu zodpovedajúcej trestnej sadzbe, kde v prípade základnej skutkovej podstaty sa trest odňatia slobody pohybuje len vo výmere do troch rokov. Trest navrhovaný prokuratúrou by nezohľadňoval ani počet poľahčujúcich okolností (3:0) u obžalovaného, najmä doterajšiu bezúhonnosť. Treba zdôrazniť, že u obžalovaného ide o prvé odsúdenie, ide o tzv. prvotrestaného páchateľa. Obžalovaný je mladý človek, ktorý si podľa vlastných slov vzal z celej veci ponaučenie, prehodnotil svoje priority a dostatočne odstrašujúco podľa jeho slov na neho pôsobila aj dosiaľ vykonaná väzba trvajúca niekoľko mesiacov. Jeho resocializačná prognóza je priaznivá. Vzhľadom na uvedené niet dôvodu domnievať sa, že by podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom v kombinácii s uloženými liečeniami nesplnil účel trestu sledovaný Trestným zákonom. Čo sa týka aplikácie ust. § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa domáhala obhajoba, k tomu treba uviesť, že stav zmenšenej príčetnosti si obžalovaný spôsobil sám vplyvom návykovej látky, pričom jej účinkov na svoju osobu si bol veľmi dobre vedomý. Nebol preto dôvod osobitne túto skutočnosť zohľadňovať pri ukladaní trestu. Trestom kratšieho trvania (pod dolnú hranicu trestnej sadzby) by podľa názoru v tomto prípade nebolo možné zabezpečiť ochranu spoločnosti. Z rovnakého dôvodu potom súd neaplikoval ani ust. § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona (per analogiam), ktorého sa obhajoba taktiež domáhala, lebo trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby by nebol pre obžalovaného dostatočne odstrašujúci, ani motivačný. K výroku o ochranných opatreniach Trestný zákon v § 31 odsek 3 charakterizuje ochranné opatrenie ako ujmu na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými. Ochranné opatrenie je teda možné uložiť samostatne ako jediný prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona alebo popri treste ako
doplnkový prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona spolu s uloženým trestom. Ochranné opatrenia na rozdiel od trestov nepredstavujú spoločenské odsúdenie páchateľa resp. sú zamerané na ochranu spoločnosti a resocializáciu páchateľa, a teda majú skôr špeciálno-preventívny účinok, pričom spôsobujú ujmu len na osobnej slobode alebo na majetkových právach. Intenzita ochranného opatrenia nie je stanovená mierou závažnosti činu, ale nevyhnutnosťou zmenšenia závažnosti sociálnych dôsledkov a dôvodov problémového správania sa jedinca. Jedným z najvýznamnejších ochranných opatrení je ochranné liečenie, ktoré môže súd páchateľovi uložiť aj vtedy, ak spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním (§ 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona). Výrok o uložených ochranných opatreniach - ochranných liečeniach - má svoju oporu v záveroch znaleckého posudku znalkyne C.. Ľ. M., o správnosti ktorého súd nemal žiadne pochybnosti. Z výpovede obžalovaného je tiež zrejmé, že trestné činy boli spáchané pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním tak, ako to predpokladá ust. § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona. K výrokom o náhrade škody S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), kde si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnili poškodený a zdravotná poisťovňa. Ohľadom nároku zdravotnej poisťovne z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne pochybnosti o opodstatnenosti uplatneného nároku, preto súd poisťovni uplatnený nárok priznal. Rovnako postupoval súd aj v prípade nároku poškodeného, kde nemal žiadne pochybnosti o správnosti a úplnosti záverov znaleckého posudku vypracovaného C.. C. G., znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia. Z posudku vyplynul jednak rozsah a charakter zranení poškodeného tak, ako sú tieto opísané v skutkovej vete výroku o vine rozsudku, ale aj bodové ohodnotenie týchto zranení. Oba nároky na náhradu škody nakoniec obžalovaný na hlavom pojednávaní uznal čo do dôvodu a výšky.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.