Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/64/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: Slovenská realitná kancelária, s.r.o., IČO 36 641 430, so sídlom Bystrický rad 69, 960 01 Zvolen, zastúpenej advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: X. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. XXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 4 500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 24.10.2016 č. k. 6C/252/2015-160, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Zvolen z 24.10.2016 č. k. 6C/252/2015-160 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3 750,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 06.07.2015 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. III. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 66 %.“ 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že nárok žalobkyne bolo potrebné posudzovať podľa zákonných ustanovení § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd mal preukázané, že žalobkyňa ako sprostredkovateľ a žalovaný ako záujemca uzatvorili 03.12.2012 zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, konkrétne žalovaný splnomocnil žalobkyňu ku všetkým vecným a právnym úkonom smerujúcim k odpredaju jeho časti spoluvlastníckeho podielu. V čl. IV. bode 4.1 sa zmluvné strany dobrovoľne vzájomne dohodli na tom, že sa záujemca zaväzuje zaplatiť žalobkyni províziu vo výške jednej polovice dosiahnutej kúpnej ceny s daňou z pridanej hodnoty aj v tom prípade, ak by dosiahnutá kúpna cena bola nižšia, ako je minimálne kúpna cena (bod 2.2). Z obsahu toho istého článku vyplýva, že žalobkyni vzniká nárok na sprostredkovateľskú províziu tiež v prípade obstarania príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam a to aj v prípade, ak žalovaný ako záujemca kúpnu zmluvu neuzatvorí. Okresný súd mal ďalej preukázané z obsahu čl. VII., bodu 7.1 a 7.2 predmetnej zmluvy, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s tým, že účastníci sa dohodli jasne a zrozumiteľne, že zmluva je nevypovedateľná. Pokiaľ by sa žalovaný aj snažil doručiť písomnosť označenú ako vypovedanie zmluvy o sprostredkovaní žalobcovi, takáto jeho snaha by bola irelevantná s poukazom na dojednanie o nevypovedateľnosti tejto zmluvy. Ak by aj došlo nejakým spôsobom k účinnému vypovedaniu tejto zmluvy, nárok žalobcu na zaplatenie provízie voči žalovanému by aj tak trval v zmysle iného ustanovenia a článku zmluvy. 3. Okresný súd sa stotožnil s právnym názorom žalobkyne, ktorá uviedla, že v tomto prípade nemožno subsumovať pod ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvedený právny vzťah sporových strán vzhľadom na to, že zmluvná podmienka, provízia, bola dojednaná ako hlavný predmet plnenia (aktívnej činnosti žalobkyne ako sprostredkovateľa), z tohto dôvodu potom nemožno hovoriť o

existencii ustanovení spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tomto prípade je nepochybné, že žalovaný, ako jeden zo záujemcov o predaj svojho spoluvlastníckeho podielu potencionálnemu kupujúcemu, nebol v situácii, že tento jeho „vlastnícky problém“ bola oprávnená a jedine schopná vyriešiť žalobkyňa ako realitná kancelária. Na trhu, a to aj v mieste trvalého pobytu žalovaného boli ďalšie realitné kancelárie, alebo fyzické osoby zaoberajúce sa sprostredkovaním predaja nehnuteľností. Žalovaný teda mal na výber, ak by mu nevyhovovali podmienky spolupráce a sprostredkovateľskej činnosti žalobkyne, využiť ponuky na spoluprácu a realitnú pomoc aj iných subjektov zaoberajúcich sa touto komoditou podnikateľských aktivít. Žalovaný sám potvrdil, že so žalobkyňou dlhodobo v minulosti a vo viacerých prípadoch aktívne spolupracoval, takže v zásade len ďalej pokračoval vo využívaní realitných služieb žalobkyne aj v tomto prípade. Okresný súd vychádzal z axiómy súhlasu s prijatými podmienkami spolupráce so žalobkyňou v časti článku IV. bodu 4.1 a nasl., pretože v opačnom prípade sa mohol so žalobkyňou dohodnúť na buď inej forme odmeny za sprostredkovanie predaja, eventuálne si vzájomne dohodnúť nižšiu výšku provízie ako 50 % z dosiahnutej kúpnej ceny. Žalovaný súhlasil s dohodnutou výškou provízie, a preto po oboznámení sa s obsahom tejto zmluvy, túto vlastnoručne podpísal. Pokiaľ by sa žalovaný neoboznámil pred podpisom s obsahom tejto zmluvy, bolo by to v jeho neprospech; avšak žalovaný v konaní nepredložil relevantný dôkaz svedčiaci o tom, že mu bola uvedená zmluva „podstrčená“ na podpis v rámci podpisu iných dokumentov, eventuálne nepredložil súdu listinný dôkaz svedčiaci o tom, že podpis v kolónke „za záujemcu“ nie je jeho podpisom a tento podpis je niekým falšovaný. Okresný súd preto rozhodol, že nárok žalobkyne na plnenie provízie vo výške 50 % je dôvodný. 4. Okresný súd sa však nestotožnil s ďalšou časťou uplatneného nároku voči žalovanému vo výške 750,- eur, ktorá suma predstavovala 20 % dane z pridanej hodnoty zo sumy 3 750,- eur (polovice z utŕženej kúpnej ceny), vzhľadom na to, že žalovaný uzatvoril predmetnú sprostredkovateľskú zmluvu nie ako podnikateľský subjekt, ale ako fyzická osoba, a preto by bolo nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, aby uhradil aj daň z pridanej hodnoty, ktorú tento z uvedeného príjmu musel štátu odviesť. V tejto časti žalobu zamietol. 5. K priznanému úroku z omeškania okresný súd uviedol, že tento priznal len vo výške 5,05 % ročne vzhľadom na to, že v zmysle právnej úpravy po 01.02.2013 úrok z omeškania je o 5 % vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Pretože žalobkyňa nepreukázala, že výzva na uhradenie sprostredkovateľskej odmeny z 02.10.2013 bola žalovanému fyzicky doručená najneskôr 11.10.2013, a teda že sa aj skutočne dostala do sféry vplyvu žalovaného, okresný súd priznal žalobkyni úrok z omeškania len odo dňa doručenia žaloby, teda 06.07.2015. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že vo vzťahu k výsledku sporu ustálil, že žalobkyňa bola vo svojom nároku úspešná vo výške 83 %, žalovaný bol úspešný v spore vo výške 17 %, a preto okresný súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške rozdielu 66 % (83 % - 17 %). 7. Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Odvolacím dôvodom podaného odvolania bolo nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobkyňa k dôvodu odvolania uviedla, že započítanie dane z pridanej hodnoty do výšky provízie vychádzalo zo skutočnosti, že poskytnutie sprostredkovateľských služieb bolo zdaniteľným obchodom v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty a vzhľadom na zákonnú daňovú povinnosť žalobkyne bolo logické, že výška provízie sa dojednala so zohľadnením príslušnej výšky dane z pridanej hodnoty. Napadnuté rozhodnutie v tejto časti považovala za nepreskúmateľné, keďže okresný súd bližšie neuviedol, v čom podľa jeho názoru rozpor s dobrými mrvami spočíval. Žalobkyňa sa domnieva, že takouto skutočnosťou nemôže byť len samotné dojednanie výšky provízie zahŕňajúcej aj daň z pridanej hodnoty. Žalobkyňa navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a priznať celú dohodnutú províziu, a v dôsledku plného úspechu vo veci priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Žalovaný taktiež podal v zákonnej lehote odvolanie, a to proti prvému a tretiemu výroku napadnutého rozsudku. Odvolacím dôvodom podaného odvolania bolo: 1/ nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP; 2/ nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a 3/ nesprávne právne posúdenie podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 9. K prvému odvolaciemu dôvodu žalovaný uviedol, že už v podanom odpore 01.02.2016 a opakovane na pojednávaní 09.06.2016 žiadal o pripojenie spisu OS Zvolen sp. zn. 8C/156/2014 ako dôkazu v tomto konaní. V označenom konaní si žalovaný uplatňuje zaplatenie kúpnej ceny za predaj pozemku kúpnou zmluvou z 12.10.2007, pričom touto zmluvou mal byť žalovaný podvedený o sumu 330 000,- eur, keď tzv. „veľký“ pozemok nadobudla priamo žalobkyňa za zníženú kúpnu cenu 147 136,- eur, ktorá ho predala za 460 000,- eur. Celý právny servis ohľadom tejto transakcie zabezpečoval advokát žalobkyne. Ďalší

dôkaz, ktorý okresný súd nevykonal, bola dohoda o urovnaní z 06.11.2012, na základe ktorej žalobkyňa aj s jej advokátom, každý v jednej tretine, sa domáhali zaplatenia dvoch tretín hodnoty celého majetku po právnej predchodkyni žalovaného, N. A.. Tieto dôkazy majú význam pre posúdenie platnosti zmluvy o sprostredkovaní z 03.12.2012 podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného platnosť zmluvy nie je možné „vykonať izolovane“, lebo podvodné konanie žalobcu začalo v roku 2007, keď bol žalovaný žalobkyňou podvedený pri predaji vyššie spomenutého pozemku. Podľa žalovaného sa okresný súd s týmito navrhnutými dôkazmi v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal. 10. K druhému odvolaciemu dôvodu žalovaný uviedol, že okresný súd sa nevysporiadal s platnosťou dohody o sprostredkovaní. Z dohody o urovnaní vyplýva, že žalovaný podpísal väčšie množstvo dohôd a dodatkov zmluvy pričom nevedel s určitosťou uviesť, kedy, ako a či vôbec zmluvu o sprostredkovaní podpísal. Dohody a zmluvy, čo vyplýva z ich obsahu a formulácie, mali zneprehľadniť právne vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným a mali charakter nekalého konania. O obsahu zmluvy sa žalovaný dozvedel až vtedy, keď sa začala žalobkyňa domáhať odmeny, a keď žalovanému poslala žalobu spolu s kópiou. Z dôvodu nevedomosti o dohode, žalovaný nemohol vzniesť ani námietku relatívnej neplatnosti dohody o výške odmeny v lehote podľa § 775 Občianskeho zákonníka. Výška odmeny dosahujúca polovicu kúpnej ceny ako je dohodnutá, je neprimeraná a nezodpovedá obvyklej odmene za takúto činnosť v danom mieste. Podľa žalovaného zo strany žalobkyne mohlo ísť o podvrh vzhľadom na umiestnenie podpisu žalovaného vzdialeného od samotného textu zmluvy skoro na pol strany formátu A4, čo je neobvyklé. Žalovaný taktiež nerozumie, prečo sú ako účastníci uvedení v dohode aj osoby, ktoré v čase uzavretia zmluvy boli mŕtve. Žalovaný uviedol, že predmetnú zmluvu so žalobkyňou neuzavrel, a nemal na to ani dôvod, keďže všetky veci okolo kúpnej zmluvy vybavoval svedok E.. M. s kupujúcim svedkom E.. Z., čo on aj potvrdil. Súd prvej inštancie správne aplikoval na právny vzťah ustanovenia § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale nevyhodnotil správne ustanovenie čl. II zmluvy, kedy nedošlo k splneniu predmetu zmluvy v žiadnom z bodov. Žalobkyňa nepoprela, že nevypracovala ani kúpnu zmluvu, ani návrh na vklad. O uzavretie kúpnej zmluvy sa pričinil svedok E.. M.. Okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa aktívne pričinila o sprostredkovanie predaja pozemku, pričom poukázal na pripojenú emailovú komunikáciu, avšak nekonkretizoval, o akú komunikáciu išlo. Neplatnosť dohody spočíva v ustanoveniach zmluvy, konkrétne čl. IV bod 4.2 (nárok na odmenu aj keby žalobkyňa kúpila nehnuteľnosť „na seba“), bod 4.4 (nárok na celú odmenu, aj keď nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy), nárok na odmenu vzniká, aj keď dôjde k uzavretiu zmluvy po termíne platnosti (hoci zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú a nevypovedateľná), čl. VI (exkluzivita) zmluvy o sprostredkovaní. 11. K tretiemu odvolaciemu dôvodu žalovaný uviedol, že je nepochybné, že sporná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola vyhotovená na predtlačenom formulári, ktorý nie je zviazaný, text zmluvy netvorí jeden neoddeliteľný celok. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa výkladu okresného súdu je možné v slovenskom právnom poriadku uzatvárať nevypovedateľné sprostredkovateľské zmluvy, prípadne mandátne zmluvy. Žalobkyňa nemá sídlo, a preto jej žalovaný nemohol výpoveď riadne doručiť. Záverom žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa domáha vyplatenia provízie v hodnote jednej polovice kúpnej ceny, hoci žalovanému stále nevyplatila kúpnu cenu za predchádzajúci predaj nehnuteľnosti. Ide zjavne o konanie v rozpore s dobrými mravmi, preto sa žalobkyňa nemôže domáhať zaplatenia provízie. Podľa žalovaného celý spor vedie len k neodôvodnenému a neprimeranému obohateniu na úkor žalovaného. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že sa žaloba zamietne v celom rozsahu, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. K riadne doručenému odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril tak, že okresný súd pri nepriznaní dane z pridanej hodnoty ako súčasti provízie, mal asi na mysli, že ide o sprostredkovateľskú zmluvu a požadovať sprostredkovateľskú odmenu vo výške 70 % (50 % z kúpnej ceny plus 20 % daň z pridanej hodnoty) dohodnutej kúpnej ceny je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný by vlastne dostal len 30 % z kúpnej ceny. 13. Žalobkyňa k riadne doručenému odvolaniu žalovaného uviedla, že po skutkovej i právnej stránke konanie vedené na OS Zvolen sp. zn. 8C/156/2014 nijako nesúvisí s uplatneným nárokom, a ani ho žiadnym spôsobom neovplyvňuje. Podľa žalobkyne žalovaný argumentuje v rámci odvolacích námietok totožne ako v konaní na súde prvej inštancie. Žalovaný bezdôvodne hodnotí konanie žalobkyne ako podvodné, hoci žalovaný dobrovoľne a s dlhoročnou znalosťou skutkového stavu podpísal všetky zmluvné dokumenty, ktoré sa teraz snaží spochybňovať. Žalovaný sa snaží extenzívne interpretovať s vecou nesúvisiace zmluvné záväzky žalovaného voči žalobkyni na túto vec. Keďže žalovaný v rovine skutkových zistení neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie subjektívneho tvrdenia o podvodnom konaní žalobkyne, nemohol okresný súd v rovine právneho posúdenia veci dospieť k iným právnym záverom, ako sú uvedené v bodoch 32. až 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

14. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Odvolací súd poukazuje na významné porušenie práva na spravodlivý proces žalovaného. Žalovaný najprv v odpore a následne na pojednávaní, označil listiny (dohoda o urovnaní, spis OS Zvolen sp. zn. 8C/156/2014, výpoveď), o ktorých tvrdil, že spochybňujú platnosť zmluvy o sprostredkovaní poukazujúc na históriu právnych vzťahov medzi sporovými stranami. Okresný súd sa žalovaným navrhovanými listinami ako možnými dôkazmi nezaoberal, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysvetlil, z akého dôvodu nevykonal dokazovanie týmito listinami. Žalovanému preto neostávalo iné, len preniesť svoju obranu z prvoinštančného konania do konania odvolacieho a zopakovať ju v odvolaní proti napadnutému rozsudku. Okresný súd svojím arbitrárnym postupom odňal žalovanému právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na vysvetlenie, prečo žalovaným navrhované dôkazy nepovažoval za právne významné, a preto ich nevykonal. 16. Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť ďalšie podstatné skutočnosti vo vzťahu k námietkam strán sporu v odvolaniach proti napadnutému rozhodnutiu ohľadom posúdenia zmluvy o sprostredkovaní: 1/ okresný súd sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní. V bodoch 40. a 42. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysvetlil, prečo dohodnutá odplata nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, avšak nezaoberal sa platnosťou zmluvy o sprostredkovaní ako spotrebiteľskej zmluvy ako ju namietal žalovaný (nevypovedateľnosť, výška odplaty); 2/ nelogickými sa javia právne úvahy okresného súdu, podľa ktorých odplata vo výške jednej polovice z dosiahnutej kúpnej ceny (článok IV. bod 4.1 zmluvy o sprostredkovaní) bola výsledkom dohody medzi žalobkyňou a žalovaným, a preto ju žalobkyni priznal, avšak navýšenie odplaty o daň z pridanej hodnoty sa podľa okresného súdu prieči dobrým mravom (i napriek tomu, že ide o cenu za službu a žalobkyňa je platiteľom dane z pridanej hodnoty) preto, že žalovaným je fyzická osoba - občan, z ktorého dôvodu, v tomto rozsahu žalobu zamietol. Okresný súd neodôvodnil (ako správne namietala žalobkyňa), prečo je navýšenie odplaty o daň z pridanej hodnoty v rozpore s dobrými mravmi; 3/ okresný súd nevysvetlil dostatočne zrozumiteľne prečo pri právnom posúdení, či zo strany žalobkyne došlo k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti, vychádzal len z výpovede svedka Z. (bod 37. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), hoci na pojednávaní vypočul aj žalovaného a svedkov W. a M., ktorých výpovede spochybňovali, že by sa žalobkyňa mala podieľať na sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. S výpoveďami týchto svedkov sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nevysporiadal. 17. Okresný súd procesným postupom, keď v rozhodnutí neodôvodnil, prečo žalovaným navrhované dôkazy nevykonal, a zrozumiteľne nevysvetlil, ako vyhodnotil riadne vykonané dôkazy (svedecké výpovede), spôsobil, že napadnuté rozhodnutie ako celok je nepreskúmateľné. Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia okresný súd porušil právo sporových strán na spravodlivý proces, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 18. Súd prvej inštancie v ďalšom priebehu konania doplní dokazovanie v rozsahu, v akom ho považuje za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, preskúma platnosť zmluvy o sprostredkovaní a opätovne o žalobe rozhodne s tým, že v odôvodnení jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty sporových strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, zrozumiteľne vysvetlí, z akých dôkazov pri právnom posúdení veci vychádzal a ako ich vyhodnotil, ktoré dôkazy nevykonal, a prečo ich nevykonal (§ 220 ods. 2 druhá veta . Pri vyhotovovaní odôvodnenia bude okresný súd dbať na presvedčivosť rozhodnutia. 19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže zrušil rozhodnutie vo veci samej, zároveň zrušil aj závislý výrok o trovách konania. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania. 20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .