Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/46/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Michala Antalu na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. mája 2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom v trestnej veci obžalovanej

P. I.

nar. X.X.XXXX v F., trvale bytom V. č. XXX, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/22/2018 zo dňa 13.3.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaná o d s u d z u j e podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), l) a § 37 písm. h) Tr. zák., s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona je obžalovaná p o v i n n á sa podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona je obžalovaná p o v i n n á v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností uhradiť poškodenej I. P. náhradu škody.

Výroky o vine a náhrade škody zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 1T/22/2018 zo dňa 13.3.2018 bola obžalovaná P. I. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, pretože 1/ v presne nezistenom období asi od novembra 2015 do novembra 2016 v Q. K. v opakovaných sumách po 50,-

Eur a 100,- Eur postupne vylákala od poškodenej I. P. finančnú hotovosť v celkovej výške asi 2 500,- Eur pod zámienkou, že zabezpečí, aby sa poškodená nemusela podrobovať dychovej skúške na zistenie požitého alkoholu počas pracovnej doby a v čase osobného voľna, hoci obžalovaná vedela, že toto nedokáže zabezpečiť a spôsobila poškodenej I. P. týmto svojím konaním škodu vo výške asi 2 500,- Eur; 2/ v presne nezistenej dobe od novembra 2016 do 09.00 hod. dňa 18.10.2017 v Q. K. obžalovaná vystupujúca pred poškodenou I. P. ako utajený sociálny pracovník, využijúc nevedomosť poškodenej, od tejto pri osobných stretnutiach a tiež telefonicky z telefónneho čísla XXXX XXX XXX žiadala opakovane viaceré finančné hotovosti v sumách 50,- Eur a 100,- Eur pod hrozbou, že inak nahlási zamestnávateľovi poškodenej, že je v práci alebo aj mimo pracovnej doby opitá alebo že inak k nej domov príde sociálny pracovník a ak bude pod vplyvom alkoholu, odoberú jej syna alebo jej sociálny úrad zoberie syna priamo zo školy, pričom zároveň nútila poškodenú, aby jej odovzdávala peniaze i pre osobu menom X., ktorý mal byť podľa tvrdenia obvinenej tiež sociálnym pracovníkom, ktorý môže poškodenej odňať syna, a v dôsledku uvedených hrozieb odňatím syna poškodená okrem ostatných platieb odovzdala obžalovanej v troch platbách hotovosť po 1 500,- Eur a v jednej platbe hotovosť 500,- Eur, teda celkovo 5.000,- Eur pre osobu menom X. v septembri 2017, pričom svoje požiadavky obžalovaná postupne stupňovala tak, že dňa 13.10.2017 jej poškodená odovzdala 700,- Eur, dňa 16.10.2017 jej odovzdala 200,- Eur a dňa 18.10.2017 v čase do 09.00 hod. od poškodenej žiadala ešte 300,- Eur s tým, že obžalovaná uviedla „ja som ti povedala, že ich donesieš, nebudem to opakovať“ a že „inak príde X.“, pričom týmto svojím konaním spôsobila poškodenej I. P. škodu vo výške asi 9.000,- Eur.

Bola za to odsúdená podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej určil skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd uložil obžalovanej povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanej uložil povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností uhradiť poškodenej I. P. náhradu škody.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovaná zaviazaná k povinnosti nahradiť poškodenej I. P., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Q. K., X. T. XXX/XX, náhradu škody vo výške 11.500,- Eur a vo zvyšku nároku na náhradu škody bola poškodená podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázaná na civilný proces.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásil prokurátor odvolanie, a to proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania namietal predovšetkým nedôvodnosť použitia mimoriadneho zníženia trestu súdom prvého stupňa v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. Poukazoval na to, že ani okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa u obžalovanej nie sú takého charakteru, aby toto zakladalo aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Súd prvého stupňa nadhodnotil nielen okolnosti prípadu, ale aj pomery obžalovanej, a to nielen rodinné, ale aj jej zdravotný stav a naviac vôbec nekonkretizoval, aké okolnosti považuje za také, ktoré závažnosť spáchanej trestnej činnosti znižujú oproti obdobným prípadom. Postupoval nesprávne aj v tom, keď obvinenej pričítal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., čo je v rozpore so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016. V danom prípade teda nejde o prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere tri ku nula, ale iba dva ku jednej. Žiadal preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanej uloží podľa § 41 ods. 1, § 189 ods. 2, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h) a § 38 ods. 3 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora žiadala, aby krajský súd ponechal v platnosti podmienečný trest s tým, že si chce nájsť prácu a bude splácať všetky dlhy. Obdobne obhajca obžalovanej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za

zákonný a správny a žiadal, aby odvolací súd ponechal napadnutý rozsudok v platnosti a odvolanie prokurátora aby ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu pochybil, a preto na podklade odvolania prokurátora je potrebné pochybenie súdu prvého stupňa napraviť. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydala vyhlásenie o vine, ktoré súd prvého stupňa prijal a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť obžalovanej, a teda jej vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.

Pri preskúmavaní výroku o treste odvolací súd musel prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu pochybil, predovšetkým aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Pre takýto postup aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky a to ani za situácie, keď obžalovaná na hlavnom pojednávaní dala vyhlásenie o vine. Vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016, podľa ktorého v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom, keď páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, je možné per analogiam takémuto páchateľovi mimoriadne znížiť trest, avšak podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu sú u obžalovanej P. I. splnené podmienky pre takýto postup.

Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná sa v prípravnom konaní k trestnej činnosti doznala a túto oľutovala, čím si vytvorila podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. Taktiež vzhľadom na jej predchádzajúcu beztrestnosť si vytvorila podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. j) Tr. zák. Na druhej strane svojim vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní nepochybne napomáhala nielen prokurátorovi, ale aj súdu pri objasňovaní trestnej činnosti.

Odvolací súd však obžalovanej nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák., ale na druhej strane toto napomáhanie vo forme vydania vyhlásenia o vine aplikoval v zmysle vyššie uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016, postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Po znížení dolnej hranice trestnej sadzby, keď zákon umožňoval toto zníženie až o jednu tretinu v zmysle citovaného ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., následne primerane uložil obžalovanej trest odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom za súčasného uloženia probačného dohľadu na dobu piatich rokov, spolu s uložením primeraných povinností, ktoré inak zo strany súdu prvého stupňa boli uložené správne. Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostali týmto rozsudkom nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.