Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23To-46-2018.pdf
PDF · 79.91 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Michala Antalu na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. mája 2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom v trestnej veci obžalovanej
P. I.
nar. X.X.XXXX v F., trvale bytom V. č. XXX, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/22/2018 zo dňa 13.3.2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaná o d s u d z u j e podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), l) a § 37 písm. h) Tr. zák., s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona je obžalovaná p o v i n n á sa podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona je obžalovaná p o v i n n á v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností uhradiť poškodenej I. P. náhradu škody.
Výroky o vine a náhrade škody zostávajú týmto zrušením nedotknuté.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 1T/22/2018 zo dňa 13.3.2018 bola obžalovaná P. I. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, pretože 1/ v presne nezistenom období asi od novembra 2015 do novembra 2016 v Q. K. v opakovaných sumách po 50,-
Eur a 100,- Eur postupne vylákala od poškodenej I. P. finančnú hotovosť v celkovej výške asi 2 500,- Eur pod zámienkou, že zabezpečí, aby sa poškodená nemusela podrobovať dychovej skúške na zistenie požitého alkoholu počas pracovnej doby a v čase osobného voľna, hoci obžalovaná vedela, že toto nedokáže zabezpečiť a spôsobila poškodenej I. P. týmto svojím konaním škodu vo výške asi 2 500,- Eur; 2/ v presne nezistenej dobe od novembra 2016 do 09.00 hod. dňa 18.10.2017 v Q. K. obžalovaná vystupujúca pred poškodenou I. P. ako utajený sociálny pracovník, využijúc nevedomosť poškodenej, od tejto pri osobných stretnutiach a tiež telefonicky z telefónneho čísla XXXX XXX XXX žiadala opakovane viaceré finančné hotovosti v sumách 50,- Eur a 100,- Eur pod hrozbou, že inak nahlási zamestnávateľovi poškodenej, že je v práci alebo aj mimo pracovnej doby opitá alebo že inak k nej domov príde sociálny pracovník a ak bude pod vplyvom alkoholu, odoberú jej syna alebo jej sociálny úrad zoberie syna priamo zo školy, pričom zároveň nútila poškodenú, aby jej odovzdávala peniaze i pre osobu menom X., ktorý mal byť podľa tvrdenia obvinenej tiež sociálnym pracovníkom, ktorý môže poškodenej odňať syna, a v dôsledku uvedených hrozieb odňatím syna poškodená okrem ostatných platieb odovzdala obžalovanej v troch platbách hotovosť po 1 500,- Eur a v jednej platbe hotovosť 500,- Eur, teda celkovo 5.000,- Eur pre osobu menom X. v septembri 2017, pričom svoje požiadavky obžalovaná postupne stupňovala tak, že dňa 13.10.2017 jej poškodená odovzdala 700,- Eur, dňa 16.10.2017 jej odovzdala 200,- Eur a dňa 18.10.2017 v čase do 09.00 hod. od poškodenej žiadala ešte 300,- Eur s tým, že obžalovaná uviedla „ja som ti povedala, že ich donesieš, nebudem to opakovať“ a že „inak príde X.“, pričom týmto svojím konaním spôsobila poškodenej I. P. škodu vo výške asi 9.000,- Eur.
Bola za to odsúdená podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej určil skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd uložil obžalovanej povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanej uložil povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností uhradiť poškodenej I. P. náhradu škody.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovaná zaviazaná k povinnosti nahradiť poškodenej I. P., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Q. K., X. T. XXX/XX, náhradu škody vo výške 11.500,- Eur a vo zvyšku nároku na náhradu škody bola poškodená podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázaná na civilný proces.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásil prokurátor odvolanie, a to proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania namietal predovšetkým nedôvodnosť použitia mimoriadneho zníženia trestu súdom prvého stupňa v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. Poukazoval na to, že ani okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa u obžalovanej nie sú takého charakteru, aby toto zakladalo aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Súd prvého stupňa nadhodnotil nielen okolnosti prípadu, ale aj pomery obžalovanej, a to nielen rodinné, ale aj jej zdravotný stav a naviac vôbec nekonkretizoval, aké okolnosti považuje za také, ktoré závažnosť spáchanej trestnej činnosti znižujú oproti obdobným prípadom. Postupoval nesprávne aj v tom, keď obvinenej pričítal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., čo je v rozpore so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016. V danom prípade teda nejde o prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere tri ku nula, ale iba dva ku jednej. Žiadal preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanej uloží podľa § 41 ods. 1, § 189 ods. 2, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h) a § 38 ods. 3 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora žiadala, aby krajský súd ponechal v platnosti podmienečný trest s tým, že si chce nájsť prácu a bude splácať všetky dlhy. Obdobne obhajca obžalovanej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za
zákonný a správny a žiadal, aby odvolací súd ponechal napadnutý rozsudok v platnosti a odvolanie prokurátora aby ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu pochybil, a preto na podklade odvolania prokurátora je potrebné pochybenie súdu prvého stupňa napraviť. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydala vyhlásenie o vine, ktoré súd prvého stupňa prijal a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť obžalovanej, a teda jej vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.
Pri preskúmavaní výroku o treste odvolací súd musel prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu pochybil, predovšetkým aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Pre takýto postup aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky a to ani za situácie, keď obžalovaná na hlavnom pojednávaní dala vyhlásenie o vine. Vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016, podľa ktorého v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom, keď páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, je možné per analogiam takémuto páchateľovi mimoriadne znížiť trest, avšak podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu sú u obžalovanej P. I. splnené podmienky pre takýto postup.
Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná sa v prípravnom konaní k trestnej činnosti doznala a túto oľutovala, čím si vytvorila podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. Taktiež vzhľadom na jej predchádzajúcu beztrestnosť si vytvorila podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. j) Tr. zák. Na druhej strane svojim vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní nepochybne napomáhala nielen prokurátorovi, ale aj súdu pri objasňovaní trestnej činnosti.
Odvolací súd však obžalovanej nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák., ale na druhej strane toto napomáhanie vo forme vydania vyhlásenia o vine aplikoval v zmysle vyššie uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016, postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Po znížení dolnej hranice trestnej sadzby, keď zákon umožňoval toto zníženie až o jednu tretinu v zmysle citovaného ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., následne primerane uložil obžalovanej trest odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom za súčasného uloženia probačného dohľadu na dobu piatich rokov, spolu s uložením primeraných povinností, ktoré inak zo strany súdu prvého stupňa boli uložené správne. Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostali týmto rozsudkom nedotknuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.