Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/119/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky: W., rodená G. trvale bytom T. č.X, zastúpená advokátkou: JUDr. Kristína Piovarčiová ml. Advokátska kancelária Košice, Štúrova č.20, za účasti otca: W., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom T. č.X, zastúpený advokátkou: Mgr. Tatiana Frištiková, Advokátska kancelária Košice, Štúrova č.27, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu pre čas pred rozvodom manželstva takto

rozhodol:

Návrh matky na určenie výživného zo strany otca pre maloletého L., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 24.8.2017 do 29.12.2017 z a m i e t a .

Konanie o zverenie maloletého a o úpravu styku z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 24.8.2017 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletému L., nar .XX.X.XXXX tak, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti, otec aby bol zaviazaný platením výživného pre maloletého L. sumou 250 eur mesačne od 25.8.2017 do budúcna, a aby súd upravil styk otca s maloletým. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého doposiaľ sú manželia. Žijú spolu v štvorizbovom byte na E., ale nevedú spoločnú domácnosť a ich manželstvo neplní ani ďalšie svoje funkcie. Od mája 2017 spolu nehospodária, pričom ich mzdy chodia na oddelené účty. Ako manželia spolu taktiež nežijú.

2. Súd zistil, že súčasne s týmto konaním sa viedlo konanie o rozvod manželstva účastníkov konania pod sp. zn. 18P/74/2017 a v tomto konaní bol dňa 6.11.2017 vyhlásený rozsudok, ktorým súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloletého L. zveril pre čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, výživné zo strany otca maloletého určil sumou 150 eur mesačne a styk otca s maloletým L. neupravil. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2017.

3. S prihliadnutím na tento právoplatný rozsudok súdu účastníci konania zhodne uviedli, že predmetom tohto konania je dlžné výživné za obdobie od podania návrhu t.j. od 24.8.2017 do 29.12.2017, pričom matka žiadala, aby súd aj pre toto obdobie priznal výživné zo strany otca maloletého sumou 150 eur mesačne. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zverenia maloletého L. a úpravy styku otca s maloletým vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu na podanom návrhu netrvala a v tejto časti svoj návrh vzala späť. Strana otca so späťvzatím návrhu súhlasila. Preto súd v tejto časti konanie zastavil v súlade s §29 CMP.

4. Vzhľadom na takýto prejav účastníkov konania, predmetom konania zostalo dlžné výživné za obdobie od 24.8.2017 do 29.12.2017 v sume 150 eur mesačne.

5. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 z.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

6. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

7. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

8. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

9. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal predovšetkým zo skutočného stavu, ktorý bol zistený rozvodovým súdom a uvedený v odôvodnení rozsudku tohto súdu. Z dôvodu hospodárnosti konania súd tieto dôkazy neopakoval a stotožnil sa s vykonaným dokazovaním, ako aj so závermi tohto súdu ohľadne zisteného skutočného stavu pre určenie výšky výživného. Mal za to, že nie je dôvod upravovať výšku výživného inou sumou než v rozvodovom rozsudku vzhľadom na približne rovnaké podmienky- zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa- a vzhľadom na krátky časový úsek, ktorý ubehol medzi posudzovanými obdobiami, za ktoré sa výživné určuje. Preto súd rozhodol tak, že určil výšku výživného za vyššie uvedené obdobie pre čas pred rozvodom manželstva rodičov maloletého, sumou 150 Eur mesačne.

10. Otec v písomnom vyjadrení, ktoré podal súdu dňa 22.3.2018 uviedol, že podľa neho, toto konanie nemá žiadne právne odôvodnenie, pretože v čase podania návrhu, t.j. 24.8.2017 až do dátumu právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov konania, rodičia maloletého L. žili v spoločnej domácnosti a otec si zároveň svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému L. v plnom rozsahu dobrovoľne plnil jednak osobnou starostlivosťou minimálne v rovnakom rozsahu ako matka, ale aj poskytovaním vecných plnení( bývanie, strava, nákupy oblečenia a ďalšie vecné plnenia). Pre prípad, ak by napriek tomu konajúci súd pristúpil k určeniu vyživovacej povinnosti, otec žiada, aby na plnenie jeho výživného bola započítaná čiastka 787,10 eur, ktorá pozostáva z účelne vynaložených nákladov, ktoré pre potreby maloletého L. za obdobie od septembra 2017 do decembra 2017 vynaložil. Vzhľadom na to, že za obdobie od septembra 2017 do decembra 2017 uhrádzal všetky náklady súvisiace s bývaním v byte na ulici E., v ktorom byte žili spolu celá rodina ( rodičia a dve deti), žiadal započítať čiastku 202,88 eur ako jednoštvrtinový podiel platený za tieto jednotlivé mesiace otcom a pripadajúci na maloletého. Otec

preukázal listinnými dôkazmi, že zaplatil stravné v školskej jedálni 83,54 eur, školské potreby pre mal. L. v sume 43,86 eur, oblečenie pre maloletého 130,54 eur, iné potreby ( lekáreň, karta do fotoaparátu, ako aj vstupenka do P.) a finančné plnenie výživného za mesiace november a december 2017 po 150 eur, spolu 300 eur.

11. K takto uplatneným výdavkom, ktoré otec uplatnil na započítanie oproti dlžnému výživnému, sa vyjadrila písomne matka, ktorá uviedla, že z jej strany je nepopierateľné, že otec maloletého platil poplatky súvisiace s bývaním v septembri 2017 235,23 eur, v októbri 2017 194,11 eur, v novembri 2017 194,11 eur a v decembri 2017 52,27 eur. Okrem toho zaplatil za stravovanie maloletého v školskej jedálni tú sumu, ktorú uplatnil otec na započítanie, takže túto čiastku uznala v sume 83,54 eur, školské potreby taktiež uznala vo výške 43,86 eur, ako aj finančné plnenie výživného v sume 300 eur. Uznala aj iné položky týkajúce sa výdavkov v lekárni, v Thermalparku Šírava, ako aj so zakúpením SD karty do fotoaparátu v celkovej sume 26,28 eur. Matka neuznala výdavky súvisiace s nákupom oblečenia pre maloletého, pretože podľa nej, otec nikdy ani tomuto synovi, ani staršiemu synovi oblečenie nekupoval a pokiaľ predložil listinné dôkazy, ktoré sa mali vzťahovať na nákup oblečenia pre maloletého, tak podľa nej, tieto sa na maloletého nevzťahujú, resp. trička si otec kúpil sám pre seba a topánky Adidas kúpil pre staršieho syna, o čom svedčí doklad preukazujúci, že sa jednalo o veľkosť č. 44, maloletý pritom nosí veľkosť č.36. Za takýchto okolností síce uznala niektoré položky uplatnené otcom maloletého na započítanie, naďalej však trvala na povinnosti otca zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 24.8.2017 do 29.12.2017 a poukazovala na to, že v tomto období otec poberal rodinné prídavky na maloleté deti, ako aj uplatňoval si daňovú úľavu.

12. Z vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že na strane otca vznikol dôvod pre platenie výživného na mal. L. z dôvodu, že rodičia v rozhodnom období žili v spoločnom byte, ale spolu nehospodárili, nežili spolu manželským životom, nemali vôľu tvoriť rodinu a ich vzťahy boli rozvrátené. Otec finančné plnenie výživného začal realizovať až v mesiaci november 2017. Teda zákonné podmienky pre určenie výživného podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine splnené boli.

13. Podľa tohto zákonného ustanovenia, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Postup súdu pri započítaní iných plnení zo strany otca vychádza zo zásady v súlade s cit. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, že výživné je možné plniť aj vo forme vecného plnenia (bývanie, nákup oblečenia stravovanie) a peňažného plnenia nad sumy výživného plateného pravidelne mesačne. Vzhľadom na to, že súd určoval vyživovaciu povinnosť otca za uplynulé obdobie (dlžné výživné) nemohol opomenúť započítať uvedené plnenia zo strany otca, ale zároveň zhodnotiť, či sa jednalo o plnenia podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda také, ktoré slúžili na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletých detí.

15. Pokiaľ súd vychádzal z uvedených zásad, zistil, že dlžné výživné na strane otca by za jednotlivé mesiace september, október, november a december 2017 po 150 eur mesačne predstavovalo 600 eur, za august 2017, za 8 dní sumu 38,64 eur ( 150:31x8), spolu 638,64 eur. Pokiaľ súd od tejto čiastky odpočítal plnenia zo strany otca za uvedené obdobie v sume 656,56 eur, ktorá suma bola uznaná matkou a ktorá bola započítateľná svojich charakterom na dlžné výživné, potom dlh na strane otca je 0 a preto súd návrh matky zamietol. Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal posúdením ďalších čiastok uplatnených otcom na započítanie, pretože to už bolo bezpredmetné.

16. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .