Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-50-2021.pdf
PDF · 82.04 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/50/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Vojtecha Tvrdého 12, Žilina, proti žalovanému: N. Č., nar. X.X.XXXX, bytom: D. XXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 562,36 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 562,36 eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 21.07.2021, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 562,36 eur a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril s žalovaným N. Č. Nájomnú zmluvu zo dňa 26.11.2002, ktorej predmetom bol prenájom 1 - izbového bytu č. XA nachádzajúcom sa vo vchode č. XX na prízemí v DOME na B.. D. XXX/XX, Ž., I.. Č.. XXX zapísanom na LV XXXX N. J..Ú. Ž., kategória bytu X.., vo vlastníctve žalobcu, na dobu neurčitú (ďalej len „zmluva“) V zmysle ust. čl. III bod 2 a 3 nájomnej zmluvy sa žalovaná zaviazala uhrádzať žalobcovi nájomné spolu s preddavkami za služby vo výške 5,64 € (170 SKK), a to vždy do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil, a z tohto dôvodu mu bola podaná výpoveď z nájmu zo dňa 15.06.2011, ktorá mu bola doručená dňa 24.06.2011. Nájom bytu sa skončil k 30.09.2011. Byt však dobrovoľne žalobcovi neodovzdal, ale ho od 01.10.2011 užíva bez právneho dôvodu. Tým sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. V prípade užívania bytu bez právneho dôvodu, výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá predpisu nájomného a spotrebovaným službám poskytovaným s nájmom. Žalobca si v tejto žalobe uplatňuje bezdôvodné obohatenie za obdobie august 2019 až júl 2021 3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz č.k. 41C/50/2021-71 zo dňa 21.09.2021. Žalovaný sa k žalobe v priebehu konania písomne nevyjadril a zostal procesne nečinný. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
4. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 11.04.2022, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 29.03.2022.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a mal zistený nasledovný skutkový stav.
6. Nájomnou zmluvou zo dňa 26.11.2002 prenajal žalobca v zastúpení správcom bytu žalovanému 1 izbový byt č. XA na prízemí súp. č. XXX na ulici D. C. C. Č.. XX, a to na dobu neurčitú, za čo vznikla žalovanému povinnosť platiť žalobcovi nájomné vrátane preddavku na služby spojené s užívaním bytu. Výpoveďou z nájmu zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vypovedal nájom vyššie uvedeného bytu žalovanému z dôvodu nezaplatenia nájomného a úhrad spojených s plneniami poskytnutými s užívaním bytu. Nájom sa skončil uplynutím výpovednej doby, ktorá je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanému doručená výpoveď. Žalovaný výpoveď prevzal dňa 24.06.2011. Sumárnou analýzou predpisu za obdobie 01.12.2002 do 31.07.2021 oznámil žalobca žalovanému záporný stav - 2684,11 eur. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Ž. vyplýva, že vlastníkom predmetného bytu je žalobca.
7. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
8. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
9. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
10. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
12. Účelom citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
13. V konaní bolo nesporné, že medzi stranami sporu v rozhodnom čase od augusta XXXX do júla XXXX k predmetnému bytu č. XA neexistoval zmluvný vzťah, keďže nájomný vzťah, ktorý medzi stranami vznikol, zanikol uplynutím výpovednej doby dňom 30.09.2011. Súd považoval za nesporné, že od augusta 2019 do júla 2021 žalovaný užíval bez právneho dôvodu byt č.XA, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, založenom na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah, zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by inak
- pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
14. Zo strany žalovaného došlo k užívaniu predmetného bytu bez toho, aby boli hradené plnenia spojené s užívaním bytu. Súd vychádzal zo sumy, ktorá bola vyúčtovaná obdobím za užívanie predmetného bytu od augusta 2019 do júla 2021vo výške 562,36 eur.
15. Tieto skutočnosti žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti výpočtu nedoplatku, ktorý zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia
16. Súd nárok žalobcu považoval za skutkovo a právne dôvodný a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 562,36 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, a to titulom bezdôvodného obohatenia.
17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p.. Žalobca bol vo veci v plnom rozsahu úspešný, keďže súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.