Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/329/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: X. F., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom Na O. XXX/XX, F., o zaplatenie 819,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. februára 2018, č.k. 18C/113/2016-49 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 819,21 EUR, úrok 57,08 EUR, úrok z omeškania 0,56 EUR, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 819,21 EUR od 19.01.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Na vec aplikoval ust. § 497 , § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 504, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 , 2,3,4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 , § 2 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

2. Žalobca si žalobou podanou na súd dňa 09.06.2016 uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 819,21 EUR ako nezaplatenú istinu úveru, nezaplatené úroky 57,08 EUR, úroky z omeškania 0,56 EUR , úrok z omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny a úrokov od 19.01.2016 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.03.2013 uzatvoril žalobca so žalovanou úverovú zmluvu č. 35685, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1000,- EUR. Žalovaná porušila svoje povinnosti a preto bola listom z 18.11.2015 upozornená na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia a výzvou z 18.01.2016 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka bola následne žalobcom vyzvaná na predčasné splatenie úveru. Po zosplatnení úveru žalovaná nerealizovala žiadne úhrady.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že bolo preukázané, že žalobca ako veriteľ v postavení banky uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom, zároveň v postavení spotrebiteľa zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový úver v sume 1.000,-EUR, s úrokovou sadzbou 19,9 % ročne a RPMN 26,09 % ročne. Žalovaná bola povinná úver splatiť do 15.02.2021, v mesačných splátkach po 20,83 EUR. Žalovaná sa neuhradením splátok úveru v dohodnutej výške dostala do omeškania, na základe čoho žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 18.01.2016. Podľa názoru súdu bol žalovaný nárok dôvodný v časti nezaplatenej istiny úveru

819,21 EUR, kapitalizovaného úroku ku dňu zosplatnenia vo výške 57,08 EUR, kapitalizovaného úroku z omeškania ku dňu zosplatnenia vo výške 0,56 EUR a úroku z omeškania v dohodnutej výške 5 % ročne z istiny 819,21 EUR od 19.01.2016 do zaplatenia. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Súčasne žalobu zamietol v časti uplatneného úroku z omeškania 5 % ročne z úrokov 57,08 EUR od 19.01.2016 do zaplatenia. Vychádzal pritom (pri totožnosti právnej úpravy) z právneho názoru Najvyššieho súdu Českej republiky, vyjadreného v rozhodnutí sp.zn. 35Odo 101/2002, že právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (v tomto prípade úroky z omeškania z dohodnutých úrokov) veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu, t.j. v rozsahu 100 %, keďže neúspech žalobcu v pomere k celému uplatnenému nároku bol len v pomerne nepatrnej časti, dospel súd k záveru, že je dôvodné priznať mu plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Proti tomuto rozsudku a to jeho výrokovej zamietajúcej časti a výroku o trovách konania, podal žalobca včas odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP/. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4Cob/62/2007, keď pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania . Z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov . Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa. Splácanie úveru bolo dohodnuté v anuitných splátkach , teda splácanie istiny a úrokov v termíne splatnosti. V prípade, že dlžník neuhradí splátku v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne splatnosti, je v omeškaní . Omeškanie je sankcionované povinnosťou platiť úrok z omeškania, Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Súčasne si uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

8. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti uplatneného úroku z omeškania 5 % ročne z úrokov 57,08,- eur od 19.01.2016 do zaplatenia , ako aj súvisiaci výrok o trovách konania a preto výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním žalobca nenapadol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť.

9. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa úroku z omeškania 5% ročne z úrokov 57,08,- eur od 19.01.2016 do zaplatenia , súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú, poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 35Odo/101/2002.

10. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením rozsudku vo výrokovej zamietajúcej časti v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:

11. Uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o úvere zo dňa 06.03.2013 je potrebné aj podľa názoru odvolacieho súdu posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.000 eur s dohodnutou pevnou sumou úrokovej sadzby 19,9 % ročne, ktorý sa žalovaná

zaviazal splácať v 96-tich splátkach splatných k 14. dňu v mesiaci, pri splatnosti prvej splátky 14.03.2013 a konečnej splatnosti úveru 15.02.2021, pri RPNM 26,09 %, pri priemernej RPNM 26,09 % a celkovej výške úveru 2.190,72 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si neplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy o úvere, napriek výzve nezaplatila omeškané splátky riadne a včas, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 18.01.2016 . Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 819,21 eur, úrok 57,08,- eur, úrok z omeškania 0,56,- eur, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 819,21,- eur od 19.01.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu, v ktorej žalobca požadoval priznať úrok z omeškania 5 % ročne z úrokov 57,08,- eur od 19.01.2016 do zaplatenia , zamietol ako nedôvodnú. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Po zosplatnení úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver súdu prvej inštancie je správny, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Odvolací súd poukazuje na to, že zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012, týkajúceho sa skutkovo a právne obdobnej veci. V ostatnom odvolací súd odkazuje na riadne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Za daného stavu preto súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

12. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 .