Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-505-2015.pdf
PDF · 89.32 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/505/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Prievozská 4D, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, Bratislava IČO: 36 668 745, proti žalovanému: R. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I.. C. XX/XX, O., o zaplatenie 521,17 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.12.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 521,17 eur s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania 9,00 % p. a. zo sumy 46,66 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9,00 % p. a. zo sumy 142,57 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 8,75 % p. a. zo sumy 331,94 eur od 26.11.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a. s. uzavrel so žalovaným dňa 21.11.2011 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ služby spoločnosť Slovak Telekom povinný pripojiť účastníka (žalovaného) k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program služieb Podľa seba 7 naj. Spolu so zmluvou podpísal žalovaný dňa 21.11.2011 Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého mu bola poskytnutá zľava na služby a na mobilný telefón s podmienkou dodržania viazanosti 24 mesiacov.
3. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 10C/505/2015-28 zo dňa 20.4.2016 súd vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol, nakoľko všetky vyfakturované služby a zmluvnú pokutu považoval za premlčané. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
4. Žalobca sa proti tomuto rozsudku odvolal. Odvolací súd sa stotožnil s jeho odvolacími námietkami a napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko ním vykonaným dokazovaním boli vyvodené nesprávne skutkové tvrdenia a súčasne bola vec nesprávne právne posúdená (uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co/203/2016-53 zo dňa 25.10.2017).
5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Svoju neúčasť včas a riadne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Súd konal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti žalobcu. V písomnom vyjadrení trval na tom, že žalovaný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ. Žalobca nemal pri uzatváraní zmluvy
možnosť inak zistiť, či odberateľ služby bude túto využívať pri podnikateľskej činnosti len tým spôsobom, že sám podnikateľ uvedie do zmluvy svoje podnikateľské údaje, tými istými údajmi si želá označovať aj faktúry a doloží k tomu aj príslušné doklady o registrácii. Nie je povinnosťou poskytovateľa služby pri uzatváraní zmluvy skúmať pohnútky druhého účastníka zmluvy. Z prejavu vôle jednoznačne vyplýva, že žalovaný chce zmluvu uzatvoriť ako podnikateľský subjekt. Navrhol z opatrnosti, aby žalovaný doložil knihu záväzkov alebo knihu došlých faktúr, peňažný denník a evidenciu výdavkov za roky 2011 a 2012. Žalobca považoval za nevyhnutné, aby súd posúdil, že záväzkový vzťah nie je vzťah spotrebiteľský. Označenie IČOm a daňovým identifikačným číslom DIČ bol žalovaný označený priamo aj na faktúrach.
6. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že pracuje ako predajca pre spoločnosť Orange. V roku 2011 podnikal v oblasti občerstvenia a služieb v meste Svit. V tom čase si zadovážil mobilný telefón na súkromné účely. Pri spisovaní zmluvy sa ho pýtali či pracuje alebo podniká, on tvrdil, že podniká. Pýtali sa ho aj to, či si dá zmluvu na IČO, s čím on nesúhlasil, nakoľko nemal pri sebe k tomu potrebné doklady. Nakoniec zmluvu podpísal z nerozvážnosti. Telefón však používal výlučne na súkromné účely, pri podnikaní ho vôbec nevyužíval, tovar si zaobstarával osobne pomocou motorového vozidla. Predajcovi povedal, že si telefón nemôže vziať na živnosť, nakoľko si to nemôže dať do nákladov, lebo má veľmi malé príjmy.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o pripojení medzi Slovak Telekom, a. s. a žalovaným zo dňa 21.11.2011, faktúrami zo dňa 8.12.2011, zo dňa 8.1.2012 a z 8.11.2012, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2013, s podrobnými mesačnými výpismi, vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výpisom zo živnostenského registra žalovaného, účtovnými knihami, účtovným denníkom, osvedčením o živnostenskom oprávnení, daňovým priznaním za rok 2011, výkazom o majetkoch a záväzkoch, inventúrou, výpisom z účtu VÚB banky, knihou dodávateľských faktúr, pokladničnou knihou, pokladničnými dokladmi, príjmovými pokladničnými dokladmi, výdavkovými pokladničnými dokladmi, daňovým priznaním za rok 2012, knihou odberateľských faktúr, pokladničnou knihou, pokladničnými dokladmi za rok 2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a. s. Bratislava uzavrel so žalovaným dňa 21.11.2011 zmluvu o pripojení a dodatok k nej, ktorými si účastníci dojednali zmluvné podmienky. Žalovanému boli vyfakturované 2 faktúry za odobraté služby a to jedna č. 7112498167 na sumu 46,66 eur zo dňa 8.12.2011 a druhá č. 7200281980 na sumu 142,57 eur zo dňa 8.1.2012. Treťou faktúrou č. 7211432052 na sumu 331,94 eur zo dňa 8.11.2012 si uplatnil žalobca zmluvnú pokutu. Spolu si žalobca uplatnil sumu 521,17 eur, ktorú žalovaný doposiaľ nezaplatil. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.11.2013 bola žalovaná suma postúpená na žalobcu, čím je daná jeho aktívna legitimácia. O tomto postúpení bol žalovaný písomne oboznámený, a zároveň upovedomený, že dlžnú sumu môže novému veriteľovi zaplatiť na uvedené číslo účtu a v ktorej banke.
9. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľ. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Podľa § 5b zákona č. 250 /2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada ja bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
11. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
12. Pri právnom posúdení veci je prvoradou povinnosťou súdu zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania, ktorú si uplatnil žalovaný. Tvrdil, že pohľadávka žalobcu má spotrebiteľský charakter.
13. Žalobca trval na tom , že nárok na zaplatenie faktúr mu vznikol na základe zmlúv, ktoré mali obchodnoprávny charakter, nakoľko ju uzatvoril žalovaný v postavení podnikateľa.
14. K otázke premlčania a charakteru právneho vzťahu sa vyjadril nepriamo v zrušujúcom uznesení aj odvolací súd, keď uviedol, že nie je dôležité, či takáto osoba je držiteľom živnostenského listu, ale je dôležité, či pri uzatváraní zmluvného vzťahu konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Súd prvej inštancie v súlade so záväzným názorom a pokynom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie za účelom posúdenia, či pri uzatvorení predmetnej zmluvy o pripojení žalovaný konal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň využíval poskytnuté služby elektronickej komunikácie na podnikateľské účely, alebo pri jej uzatvorení nekonal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, a má postavenie spotrebiteľa.
16. Vypočul žalovaného, vyžiadal si od neho všetky účtovné doklady, faktúry a doklady o úhradách ceny služieb, a aj to, či boli zavedené doklady o úhradách ceny služieb do účtovníctva žalovaného za obdobie, kedy mal spôsobiť dlh žalobcovi.
17. Žalovaný na pojednávaní preukázal, že služby žalobcu využíval len na súkromné účely, za tým účelom si aj telefón obstarával. Tovar pre svoje podnikanie si vybavoval osobným odberom. Mal veľmi nízke tržby, daňové priznania boli väčšinou nulové, telefónne účty z podnikateľského príjmu neuhrádzal.
18. Tieto tvrdenia žalovaného sú v súlade s predloženými a oboznámenými dokladmi. V predložených účtovných knihách sa nenachádzali faktúry za telefón, z čoho logicky vyplýva aj tvrdenie žalovaného, že ak by služby pôvodného žalobcu využíval na podnikateľské účely, nachádzali by sa v týchto účtovných knihách aj faktúry za využívanie telekomunikačných služieb.
19. Je však pravdou aj tá skutočnosť, že právny predchodca žalobcu zmluvný vzťah uzatváral, ako je to uvedené v písomnej Zmluve o pripojení so žalovaným v označení fyzickej osoby podnikateľa. Pri uzatváraní zmluvy žalovaný predajcovi uviedol, že ako živnostník nemá na úhradu nákladov za poskytované služby, mal v úmysle si služby obstarať pre súkromné účely a očakával, že mu predajca poradí.
20. Žalobca trval na tom, že daný právny vzťah má obchodnoprávny charakter s poukazom na označenie žalovaného v zmluve o pripojení.
21. V tomto štádiu konania, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným bolo úlohou súdu posúdiť, aký charakter má zmluvný vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu a vzhľadom na uvedené zistenie následne posúdiť, či premlčacia doba je trojročná alebo štvorročná.
22. Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Prioritne Občiansky zákonník, ale aj zákon na ochranu spotrebiteľa uznáva spotrebiteľské postavenie iba fyzickej osobe.
24. Žalovaný do zmluvného vzťahu vstupoval ako fyzická osoba, nemal charakter právnickej osoby. Jeho postavenie však bolo v pozícii podnikateľa.
25. Súd skúmal, či v momente vstupu do zmluvného vzťahu konal alebo nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, či podnikateľskej činnosti. Zistil, že žalovaný v tom čase nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
26. Zmluvné dojednanie s právnym predchodcom žalobcu malo povahu súkromnoprávnu s cieľom uspokojiť osobné potreby žalovaného, nie potreby podnikateľskej činnosti. Žalovaný služby právneho
predchodcu žalobcu používal na iný účel, než uspokojenie potrieb z podnikania. Podnikateľský účel poskytovaných služieb telefónnym operátorom bol uspokojovaný v absolútne bezvýznamnom rozsahu.
27. Právnemu predchodcovi žalobcu už pri uzatváraní zmluvy o pripojení bolo od počiatku zrejmé, že súvislosť s podnikaním žalovaného je takmer žiadna, aj napriek tomu, v rámci výhodnejších dojednaní pre dodávateľa žalovaného v písomnom vyhotovení zmluvy o pripojení označil ako podnikajúcu fyzickú osobu.
28. Preto pre absenciu zrejmej súvislosti pri uzatváraní zmluvy o pripojení s podnikateľskými aktivitami žalovaného súd považoval tento vzťah ako občianskoprávny a spotrebiteľský.
29. Vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že žalovaný R. B. vstupoval do právnych vzťahov so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. v pozícii spotrebiteľa a po celú dobu sa takto voči žalobcovi aj správal.
30. Preto mu v zmysle citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. patrí ochrana spotrebiteľa vrátane premlčania nároku žalobcu, na okolnosť ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.
31. Aj sám žalovaný vzniesol námietku premlčania.
32. Preto ju súd posudzoval podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Aplikoval všeobecnú premlčaciu dobu. Zistil, že právo mohol žalobca uplatniť prvýkrát pri faktúre č. 7112498167 deň po splatnosti (25.12.2011), t. j. dňa 26.12.2011. Pri faktúre č. 7200281980 splatnej dňa 25.1.2012 dňa 26.1.2012 a pri faktúre č. 7211432052 splatnej dňa 25.11.2012 dňa 26.11.2012.
33. Žaloba bola podaná na súd až dňa 2.12.2015, teda vo vzťahu ku všetkým faktúram všeobecná trojročná lehota na uplatnenie nároku na súde uplynula pred podaním žaloby.
34. Keďže žaloba bola podaná na súd po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty od splatnosti každej žalovanej sumy, súd žalobu zamietol ako premlčanú.
35. Výrok o trovách konania je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade mal žalovaný 100 % úspech vo veci, pretože žalobcova žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
36. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.