Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: Q. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX Z., v konaní zastúpená spoločnosťou Fridrich Palko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 15980-32/2016-BA zo dňa 21.11.2016 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.2.2017 sa domáhala preskúmania rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: 15980-32/2016-BA zo dňa 21.11.2016, ktorým tento podľa § 218 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák.č. 677/2006 Z.z. (ďalej len zákon o sociálnom poistení) odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 15980-18/2016-BA zo dňa 12.5.2016, vo veci priznania nároku na úrazovú rentu od 5.10.2011 do 31.10.2011 v sume 264,60 eur a od 1.11.2011 v sume 356,60 eur mesačne, následne valorizovanú a upravenú v zmysle zákona o sociálnom poistení a nepriznania nároku na výplatu úrazovej renty od 1.4.2013 do 30.11.2013 z dôvodu trvania nároku na úrazový príplatok, v dôsledku choroby z povolania s dátumom prvého zistenia dňa 5.10.2011, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

2.

V odôvodnení rozhodnutia žalovanej bolo konštatované, že na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sp/60/2014 zo dňa 16.12.2015 bol zdravotný stav žalobkyne na účely úrazovej renty opätovne posúdený posudkovou lekárkou pobočky, ktorá v lekárskej správe zo dňa 20.4.2016 stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne na účely úrazovej renty vo výške 75% s dátumom vzniku nároku na úrazovú rentu odo dňa 5.10.2011. Na základe tejto lekárskej správy bolo vydané prvostupňové rozhodnutie č. 15980-18/2016-BA zo dňa 12.5.2016, voči ktorému podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu opravný prostriedok, nakoľko nesúhlasila so stanovenou mierou poklesu pracovnej schopnosti vo výške 75%, pričom tvrdila, že stratila úplne pracovný potenciál vo vzťahu k práci, z ktorej jej vznikla choroba z povolania, a preto žiadala priznať 100% mieru poklesu pracovnej schopnosti. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav žalobkyne opätovne zhodnotený posudkovou lekárkou pobočky, ktorá zotrvala na miere poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75%, keď poškodená nedoložila do konania žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by ovplyvnili pôvodné závery vyplývajúce z lekárskej správy zo dňa 20.4.2016. Následne po postúpení posudkovej dokumentácie posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne - ústredie bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne, pričom lekárskou správou zo dňa 12.7.2016 posudková lekárka zotrvala na záveroch posudkového lekára - pobočky, pričom bolo v nej konštatované, že žalobkyňa by mohla vykonávať prácu bez expozície prachu, chemických dráždivých látok, ofenzívnych alergénoch a vo vyhovujúcich mikroklimatických podmienkach. V tejto súvislosti uviedla, že by to mohlo byť na inej prevádzke s adekvátnym a funkčným vetraním, odsávaním, kde by bola oddelená sekcia výroby múčnych výrobkov a kuchyne na prípravu obedov, s obmedzeniami vyplývajúcimi z precitlivenosti na múku, bez prípravy múčnych jedál, prípadne s použitím špeciálnych osobných ochranných pomôcok alebo pri príprave studenej kuchyne. K námietke právneho zástupcu žalobkyne, že miera poklesu pracovnej schopnosti sa posudzuje vo vzťahu k doteraz vykonávanej činnosti zamestnanca, Generálny riaditeľ uviedol, že pôvodná prevádzka zamestnávateľa, kde žalobkyňa vykonávala svoju činnosť zanikla tak preto poukázal na to, že by mohla vykonávať túto činnosť v inej prevádzke za podmienok uvedených vyššie. Posudková lekárka ústredia v lekárskej správe zo dňa 12.7.2016 odôvodnila správnosť stanovenia miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne vo výške 75% aj tým, že u žalobkyne nebola potvrdená závažnejšia precitlivenosť na múku, nebola potvrdená ani priedušková astma, dokonca ani hypereaktivita dýchacích ciest, t.j. zvýšená náchylnosť dýchacích ciest na inhalačné stimuly, a teda v prípade žalobkyne ide o ľahký stupeň postihnutia horných dýchacích ciest. V závere Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne ako odvolací správny orgán uviedol, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, keď prvostupňový správny orgán postupoval pri rozhodovaní o nároku žalobkyne plne v súlade s legislatívou SR, upravujúcou predmetnú problematiku a tiež v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trnave vysloveného v rozsudku č.k. 38Sp/60/2014 zo dňa 16.12.2015.

3.

V žalobe žalobkyňa namietala, že posudkovým lekárom stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti nezodpovedá jej chorobe z povolania, nakoľko stratila úplne pracovný potenciál vo vzťahu k práci, z ktorej jej choroba z povolania vznikla. Poukázala na to, že pracovala v pozícii kuchárka - pekárka, pričom počas celej pracovnej doby bola neustále vystavená inhalácii rozvírenej múky, ktorá jej spôsobila chorobu z povolania, čo vyplýva aj z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia MUDr. C. V. zo dňa 20.4.2016. Znamená to, že u nej došlo k strate pracovného potenciálu v celom rozsahu vo vzťahu k práci, z ktorej jej choroba z povolania vznikla, čo vyplýva aj z hlásenia choroby z povolania zo dňa 5.5.2014, kde v časti „schopnosť doterajšieho výkonu práce“ odborní lekári označili: 4 - nie trvale a 5 - preradiť na iné pracovisko - trvale. V tejto súvislosti ďalej namietala, že žalovaná formulár „hlásenie choroby z povolania“ považovala za listinný doklad, ktorý má najmä štatistický význam, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Taktiež poukázala na to, že miera poklesu pracovnej schopnosti má byť posudzovaná vo vzťahu k doterajšej pracovnej schopnosti vykonávanej u zamestnávateľa, u ktorého došlo k vzniku choroby z povolania, a preto je irelevantný druh práce, ktorý vykonávala u predchádzajúcich zamestnávateľov a taktiež je irelevantný druh profesie, v ktorej bola vyučená. Namietala, že správne orgány v jej prípade neprihliadali na prostredie, v ktorom prácu vykonávala, ale vychádzali len z povahy práce, ktorú vykonávala. Poukázala preto na to, že sociálna poisťovňa neakceptovala už vyššie spomínané hlásenie choroby z povolania, ktoré vystavila Klinika pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave ako špecializované medicínske pracovisko, z ktorej záverov vyplýva, že žalobkyňa nesmie trvale vykonávať prácu, z ktorej jej vznikla choroba z povolania. Nesúhlasila taktiež so záverom lekárskej správy posudkového lekára ústredia zo dňa 12.7.2016, ktorý u žalobkyne konštatoval ľahký stupeň poškodenia dýchacích ciest, pretože v jej prípade sa jedná o stredne ťažký stupeň poškodenia dýchacích ciest. Tiež namietala procesný postup sociálnej poisťovne pri jej opätovnom posudzovaní zdravotného stavu, a to v súvislosti s dostatočným počtom dní prípravy na ústne pojednávanie, keď predvolanie na ústne pojednávanie o posúdení úrazovej dávky určené na deň 4.7.2016 jej bolo doručené obyčajnou poštovou zásielkou dňa 8.7.2016, čo znamená len 2 pracovné dni pred ústnym pojednávaním. Za tohto stavu mala iba 2 pracovné dni na prípravu, čo jej neumožnilo zabezpečiť nové lekárske správy, ktoré mala predložiť. Týmto postupom žalovanej jej bolo zmarené procesné právo na prípravu a na účasť na pojednávaní o posúdení úrazovej dávky. Poukázala tiež na formálne nedostatky zápisnice z pojednávania o posúdení úrazovej dávky zo dňa 12.7.2016, keď v tejto zápisnici absentuje podpis posudkového lekára, odborného lekára ako aj žalobkyne, ktorá sa pojednávania osobne zúčastnila. Na

tejto zápisnici sa nachádza len podpis právnej zástupkyne žalobkyne, pričom z čl. 9 odsek 1 Metodického usmernenia Sociálnej poisťovne č. 2/2016 zo dňa 11.1.2016 vyplýva, že o priebehu pojednávania vyhotoví odborný referent zápisnicu, ktorú podpisujú osoby zúčastnené na pojednávaní. V zápisnici odborný referent obsah vyjadrení a tvrdení posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť pobočky a poškodeného zaznamená v prítomnom čase a v tretej osobe jednotného čísla.

4.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.4.2017 uviedla, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Argumentáciu uvádzanú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia považuje za správnu a zákonnú, keď v priebehu odvolacieho správneho konania bolo preukázané posudkovými lekármi sociálneho poistenia, že žalobkyni nie je možné priznať vyššiu mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty ako pôvodne v prvostupňovom konaní stanovených 75%. Poukázala na to, že v odôvodnení rozhodnutia bol náležitým spôsobom vysvetlený postup pri stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty u žalobkyne, keď posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely úrazovej renty vychádzal najmä z náplne práce (profesiogramu) žalobkyne. Zo strany správnych orgánov bolo vychádzané zo zásad posudzovania poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, pričom konštatovanie, že pôvodné miesto výkonu práce je nevhodné, nemá za následok automatické stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti u žalobkyne vo výške 100%. Reálna miera poklesu pracovnej schopnosti vyjadrená v percentách sa môže totiž primerane znížiť zohľadnením stupňa poškodenia zdravia, percenta pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré v danom prípade žalobkyňa ako poškodená môže vykonávať a ostatných posudkovo závažných skutočností (zisťuje sa súvislosť dôsledkov poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca, vyhodnocujú sa dôsledky choroby z povolania na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania, zohľadňuje sa stupeň, forma a štádium poškodenia orgánu alebo systému, t.j. prihliada sa na klinické štádiá poškodenia zdravia a skúma sa možnosť ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce). Ďalej zdôraznila, že miera poklesu pracovnej schopnosti sa posudzuje na výkon konkrétnej pracovnej činnosti a nie na výkon na konkrétnom pracovisku, čo potvrdila aj posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredia v lekárskej správe zo dňa 12.7.2016, v ktorej je uvedené, že žalobkyňa by mohla vykonávať prácu bez expozície prachu, chemických dráždivých látok, ofenzívnych alergénov a vo vyhovujúcich mikroklimatických podmienkach. Stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 75% považovala za určenú v súlade s prílohou č. 2 k Metodickému usmerneniu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 12/2013, keď v prípade žalobkyne bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené v lekárskom posudku 500 bodmi (bodový rozsah pri danej položke je 300 - 800 bodov), a preto nebolo možné žalobkyni stanoviť 100% mieru poklesu pracovnej schopnosti. K namietanému procesnému postupu sociálnej poisťovne uviedla, že ak mala žalobkyňa skutočne 2 pracovné dni na prípravu pred ústnym pojednávaním, mala právo po doručení predvolania na toto pojednávanie požiadať o iný (neskorší) termín alebo na posúdení dňa 12.7.2016 požiadať o odročenie pojednávania pre nedostatočný čas na prípravu z dôvodu potreby prevzatia lekárskych správ od jej odborných lekárov. K formálnym nedostatkom zápisnice zo dňa 12.7.2016 vyhotovenej posudkovou lekárkou ústredia v rámci posúdenia zdravotného stavu žalobkyne uviedla, že jej formálne náležitosti sú upravené internými predpismi sociálnej poisťovne, teda nie sú zakotvené v zákone o sociálnom poistení, a preto ich posudzovanie zo strany žalobkyne je nenáležité.

5.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle § 23 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

6.

Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať

doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 88 ods. 2 zákona o sociálnom poistení poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou, alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 196 ods. 4 zákona o sociálnom poistení účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.

Podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

7.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v správnej žalobe. Poukázal na to, že u žalobkyni pretrváva alergická rinitída, keď správnemu súdu bol doložený lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vyhotovený Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie LF UK dňa 11.4.2018, z ktorého vyplýva, že u žalobkyne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s hlásenou chorobou z povolania a bodovo bolo sťaženie spoločenského uplatnenia stanovené vo výške 800 bodov, čo znamená, že u žalobkyne ide o ťažký stupeň zdravotného postihnutia. Súčasne súdu bola do spisu založená prepúšťacia správa z Univerzitnej nemocnice Bratislava, v ktorej bola žalobkyňa v čase od 27.11.2017 do 1.12.2017 hospitalizovaná. Žiadal, aby rozhodnutie žalovanej bolo zrušené a aby jej bola vec vrátená na ďalšie konanie.

8.

Poverená zástupkyňa žalovanej k veci uviedla, že poukazuje na dôvody uvedené v písomnom vyjadrení žalovanej zo dňa 11.4.2017, v ktorom boli uvedené dôvody, na základe ktorých došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ došlo medzičasom k zmene zdravotného stavu žalobkyne tak uviedla, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol zdravotný stav žalobkyne iný ako v súčasnej dobe a táto si môže požiadať o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Za tohto stavu žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9.

Zákon o sociálnom poistení upravuje podmienky pre priznanie nároku na úrazovú rentu ako aj podmienky na jej výplatu v ustanoveniach § 88 až 89a. Jednou z rozhodujúcich podmienok pre priznanie úrazovej renty je posúdenie zdravotného stavu poškodeného. Zmena zdravotného stavu je dôvodom nielen na prehodnotenie nároku na úrazovú rentu, ale aj sumy úrazovej renty. V danom prípade sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovanej, pokiaľ ide o dôvody na základe ktorých došlo k určeniu miery poklesu pracovnej schopnosti, keď táto sa posudzuje na výkon konkrétnej pracovnej činnosti a nie na výkon na konkrétnom pracovisku. V predmetnej veci je tiež potrebné poukázať na zhodné závery posudkových lekárov, ktoré boli v jednotlivých lekárskych správach dostatočne podložené argumentmi, ktoré viedli k stanoveniu miery poklesu pracovnej schopnosti v miere ako to vyplýva z týchto posudkov.

Podľa názoru správneho súdu došlo k určeniu správnej výšky miery poklesu pracovnej schopnosti u žalobkyne, pri posudzovaní zdravotného stavu bolo vychádzané z náplne práce (profesiogramu), bolo prihliadané na dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti žalobkyne ako aj na zníženie alebo stratu pracovných zručností, a tiež bola skúmaná možnosť jej ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa. Okrem toho z vyššie citovaného ustanovenia § 135 ods. 1 SSP vyplýva, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom v čase posudzovania nároku na úrazovú rentu bol rozhodujúci zdravotný stav žalobkyne v čase jej posudzovania. V danom prípade až na pojednávaní konanom dňa 14.5.2018 právny zástupca žalobkyne súdu predložil lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia ako aj prepúšťaciu správu, z ktorých vyplýva, že u žalobkyne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s chorobou z povolania, pričom v čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne tieto skutočnosti neboli posudkovým lekárom známe. Znamená to, ak u žalobkyne, ktorá je poberateľom úrazovej renty priznanej podľa § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s chorobou z povolania, môže si podať žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti (§ 89 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). V prípade, že došlo k zhoršeniu tohto zdravotného stavu u žalobkyne, určí posudkový lekár novú mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného a dátum, odkedy k tejto zmene došlo. Taktiež nemožno súhlasiť s námietkami žalobkyne vznesenými v súvislosti s nesprávnym procesným postupom žalovanej, keď samotná skutočnosť, že zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 12.7.2016 nie je podpísaná posudkovým lekárom a žalobkyňou nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a to aj s poukazom na to, že bola podpísaná právnym zástupcom žalobkyne ako jej splnomocneným zástupcom a okrem toho tento nedostatok neznamená, že konštatovania uvedené v zápisnici nie sú pravdivé, resp. že by neboli zaznamenané v znení ako boli prezentované osobami zúčastnenými na ústnom pojednávaní. Naviac zo strany žalobkyne nebol namietaný obsah zaznamenaný v tejto zápisnici. Taktiež nemožno považovať za dôvodnú námietku žalobkyne vznesenú v súvislosti s nedostatočnou prípravou na ústne pojednávanie konané dňa 12.7.2016, pretože táto mohla požiadať o odročenie tohto pojednávania, pokiaľ považovala prípravu na pojednávanie za nedostatočnú alebo mohla tiež požiadať o odročenie ústneho pojednávania z dôvodu, že potrebuje dlhší čas na predloženie lekárskych správ od odborných lekárov, ktorými by preukázala svoj aktuálny zdravotný stav.

10.

Správny súd vo vzťahu k predmetným zisteniam posudkových lekárov dodáva, že ich odborné závery v rámci ich posudkovej činnosti pri zisťovaní skutkových a právnych podmienok pre priznanie dávok - úrazovej renty vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení sú v zmysle ustálenej judikatúry NS SR pre súd v konaniach podľa § 199 a nasl. SSP jedným z dôkazov odborného charakteru, obsah a závery, ktoré súd berie do úvahy v rámci svojej rozhodovacej činnosti. Bez zistenia konkrétnych skutočností vyplývajúcich z obsahu iných lekárskych správ a posudkov, resp. dôkazov iného druhu, správny súd nemôže závery posudkových lekárov nerešpektovať, resp. znižovať ich dôkazný význam pre posúdenie veci.

11.

Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam súd žalobu žalobkyne postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

12.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 168 SSP, keď v konaní úspešnej žalovanej správny súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.