Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-247-2017.pdf
PDF · 95.65 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/247/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanej: Q. P., V. XX.XX.XXXX, B. P. Ž. XXXX/XX, XXX XX Z., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 165,87 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 165,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.11.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na náhradu trov konania od žalovaného v celosti, vo výške ako bude vyčíslené osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.11.2017, ktorá bola súdu doručená dňa 01.12.2017, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 165,87 € s príslušenstvom, pričom uviedol, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste Fiľakovo, podľa ust. § 46 zákona č. 251/2012 Z.z.
2. Žalobca neoprávnený odber vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 9161007362 splatnou dňa 16.11.2016 v sume 165,87 €. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradil, a to ani na základe zaslanej výzvy.
3. V zmysle ust. § 3 nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, si žalobca účtuje úrok z omeškania, ktorý je o päť percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzba určenia Európskou centrálnou bankou.
4. V zmysle ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
5. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z.
6. Súd vydal dňa 09.01.2018 platobný rozkaz č.k. 13Csp/247/2017-24, ktorým zavial žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 165,87 €, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 165,87 € od 17.11.2016 do zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 16,50 €.
7. Uznesením č.k. 13Csp/247/2017-40 zo dňa 09.03.2018 súd zrušil platobný rozkaz z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2018.
8. Uznesením č.k. 13Csp/247/2017-43 zo dňa 09.03.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2018 a vykonateľnosť dňa 10.04.2018. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
9. Bezprostredne pred pojednávaním bolo na konajúci súd uskutočnené telefonické oznámenie osobou, ktorá sa predstavila ako pracovník orgánu sociálne kurately vo Fiľakove (terénny pracovník), ktorá v mene žalovanej oznámila, že žalovaná sa nedostaví na pojednávanie, pretože sa má zúčastniť kontroly v zdravotníckom zariadení, zároveň uviedla, že žalovaná žiada, aby jej boli povolené splátky. Zároveň bolo oznámené, že predloží potvrdenie o práceneschopnosti žalovaná dodatočne.
10. Súd môže odročiť pojednávanie len z dôvodom zákonom vyslovene uvedených v § 163 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorých § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť v spojení s § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
11. Z obsahu telefonického rozhovoru, ktorý okrem iného nebolo možné verifikovať či sa jedná o osobu žalovanej alebo ňou splnomocnenú osobu, odhliadnuc od tejto skutočnosti vyplýva, že žalovaná v deň pojednávania sa mala dostaviť do zdravotníckeho zariadenia za účelom kontroly, nakoľko bola práceneschopná. Práceneschopnosť síce nebola dokladová, ale v prípade jej preukázania je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, avšak žalovaná túto skutočnosť neoznámila súdu bezodkladne, pričom z obsahu telefonického rozhovoru je zrejmé, že musela už pred pojednávaním vedieť, že je práceneschopná, napriek tomu ospravedlnenie bola urobené telefonicky bezprostredne pred pojednávaním, čím de facto žalovaná spôsobila stav, kedy zástupca žalobcu sa na pojednávanie dostavil, vznikli mu tým trovy, a preto súd ospravedlnenie žalovanej považoval za ospravedlnenie, ktoré nebolo navrhnuté bezodkladne, a preto v konaní ďalej pokračoval a rozhodol.
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č.l. 3, oznámenia č.l. 4, faktúry č.l. 5-7, fotodokumentácie č.l. 8, upomienky - pokusu o zmier č.l. 9 a zistil tento skutkový stav:
13. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie, č. NO * 309862 zo dňa 26.10.2016 (č.l. 3) vyplýva, že na odbernom mieste č. 5016872, Z., P. XX došlo dňa 09.09.2016 k odpojeniu so stavom VT-911 a následne k samozapojeniu.
14. Písomným podaním zo dňa 31.10.2016 (č.l. 4) označeným ako „Neoprávnený odber“ žalobca oznámil žalovanému, že pri kontrole odberného miesta dňa 26.10.2016 bol zistený neoprávnený odber elektriny, identifikovaný v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z., ako odber bez uzatvorenej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou. Prílohou oznámenia bola faktúra č. 9161007362.
15. Faktúrou č. 9161007362 (VS: 3500699002), splatnou dňa 16.11.2016 (č.l. 5) fakturoval žalobca žalovanému nedoplatok za neoprávnený odber vo výške 165,87 €.
16. Písomným podaním zo dňa 04.01.2017 (č.l. 9) žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúry č. 9161007362 vo výške 165,87 € v lehote 7 dní od vystavenia tohto listu.
17. Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 26.10.2016, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.
18. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 26.10.2016, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
19. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 26.10.2016, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
20. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 26.10.2016, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.
21. Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 26.10.2016, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny.
22. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 26.10.2016, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví i) spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.
23. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení ku dňu 26.10.2016, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
24. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení ku dňu 26.10.2016, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
25. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu 26.10.2016, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení ku dňu 26.10.2016, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 26.10.2016, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu na odbernom mieste č. 5016872, Z.Ľ., P. XX. Žalobca žalovanému neoprávnený odber elektriny vyúčtoval faktúrou č. 9161007362 vo výške 165,87 €, pričom súdu preukázal spôsob výpočtu náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý žalovaná strana nenamietala. Skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu elektriny vyplýva so žalobcom predloženého Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. NO * 309862 zo dňa 26.10.2016, o ktorom bola upovedomená žalovaná písomným oznámením z 31.10.2016. Faktúrou č. 9161007362 splatnou dňa 16.11.2016 bol vyúčtovaný nedoplatok za predmetný neoprávnený odber, pričom výška škody bola vyčíslená sumou 9,87 € v zmysle prílohy k tejto faktúre a náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu vo výške 156,- €. Náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu spočívajú v nákladoch za prácu vo fakturačnom systéme, zapísanie a uloženie údajov o neoprávnenom odbere, generovaním služobného príkazu na odpojení prípojky na odbernom mieste a kontrolu odberného miesta v sume 4,- €, zistenie miesta neoprávneného napojenia, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie neoprávneného napojenia, odpojenie odberného miesta, vystavenie písomného dokladu - Protokolu o zistení neoprávneného odberu, vyhotovenie fotodokumentácie neoprávneného odberu a kalkulácia v celkovej sume 147,- € a doprava do 20 km vo výške 5,- €, teda zisťovací poplatok 156,- €, ktorý spolu s vypočítanou škodou predstavuje sumu 165,87 €. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal zaplatenia faktúry, a preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 165,87 € titulom náhrady za neoprávnený odber elektriny.
29. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, a preto súd priznal žalobcovi taktiež právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 165,87 € od 17.11.2016, t.j. odo dňa nasledujúce po dni splatnosti faktúry.
30. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
31. V telefonickom rozhovore, ktorý súd cituje v bode 9 rozsudku síce žalovaná navrhuje možnosť splácať dlh v splátkach, avšak žiadny dôkaz ani inú skutočnosť, ktorá by osvedčovala dôvodnosť povolenia splátok a preukazovala jej možnosti a schopnosti z hľadiska určenia výšky splátok nedokladuje, súd preto o takomto návrhu ani rozhodnúť nemohol. Žalovanej však nič nebráni, aby sa kontaktovala so žalobcom ako veriteľom za účelom mimosúdnej dohody o výške a splatnosti jednotlivých splátok.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.