Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Pu-7-2018.pdf
PDF · 96.79 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pu/7/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia alebo držania umiestnenej S. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., P. XXX/XX v zdravotníckom zariadení P. nemocnica s poliklinikou F. D. V. Banská G., J.. L. N. 1, XXX XX G. G., F. : XXXXXXXX, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, zastúpenej opatrovníkom S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., P. XXX/ XX, takto
rozhodol:
Súd vyslovuje, že prevzatie S. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., P. XXX/XX do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU oznámila tunajšiemu súdu dňa 10. 05. 2018 prevzatie S. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., P. XXX/XX bez jej informovaného súhlasu, s diagnózou F20.0 Paranoidná schizofrénia.
2. Uznesením č.k. 32Pu/7/2018-5 zo dňa 10. 05. 2018 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej bez návrhu. Uznesením č.k. 32Pu/7/2018-6 zo dňa 10. 05. 2018 tunajší súd ustanovil umiestnenej procesného opatrovníka na jej zastupovanie v tomto konaní.
3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného
5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
7. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
8. Súd dňa 10.05.2018 doručil zdravotníckemu zariadeniu a umiestnenej uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka. Následne sa súd dňa 11.05.2018 oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, s názorom lekára a vykonal výsluch umiestnenej. O uskutočnení výsluchu súd telefonicky upovedomil procesného opatrovníka, ktorý sa výsluchu zúčastnil.
9. Súd z výsluchu ošetrujúceho lekára MUDr. N. zistil, že umiestnená bola prijatá dňa 9. 5. 2018 okolo 09:00 hod. s tým, že bola dovezená v doprovode syna, ktorý udáva, že matka je zhoršená už dlhší čas, neužíva žiadne lieky, od poslednej hospitalizácie u nás, že je podráždená, že raz je to horšie, raz lepšie, keď má väčšiu záťaž tak sa to zhorší. Bola prijatá s diagnózou paranoidná schizofrénia. Súhlas s hospitalizáciou neudelila. Pri príjme v klinickom obraze dominovali nekvalitné kontá, pacientka bola nepokojná, skákala do reči, nedovolila dopovedať vetu, bola vyslovene paranoidná, nedôverčivá. Psychomotorické tempo bolo nepokojné, zrýchlené, nálada dysforická, výrazná intrapsychická tenzia, labilnejšia emotivita, myslenie s uvoľnenou kohéziou, tachipsychické, v myslení paranoidná bludná produkcia s vplyvom na správanie, v správaní neprimeranosti so zvýšenou iritabilitou, verbálnou agresivitou, aj počas vyšetrenia nepokojná, narušená pozornosť, psychoticky dezintegrovaná. Kontakt s okolím nemá zamedzený, zaujímajú sa o ňu rodinný príslušníci, resp. syn. O dĺžke hospitalizácie sa zatiaľ nevedela vyjadriť. Hospitalizácia bola nevyhnutná, vzhľadom na diagnózu paranoidnej schizofrénie a na potencionálne ohrozenie svojho zdravia, alebo aj okolia. Po dopyte zo strany súdu ošetrujúci lekár doplnil, že už pri príjme bola umiestnená paranoidná, kontrolovala čo doktorka píše, doma paranoidná na manžela, na syna, bola vzťahovačná. Umiestnená mala poruchu emotivity, poruchy vnímania doktorka pri príjme nezistila. Orientovaná v čase a priestore aktuálne bola, rovnako aj pri príjme. Nebezpečná je hlavne pre seba, pretože pri neliečení tejto paranoidnej schizofrénie sa môže ešte zhoršiť jej zdravotný stav a môže tam dôjsť k vážnemu ohrozeniu zdravia. Tam je dané hlavne riziko z premeškania.
10. Súd z výsluchu procesného opatrovníka zistil, že po predchádzajúcej hospitalizácii pred 4 rokmi umiestnená neužívala lieky, po dlhšom presviedčaní išli na psychiatrickú ambulanciu, avšak boli poslaní do zdravotníckeho zariadenia z dôvodu, že všade mali veľa práce. Tu bola nakoniec umiestnená hospitalizovaná, ide u nej o dlhodobý stav, už dlhšie na ňu naliehali, aby išla na psychiatriu opätovne sa liečiť. O mesiac bude mať svadbu, čo môže mať vplyv na jej zdravotný stav, pretože si zrejme uvedomila, že sa niečo s ňou deje a bude dobre ak pôjde na psychiatriu. Chcela ísť na ambulanciu dobrovoľne, nechcela sa však nechať hospitalizovať na psychiatrickej klinike.
11. Umiestnená pri výsluchu uviedla, že hospitalizovali ju v utorok, cítila sa normálne. Prišla so synom. Súhlas s liečbou nedala, pretože na to nevidela dôvod. Jej správanie bolo normálne, niekedy odpovie trošku prehnane, keď je to v rozpore s manželovým názorom, vtedy je to zlé, keď mu odporuje, ak povie, alebo urobí niečo inak ako chce manžel, tak z jeho strany sú voči nej inzultované nadávky a vulgarizmy. Snaží sa viesť s ním normálny dialóg, nikde však on s ňou nechce chodiť, ona mu však nechce robiť pestúnku. Podľa jej názoru jeho psychický stav je zlý, napr. keď si robí raňajky, hovorí mu, aby si nerobil toľko vajíčok, ignoruje jej návrh v tomto smere. Hovorí, že nie je dobre navarené, že dobre nevarí, že mu dáva žbrndy. V domácnosti býva s manželom a dvomi dospelými deťmi, ktoré chodia do školy. Išla s deťmi za lekárom do Brezna po lieky, tam ju však odmietli a poslali ju sem. Tu už bola raz hospitalizovaná pred 4 rokmi, keď im spadla strecha, vtedy bol manžel dosť agresívny. V tom čase sa trošku negatívne prejavila. Išlo o to, že chlapec, ktorý im pomáhal pri prerábke domu, spáchal samovraždu, čo negatívne prežívala, do toho bol na ňu muž agresívny, aj deti boli na tom tiež psychicky zle z dôvodu udalosti, ktorá sa stala. Následne však išla po hospitalizácii riadne do práce. Alkohol požíva sporadicky, v čase hospitalizácie sa cítila úplne v poriadku, k lekárovi išla s deťmi pod tlakom, pretože manžel na deti tlačil. On býva dole na dolnom poschodí, ona s deťmi na hornom poschodí. Manžel mal operáciu asi pred 12-14 rokmi, odvtedy je agresívny, impotentný, preto odišla hore bývať s deťmi. Inak robí všetko, varí, perie, upratuje. Užívala lieky tak, ako jej ich predpísala lekárka, resp. vtedy keď má úzkosť. Lieky však neužíva tak sa chodí istým spôsobom vyventilovať do záhrady, alebo odhŕňať sneh. V súčasnosti má strach o psychický stav detí, našťastie však nie sú cez týždeň doma, sú v škole. Nevie sa niekedy ovládať s výškou a tónom hlasu, najmä keď na ňu niekto hovorí arogantne ako jej manžel. Sama išla k lekárovi 4 mesiace dozadu, vtedy bola 3 týždne doma a dala sa do poriadku. Vo voľnom pohybe je obmedzená, pretože je zavretá na oddelení, môže chodiť iba po chodbe, alebo po miestnosti, v ktorej leží. Styk s vonkajším svetom má zamedzený, nemá telefón, nemá možnosť kontaktovať sa s príbuznými. Na závere opravila svoju výpoveď, chlapec spáchal samovraždu až po jej hospitalizácii. Teda nebolo to dôvodom jej hospitalizácie. V tom čase pred 4 rokmi mala tendenciu na sebavražedné sklony, manžel ju vtedy začal čudne obviňovať zo všetkého, čo sa stalo, že to bola jej vina, že padla strecha. Odvtedy samovražedné
sklony nemala. Pred hospitalizáciou sa rozprávali s manželom a chcela sa s ním rozprávať normálne, avšak z jeho strany zase boli na jej adresu len samé odpovede vulgarizmami. Preto sa ho aj spýtala, že aj ona vie používať vulgarizmy, na čo jej nevedel on odpovedať. Strach, úzkosť necítila. V jeden večer počula, keď mala otvorené okno, ako sa sused so susedkou rozprávajú o nej, že „počula si ako tá bláznivá kričala“, čo ju tak neskutočne dopálilo. Na druhý deň susedke vytkla, že keď sa jej niečo nepáči, že môžu prísť za nimi si to vydiskutovať a že či si myslia, že bude ďalšia bláznivá v dedine, ktorá sa sem prisťahovala. Na margo ostatných susediek, ktoré mali tiež psychické problémy, či už po smrti manžela, alebo z iných nedorozumení, to nekomentovala, keď náhodou zvýšili hlas alebo sa inak neprimerane správali.
12. Procesný opatrovník k výsluchu umiestnenej uviedol, že trištvrte vecí, ktoré boli uvedené umiestnenou boli bludy, resp. stalo sa to, ale úplne inak, ako to rozpráva. Umiestnená si to pripúšťa, že ako keby voči nej sa to udialo.
13. Súd z prijímajúcej správy umiestnenej zistil, že ide o druhú psychiatrickú hospitalizáciu 51-ročnej pacientky na našej klinike. Minulý pobyt v r. 2014 pre akútnu psychotickú poruchu s paranoidným obrazom. Podané ECT 8x nastavená na Haloperidol Depot.A dva týždne. V evidencii spádovej psychiatrickej ambulancii u MUDr. F.. Na kontroly nechodila, lieky užívala. Aktuálne prichádza v doprovode syna s doporučením od obvodného lekára pre zhoršenie psychického stavu v zmysle psychotickej sympatomatiky s paranoidne - mánickým obrazom pri non-kompliance. Objektívne podľa syna doporučené lieky vôbec neužívala, takže aj ten psychický stav je rovnaký. Stále je vzťahovačná, podráždená, raz je to lepšie, raz horšie, aj keď má väčšiu záťaž tak sa to zhorší. Už aj záchranku volali no nezobrali ju. Subjektívne udala, že tu nebude, nemá tu prečo byť, už nikomu neverí ani lekárom, vždy len ju riešia a majú riešiť iných, jej muža lebo ju psychicky týra, mal operovaný mozog a je podráždený a už aj uvažuje, že od neho odíde. Ona bude volať vyšetrovateľov, súd aj Najvyšší súd, lebo všetci sa proti nej spikli. Aj minule bola v okolí škôlky a tam začali rozprávať asi taliani, že čo ona kde počula, a to ona už vie, že to bude proti nej, je tak proste. Už teraz nechce spolupracovať, lebo to všetci len ju súdia, že je psychiatrický pacient, ale neprávosti sa dejú, v noci spí dobre. Celkový popis prichádza v doprovode syna, vedomie lucídne, zovňajšok upravený, kontakt nekvalitný, pacientka nepokojná, skáče do reči, nedovolí dopovedať vetu, vyslovene paranoidná, nedôverčivá, sleduje čo píšem, neskôr sa trošku ukľudní a spolupráca sa zlepšuje, odpovede priliehavé, bez latencie, ale aj spontánne bez vyzvania, lieči svoje ťažkosti, reč gramaticky správna, dikcia viac menej výbušná, len miestami pokojnejšia, syntax a slovná zásoba primeraná, mimika reflektujúce zjavnú tenziu. Orientovaná všetkými smermi správne, psychomotorické tempo nepokojné, zrýchlené, nálada dysforická, výrazne intrapsychická tenzia bez anxiety. Emotivita labilnejšia, kvalitatívne poruchy vnímania nezisťuje, myslenie s uvoľnenejšou kohéziou, tachypsychické, v myslení paranoidná bludná produkcia s vplyvom na správanie, v správaní neprimeranosti so zvýšenou iritabilitou, verbálnou agresivitou, aj počas vyšetrenia nepokojná, no dá sa usmerniť bez známok agresivity, rexia v norme, disomnia, pozornosť narušená, intelekt orientačne priemerný, pamäť intaktná, osobnosť aktuálne psychoticky dezintegrovaná. Diagnóza pri prijatí F20.0 - paranoidná schizofrénia.
14. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Vychádza pritom najmä z prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, ako aj z ďalších skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. Podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 79/93).
15. K posudzovaniu prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia vyslovil právny názor Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 193/2013-56, podľa ktorého prevzatie chorého do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu je vážnym zásahom do základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 1 ústavy. Preto nemôže byť ponechané iba na ústave zdravotníckej starostlivosti, ako jeho zamestnanci vyhodnotia splnenie podmienok na umiestnenie osoby do ústavu
bez jej súhlasu a je tu vytvorená zákonná poistka v podobe tzv. „detenčného konania“. Pokiaľ sa okresný súd a krajský súd uspokojili iba s vyjadrením MUDr. I., na ktorom je v podstate uznesenie okresného súdu aj krajského súdu založené, napriek skutočnostiam, ktoré sa v okolnostiach sťažovateľkinej veci vyskytli a ktoré minimálne spochybňujú dôvodnosť jej umiestnenia v ústave bez súhlasu, potom súdny prieskum stratil zmysel a celé konanie bolo iba formálnym procesom, ktorý neslúžil na ochranu práv sťažovateľky. Ak by sa súdy v obdobných veciach vždy uspokojili iba s výsluchom ošetrujúceho lekára a chorého, bez toho, aby prihliadli na špecifiká konkrétneho prípadu, takýto postup súdov by mohol dokonca viesť ku zneužívaniu inštitútu prevzatia a umiestnenia chorého do ústavu vykonávajúceho zdravotnícku starostlivosť.
16. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenie neboli dané zákonné dôvody. Súd nemal v konaní dostatočne preukázanú podmienku podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Súd porovnal výpoveď ošetrujúceho lekára, skutočnosti z prijímajúcej správy, výpoveď umiestnenej a procesného opatrovníka. Súd vyhodnotením dôkazov jednotlivo a spoločne v ich vzájomnej súvislosti nemal bezpečne preukázané, že by umiestnená bola v dôsledku duševnej poruchy nebezpečná pre seba alebo pre svoje okolie, alebo by jej hrozilo závažné zhoršenie jej zdravotného stavu. Ošetrujúci lekár nedostatočne a len všeobecne uvádzal, že hospitalizácia umiestnenej bola nevyhnutná vzhľadom na diagnózu paranoidnej schizofrénie a na potencionálne ohrozenie svojho zdravia, alebo aj okolia. Súd poukazuje na to, že len samotná duševná porucha nepostačuje na nedobrovoľné umiestnenie osoby v zdravotníckom zariadení. Rovnako nepostačuje, že na strane umiestnenej išlo o potencionálne ohrozenie svojho zdravia, alebo jej okolia. Pri umiestnení osoby do zdravotníckeho zariadenia bez jej súhlasu sa totiž vyžaduje určitá istota zdravotníckeho zariadenia o tom, že umiestnená ohrozuje seba, svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Súd nemôže pripustiť, aby bola obmedzená osobná sloboda len „pre istotu“, že existuje potencionálne riziko ohrozenia. O nedostatku argumentácie ošetrujúceho lekára svedčí aj skutočnosť, že na doplňujúcu otázku ošetrujúci lekár už upustil od existencie nebezpečenstva pre svoje okolie. Ošetrujúci lekár sa už len obmedzil len na skonštatovanie, že umiestnená je nebezpečná pre seba, a to z hľadiska rizika z premeškania. Neuviedol však v čom reálne hrozí zhoršenie zdravotného stavu umiestnenej z premeškania. Súd preto nemôže akceptovať len tvrdenie ošetrujúceho lekára o existencii rizika z premeškania bez ďalšieho odôvodnenia. Súd považoval tiež za neurčité tvrdenie ošetrujúceho lekára, že umiestnená bola doma paranoidná na manžela, syna a bola vzťahovačná. Súd nie je známe ani z prijímajúcej správy, čo zahŕňala paranoidita umiestnenej na manžela a syna. Vzťahovačnosť súd považuje za bežnú ľudskú vlastnosť, ktorá sama o sebe nie je takého charakteru, že by mala znamenať obmedzenie osobnej slobody umiestnenej v zdravotníckom zariadení.
17. Iné dôvody, resp. správanie, pre ktoré by mala byť umiestnená hospitalizovaná na akútnom oddelení, nevyplynuli ani z prijímajúcej správy. Na psychiatrické oddelenie prišla na základe odporučenia obvodného lekára pre zhoršenie psychického stavu. Vyslovene paranoidná mala byť na základe nepokoja, skákania do reči, nedovoleniu povedať vetu a nedôverčivosti. Toto konanie však súdu nenasvedčuje potrebu hospitalizácie na akútnom oddelení zo zákonných dôvodov. Zo správy je naopak zrejmé, že umiestnená sa neskôr ukľudnila a začala spolupracovať, odpovede mala priliehavé, bez latencie, ale aj spontánne bez vyzvania, lieči svoje ťažkosti, reč gramaticky správna, dikcia viac menej výbušná, len miestami pokojnejšia, syntax a slovná zásoba primeraná. Umiestnená bola orientovaná všetkými smermi správne. U umiestnenej neboli zistené poruchy ako sebapoškodzovanie, úzkosť, samovražedné sklony a ani agresivita takého charakteru, že by umiestnená ohrozovala svoje okolie. Rovnako neboli zistené kvalitatívne poruchy vnímania. Nemenej významnou skutočnosťou bolo tvrdenie procesného opatrovníka pri príjme, že na umiestnenú volali aj RZP, ktorá však odmietla umiestnenú z domu odviezť na psychiatrické oddelenie.
18. Z výsluchu umiestnenej súd dospel k záveru, že medzi ňou a jej manželom sú dané napäté vzťahy, ktoré zjavne vplývajú na jej psychické zdravie. Nedostatočné vysporiadanie sa s rodinnou situáciou spojené s určitými prejavmi správania sa (zvýšený hlas, nervozita, vzťahovačnosť) však samo o sebe nemôže byť dôvodom pre obmedzenie osobnej slobody umiestnenej v zdravotníckom zariadení. K týmto skutočnostiam musí pristúpiť nebezpečenstvo podľa § § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
19. Je potrebné si uvedomiť, že umiestnenie osoby do zdravotníckeho zariadenia bez jej súhlasu je najkrajnejším riešením, a to z hľadiska zabezpečenia bezpečia pre túto osobu, ako aj pre jej okolie. V prípade, ak je možné zdravotný (psychický) stav osoby riešiť ambulantnou liečbou a priamo nie je dané nebezpečenstvo ohrozenia, nemôže súd pripustiť hospitalizáciu umiestnenej osoby bez jej súhlasu. Preto pokiaľ ošetrujúci lekár založil prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia len na základe existencie rizika vážneho zhoršenia zdravotného stavu, bol z hľadiska minimalizácie zásahu do jej osobnej slobody (čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky) povinný skúmať možnosť ambulantnej liečby, čo v danej veci absentuje. Neuniklo pozornosti súdu, že umiestnená je vedená v spádovej psychiatrickej ambulancii u MUDr. F.. Umiestnená sama prejavila vôľu ísť dobrovoľne k ambulantnému psychiatrovi, čo potvrdil aj procesný opatrovník, ktorý okrem iného uviedol, že „po dlhšom presviedčaní sme išli na psychiatrickú ambulanciu, avšak nás poslali sem (do zdravotníckeho zariadenia) z dôvodu, všade mali veľa práce.“ Pri výsluchu umiestnená tiež uviedla, že štyri mesiace dozadu bola u lekára a vtedy bola tri týždne doma a dala sa do poriadku. To znamená, že umiestnená nie je vo vzťahu k liečbe úplne ľahostajná. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu tiež vyplynulo, že umiestnená si je vedomá zhoršeného zdravotného stavu, o čom svedčí jej výpoveď ako aj to, že mala záujem o návštevu psychiatrickej ambulancie. Tieto zistenia súdu spoločne nasvedčujú, že u umiestnenej reálne nehrozilo riziko z premeškania liečby, a to z dôvodu jej ambulantného liečenia.
20. Zdravotný stav umiestnenej si v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia si tak nevyžadoval jej hospitalizáciu. Zdravotnícke zariadenie je povinné umiestnenú po doručení tohto rozhodnutia prepustiť (§ 263 CMP), čo však nebráni tomu, aby bola umiestnená naďalej ambulantne sledovaná, aby boli vykonávané ďalšie psychologické vyšetrenia (aj v spolupráci s príbuznými umiestnenej). V prípade preukázateľných znakov duševnej poruchy spojených s nebezpečím ohrozenia seba, okolia alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu (nestačí len podozrenie/potencionálnosť) je možné ju opätovne hospitalizovať (či už s jej súhlasom alebo bez neho).
21. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia, nebolo prípustné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).