Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/209/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, p r o t i žalovanému: A. K., H.. X.XX.XXXX, C. S., XX. H. XX, o zaplatenie 2.972,47 Eur a prísl., takto

rozhodol:

Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 448,16 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.092,73 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 16.7.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca - Všeobecná úverová banka a.s. žalobou zo dňa 22.8.2017 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumu vo výške 2.972,47 Eur a úrokov z omeškania 5% ročne od 16.7.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že XX.X.XXXX uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej mu poskytol úver s úverovým rámcom 1200 Eur s dohodnutým úrokom 22.80%. Žalovaný mal platiť mesačné splátky po 40 Eur. Svoje povinnosti si však riadne neplnil a ku dňu 30.6.2017 jeho dlh bol vyčíslený na 2972,47 Eur ako rozdiel medzi debetnými položkami (istina, poplatky, úroky, úroky z omeškania) a úhradami žalovaného.

2. Žalovaný v registri obyvateľov má stále evidovaný trvalý pobyt na adrese S., XX. H. XX. Podľa pošty je však na tejto adrese neznámy. Negatívne dopadla aj jeho lustrácia v sociálnej poisťovni, v ZVJS a tiež Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov oznámil, že nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. Súd preto postupoval podľa § 116 ods. 2 a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 13.3.2018. Uplynutím 15 dní nastala fikcia o doručení žaloby žalovanému. S poukazom na § 116 ods. 3 súd už všetky ďalšie písomnosti doručuje žalovanému na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP.

3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o aktiváciu pôžičkovej karty Slovenská požičovňa, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s., výpisom z pôžičkovej karty Slovenská požičovňa žalovaného, prílohou č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení

pohľadávky zo dňa 21.9.2017, poštovým podacím hárkom, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá formulárová písomná zmluva o aktivácii Pôžičkovej karty Slovenská požičovňa medzi VÚB a.s. a žalovaným. Išlo o používanie kreditnej platobnej karty, na ktorú bol poskytnutý žalovanému úver s úverovým rámcom 1.200 Eur, mesačnou splátkou 40 Eur a úrokovou sadzbou 22,80% p.a.

5. V bode V. označenom ako „Vyhlásenie klienta“ je indikatívny výpočet RPMN za predpokladu, že klient vyčerpá spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca dňa X.XX.XXXX, s výškou spotrebiteľského úveru 1.200 Eur pri 12 splátkach po 100 Eur. V takomto prípade RPMN by činilo 24,78%. V tejto časti zmluvy pod bodom 3 je uvedená aj priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty 25,09% a pod bodom 2 je stanovený deň splatnosti mesačnej splátky - 15.deň v kalendárnom mesiaci.

6. Z textu zmluvy vyplýva, že ohľadom pomerov žalovaného bolo zistené len to, že je starobný dôchodca. Jeho príjem ani výdavky uvedené nie sú.

7. Z výpisov z Pôžičkovej karty Slovenská požičovňa žalovaného za obdobie od X.X.XXXX M. XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný celkovo vyčerpal úver vo výške 1.172,73 Eur, ale zaplatil len 80 Eur. Posledný výber bol realizovaný 24.4.2014 a posledná úhrada dňa 28.5.2014. Ďalšie debetné položky sú už len úroky (štandardné a sankčné), poplatky a náklady vymáhania v úhrnnej výške 3.052,47 Eur.

8. Súd vyzýval žalobcu tak pôvodného ako aj súčasného, aby sa vyjadril k chýbajúcej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to RPMN vrátane predpokladov použitých pre jeho výpočet a aby tiež preukázal dôvodnosť uplatňovania nákladov vymáhania, ktoré sú uvedené v predložených výpisoch. Na tieto výzvy však žalobca nereagoval.

9. V priebehu sporu došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (v súčasnosti pod obchodným názvom Intrum Slovakia s.r.o.) k 20.9.2017 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Postupník toto postúpenie oznámil žalovanému listom z XX.X.XXXX, ktorý mu posielal poštou v ten istý deň, čo vyplýva z poštového podacieho hárku. Uvedenú zmenu žalobcu súd pripustil uznesením č.k. 11Csp/209/2017-50 zo dňa 11.12.2017.

10. Žalobca v deň pojednávania predložil súdu vyjadrenie, ktoré obsahovalo aj čiastočné späťvzatie žaloby o sumu 448,16 Eur a príslušných úrokov z omeškania, jedná sa o poplatky a sankčný úrok. Uviedol tiež, že v prípade revolvingového úveru nie je možné určiť RPMN, ako to uzavrel aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí 6Co/95/2010 z 27.1.2011. Poukázal aj na indikatívny výpočet RPMN. Žalovaná suma po čiastočnom späťvzatí žaloby predstavuje len istinu 1.172,73 Eur a štandardný úrok 1.351,58 Eur.

11. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 10.6.2013 do 30.4.2014).

12. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. V danom prípade predmetom sporu je revolvingový úver, ktorý nepochybne napĺňa charakteristiku spotrebiteľského úveru v zmysle jeho pozitívneho vymedzenia podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, zároveň nespadá ani pod jeden z prípadov vylúčenia spotrebiteľského úveru, ktoré sú uvedené v § 1 ods. 3 tohto zákona. Preto aj pre revolvingový úver je potrebné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1, 1, 2 a § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

17. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

18. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Údaj o RPMN nepochybne možno považovať za najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa, nakoľko zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a teda je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné vypočítať RPMN podľa počiatočných základných údajov v zmluve podľa rovnice obsiahnutej v prílohe k zákonu č. 129/2010 Z.z. Táto rovnica vyjadruje ekvivalent úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Základná rovnica o výpočte RPMN odpovedá na ročnom základe celkovej súčasnej hodnote čerpania na jednej strane a celkovej súčasnej hodnote splátok a platieb poplatkov na druhej strane. Pri výpočte RPMN pri revolvingovom úvere prostredníctvom kreditnej karty sa použije predpoklad, že revolvingový úver sa poskytuje na obdobie jedného roka a splatí sa v 12 rovnakých splátkach v mesačných intervaloch. Tento postup vyplýva z pokynov k vyplňovaniu hlásenia o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch zverejnených na stránke Ministerstva financií SR. To, že RPMN sa dá vypočítať aj pri úveroch poskytnutých kreditnou kartou a že sa tak aj vypočítava, napokon je zrejmé a zo štatistických údajov zverejňovaných opäť na stránke Ministerstva financií SR, kde sa uvádza priemerná hodnota RPMN aj pri úveroch poskytovaných prostredníctvom kreditnej karty. Súd sa preto nestotožňuje s názormi o nemožnosti výpočtu RPMN pri revolvingových úveroch a osvojil si opačný názor, ktorý vyplýva napr. z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/2148/2012 zo dňa 10.10.2012.

20. Za splnenie povinností veriteľa ohľadom údaju o RPMN nemožno považovať jeho indikatívny výpočet v časti V. zmluvy, ktorý vychádza z celkom iných parametrov než boli dohodnuté účastníkmi zmluvy. Konkrétne vychádza z predpokladu, že k čerpaniu úveru dôjde 1.12.2013, hoci zmluva bola uzavretá neskôr. Navyše v tomto výpočte sa vychádzalo z výšky mesačnej splátky 100 Eur, hoci v tomto konkrétnom prípade bola dohodnutá mesačná splátka len 40 Eur. Tento indikatívny výpočet RPMN preto je potrebné považovať len za splnenie informačnej povinnosti veriteľa zakotvenej v § 4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle tohto ustanovenia totiž veriteľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať spotrebiteľa aj o RPMN znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/. 22. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

23. V danom prípade súd dospel k záveru o chýbajúcom povinnom údaji zmluvy o revolvingovom úvere a to RPMN a predpokladov použitých pre jeho výpočet, ale dospel tiež k záveru, že veriteľ vôbec nezisťoval bonitu žalovaného, hoci to bolo jeho povinnosťou v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko zo zmluvy ani z pripojených listinných dôkazov vôbec nevyplýva, že by zisťoval príjmy a výdavky žalovaného. Pokiaľ veriteľ tak nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako

hrubé porušenie povinnosti a aj z toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Preukázať splnenie tejto povinnosti veriteľa bolo na žalobcovi, ale žalobca si v tom smere nesplnil ani len povinnosť tvrdenia a zároveň ani dôkaznú povinnosť.

24. Úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, žalovaný má teda žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov t.j. 1.172,73 Eur a keďže zaplatil len 80 Eur, jeho dlh činí 1.092,73 Eur. Súd preto vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol, okrem sumy 448,16 Eur, vo vzťahu ku ktorej bolo konanie zastavené podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 vety druhej CSP.

25. Z prisúdenej istiny boli priznané aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a 526 Občianskeho zákonníka.

30. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

31. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

33. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

34. Podľa posledného výpisu z pôžičkovej karty bol dlh žalovaného vyčíslený na 2.972,47 Eur so splatnosťou 15.7.2017. Úroky z omeškania súd preto v súlade so žalobným petitom priznal žalobcovi od nasledujúceho dňa tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore v prevažnej časti neúspešný (úspech mal len v podiele 37%) a preto nárok na náhradu trov konania mu nevznikol. Úspešnejšiemu žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli a preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.