Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/10/2021

Potvrdené rozhodnutím 17Co/60/2022
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkyne G. I., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., R. č. XX, proti žalovanej Y. C., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., L. č. XXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/10/2021-80 zo dňa 11.04.2022, ako súdu prvej inštancie, takto rozhodol: Odvolanie žalobkyne o d m i e t a ako podané oneskorene. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobkyne: G. I., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R. XX, XXX XX D., proti žalovanej: Y. C., U.. XX.XX.XXXX, F. R. L. Z. XXX/XX, XXX XX D. B.. U., o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 29.03.2021 - doplnená podaním doručeným súdu dňa 03.05.2021 domáhala voči žalovanej určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených na liste vlastníctva (LV) číslo (č.) XXXX, katastrálne územie (k. ú.) D., obec D., okres N.. Žalobu odôvodnila tým, že nehnuteľnosti boli jej matkou riadne odkúpené a vyplatené v roku (r.) 1958, o ktorej skutočnosti predložila dohodu spísanú na Miestnom národnom výbore v R.. Pôvodná majiteľka nehnuteľností bola v tom čase už odsťahovaná za prácou na inom mieste a všetky nehnuteľnosti, ktoré v regióne zostali, odpredala. Žalobkyňa nehnuteľnosti v dobrej viere užívala, rovnako ako jej matka. Žalovaná odmieta dohodu predkov uznať napriek tomu, že nemá vedomosť, kde sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú a nikdy žiaden člen rodiny žalovanej nehnuteľnosti neobhospodaroval, nenavštevoval ani nijako neužíval. Žalobkyňa nemá vedomosť z akého dôvodu nedošlo k riadnemu prevodu vlastníctva na základe kúpnej zmluvy. Domnieva sa, že k správnemu zápisu do pozemkových kníh a katastra nedošlo z dôvodu vtedajšieho štátneho zriadenia, ktoré sa snažilo o vyvlastnenie pozemkového vlastníctva. Súkromné vlastníctvo bolo obmedzené a monopolizované do štátnych organizácií, národných podnikov a družstiev. Kniha so zápismi týchto zmlúv sa na súčasnom Obecnom úrade v R. podľa vyhlásenia terajšieho starostu nezachovala, rovnako ani v štátnom archíve nebolo nič z daného obdobia nájdené. Žalovaná odmieta uznať predloženú listinu z r. 1958 a rovnako aj notárom vypracovanú zápisnicu, ktoré jej boli predložené ako listiny umožňujúce právoplatný prevod vlastníctva na žalobkyňu, ako súčasnú majiteľku a dlhoročnú dobromyseľnú užívateľku predmetných nehnuteľností po matke žalobkyne. Po stretnutí so žalovanou sa ukázalo, že prebehlo už aj ďalšie dedičské konanie po jej matke vedené na LV pod B2, toto však neprešlo zápisom do katastra.

2. Žalovaná vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 09.07.2021 uviedla, že v žalobe označené nehnuteľnosti boli zrejme odkúpené len sčasti vychádzajúc z obsahu dohody z r. 1958, pričom časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti nebola riadne doplatená. Z obsahu dohody vyplýva, že nie je riadne podpísaná. Žalovaná poprela skutočnosti tvrdené žalobkyňou v podanej žalobe. Žalovaná vyjadrenie k žalobe doplnila podaním doručeným súdu dňa 13.10.2021, v ktorom zopakovala už uvádzané skutkové tvrdenia a pripojila listinné dôkazy, na ktoré vo vyjadrení poukazuje.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 09.12.2021 uviedla, že žalovaná tvrdí, že nehnuteľnosti boli odkúpené len sčasti a zrejme nebola riadne doplatená kúpna cena. V tomto smere ide o čistú špekuláciu. Čiastočné odkúpenie neguje fakt, že parcely priamo susediace s odkupovanou „oračinou za Teplicou“, t. j. súčasný LV č.XXXX, boli už najmenej od r. 1938 vedené na meno C. Ď. - D. (PKV XXXX), t. j. na starého otca žalobkyne a súčasne prastarého otca zástupcu žalobkyne, v ktorého vlastníctve sú v súčasnosti. O tejto skutočnosti predložila žalobkyňa výpis z pozemkovej knihy s číslami parciel a aj súčasný LV č. XXXX. Označený pozemok v tom čase z ďalších 2 strán hraničil s majetkom C. H., ktorý bol ich vlastníkom od r. 1906 a v jej blízkosti po ňom stojí dom. Z poslednej strany nehnuteľnosť v čase odkúpenia hraničila podľa zápisu v katastri nehnuteľností s parcelou, kde boli početní vlastníci z okolia, avšak nikto z rodiny žalovanej. Ako ďalšie žalobkyňa neberie do úvahy fakt, že jej predkovia z tejto lokality definitívne odišli za prácou naspäť do rodiska svojich predkov, t. j. do okolia D. a nikto z nich sa už nikdy naspäť za žiadnym účelom nevrátil. Čiastočný odpredaj čohokoľvek, ako uvádza žalovaná, je teda v takomto prípade veľmi nepravdepodobný. V kúpnej zmluve sa v prospech matky žalobkyne uvádza aj „lúka na Pilátovskom vršku“. Po preskúmaní pozemkových kníh z daného miesta a okolia nebola podľa zápisov v katastri na tejto ploche žiadna parcela na predchodcov žalovanej nájdená. „Oračina na veľkom poli“, ktorú v tej istej kúpnej zmluve odkupoval pre rodinu žalobkyne neznámy O. Ď., je rovnako stále zapísaná na predkov žalovanej a žalovanú (LV č. XXX k. ú. R.). Ak by nehnuteľnosť bola použitá ako vzor a vychádzalo by sa z predpokladu rovnakej odkupnej ceny pre oboch kupujúcich, mala by matka žalobkyne za rovnakú sumu nadobudnúť približne 5.149 m2. Rozloha plochy z LV č. XXXX, o ktorého určenie vlastníctva žalobkyňa žiada, je len 2.374 m2, a teda menší pozemok v horšom teréne za viac peňazí. Matka žalobkyne teda zrejme zaplatila aj za majetok, ktorý predkom žalovanej podľa žiadnej dochovanej písomnosti nepatril. Žalovaná uvádza, že zmluva nebola podpísaná. Na origináli sú podpisy viditeľné. Žalovaná si až do momentu osobného stretnutia zrejme myslela, že žalobkyňa ju kontaktovala z dôvodu ponuky na odkúpenie pozemku, ktorý jej legitímne aj tak nepatrí. Žalovanej bol pri osobnom stretnutí riadne vysvetlený stav a pravdepodobný pôvod týchto nezrovnalostí. Žalovaná bola oboznámená, že v evidencii katastra nehnuteľností sú stále vedené niektoré osoby jej predkov ako nezistených vlastníkov, o čom nemala vedomosť.

4. Žalovaná vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 25.02.2022 uviedla, že protistrana ju atakuje argumentami, ktoré ona v plnom rozsahu popiera. Požiadala o vytýčenie termínu pojednávania.

5. Na pojednávaní dňa 11.04.2022 za žalobkyňu, ktorá sa pojednávania nezúčastnila zo zdravotných dôvodov, konala splnomocnená zástupkyňa, ktorá v celom rozsahu zotrvala na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe, vo vyjadreniach žalobkyne, poukázala na obsah predložených listinných dôkazov. Uviedla, že žalobkyni ide o to, aby žalovaná uznala pravosť kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila matka žalobkyne s matkou žalovanej. Ide o kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v r. 1958. Od toho času rodina žalobkyne nehnuteľnosť užíva, obhospodaruje a má za to, že pozemok vlastní žalobkyňa.

6. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že si nenárokuje nič, čo by nepatrilo jej rodine. Disponuje listinami, ktoré preukazujú, že kúpnopredajný vzťah sa nerealizoval v celom rozsahu z dôvodu, že nebola zaplatená časť kúpnej ceny.

7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z LV č. XXXX vedeného Správou katastra okres N., obec D., k. ú. D. súd zistil, že vlastníčkami parciel registra E evidovaný na mape určeného operátu parcelné (parc.) č. XXXX o výmere 596 m2 druh pozemku trvalý trávny porast, parc. č. XXXX o výmere 586 m2 trvalý trávny porast, parc. č. XXXX o výmere 596 m2 trvalý trávny porast, parc. č. XXXX o výmere 596 m2 trvalý trávny porast sú E. K. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 v pomere k celku, E. C. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 v pomere k celku.

9. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

11. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

12. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v spore ide, stačí, ak podá žalobu, v takom prípade sa stáva žalobcom, alebo aby bola proti nemu podaná žaloba, v takom prípade sa stáva žalovaný. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

13. Pasívne vecne legitimovanou osobou, resp. osobami v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (teda žalovaným, resp. žalovanými) v súdnom konaní sú všetky osoby, ktoré sú ako vlastníci nehnuteľností vedení na LV evidovanom katastrom nehnuteľností, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníka v evidencii nehnuteľností. Z LV č. XXXX vedeného Správou katastra nehnuteľností okres N., obec D., k. ú. D. mal súd preukázané, že žalovaná osoba nie je vlastníkom nehnuteľností ku ktorým žiada žalobkyňa určiť vlastnícke právo, preto nie je osobou pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní. Žalovaná nie je účastníkom hmotno- právneho vzťahu, z ktorého žalobkyňa vyvodzuje svoj hmotno-právny nárok. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol bez toho, aby sa ďalej zaoberal skutkovými tvrdeniami strán sporu a vykonával vo veci dokazovanie v navrhnutom rozsahu.

14. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady pomeru úspechu v konaní. Žalobkyni ako neúspešnej strane sporu uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, - ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).