Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/239/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa

A. Y., nar. XX.XX.XXXX,

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nove Mesto, G. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., t.č. bytom Z. B. XXX, právne zastúpená: JUDr. Iveta Mikulová, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 5, Žilina a otca: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, G., právne zastúpená JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou so sídlom 1. mája 18, Žilina, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. sumou 200 € mesačne od 1.9.2017 , a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2017 do 31.5.2018 v sume 450 €, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach 50 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/35/2016 - 94 zo dňa 25.8.2016 v časti úpravy výživného na mal dieťa.

Vo zvyšnej časti návrh matky z a m i e t a .

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu dňa 7.9.2017 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú A. na sumu 220 € mesačne od podania návrhu s odôvodnením, že 4. 9. 2017 maloletá nastúpila do prvého ročníka Strednej odbornej školy podnikania v Žiline, čím došlo k navýšeniu jej životných nákladov najmä z dôvodu nutnosti cestovania a nákupu školských potrieb.

2) Otec so zvýšením výživného nesúhlasil s odôvodnením, že výživné bolo upravované pred rokom, pričom poukázal na svoj príjem vo výške 640 € spolu s cestovnými náhradami, ako aj na nevyhnutné mesačné výdavky vo výške 804 € mesačne. Taktiež otec namietal podmienky, za ktorých rodičovskú dohodu uzavrel, a to najmä nátlak zo strany súdu. Poukázal tiež na sumu 2.300 €, ktorá bola vyplatená matke ako výplatok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedol, že uvedené výdavky zvláda len pomocou svojej priateľky a rodičov.

3) Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť.

4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa ich príjmov a výdavkov a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

5) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

6) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/35/2016-94 zo dňa 25.8.2016, vo výške 150 € na každé z mal. detí (okrem mal. A. aj na mal. V.). Otec vtedy uvádzal na pojednávaní svoj príjem vo výške 750 €, matka dosahovala príjem 345 € mesačne, maloletá mala nastúpiť do 9. ročníka, mal. V. do 7. ročníka základnej školy v Kysuckom Novom Meste.

11) Odvtedy došlo k podstatnej zmene pomerov a to najmä na strane mal. A., ktorá v septembri 2017 nastúpila na strednú školu. Tým došlo k podstatnému zvýšeniu jej výdavkov, ktoré súd vyhodnotil v súlade s vyčíslením matky vo výške 110 až 120 € mesačne. Tieto zvýšené náklady pozostávajú najmä z cestovného do školy vo výške 50 € mesačne z Z. B. do Žiliny, pričom ďalšie náklady má maloletá v rámci presunu prostriedkami mestskej hromadnej dopravy priamo v Žiline. Nakoľko maloletá nastúpila na odbor cukrárka, boli s tým spojené prvotné náklady na nákup ošatenia, obuvi a pomôcok vo výške 150 €, náklady na získanie zdravotného preukazu vo výške 10 €, poplatok ta ZRŠ vo výške 15 €. Tým, že maloletá počas dňa sa nezdržiava v mieste svojho pobytu, je nutné jej zabezpečiť externé stravovanie, pričom rozsah zvýšených nákladov súd vyhodnotil ako primeraný vo výške 45 € mesačne (aj keď matka uviedla, že poskytuje dieťaťu cca 5 Eur denne na stravu, čiastočne sa znížili náklady na stravovanie v domácnosti, avšak pomerom rodičov nezodpovedá, aby sa maloletá stravovala v reštauračných zariadeniach a bolo by vhodné zabezpečiť jej aspoň čiastočne stravu v suchej forme za nižšie náklady). Priemerné náklady na školské potreby teda predstavujú 15 € mesačne. Súd musel konštatovať, že išlo o značný nárast nákladov a preto je odôvodnenie zvýšenie výživného, aj keď návrh bol podaný len jeden rok od jeho posledného určenia.

12) Čo sa týka matky, došlo k zvýšeniu jej príjmu na sumu 544 € mesačne (01-04/2018), v predchádzajúcom období (12/16-09/17) mala príjem 447 € mesačne, to všetko s daňovým bonusom na dve deti. Zároveň mal súd preukázané, že matke bola vyplatená suma 2.300 € ako výplatok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tieto peniaze však boli použité na zabezpečenie základného zariadenia v domácnosti jej matky, do ktorej sa matka presťahovala po rozpade vzťahu s otcom maloletej. Preto uvedenú čiastku nemožno považovať na nárast majetku matky. Iný majetok matka nevlastní. Zároveň sa matke zvýšili reálne náklady na bývanie, keďže po smrti jej matky zabezpečuje náklady domácnosti už len s bratom (s problematickým správaním - alkoholik).

13) Čo sa týka otca, súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že na jeho strane k zmene pomerov v zásade nedošlo. Naďalej pracuje ako vodič nákladného vozidla, pričom zmena jeho zamestnávateľa je len formálna (došlo k zmene - prechodu z predchádzajúceho živnostenského podnikania na formu obchodnej spoločnosti). Otec sa potvrdením o príjme snažil preukázať, že tento činí 575 € brutto, čo spolu s priemernými cestovnými náhradami 132 € - 175 € predstavuje čistý mesačný príjem 600 - 640 €. Súd mal o pravdivosti uvedených listinných dôkazov pochybnosti z viacerých dôvodov:

14) V prvom rade súd poukazuje na to, že otec sám vyčíslil svoje výdavky v mesačnej výške presahujúcej 800 €, a to konkrétne 170 € mesačne na náklady na bývanie, 300 € výživné pre mal. deti a 335 € splátky úverov, ktoré ku dňu zániku manželstva predstavovali cca sumu 16.550 €. Z predloženej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v zásade vyplynulo, že uvedené úverové prostriedky boli použité buď na rekonštrukciu 2-izbového bytu vo výlučnom vlastníctve otca, resp. na jeho potreby a aj teda existovali aj v čase ostatného rozhodnutia súdu. Z uvedeného je tiež zrejmé, že oficiálny príjem otca dlhodobo nedosahuje ním tvrdené životné náklady, keďže aj bez výdavkov na vlastnú stravu, ošatenie, hygienu, cestovné tieto presahujú takmer o 200 € jeho príjem. Súd je názoru, že otec by dlhodobo nebol schopný zvládať takýto rozdiel medzi príjmami a výdavkami, pričom jeho odôvodnenie, že ho živí priateľka, respektíve jeho rodičia, neobstojí. Aj príbuzenská či partnerská láska má svoje hranice a nie je dôvod predpokladať, aby otca, ktorý je dospelým zdravým človekom, živili jeho rodičia. Tiež nie je predpoklad, že by ho živila jeho partnerka, ktorá sama má dve vyživovacie povinnosti voči deťom umiestneným do náhradnej osobnej starostlivosti a tieto si plní vo výške 50 € mesačne na dieťa. Je zrejmé, že partnerka, ktorá s ním býva v spoločnej domácnosti, sa na nákladoch v domácnosti podieľa, bolo by však amorálne, pokiaľ by otca živila v predpokladanom väčšom rozsahu, ako si sama plní vyživovaciu povinnosť voči svojím mal. deťom.

15) Ďalším dôvodom, prečo súd neuveril tvrdeniam otca o jeho príjme, je aj skutočnosť, že na pojednávaní pri rozvode manželstva uvádzal, že dosahuje príjem 750 € mesačne, avšak to nekorešpondovalo s predloženým potvrdením od zamestnávateľa o jeho príjme vo výške 460 € mesačne (04-07/2016) s priemernou výškou mesačných cestovným náhrad v uvedenom období v sume 240 €.

16) Taktiež otec po tom, čo bol konfrontovaný s poznámkami písanými jeho vlastnou rukou, z ktorých vyplýva, že si viedol podrobnú evidenciu o odpracovaných hodinách, ako aj poskytnutej mzde (1.067 € za 01/2015, 1.082 € za 02/2015, 1.191 € za 03/2015, 1.124 € za 06/2015, 1.084 € za 07/2015, 1.038 € za 08/2015, 1.227 € za 09/2015, 10/2015 vo výške 1.264 €, čo priemerne predstavuje 1 135 €), priznal, že uvedený príjem aj reálne dosahoval, pričom oficiálna mzda (v základnej sume 464 € netto) mu bola poukazovaná na účet a zvyšok vrátane cestovných náhrad dostával „do ruky“. Aj keď uvedený zvýšený príjem otec odôvodnil tým, že pracoval na nadčasy za kolegu zamestnaného len na polovičný úväzok, pričom tento kolega už u zamestnávateľa nepracuje a teda otec už nemá možnosť si privyrobiť, súd jeho odôvodneniu neuveril a to jednak s poukazom na vyššie uvedené výdavky, ako aj na psychologický moment, keď nie je predpoklad, že by otec zotrval v uvedenom zamestnaní, pokiaľ by mu príjem klesol v podstate na jednu polovinu.

17) Vzhľadom k predloženým listinným dôkazom, o ktorých pravosti súd nemal pochybnosti a otec ich pravosť ani nenamietal, na nezrovnalosti vo výpovedi otca o výške jeho príjmu tak v tomto, ako aj v predchádzajúcom konaní o určení výživného, súd aj s poukazom na infláciu ustálil, že aktuálny reálny príjem otca bude vo výške 1.200 € mesačne. Pri dvoch vyživovacích povinnostiach súd štandardne určuje celkové výživné vo výške 25 - 30 % z príjmu, teda približne 300 - 360 € mesačne. Vzhľadom na pubertálny vek detí, na určené výživné na mal. V. vo výške 150 € mesačne, súd výživné na mal. A. zvýšil na sumu 200 €. Takto zvýšeným výživným bude otec kompenzovať aj tú skutočnosť, že sa o

maloletú A. osobne nezaujíma, nestretáva sa s ňou a neposkytuje jej žiadne vecné plnenia nad rámec výživného, a aj keď ide už o dieťa v staršom veku, celá starostlivosť je ponechaná na matke, ktorá súčasne zabezpečuje aj bytové potreby dieťaťa. Otec sa tiež ani dobrovoľne nepodieľa na zdravotnej starostlivosti o maloletú (napríklad neprispel jej na okuliare, ktoré stáli 40 €). Uvedeným výživným bude otec kompenzovať aj neospravedlniteľný nezáujem o dieťa, ktoré sa voči nemu nijak neprevinilo a nie je zodpovedné za vzájomný vzťah rodičov. Otec by si mal uvedomiť, že pokiaľ je dieťa nútené opustiť svoj domov pre nezhody (rozvod) rodičov, má to za následok určitú traumatizáciu dieťaťa, preto otec nemôže očakávať, že maloletá samotná vyvinie iniciatívu za účelom zlepšenia ich vzájomných vzťahov.

18) Pre úplnosť súd dodáva, že neobstojí ani námietka otca o nátlaku zo strany súdu pri uzatváraní rodičovskej dohody o výške výživného, otec má bežné vzdelanie, a teda bolo v jeho možnostiach posúdiť, či bude dohodnuté výživné schopný platiť, a či je proti prípadnému rozhodnutiu súdu prípustné odvolanie.

19) Výživné súd zvýšil od začiatku školského roka, v ktorom mesiaci bol aj návrh matky podaný s tým, že už v tom čase boli pomery na strane účastníkov konania zmenené. Súd nepovažuje za nutné preukazovať okolnosti hodné osobitného zreteľa za tri dni predchádzajúce návrhu, nakoľko je to nehospodárne a neúčelné.

20) Nakoľko súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu, vo zvyšku návrh zamietol.

21) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

22) Nakoľko otec nad rámec výživného na maloletú neprispieval, nedoplatok za zročné obdobie od 1. 9. 2017 do 31. 5. 2018 činí 450 € (9 mesiacov x 50 € ako rozdiel medzi zvýšeným výživným 200 € a dosiaľ určeným výživným 150 €). Uvedený nedoplatok súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 50 €, ktoré považuje za primerané s poukazom na pomery otca opísané vyššie, a to pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou 23) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

24) Po vyhlásení rozsudku sa kolízny opatrovník vzdal práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.