Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/180/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., sídlo Bratislava, Pribinova 25 proti žalovanej: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., G. XXXX/X, o zaplatenie 502 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd 25.05.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia nesplatenej istiny úveru vo výške 502 eur, úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 600 eur od 15.03.2012 do 23.04.2012 a zo sumy 502 Eur od 24.04.2012 do zaplatenia, poplatku vo výške 391,68 eur, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 893,68 Eur od 28.08.2012 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (trovy mediačného konania vo výške 225,4 eur, poplatok za upomienky vo výške 20 eur) trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 319,63 eur a tatiež žiadal nahradiť trovy konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 14.03.2012 poskytol žalovanej úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatok vo výške 576 Eur v 12 mesačných splátkach po 98 eur, počnúc dňom 22.04.2012. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že tretina poplatku prestavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou. Vzhľadom na to že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok žalobca ju vyzval na úhradu záväzku. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok sa žalovaná zaviazal žalobcovi uhradiť aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 20 Eur. 3. Žalobca a žalovaná sa zaviazali pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov, pričom sa dohodli využiť na odstránenie ich sporu vzniknutého zo vzájomného právneho vzťahu mediáciu. Zároveň sa nedohodli, že žalovaný ako dlžník je povinný uhradiť žalobcovi ako veriteľovi všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práva v mediačnom konaní. Žalovaná mediáciu zamarila. O čom rozhodol ustanovený mediátor. 4. Dňa 11.08.2014 podal žalobca návrh na začatie rozhodcovského konania.

5. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila tak že predmetná zmluva je neplatná, pre jej vysoké úroky alebo pokuty. Neprijateľná je aj dojednaná rozhodcovská doložka. Nadmerne vysoké úroky odporujú uznávaním pravidlám a mravným princípom spoločenského poriadku a sú v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na nepriaznivú finančnú situáciu ako svoju tak aj svojho manžela. 6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na 14.05.2018 na ktoré sa nedostavil PZ žalobcu- doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 2

bola zachovaná. Svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd preto rozhodol tak, že bude pojednávať v neprítomnosti PZ žalobcu.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (zmluvou o úvere zo dňa 14.03.2012, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pokusom o zmier zo dňa 10.11.2012, oznámením o zastavení rozhodcovského konania, písomným vyhlásením mediátora o skočení mediácie, , splátkovým kalendárom, zmluvnými dojednaniami k zmluve o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kartou klienta, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Dňa 14. 03. 2023 žalobca uzavrel s odporcom Zmluvu o úvere č, ktorou sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 600,- Eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 576,- Eur, t. j. celkovo sa zaviazal zaplatiť čiastku vo výške 1176,- Eur v 12 mesačných splátkach po 98,- Eur počnúc dňom 22. 04. 2012. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytovania úveru, uvedené na zadnej strany zmluvy o úvere, kde v článku 13. účastníci prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia a dohody o vyplnení zmeniek a zmenky.

9. Z oznámenia o zastavení rozhodcovského konania súd zistil, že rozhodcovské konanie vedené pod sp. zn. SR XXXXX/XX vo veci žalobcu a žalovanej o zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom bol dňa 16.06.2015 zastavené.

10. Z vyhlásenia mediátora o skončení mediácie súd zistil, že v mediačnom konaní vedenom na Mediačnom centre spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp. zn. MK XXXXX/XX mediátor písomným vyhlásením skončil mediačné konanie, na základe skutočnosti že žalovanej sa nepodarilo doručiť výzvu na vyjadrenie sa k návrhu na začatie mediačného konania.

1. Podľa § 1 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%25231'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

2. Podľa § 497 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523497'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252352'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

3. Podľa § 52 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

4. Podľa § 53 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

5. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

6. Podľa § 53 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

7. Podľa § 53 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

8. Podľa § 53 ods. 5 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Podľa § 9 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%25239'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 129/2010 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10. Podľa § 9 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%25239'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 129/2010 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 11. Podľa § 11 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%252311'&ucin-k- dni='30.12.9999'> zákona č. 129/2010 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 12. Podľa § 73 ods. 6 <aspi://module='ASPI'&link='335/2014%20Z.z.%252373'&ucin-k- dni='30.12.9999'> zákona č. 335/2014 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='335/2014%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom. 13. Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. ak konal rozhodca, ktorý nezískal povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní doteraz vykonaných zostávajú zachované. 14. Z ustanovenia § 101 vyplýva, že všeobecná premlčacia lehota je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd

prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 15. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 16. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia, za desať rokov odo dňa , keď k nemu došlo. 17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 18. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. 19. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 14.03.2012 má písomnú formu, ale neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%25239'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 129/2010 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o spotrebiteľských úveroch - ročnú úrokovú sadzbu, a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. V dôsledku toho je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, teda aj bez nároku na zaplatenie poplatku vo výške 576,00 Eur. Tiež nebol dohodnutý úrok vo výške 32,00 %. 20. Pri posúdení platnosti Zmluvy o úvere č. 14.03.2012 bolo povinnosťou súdu na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie § 52 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252352'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd zistil, že úverová zmluva, ktorú účastníci uzavreli, má písomnú formu, neobsahuje však obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, 21. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie úverových prostriedkov vo výške 600,- Eur. Žalovaná sa v zmluve zaviazala zaplatiť žalobcovi celkový dlh vo výške 1176,- Eur, z čoho suma 600,- Eur predstavovala poskytnuté úverové prostriedky žalobcom a suma 576,- Eur poplatok za poskytnutie úveru. 22. Podľa článku Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, jedna tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny zahŕňajú náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V danej veci potom úrok na 12 mesiacov činil 192 Eur a poplatok 384 Eur. Úrok vo výške 192 Eur na 12 mesiacov z úveru vo výške 600,- Eur predstavuje mesačne sumu 16 Eur a činí 32 % ročne. Z internetovej stránky NBS vyplýva, že priemerné úrokové miery z úverov pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami, so splatnosťou úveru do jedného roka (12 splátok v danom prípade) vo marci 2012 činili úrok 8,05 % ročne. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého v zmluve o úvere medzi účastníkmi konania viac ako 3-násobne(avšak takmer 4- násobne) prevyšuje priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných v tomto období bankami. 23. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 31. 07. 2009 sp. zn. 1MCdo/1/2009 vyslovil právny názor, že „Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %252339'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy“. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 05. 11. 2014 sp. zn. 3Co/114/2014 vyplýva, že „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností“. V danej veci súd zistil, že prevýšenie dohodnutých úrokov je o viac ako 500 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami. Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech žalobcaa ako spotrebiteľa. Za týchto okolností je potrebné považovať dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 24. Z internetovej stránky Ministerstva financií SR vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,- Eur bez zabezpečenia pri zmluvnej splatnosti od 6 do 12 mesiacov v I. štvrťroku 2012 predstavovala 52,48 %. V zmysle predmetnej zmluvy o úvere, náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavujú 384 Eur, čo činí až 64 % z poskytnutých úverových prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že

ani prípadná RPMN nedosahuje výšku nákladov, ktoré v zmluve o úvere žiada žalobca od žalovaného. Poplatok, ktorý žalobca požaduje v zmluve od žalovanej za spracovanie úveru príp. vypracovanie zmluvy predstavuje viac ako polovicu hodnoty poskytnutých úverových prostriedkov. 25. Poplatok v takejto výške predstavuje neprimeranosť odplaty a je neprijateľnou podmienku spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu, že žalobca ako dodávateľ vyžaduje od žalovaného ako spotrebiteľa finančný záväzok za plnenie, ktoré mu z materiálnej stránky vôbec nie je dodané. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neúnosné zaťaženie spotrebiteľa, nakoľko je mu účtovný poplatok bez toho, aby mu bolo poskytované aj reálne protiplnenie. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je podstatné to, aby sa nimi platilo iba za skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a ktoré je v jeho záujme. Preto potom súd považoval celú odplatu za poskytnutý úver za neprimeranú a neplatnú so zreteľom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Odplata za úver je totiž rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie. 26. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti. 27. Súd netvrdí, že výška úrokov pri nebankových spotrebiteľských úveroch musí dôsledne kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov / aj keď vyššia ako pri bankách / musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 70,02 % ročne / ako podstatná zložka právneho úkonu/ je v rozpore s dobrými mravmi, preto predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa svojím obsahom prieči dobrým mravom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon /dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky /, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považuje predmetnú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú. 28. Právnym následkom plnenia z neplatnej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 . Úprava následkov odstúpenia od zmluvy je upravená v tretej hlave VI. časti Občianskeho zákonníka, ktorá má názov bezdôvodné obohatenie a zo systematického výkladu ustanovení Občianskeho zákonníka je potrebné považovať záväzok, ktorý vznikol žalovanému z neplatnej zmluvy teda povinnosť vrátiť plnenie žalobcovi, za bezdôvodné obohatenie. 29. Na základe citovaných ustanovení vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutého úveru - tj. 600 eur po odčítaní sumy žalovanou zaplatenej t.j. sumy 502 eur. 30. Bolo preukázané, že uzavretá úverová zmluva je absolútne neplatná. Keďže je predmetná úverová zmluva absolútne neplatná záväzok z úverovej zmluvy nikdy nevznikol, a poskytnuté plnenie sa stalo plnením z neplatného právneho úkonu ( § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).Každý účastník neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa tejto zmluvy dostal ( § 457Občianskeho zákonníka ). 31. Keďže je uzavretá úverová zmluva absolútne neplatným právnym úkonom vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil ( § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Najneskôr sa však premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia, za desať rokov odo dňa , keď k nemu došlo. 32. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovanou rozporované a preto ich mal súd za preukázané vyplýva, že žalovaná čerpala úver dňa 14.03.2012. Nakoľko prijala plnenie z neplatnej úverovej zmluvy, dňom 14.03.2012 došlo k začatiu plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby, nakoľko práve dóm 14.03.2012 došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca sa teda práva na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol domáhať najneskôr do 14.03.2015 - t.j. uplynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo t.j. 14.03.2012. Platí, že dvojročná subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej trojročnej, a je zrejmé že trojročná dňom 14.03.2015 uplynula, bolo nadbytočné a nehospodárne aby súd skúmal kedy začala plynúť subjektívna premlčacia lehota a teda kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení a kto sa na jeho úkor obohatil. 33. Nakoľko žalovaná na pojednávaní dňa 14.05.2018 vzniesla námietku premlčania bol súd povinný na jej vznesenie prihliadať, keďže objektívna lehota žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nepochybne začala plynúť poskytnutím úveru žalovanej dňa 14.03.2012..

34. Poskytnutie plnenia z neplatnej úverovej zmluvy nepochybne spôsobilo začatie plynutia objektívnej lehoty na uplatnenie nároku najneskoršie dňom 14.03.2015 avšak žaloba bola podaná až dňa 16.09.2015, teda po uplynutí 3-ročnej objektívnej lehoty. 35. Podľa názoru súdu je už žalobcom v tomto konaní uplatnený nárok voči žalovanému premlčaný. K jeho premlčaniu, došlo uplynutím trojročnej premlčacej doby plynúcej od 14.03.2012 - odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov - čerpania úveru žalovanou . Ak si žalobca uplatnil tento nárok až po uplynutí premlčacej doby musel súd jeho žalobu v časti ktorá ostala predmetom konania po jeho čiastočnom zastavení (668,79 Eur a úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 668,79 Eur od 17.12.2011 do zaplatenia ) zamietnuť.

36. Pokiaľ súd konštatoval, že došlo k premlčaniu hlavného záväzku zo spornej úverovej zmluvy, t.j. istiny nevrátenej časti úveru, došlo aj k premlčaniu nárokov na zaplatenie úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky. Úroky z úveru, ako aj úroky z omeškania sú vedľajším záväzkom, a majú vo vzťahu k istine úveru akcesorickú povahu. 37. Pokiaľ pohľadávku zo spornej úverovej zmluvy súd vzhľadom na jej premlčanie nepriznal, nemohol priznať ani úroky za poskytnutie úveru a príslušenstvo tejto pohľadávky. 38. Súd sa zaoberal aj otázku plynutia resp. spočívania premlčacej doby v dôsledku prebiehajúceho rozhodcovského konania v obdobe od 11.08.2014 do 16.06.2015 a dospel k záveru, že v predmetnom konaní žalobca nepreukázal, že so žalovanou uzavrel rozhodcovskú doložku resp. rozhodcovskú zmluvu. Uvedenú skutočnosť dokonca ani v žalobe netvrdil (žalobca tvrdil len skutočnosť že podal návrh na začatie rozhodcovského konania). Uzavretie rozhodcovskej doložky zo žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva. Nebolo teda preukázané že Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., bol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodnutie danej veci a teda že Združenie arbitráže a mediácie resp. Stály rozhodcovský súd zriadený Združením arbitráže a mediácie bol nástupníckym súdom a teda nebolo preukázané že by samotné rozhodcovské konanie vedené pod sp. zn. Sr 04934/14 tak ako to vyplýva z oznámenia o zastavení rozhodcovského konania vyvolávalo účinok - spočívanie premlčacej doby. Súd dokazovanie ohľadom uvedených otázok nevykonal, nakoľko žalobca po oznámení predbežného právneho posúdenia súdu žiadna návrhy na doplnenie dokazovania neurobil, pričom zistený skutkový stav svedčil v prospech žalovanej - spotrebiteľky - teda slabšej strany sporu, a v danej situácii to bol práve žalobca ktorý neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, pričom bol v podstate pasívny, lebo ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol. Je zrejmé že v spore s ochranou slabšej strany - spotrebiteľa je súd povinný vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol a zabezpečiť ich resp zaobstarať z úradnej povinnosti. Súd je však toho názoru že je tak povinný urobiť iba vtedy, keď je vykonanie takýchto dôkazov spôsobilé v prospech slabšej strany sporu - spotrebiteľa. Súd preto dospel k záveru, že žalobca súdu nepreukázal, že by nastali skutočnosti od ktorých možno odvodzovať záver o spočívaní premlčacej doby počas prebiehajúceho rozhodcovského konania v období do 11.08.2014 do 16.06.2015. 39. Pokiaľ ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky - trovy mediačného konania vo výške 225,45 Eur, poplatok za upomienky vo výške 20,00 Eur a trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 319,63 Eur, žalobca predložil súdu písomné vyhlásenie mediátora o skončení mediácie, pretože sa nepodarilo doručiť výzvu Mediačného centra na vyjadrenie sa k návrhu na začatie mediačného konania žalovanej, a oznámenie o zastavení rozhodcovského konania podľa § 73 ods. 6 zo zákona. 40. Žalobca sa v zmysle návrhu domáhal zaplatenia nákladov mediačného konania a rozhodcovského konania, pretože pohľadávku voči odporcovi nemohol pre zmenu právnych predpisov uplatniť v rozhodcovskom konaní. Napriek skutočnosti, že žalobca nepreukázal samotnú výšku týchto nákladov, súd konštatuje, že takýto nárok žalobcu nemá oporu v zákone, pretože by inak žalovaná niesol zodpovednosť (v podobe nákladov) za to, že sa zmenili právne predpisy. Žalovaná nezavinil zastavenie rozhodcovského konania, ale k zastaveniu došlo z dôvodu zmeny právneho predpisu, ktorý upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Preto je nelogické, aby uhradil žalobcovi trovy rozhodcovského konania. 41. Výšku trov mediačného konania žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a dohoda v zmysle bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemohla platne uložiť odporcovi takúto povinnosť. Táto dohoda je totiž jednostranným úkonom žalobcu - veriteľa, ktorý žalovanej - dlžníkovi vnútil (bez možnosti ovplyvnenia) povinnosť riešiť spory mediáciou a jednostranne mu uložil povinnosť zaplatiť trovy mediačného konania bez toho, aby rovnaké povinnosti mal žalobca - veriteľ. V tejto časti je teda nárok nie len nedôvodný (v rozpore so zákonom), ale ide aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku (a teda podmienku neplatnú).

42. Poplatok za upomienku vo výške 20,00 Eur považuje súd tiež za nedôvodný a nepreukázaný, pretože jednak žalobcovi objektívne nemohli vzniknúť náklady na vyhotovenie písomnej upomienky (bežne) v listovej forme vo formáte A4, ale takýto poplatok a v uvedenej výške ani nebol v zmluve dohodnutý. 43. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný ani v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky - trovy mediačného konania vo výške 225,45 Eur, poplatok za upomienky vo výške 20,00 Eur a trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 319,63 Eur, pretože žalobca nepreukázal ich odôvodnenosť a rozsah. 44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Podľa Čl. 17 C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok II.). Žalovanej síce vznikol voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko žaloba bola zamietnutá, a teda žalovaná mala plný úspech v konaní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), no vzhľadom na to, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli a ani jej žiadne z obsahu spisu nevyplývajú a na pojednávaní výslovne vyhlásila že si trovy konania neuplatňuje súd prvej inštancie rozhodol, ta že jej náhradu trov konania nepriznáva. 48. Je nepochybné že v prípade rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovaného, by v následnom rozhodnutí o výške týchto trov bolo povinnosťou súdu priznať žalovanej 0,- Eur. Takýto postup by však bol v priamom rozpore zo zásadami vyjadrenými v čl. 17 C.s.p a to zásadou hospodárnosti resp. neprimeraného zaťažovania strán sporu a samozrejme zásady predchádzaniu zbytočným prieťahom. Takýto postup zároveň prispeje k odstránenia právnej neistoty strán sporu skôr keďže k právoplatnému skončeniu sporu čo do jeho meritórnej časti ako aj rozhodovania o nároku na náhradu trov konania a ich výške dôjde súčasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.