Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Csp/161/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: C. J., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, v konaní právne zastúpená D.. D. Z., I. J. J. R. R. F. Q.Z., C. XXXX, proti žalovanému: L., J.. S.. Z.. R. A., O.: XX XXX XXX, E. F. XX, T., v konaní právne zastúpený I. P. C. E., J.. J. S.. Z.., A. XX, T., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia X XXX,XX Eur a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

I. žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta,

II. určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, bod 4., v ktorej je uvedený poplatok za garantovanú službu, v znení: „Za poplatok za garantovanú službu sa H. zaväzuje pre Zákazníka zabezpečovať nasledovné: a) službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/ alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto Zmluvy, b) podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky XXXXXXXXXX a kontaktných centier na pobočkách H., ktoré sú Zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle V..H..J., a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach Zákazníka podľa tejto Zmluvy, c) službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so Zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, d) službu poskytnutia Karty splátok Zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto Zmluvy, e) na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto Zmluvy najmenej štyri týždne, sa H. zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od Zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.“, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.

III. určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, uvedená v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške X XXX,XX Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v XXX pravidelných splátkach, a to v XX týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške XX,XX Eur a poslednú splátku vo výške XX,XX Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.“, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná,

IV. náhradu trov konania stranám konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške X XXX,XX Eur, ktoré vzniklo plnením zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že jej bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške X XXX Eur, pričom žalovanému uhradila sumu X XXX,XX Eur. Žalobkyňa tvrdila, že úverová zmluva má byť bezúročná a bez poplatkov, keďže nespĺňa náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa uviedla, že predmetná zmluva neobsahovala uvedenie konečnej splatnosti úveru. Podľa žalobkyne musí byť konečná splatnosť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Žalobkyňa neskôr uviedla, že zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa žalobkyne bola ročná percentuálna miera nákladov uvedená nesprávne, pretože žalovaný do výpočtu nezahrnul poplatok za zabezpečenie splátok úveru. RPMN by správne mala byť vo výške XXX,XX %.

3. Žalobkyňa neskôr žiadala rozšíriť žalobu o určenie, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, bod 4., v ktorej je uvedený poplatok za garantovanú službu, je neprijateľná. Taktiež žiadala určiť, že neprijateľnou je zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uvedená v bode 1.2. zmluvy.

4. Dôvod, pre ktorý žalobkyňa žiadala určiť, že poplatok za zabezpečenie splátok úveru je neprijateľný, je to, že je netransparentný, neurčitý a neprimerane prevyšuje náklady na doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok. Žalovaný týmto poplatkom obchádza správny výpočet RPMN, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktike. Žalovaný do zmluvy o zabezpečení splátok úveru zakomponoval odplatu, ktorá nebola individuálne dohodnutá. Výška poplatku nezávisí od trasy, ktorú musí obchodný zástupca žalovaného absolvovať, ale paradoxne od výšky poskytnutého úveru.

5. Súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu v súlade s § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku uznesením č. k. XXCsp XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, v tomto znení :

I. žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške X XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia istiny, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, z XX.XX.XXXX, bod 4., v ktorej je uvedený poplatok za garantovanú službu, v znení: "Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre Zákazníka zabezpečovať nasledovné: a) službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/ alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto Zmluvy, b) podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky XXXXXXXXXX a kontaktných centier na pobočkách H., ktoré sú Zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle V..H..J., a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach Zákazníka podľa tejto Zmluvy, c) službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so Zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, d) službu poskytnutia Karty splátok Zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto Zmluvy, e) na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto Zmluvy najmenej štyri týždne, sa H. zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od Zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.", je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.

III. súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX, z XX.XX.XXXX, uvedená v bode 1.2: "Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1

zaplatí Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške X XXX,XX Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v XXX pravidelných splátkach, a to v XX týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške XX,XX Eur a poslednú splátku vo výške XX,XX Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere", je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.

6. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že žaloba bola na Okresný súd podaná na dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný uplatňuje svoju námietku premlčania z dôvodu, že všetky plnenia poukázané žalobkyňou žalovanému boli poukázané pred viac ako dvoma rokmi pred podaním žaloby na súd. Žalobkyňa pritom splatila celý úver dňa XX.XX.XXXX, a teda uplynula subjektívna lehota na uplatnenie nároku podľa § 107 Občianskeho zákonníka. V časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok považoval žalovaný predmetnú žalobu za neprípustnú pre rozpor s § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Žalovaný trval na tom, že všetky ním používané zmluvy sú platné a majú všetky náležitosti stanovené príslušnými právnymi predpismi.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so zmluvou o úvere, potvrdením o splatení spotrebiteľského úveru, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

8. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol v prospech žalobkyne spotrebiteľský úver vo výške X XXX Eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba vo výške XX % a poplatok za garantovanú službu vo výške XXX,XX Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému, predstavovala čiastku X XXX,XX Eur. Zároveň došlo k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému za službu spočívajúcu v preberaní splátok, odmenu vo výške X XXX,XX Eur. Spolu teda mala žalobkyňa za sumu X XXX Eur zaplatiť žalovanému sumu X XXX,XX Eur (XX %). Žalobkyňa žalovanému uhradila sumu X XXX,XX Eur. Žalobkyňa mala predmetný úver zaplatiť v XXX týždenných splátkach vo výške XX,XX Eur, pričom posledná splátka mala byť vo výške XX,XX Eur.

9. V predloženej karte splátok bolo uvedené, že žalobkyňa splatila spotrebiteľský úver dňa XX.XX.XXXX, pričom na sumu XXX,XX Eur jej bola poskytnutá zľava.

10. Žalobkyňa tvrdila, že o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od W. F. Z. Z. J. U. v mesiaci Z. XXXX. Svoje tvrdenie nijako nepreukázala.

11. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere je potrebné posúdiť podľa právnych noriem účinných v čase jej uzatvorenia. Pokiaľ ide o všeobecný právny predpis, je ním Občiansky zákonník, v znení účinnom od 01.03.2012 do 30.09.2013.

12. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

13. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

14. Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

15. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len , právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 18. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany konania dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške X XXX Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v XXX týždenných splátkach. Žalobkyňa dňom XX.XX.XXXX uhradila žalovanému z tejto zmluvy sumu X XXX,XX Eur a na sumu XXX,XX Eur dostala zľavu.

26. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a vzhľadom na žalovaným tvrdené uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty, súd prioritne skúmal, či táto námietka zo strany žalovaného je dôvodná.

27. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčuje v zákonom stanovenej 3-ročnej alebo 10-ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej plynie 2-ročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom objektívnu premlčaciu lehotu presiahnuť nemôže.

28. Čo sa týka subjektívnej premlčacej lehoty, súd má za nepochybné, že uplynula subjektívna premlčacia doba. Aj keď subjektívna premlčacia lehota podľa zákona plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení povinného subjektu a jeho výške, túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Vôbec teda nie sú relevantné jeho právne znalosti (platí zásada neznalosť zákona neospravedlňuje), teda nie je podstatné, či vedel o príslušnej právnej úprave alebo judikatúre súdov, a teda či bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Tento právny názor vyplýva priamo z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX: to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Podobné názory prezentujú rozsudky Najvyššieho súdu ČR XXOdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXCdo XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a XXCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

29. Vychádzajúc z tohto právneho názoru sa potom žalobkyňa o skutkových okolnostiach dozvedela najneskôr zaplatením poslednej splátky, a to dňa XX.XX.XXXX. Od tejto doby jej začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX. Je irelevantné, kedy si žalobkyňa začala zisťovať bližšie informácie ohľadom spotrebiteľského práva a kedy danú skutkovú situáciu mala právne

posúdenú. To, kedy žalobkyňa tvrdí, že si vec nechala právne posúdiť, tak relevantné byť nemôže, pretože žalovaný v takomto prípade nemá žiadnu obranu a začiatok plynutia premlčacej lehoty by závisel iba od tvrdenia žalobkyne. Bolo by teda nepreukázateľné, či sa žalobkyňa o právnom posúdení nedozvedela skôr a zároveň by nebolo zrejmé, prečo si žalobkyňa nenechala vykonať právne posúdenie už oveľa skôr. Podľa súdu je preto irelevantné aj potvrdenie od občianskeho združenia, ktoré údajne žalobkyňa mala, ale v tomto konaní ho napriek tomu nepredložila. Súd mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedený právny názor o uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty ani nie je potrebné zisťovať, kedy žalobkyňa občianske združenie navštívila.

30. Pri posúdení momentu začatia plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty si súd osvojil právny záver, ktorý vyplynul z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Q. č. k. XXCo XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd v tomto rozsudku uviedol nasledovné: „Pre uplatnený nárok založený na bezdôvodnom plnení nad rámec poskytnutej istiny úveru, sú podstatné tri zložky, o ktorých musela navrhovateľka vedieť, aby na jej strane mohlo byť usudzované na vedomosť o bezdôvodnom obohatení: 1. vedomosť o tom, že v dôsledku neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, teda vedomosť o obsahu práva, 2. vedomosť o obsahu zmluvy, teda, že zmluva údaj o RPMN neobsahuje, 3. vedomosť o tom, že zo strany navrhovateľky došlo k plneniu na úroky a poplatky, teda v zásade nad rámec poskytnutej istiny. Ad 1. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou „Neznalosť práva neospravedlňuje.“ Znalosť práva sa u jeho adresátov nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania jeho znalosti ako východiska pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Za okamžik vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. Ad 2. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN je potrebné na strane navrhovateľky viazať k okamžiku podpisu zmluvy. Podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav súhlasu teda logicky zahŕňa aj prejav znalosti obsahu. I keď sa z hľadiska skutočného priebehu kontraktačných procesov jedná aj v uvedenom závere často o domnienku, je jej vyvratiteľnosť založená na skutkovom omyle o obsahu zmluvy. Jeho danosť však z tvrdení navrhovateľky nevyplýva. Pre uvedené zložky vedomia oprávneného o bezdôvodnom obohatení platí, že aj pri posudzovaní skutočnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> je potrebné vychádzať z normatívnych konštrukcií právnych domnienok a nimi predpokladaný stav je potrené považovať za daný aj z hľadiska skutočnej vedomosti oprávneného. Len v prípade vyvrátiteľnej právnej domnienky možno uvažovať o tvrdení a dôkaze opaku. Ad 3. Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti navrhovateľky o tom, že odporcovi uhrádza platby nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy navrhovateľka preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany odporcu. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvý krát preplatí. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver okresného súdu, že navrhovateľka sa o bezdôvodnom obohatení na strane odporcu dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny“.

31. Pre úplnosť súd dodáva, že proti vyššie citovanému rozsudku Krajského súdu v Q. podala žalobkyňa ako spotrebiteľka dovolanie, ktoré však Najvyšší súd SR uznesením č. k. XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX odmietol pre neprípustnosť. Nezistil totiž, aby sa súd svojim rozhodnutím odklonil od doterajšej súdnej praxe.

32. Vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného súd nemohol priznať žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

33. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

34. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

35. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. B.-XXX/XX, existencia „značnej nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa

36. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. B.-XX/XX, článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

37. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. B.-XXX/XX, článok 3 ods. 1 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:

- pojem „značná nerovnováha“ k škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok,

- na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery - neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní.

38. Podľa článku 16 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zákazník súhlasí s tým, že práva H. z tejto Zmluvy, vrátane vyberania splátok dlžnej sumy, môže v mene H. uplatniť oprávnený zamestnanec H. alebo oprávnený obchodný zástupca H..

39. Žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok. Súd však vychádzal z toho, či žalobkyňa ako spotrebiteľka má naliehavý právny záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok a tento jej vyplýva z § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XNdc XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré uvádza: „Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. len s účinkami inter partes. Súd taktiež poukazuje na uznesenie Krajského súdu Prešov č. k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, ktoré uvádza: „Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až následne. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná."

40. Čo sa týka neprijateľných zmluvných podmienok, žalobkyňa súdu predložila rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa zaoberá aj problematikou, ktorú žalobkyňa napáda svojou žalobou. Krajský súd v tomto rozsudku uviedol, že podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov v hotovosti inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojím rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plnením korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku. Krajský súd ďalej uviedol, že nielen s poukazom na vyššie uvedené, ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov oproti tomu, aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve. Poplatky spolu s úrokmi cca XX %, ktoré požaduje žalovaný od žalobcu ako spotrebiteľa, prevyšujú spoločensky akceptovateľnú výšku. Takéto konanie žalovaného je však už obchádzaním zákona v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

41. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že žalobkyňou napádané zmluvné podmienky predstavujú také cenové dojednania, ktoré nemôžu byť predmetom prieskumu.

42. Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba podľa súdu vykladať v súlade s článkom 4. ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého „hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“, keďže je jeho transpozíciou. Súd zastáva názor, že § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozlišuje medzi hlavným a vedľajším predmetom plnenia a medzi cenou hlavného a vedľajšieho predmetu plnenia, pričom vedľajšie cenové ujednanie môže byť predmetom súdnej kontroly z hľadiska prijateľnosti, či neprijateľnosti. Je teda zrejmé, že nekalosť zmluvnej podmienky možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.

43. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, ako aj o poplatok za hotovostný výber splátok, súd má za to, že ich neprijateľnosť je daná z presvedčivého dôvodu preukázaného žalobkyňou, a teda, že tieto sú závislé od výšky poskytnutého úveru, a teda iné pre každého spotrebiteľa, na základe hľadiska, ktoré inak relevantné byť nemôže. Nie je žiadnym spôsobom racionálne a v súlade s odbornou starostlivosťou dodávateľa ospravedlniteľné, prečo by za garantovanú službu, alebo za hotovostný výber splátok mal ten, kto dostal vyšší úver, zaplatiť vyššiu sumu pri poskytnutí totožnej služby.

44. Neprijateľnosť poplatku za garantovanú službu ďalej spočíva v tom, že spotrebiteľ vopred musí zaplatiť za niečo, čo nemusí dostať. V tomto prípade teda neprijateľnosť nespočíva len v samotnom spôsobe určenia ceny vedľajšieho plnenia, ale aj v samotnej podmienke splatnosti, to znamená, že dodávateľ vlastne vyžaduje finančné plnenie od spotrebiteľa, ktoré v konečnom dôsledku môže mať

právnu povahu darovania, to znamená, že za zaplatenú sumu spotrebiteľ v prípade, ak riadne plní svoje záväzky (čo je paradoxné), žiadne plnenie neobdrží. Takýto spôsob vyberania peňazí od spotrebiteľov nemôže v demokratickej spoločnosti a právnom štáte podľa súdu obstáť. Súd je presvedčený, že priemerný spotrebiteľ by pri vysvetlení tejto zmluvnej podmienky a možnosti jej odmietnutia k jej uzatvoreniu nikdy nepristúpil.

45. Neprijateľnosť poplatku za hotovostný výber splátok súd vidí v tom, že zmluvné ustanovenia uvádzajú, že za hotovostný výber splátok je spotrebiteľ povinný platiť aj v prípade, ak sa hotovostný výber splátok z akýchkoľvek dôvodov neuskutoční, napr. preto, že klient práve nemá prostriedky na úhradu, alebo že vykonal úhradu vopred, a teda dodávateľovi žiadne náklady spočívajúce v dostavení sa na dohodnuté miesto nevzniknú. Aj z uvedeného vyplýva, že poplatok za hotovostný výber splátok nie je úhradou nákladov na dostavenie sa žalovaného k výberu splátky, ale je zvyšovaním zisku žalovaného, sofistikovane nezahrnutého do úrokov, za zdania sa výhodnej úrokovej sadzby danej spotrebiteľovi.

46. Zároveň má súd za to, že zmluvu o hotovostnom výbere splátok treba považovať za zmluvnú podmienku, a to napriek tomu, že je formulovaná ako osobitná zmluva. Nemožno pripustiť obídenie ochrany spotrebiteľa tým, že forma splácania úveru, ktorá je vždy integrálnou súčasťou úverových zmlúv, sa vyčlení do samostatnej zmluvy a tváriť sa, že ide o samostatnú zmluvu so samostatnou cenou, ktorá by práve preto, že nie je súčasťou textu úverovej zmluvy alebo jej obchodných podmienok, nemala podliehať kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa.

47. Súd ďalej poukazuje aj § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má skutočne peňažný dlh tzv. charakter odnosný. Občiansky zákonník nehovorí nič o tom, že by pri výbere splátok veriteľom mali byť zo strany dlžníka platené nejaké poplatky, a preto ich dojednanie je zároveň v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.). Súd však túto podmienku vyhlásil za neprijateľnú (nepovažoval ju teda ex offo za absolútne neplatnú), a teda neplatnú z dôvodu, že umožňuje výber splátok aj z iného miesta ako miesta bydliska dlžníka, ktoré je uvedené v § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom však je nutné zvýrazniť, že výber z iného miesta je iba iluzórny, pretože dlžník si nemôže slobodne vybrať, na ktoré miesto sa má veriteľ pre výber dlhu dostaviť, pretože toto iné miesto musí byť určené dohodou s veriteľom, a teda bez súhlasu veriteľa sa výber z miesta, ktoré je pre dlžníka vhodné, uskutočniť nemôže.

48. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že niet dôvodu na aplikáciu § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka ((Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka), pretože miesto plnenia bolo zmluvou určené ako miesto bydliska dlžníka alebo iné dohodnuté miesto, tak vo vzťahu k miestu bydliska dlžníka ide o špekulatívny postup žalovaného, ktorému nemožno poskytnúť ochranu. Ide o typický príklad, keď sa zmluvne spotrebiteľovi priznáva právo, ktoré mu patrí zo zákona. Vychádzajúc aj z vyššie citovaných rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie považuje súd zmluvnú podmienku odplaty za hotovostný výber splátok na neprijateľnú vzhľadom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré by sa aplikovali pri jej neexistencii a z ktorých žiadna povinnosť platby pre spotrebiteľa nevyplýva.

49. Žalobkyňa nemala možnosť výberu, a teda možnosť nepodpísať zmluvu o hotovostnom výbere splátok bez následku spočívajúcom v tom, žeby s ňou nebola uzatvorená zmluva o úvere. Naopak, už aj spoločné predkladanie listín bez upozornenia pracovníka veriteľa, že ich nemusí podpísať všetky pre dosiahnutie úveru, je nekalou obchodnou praktikou. O tom, že zmluva o hotovostnom výbere splátok musí byť podpísaná spolu so zmluvou o úvere svedčí aj vyššie citované ustanovenie článku 16 zmluvy o úvere, kde sa priamo počíta s tým, že výber splátok sa bude uskutočňovať prostredníctvom poverených zamestnancov žalovaného (dodávateľa), z čoho vyplýva, že spotrebiteľ je vždy nútený podpísať aj zmluvu o hotovostnom výbere splátok.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd vyhlásil zmluvné podmienky, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, za neprijateľné, a teda neplatné.

51. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Keďže každá zo strán konania bola v konaní úspešná čiastočne, súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani jednej zo strán konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.