Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-116-2017.pdf
PDF · 102.12 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/116/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. nar. XX.XX.XXXX a K., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky: K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. a plnoletej navrhovateľky: K., nar. XX.X.XXXX, bytom N., za účasti otca: M. nar. X.X.XXXX, prechodne bytom Q., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany otca pre plnoletú U., nar. XX.X.XXXX zo sumy 27,13 eur na sumu 40 eur mesačne, od 29.7.2016, pre maloletého L. K. nar. XX.XX.XXXX zo sumy 27,13 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne, od 29.7.2016 do budúcna a pre maloletú U., nar. X.XX.XXXX zo sumy 27,13 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne, od 29.7.2016 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, čím sa mení rozsudok Okresného súdu v Trebišove zo dňa 13.2.2012 č.k. 16P/318/2011-41.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 29.7.2016 do 31.5.2018 v sume 282,31 u plnoletej U. je otec povinný zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk navrhovateľky, u mal. L. v sume 61,33 eur a u mal. U. v sume 61,33 eur je otec povinný zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk matky.
V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 29.7.2016 domáhala zvýšenia výživného pre maloleté deti: U., nar. XX.X.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. X.XX.XXXX zo strany otca maloletých detí z toho dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu v Trebišove zo dňa 14.2.2012, ktorým bolo rozvedené jej manželstvo s otcom maloletých detí, bolo výživné otcovi určené iba sumou 27,13 eur mesačne pre každé maloleté dieťa. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.3.2012. Od toho času nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí v tom, že maloletá U. nastúpila od 1.9.2014 študovať na L., maloletý L. od 1.9.2014 nastúpil na A. a maloletá U. od 14.9.2014 nastúpila do Y. V dôsledku toho sa zvýšili matke výdavky, a preto podľa nej je odôvodnené, aby otec maloletých detí platil vyššie výživné najmä za takých okolností, že je zamestnaný v S. 2. Otec sa písomne vo veci nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 11.12.2017, v ktorom uviedol, že o maloleté deti je u matky dobre postarané. Od toho času, ako bolo určené výživné zo strany otca maloletých detí v minimálnej výške, sa pomery na strane detí zmenili, pretože U. dovŕšila plnoletosť, študuje na L.
Maloletý L. je žiakom 5. ročníka špeciálnej ZŠ a U. navštevuje 1. ročník ZŠ. Okrem toho matke pribudli vyživovacie povinnosti voči dvom deťom V. nar. XX.X.XXXX a Y., nar. XX.X.XXXX, pričom matka žije v spoločnej domácnosti so svojim partnerom Y. ktorý je zamestnaný vo firme N., ako U. s príjmom okolo XXX eur v čistom mesačne. Spolu s deťmi obývajú trojizbový byt a starostlivosť o deti je dobre zabezpečená. Matka poberá rodičovský príspevok 213 eur mesačne, rodinné prídavky na deti a okrem toho brigáduje vo firme O. vtedy, keď ju potrebujú. Tam jej hodinová mzda činí 2,50 eur. Otec maloletých detí sa na dohodnutý termín nedostavil na úrad práce. Úrad však zistil, že voči nemu je zavedená exekúcia pre dlžné výživné. Vymáhaný nárok prostredníctvom exekútorského úradu ku dňu 16.2.2017 činí sumu 2.762,97 eur. Maloleté deti nemajú vytvorený vzťah ku svojmu biologickému otcovi, priateľa matky oslovujú tatík, ten ich aj finančne zabezpečuje. Otec maloletých detí sa o ne nezaujíma. Na základe prešetrenia pomerov kolízny opatrovník odporučil s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sú podstatne vyššie, ako v čase poslednej úpravy v roku 2012, zvýšiť výživné zo strany ich otca.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodnými listami maloletých detí, pripojeným rozsudkom Okresného súdu v Trebišove zo dňa 13.2.2012, č.k. 16P/318/2011-41, vyjadrením kolízneho opatrovníka, ako aj listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania, na základe ktorých zistil nasledujúci skutočný stav.
5. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že dve mladšie deti pochádzajú z terajšieho jej družobného pomeru a z toho dôvodu bola ešte na rodičovskej dovolenke do januára 2018 s najmladším dieťaťom Y.. Poberala rodičovské dávky 330 eur mesačne vrátane rodinných prídavkov. Od 11.1.2018 nastúpila pracovať a jej čistý mesačný príjem predstavuje XXX eur. Jej druh je zamestnaný, jeho príjem predstavuje XXX eur mesačne. Žijú spolu v prenajatom trojizbovom byte, za ktorý platia mesačne 530 eur. Otec maloletých detí ničím neprispieva. Jeho dlh na výživnom rastie, je to vyše 2000 eur. Z toho dôvodu podávala nielen návrh na exekúciu, ale podávala naňho aj trestné oznámenie za zanedbanie povinnej výživy. Plnoletá U. navštevuje 3. ročník L. a od septembra sa začali skladať na stužkovú slávnosť po 20 eur mesačne. Okrem toho jej výdavky sú: mesačník MHD 10 eur, vreckové 5 eur mesačne, potom sú to výdavky spojené s ošatením, obutím primerané jej veku a hygiena asi 20 eur mesačne. Maloletý L. navštevuje 5. ročník špeciálnej ZŠ na I. V škole sa nestravuje. Maloletý má zdravotné problémy, je sledovaný na neurológií, kardiológií, ale aj na psychiatrii z dôvodu jeho hyperaktivity. V súčasnosti žiadne lieky neužíva, pretože tieto ho uspávajú. Čo sa týka maloletej U. nastúpila do 1. ročníka ZŠ na M., má problémy so štítnou žľazou, takže berie lieky na štítnu žľazu a navštevuje pravidelne endokrinologičku. Lieky stoja asi 3 eur za krabičku. Maloletá má problémy s obezitou, v dôsledku svojho ochoreniu začala priberať a preto ju lekárka poslala na obezitologický kurz, ktorý bude trvať 6 týždňov. Matka ešte nevedela, či sa tam bude niečo platiť. Maloletá sa stravuje v škole za 25 eur mesačne. Okrem toho chodí aj do družiny, čo stojí 11 eur mesačne, ZRPŠ 20 eur začiatkom školského roka.
6. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od času, kedy žiada matka o zvýšenie výživného, pracoval v S. republike do 11/2017 s tým, že ho zamestnával slovenský zamestnávateľ, M., ale prácu vykonával na rôznych stavbách po S.. Pracoval ako T. ho vyplácal priamo na ruku, takže on žiadnu výplatnú pásku nedostával. Jeho príjem mohol predstavovať v čase, keď prácu mali XXX až XXX eur mesačne, ale boli aj také mesiace, keď prácu nemali a potom zarobil iba XXX až XXX eur mesačne. Stále však mal dostatok finančných prostriedkov, aby v prípade, ak práca v S. nebude, mohol sa vrátiť na Slovensko, teda aby mal na cestovné. Cestovné na Slovensko ho stálo 60 eur. Spával v ubytovniach, ktoré zabezpečil jeho zamestnávateľ. Za stravovanie míňal mesačne asi 300 eur, pričom v roku 2016 im zamestnávateľ ešte dával stravné lístky za 3,40 eur za jeden lístok, ale potom sa rozhodol, že stravné lístky dávať nebude, že im bude dávať diéty po 50 eur mesačne. Jeho pracovný pomer skončil v 10/2017 alebo v 11/2017 lebo už pre neho práca nebola. Preto požiadal majiteľa firmy, aby mu dal výpoveď, ale nakoniec túto výpoveď nedostal a nevie sa s touto firmou spojiť. Otec ďalej uviedol, že žije v rodinnom dome svojej tety. Tam má prenajatú izbu na základe ich vzájomnej ústnej dohody. Tete zaplatí poplatok 20 eur občas, keď peniaze má. Príjem má iba z brigádnickej činnosti ako T. pri rodinných domoch, kde mu jednorázovo vyplatia 10 až 15 eur. Takéto brigády sa mu vyskytnú možno dvakrát, trikrát do mesiaca. Ďalej otec uviedol, že si uvedomuje, že má dlžné výživné, nemá však žiaden príjem, nemá žiaden majetok a nič nevlastní. S deťmi sa nestretáva, dokonca plnoletá dcéra s ním nič nechce mať.
7. Súd v tejto veci vypočul aj plnoletú navrhovateľku U., nar. XX.X.XXXX vzhľadom na to, že v priebehu konania dovŕšila plnoletosť a stala sa účastníčkou konania ako navrhovateľka. Vo svojej výpovedi
uviedla, že študuje na L. I., Y. od 1.9.2014, pričom škola je štvorročná. Jej výdavky súvisia s nákupom mesačníka MHD 10 eur, oblečenie v letných mesiacoch asi 20 eur, v zimných mesiacoch je to trošku viac. V škole sa nestravuje, stravuje sa doma. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, súrodencami a priateľom matky. Ďalšie výdavky má s rôznymi výletmi, ktoré organizuje škola a je to možno 3 krát do roka za 5 až 10 eur. Začiatkom školského roka za školské potreby zaplatila 20 eur, učebnica angličtiny stála 25 eur. Okrem toho sa začali od septembra 2017 skladať každý mesiac po 20 eur vzhľadom na to, že budúci rok bude mať stužkovú slávnosť. Minulý školský rok mala prerušené štúdium s ohľadom na svoje zdravotné problémy, pretože mala problémy s krčnou chrbticou a v tomto období jej vyberali aj krčné mandle. Jej zdravotný stav sa však upravil, takže lieky neberie a dá sa povedať, že je zdravá. Za mobil platí mesačne 30 eur. V tejto cene je zahrnutý aj internet v mobile.
8. Otec uviedol, že nie je evidovaný na úrade práce, pretože stále má podľa neho neukončený pracovný pomer s Z. resp. so spoločnosťou, ktorá mu dávala prácu v S., a preto ani nenavštívil úrad práce. Uviedol že prácu si hľadá osobne, ale o tom žiadne doklady predložiť nevedel. Naposledy pracoval ako pomocník pri I. vo firme A. kde mal mzdu 2,50 eur na hodinu v čistom, ale pracoval tam iba týždeň, pretože tam bol skúšobne, nemal o tom uzavretú žiadnu zmluvu, a keďže zamestnávateľovi nevyhovovali jeho pracovné zručnosti, tak jednoducho s ním spoluprácu ukončil. Za ten týždeň mu vyplatili 45 eur. Otec uvádza, že jeho vzdelanie je stredné, odborné - záhradník, pričom v tejto oblasti pracoval niekedy dávnejšie, po dobu jeden a pol roka. Jednalo sa o sezónnu prácu. Takto mohol zarábať niekedy v roku 2010-2011 XXX až XXX eur na mesiac. Ďalej otec uviedol, že v čase, keď mal príjem v S., tak jeho zamestnávateľ od neho dostal pokyn, aby posielal na Slovensko vyššie výživné, takže vtedy výživné bolo posielané vo výške 100 alebo 120 eur. Matka uviedla, že túto skutočnosť môže potvrdiť, ale vzhľadom na to, že otec má na výživnom vysoký dlh, u exekútora je uplatnený dlh vo výške 2500 eur, tieto vyššie čiastky boli započítané na tento dlh. Od 11/2017 otec žiadne výživné neplatí, a preto vzniká nový dlh, ktorý už má vo výške 650 eur.
9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní súdu poukázala na to, že otec sa stavia k plateniu výživného nezodpovedne, keďže nenavštívil ani úrad práce a nezisťoval si možnosti poberať nejakú sociálnu podporu a zároveň takto nemal možnosť prostredníctvom úradu práce si nejaké zamestnanie ani nájsť.
10. Otec na pojednávaní súdu dňa 14.5.2018 na otázku kolíznej opatrovníčky priznal, že už nežije u svojej tety, ale u svojho kamaráta v V. ktorý žije v rodinnom dome aj so svojou sestrou. Jemu nič neplatí. Jeho teta ho vlastne vyhodila z domu, pretože nepomáhal tak, ako si to ona predstavovala, nebol jej nápomocný, ani jej nič neplatil. Občas jej však zájde v súčasnosti pomôcť. Prácu si hľadal aj v Y. ale tam ho nezobrali z dôvodu, že už majú plný stav. Kolízna opatrovníčka na to reagovala tak, že predovšetkým, pokiaľ bola práca v Y. uprednostnili tých, ktorí sú evidovaní na úrade práce a im prednostne prácu ponúkajú. Pokiaľ by bol otec evidovaný na úrade práce, mohol by absolvovať aj rekvalifikačný kurz.
11. Súd zistil, že jediná úprava výživného otca pre maloleté deti bola rozsudkom Okresného súdu v Trebišove zo dňa 13.2.2012 č.k. 16P/318/2011-41, kedy bolo rozvedené manželstvo rodičov mal. detí, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec mal určené minimálne výživné. Maloleté deti v tom čase mali 13, 6 a 2 roky. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, aký bol príjem otca maloletých detí, matka bola zrejme na rodičovskej dovolenke.
12. Z opisu mzdového listu otca od jeho zamestnávateľa za rok 2016 súd zistil priemerný čistý mesačný príjem otca v sume 8.522,25 Kč ( po prepočte prepočítacím kurzom 1euro= 27,022 Kč t.j. 315 eur) a za rok 2017 12.118,44 Kč ( po prepočte kurzom 1 euro=26,598 Kč t.j. 448 eur). Matka pracovala od decembra 2016 a jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval XXX eur.
13. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z.) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
14. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu dôvodov a pod. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.
18. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany otca pre maloleté deti. Je nesporné, že na strane maloletých detí nastala podstatná zmena pomerov ich nástupom do školy, resp. vyššieho stupňa školy a ich fyzickým vývojom. Preto návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca je odôvodnený, oproti stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia deti sú staršie o 5 až 6 rokov a plnoletá navrhovateľka študuje na strednej škole, teda podstatne sa zmenili pomery na strane detí a zvýšili sa výdavky s nimi súvisiace, preto je odôvodnené, aby otec platil vyššie výživné a nie len minimálne výživné, ktoré mu bolo určené ešte v roku 2012.
19. Súd v ďalšom posudzoval a hodnotil zárobkové možnosti a schopnosti, ako aj majetkové pomery na strane otca maloletých detí. Skutočnosť, že otec maloletých detí zamestnaný nie je, neznamená, že nie je povinný prispievať na výživu maloletých detí, pretože v takom prípade súd skúma okolnosti, prečo otec zamestnaný nie, resp. posudzuje jeho zárobkové možnosti a schopnosti na základe potencionality jeho príjmu. Čo sa týka príjmových pomerov na strane otca maloletých detí, je pravdou, že od 11/2017 otec nikde nepracuje, ale jeho postoj k zamestnaniu je veľmi nezodpovedný, pretože nie je evidovaný ani na úrade práce. Zo správy jeho bývalého zamestnávateľa súd zistil, že pracovný pomer mal uzavretý na dobu určitú, teda nie je dôvodné, aby otec očakával ukončenie pracovného pomeru, ktorý už ukončený bol. Preto mu nič nebráni v tom, aby sa evidoval na úrade práce, aby prostredníctvom úradu práce si prácu zháňal.
20. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od dátumu podania návrhu, čo bolo 29.7.2016 otec spĺňal podmienky pre platenie vyššieho výživného vzhľadom na to, že v tomto období bol zamestnaný v S., v podstate mal výdavky iba súvisiace so svojím stravovaním v zahraničí, pretože ubytovanie mu platil zamestnávateľ a z jeho príjmu, ktorý v priemere predstavoval XXX až XXX eur mesačne tak, ako to jeho zamestnávateľ vykázal, mohol začať platiť vyššie výživné. Preto súd je toho názoru, že v tomto období bol schopný platiť výživné vo výške 40 eur na najstaršiu U. a po 30 eur na dve mladšie deti. Spolu toto výživné predstavuje 100 eur mesačne, ktoré by matke finančne pri starostlivosti o deti veľmi pomohli.
Čo sa týka obdobia od 11/2017, vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd zistil z vykonaného dokazovania, vychádzal súd z potencionality príjmu otca, ktorý môže dosahovať v mesiaci 350 až 400 eur, ktoré zarobil aj v zahraničí a preto podľa zváženia súdu nie je dôvod, aby otec v tomto období platil opätovne iba minimálne výživné. Je žiadúce, aby otec zaujal zodpovednejší prístup k plateniu výživného a postaral sa o to, aby jednak dlžné výživné a jednak bežné výživné bol schopný platiť. Otec má na to vzdelanie, pretože je vyučeným záhradníkom, teda v tejto oblasti by sa mohol uplatniť a jeho mzda by určite predstavovala takú čiastku, z akej by bol schopný platiť toto výživné. O možnosti otca zarobiť uvedenú sumu každý mesiac, svedčí aj jeho dočasná pracovná aktivita vo firme A. V., v ktorej mal hodinovú mzdu vo výške 2,50 eur, teda za mesiac by bol schopný zarobiť XXX eur. Preto súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca pre maloleté deti s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby mal. detí tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia súdu.
21. Čo sa týka dlžného výživného, súd vychádzal zo súm minimálneho výživného upraveného v §2 písm.c, bod 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, podľa ktorého 30% zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa predstavuje 27,13 eur do 30.6.2017 a s účinnosťou od 1.7.2017 predstavuje sumu 27,32 eur, ktoré otec bol povinný platiť na každé dieťa. Jeho dlh predstavuje rozdiel medzi týmto minimálnym výživným a súdom určeným vyšším výživným za obdobie od podania návrhu: 29.7.2016 do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodol: 31.5.2018.
- U plnoletej U. toto dlžné výživné predstavuje za 3 dni v mesiaci júl 2016 ( 40-27,13eur =12,87:31 x 3) t.j.1,26 eur, za 11 mesiacov po 12,87 = 141,57eur a za 11 mesiacov po 12,68 eur ( 40- 27,32 eur)= 139,48 eur, spolu 282,31 eur.
- U mal. detí L. toto dlžné výživné u každého predstavuje za 3 dni v mesiaci júl 2016 ( 30-27,13eur =2,87:31 x 3) t.j.0,28 eur, za 11 mesiacov po 2,87 = 31,57 eur a za 11 mesiacov po 2,68 eur ( 30- 27,32)= 29,48 eur, spolu 61,33 eur u každého mal. dieťaťa. Toto dlžné výživné je otec povinný zaplatiť v lehote určenej súdom do rúk plnoletej navrhovateľky resp. u mal. detí do rúk matky.
22. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, pretože nezistil možnosti pre priznanie vyššieho výživného.
23. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.