Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_2T-12-2018.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.05.2018 v Humennom samosudcom JUDr. Ivanom Roháčom takto
rozhodol:
Obžalovaní:
X. V. F. Z. V. Z. C. Z. T. , N.. X. X. XXXX M. S., C. A. F. S. XXX/X, V. P. X. Q. R. , nar. XX. XX. XXXX v Y., trvale bytom B. XX, okres V.
s ú v i n n í , že
1. v presne nezistenom čase začiatkom mesiaca júl 2017 vstúpili na pozvanie majiteľa Y. W. do rodinného domu Č.. XX M. Y. M., kde počas návštevy po spoločnej dohode V. F. využil nepozornosť Y. W., ktorému odcudzil mobilný telefón zn. TLM V5 čiernej farby, J.: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti jeho majiteľa a následne cestou domov V. F. z mobilného telefónu vybral SIM kartu, ktorú zahodil a mobilný telefón odovzdal Q. R., čím takto svojím spoločným konaním spôsobili Y. W. škodu vo výške 55,- eur, pričom V. F. sa takéhoto konania dopustil, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 15. 12. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 1. 2017 a X. Q. R. aj napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku OR PZ Humenné, Okresný dopravný inšpektorát Medzilaborce sp. zn. Y.-S.-Y.-XX/XXXX-W. zo dňa 29. 12. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 1. 2016, mu bol okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 36 mesiacov, ktorý zákaz začínal plynúť dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, dňa 28. 1. 2018 v čase o 14.30 hod viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia e. č. V.-XXXAG po obci Sukov, kde bol policajnou hliadkou zastavený a kontrolovaný,
t e d a
obžalovaný V. F. v skutku 1 spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú má iný pri sebe a takéhoto konania sa dopustil, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
obžalovaný Q. R. v skutku 1 spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú má iný pri sebe
obžalovaný Q. R. v skutku 2 maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti
č í m s p á c h a l i
obžalovaný V. F. v skutku 1 spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona,
obžalovaný Q. R. v skutku 1 spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona
obžalovaný Q. R. v skutku 2 prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.
Za to sa o d s u d z u j ú :
Obžalovaný V. F.:
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3, Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Obžalovaný Q. R.:
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, h/, § 38 ods. 2, 3, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraduje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť škodu poškodenému Y. W., N.. XX. X. XXXX, A. M. XX, Y. V. vo výške 55,- eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného V. F. a obžalovaného Q. R. obžalobu č. 1Pv 543/17/7702-3 z 19.01.2018 pre spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe a aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného Q. R. obžalobu č. 1Pv 93/18/7702-4 z 11.04.2018 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe a aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 20.04.2018 sp.zn. XT XX/XXXX spojil na spoločné konanie trestné veci obžalovaného vedené na tunajšom súde pod sp.zn. XT XX/XXXXX a sp.zn. XT XX/XXXX. Spoločné konanie sa bude viesť pod sp. zn. XT XX/XXXX.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného Q. R. o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.
Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 11.04.2018 sp. zn. 1Pv 93/18/7702-4. Svoje konanie ľutuje.
Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe zo dňa 11.04.2018 sp. zn. 1Pv 93/18/7702-4, súd poučil obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.:
písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.
Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.
Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. Q. R., že je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť dňa 28.01.2018 v čase o 14.30 h. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 11.04.2018 sp. zn. 1Pv 93/18/7702-4.
V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného Q. R. D. skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaný sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok uvedený v obžalobe, teda že maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, čím tak naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného V. F. a obžalovaného Q. R. obžalobu č. 1Pv 543/17/7702-3 z 19.01.2018 pre spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe a aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 252 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. por. súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného V. F., pretože sa nedostavil obžalovaný, u ktorého je doručenie riadne vykázané. Obžalovaný bol poučený, že v prípade, ak sa hlavné pojednávanie nedostaví, súd bude pojednávať v jeho neprítomnosti. Obžalovaný písomne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v neprítomnosti obžalovaného.
Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného R., oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný R. sa necítil byť vinným, trval na tom, že on poškodenému telefón neukradol. Boli vo Volici, pretože chceli predať drevo. F. prvý vošiel do domu poškodeného, obžalovaný R. prišiel za ním, keď už F. dojednával drevo. Medzitým F. zobral poškodenému telefón a utiekol preč. Obžalovaný R. za ním kričal, aby ho vrátil naspäť, ale on nepočúval. Popieral, aby F. po rómsky povedal, aby odcudzil telefón. F. potom vonku vybral SIM kartu, už bol na hlavnej ceste, s telefónom manipuloval a vybral kartu. Potom priniesol k nim telefón domov, dal ho deťom a deti ho rozbili. Keď prišli policajti, telefón našli vonku na zemi. Obžalovaný R. chcel vrátiť poškodenému telefón vrátiť ešte na ceste, ale F. nechcel. F. povedal, že on ho nevráti.
V prípravnom konaní obžalovaný R. uviedol, že na pozvanie poškodeného vošli spolu s F. dnu, pretože poškodeného poznal a chcel mu ponúknuť palivové drevo na zimu. Poškodený mal záujem o drevo, išiel po mobil, aby si vymenil telefónne čísla, potom sa ešte chvíľu rozprávali. Vtedy sa F. postavil za poškodeného ku kuchynskej linke. Vtedy povedal F. po rómsky, aby telefón zobral. Spoločne potom všetci vyšli z domu. Poškodený sa vrátil do domu, a keď zistil, že mu vzali mobil, vybehol z domu a začal kričať na F., aby mu vrátil mobil. F. sa rozbehol a utiekol. Potom sa stretli za obcou Volica, kde z mobilu vybrali SIM kartu, ktorú zahodili do trávy a išli k R. domov. Ešte predtým mu F. F.al mobil. Telefón položil doma na stôl, vzali ho vnúčatá, ktoré sa s ním hrali a telefón rozbili. Po príchode policajtov hľadali mobil, našli ho na dvore, ale už poškodený.
Na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný nakoniec priznal k spáchaniu skutku, uviedol, že jeho výpoveď učinená v prípravnom konaní je pravdivá, svoje konanie oľutoval.
Obžalovaný F. sa v prípravnom konaní k spáchaniu skutku priznal. Potvrdil, že on zobral poškodenému mobil z kuchynskej linky na podnet obžalovaného R., ktorý mu po rómsky povedal, aby vzal mobil. Potom s mobilom ušiel, vybral z neho SIM kartu a dal ho obžalovanému R., ktorý ho zobral domov.
Poškodený v prípravnom konaní opísal priebeh skutku zhodne ako obžalovaný R.. Potvrdil, že položil mobil na kuchynskú linku, F. stál pri linke, R. s poškodeným sedeli pri stole. Počas rozhovoru sa Rómovia chvíľu medzi sebou rozprávali po rómsky. Potom F. náhle odišiel z domu, za ním aj R., tiež vyšiel z domu poškodený. Potom, keď sa vrátil do domu, zistil, že na kuchynskej linke nie je mobil. Vybehol z domu, začal kričať na obžalovaného F.. Poškodený uviedol, že mobil kúpil dňa 04.05.25016 za 40 eur a v Tescu si zakúpil SIM kartu za 10 eur. Odcudzením mu vznikla škoda vo výške 50 eur, náhradu ktorej žiadal.
Súd prihliadal aj na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, z ktorých vyplynulo nasledovné:
Z potvrdenia o zaistení veci z 06.09.2017 vyplýva, že dňa 06.09.2017 o 10.20 hod. bola zaistená vec u obžalovaného R. a to zadný kryt z mobilného telefónu zn. TLM V5 čiernej farby aj s úlomkom ďalšej časti telefónu. Výška škody bola vyčíslená na sumu 55 eur spolu, telefón - škoda 45 eur, SIM karta
- škody 10 eur. Súčasťou spisu sú aj súdne rozhodnutia, z ktorých vyplynuli prechádzajúce odsúdenia obžalovaných. U obidvoch obžalovaných išlo o majetkovú trestnú činnosť.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, zhodnotením všetkých dostupných dôkazov jednotlivo i v súhrne, s ohľadom na priznanie obžalovaných nadobudol vnútorné presvedčenie a dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaní skutočne spáchali žalovaný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd zato, že obžalovaný F. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a obžalovaný Q. R. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona po stránke objektívnej aj subjektívnej a na základe týchto skutočností ich uznal vinnými.
Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný F. bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný. V mieste bydliska je hodnotený len všeobecne. Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný R. bol doposiaľ 20 krát súdne trestaný. Naposledy rozhodnutím Okresného súdu Humenné sp.zn. XT XXX/XXXX z 18.10.2016 bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov do 17.05.2018. V mieste bydliska je hodnotený len všeobecne.
U obžalovaného F. súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Pri úvahách o treste súd prihliadal na existenciu poľahčujúcich okolností § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., že priznal sa k spáchaniu trestných činov, tieto úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Obžalovanému priťažovala priťažujúca okolnosť § 37 písm. m/ Tr. zák.. Súd teda použil ust. § 38 ods. 2,3 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 212 ods. 3 za použitia vyššie uvedených ust.
Tr. por. s prihliadnutím na účel trestu vyjadrený v zákone, ako aj samotnú osobu obžalovaného uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem ) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 14 ( štrnásť ) mesiacov. Takýto trest je podľa názoru súdu na ochranu spoločnosti ako aj nápravu obžalovaného potrebný. Výchovný účel u obžalovaného môže splniť aj hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože aj takto uložený trest považuje za dostačujúci, ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.
U obžalovaného R. súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Pri úvahách o treste súd prihliadal na existenciu poľahčujúcich okolností § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., že priznal sa k spáchaniu trestných činov, tieto úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Obžalovanému priťažovala priťažujúca okolnosť § 37 písm. m/, h/ Tr. zák.. Súd teda použil ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 212 ods. 3 za použitia vyššie uvedených ust. Tr. por. s prihliadnutím na účel trestu vyjadrený v zákone, ako aj samotnú osobu obžalovaného uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem ) mesiacov nepodmienečne. Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Uložený trest odňatia slobody je pre nápravu obžalovaného potrebný a zároveň aj dostatočný a podľa názoru súdu aj tento splní nielen svoj preventívny účinok z hľadiska individuálnej prevencie, ale i výchovný účel z hľadiska generálnej prevencie.
Keďže poškodený si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil, podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a ustálenú výšku škody, uložil obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť škodu poškodenému Y. W., N.. XX. X. XXXX, A. M. XX, Y. V. vo výške 55,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.