Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-12-2017.pdf
PDF · 113.59 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľky M. Ž., J.. XX.XX.XXXX, G. X. XXX/XX, E. proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené V. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXX, Z., t.č. ÚVTOS Sládkovičova 80, P.O.Box 109, Banská Bystrica, za účasti mal. H. Ž., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, o určenie otcovstva s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie o určenie otcovstva k mal. H.I. Ž., J.. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .
II. Z v e r u j e sa mal. H. Ž., J.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od 03.10.2016, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
III. Zaostalé výživné zo strany otca na mal. H. za obdobie od 03.10.2016 do 30.04.2018 v celkovej výške 488,49 Eur je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Matka, ako navrhovateľka, podala na tunajšom súde dňa 02.06.2017 návrh, ktorým žiadala, aby súd určil, že biologickým otcom maloletého H. Ž., J.. XX.XX.XXXX je V. Č.. J.. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „muž, ktorého otcovstvo má byť určené“, resp. „otec“) a zároveň, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 40,- Eur mesačne od narodenia maloletého.
2. Návrh odôvodnila tým, že zoznámili sa v práci, kde sme spolu pracovali v Tachove (ČR). Potom sa vrátili domov na Slovensko k jej rodičom do E.. Bývala v spoločnej domácnosti so svojou mamou, súrodencami a mužom, ktorého otcovstvo malo byť určené. Následne odišli v decembri 2015 k rodičom tohto jej priateľa V. do Revúcej, kde spolu intímne žili u Romanovej sestry päť mesiacov. Tam došlo k intímnemu styku, kedy nepoužívali žiadnu ochranu. Potom zistila pomocou tehotenského testu, že je tehotná a oznámila to partnerovi. Muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, dieťa chcel, ale ona už nechcela s ním žiť a odišla od neho domov k svojej matke. Muž, ktorého otcovstvo malo byť určené ju prosil, aby sa k nemu vrátila, aby boli spolu, ale ona už nechcela. Až do pôrodu mal. H.. XX.XX.XXXX bola u mamy v E.. Dieťa sa narodilo v stanovenom termíne, prirodzeným spôsobom a zdravé, váha: 4 kg, dĺžka: 51 cm. Otec H. pracoval v ČR. Narodenie syna mu oznámila jej sesternica M. E., ktorá s otcom dieťaťa pracovala v ČR. Ani po oznámení, že sa mu narodil syn ju nenavštívil, nekontaktoval.
Do dnešného dňa sa neozval, nevie ani kde pracuje, kde žije. K otcovstvu sa nevyjadril a ona nemá na neho žiaden kontakt. Toho času býva so synom H. u svojej matky v dvojizbovom dome. V spoločnej domácnosti býva so súrodencami, ktorí sú slobodní a doposiaľ nemajú deti. Je nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.
3. Muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 19.10.2017, v ktorom vyhlásil, že je otcom maloletého dieťaťa. Podanie spísal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom v tom čase práve vykonával uložený trest.
4. V priebehu konania, priamo do súdnej zápisnice zo dňa 23.10.2017, matka dieťaťa prehlásila, že otcom jej dieťaťa, mal. H. Ž. J.. XX.XX.XXXX, V..Č.. XXXXXX/XXXX, narodeného z nej, ako matky M. Ž., J.. XX.XX.XXXX, je V. Č., J.. XX.XX.XXXX, teda muž, ktorého otcovstvo malo byť určené.
5. Následne muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, v priebehu konania, cestou dožiadaného súdu priamo do súdnej zápisnice zo dňa 05.04.2018, dobrovoľne uznal otcovstvo k mal. H. Ž. a súhlasil s tým, aby bol zapísaný ako jeho otec v rodnom liste. Zároveň žiadal, aby maloletý mal jeho priezvisko „Č.“.
6. Podľa § 109 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
8. V priebehu konania došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, preto súd v zmysle § 109 CMP konanie v tejto časti zo zákona zastavil a ďalej pokračoval len v konaní o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, nakoľko toto konanie je podľa § 110 CMP obligatórne spojené s konaním o určenie otcovstva.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca (cestou dožiadaného súdu), oboznámením sa listinnými dôkazmi, predovšetkým s rodným listom maloletého, so správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, a zistil tento skutkový stav veci:
10. Matka býva spolu s maloletým synom H. v trojizbovom dome jej rodičov. K dispozícii majú vlastnú izbu, zariadenú potrebám dieťaťa. Ostatné priestory domu užívajú všetci spoločne. Hygiena domácnosti a kultúra bývania sú na dobrej úrovni. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý rast a vývin mal. H., ktorý je v jej celodennej starostlivosti. So starostlivosťou o syna jej pomáhajú starí rodičia. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 EUR mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. Na spoločnú domácnosť prispievala rodičom pôvodne mesačne sumou 50,- EUR, neskôr už sumou 100,- EUR mesačne. Všetky náklady na mal. H. matka uhrádza sama. Maloletému zakupuje umelú stravu a to Sunar v sume 80,- Eur mesačne, plienky, z ktorých potrebuje dve balenia, čo je cca 16,- Eur mesačne, a tiež mu zakupuje oblečenie. Nespláca žiadne pôžičky. Okrem mal. H. už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
11. Otec maloletého bol v období od 04.10.2016 do 03.11.2017 vo výkone trestu odňatia slobody. V uvedenom období bol aj pracovne zaradený, kedy za mesiac november 2016 dosiahol čistý príjem vo výške 35,93 EUR, za mesiac december 2016 vo výške 85,32 EUR, za mesiac január 2017 vo výške 112,80 EUR, za mesiac február 2017 vo výške 118,18 EUR, za mesiac marec 2017 vo výške 118,18 EUR, za mesiac apríl 2017 vo výške 106,36 EUR, za mesiac máj 2017 vo výške 107,90 EUR, za mesiac jún 2017 vo výške 107,43 EUR, za mesiac júl 2017 vo výške 112,55 EUR, za mesiac august 2017 vo výške 100,- EUR, za mesiac september 2017 vo výške 101,30 EUR.
12. Následne po prepustený z uvedeného výkonu podľa správ Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny Revúca, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bol mu v mesiaci november 2017 vyplatený resocializačný príspevok v sume 60,- EUR a následne dňa 04.11.2017 sa opätovne vrátil do výkonu trestu do príslušného ústavu. Pôvodne nebol pracovne zaradený. Podľa jeho účastníckej výpovede bol následne pracovne zaradený asi mesiac, avšak ďalej už pracovne zaradený nebude, nakoľko by mal byť v mesiaci jún 2018 prepustený. Nemá žiaden príjem a nevlastní ani žiaden majetok.
Podľa jeho účastníckej výpovede je voči nemu vedená exekúcia vo výške cca 2.000,- EUR. Okrem mal. H. už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
13. Maloletý H. je v celodennej starostlivosti matky a podľa jej tvrdení je zdravý, pravidelne s ním navštevuje detskú lekárku. Dieťa je kojené, prikrmované dojčenským mliekom Nutrilon.
14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
27. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
28. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval
29. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
30. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
34. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého.
35. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
36. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
37. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
38. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
39. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
40. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
41. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
42. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu, pokiaľ ide o ňou uplatnenú výšku výživného.
43. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého H. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej dobe je v starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti.
44. Pokiaľ ide o výživné na maloletého H., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov.
45. Do rodiny matky je vyplácaný rodičovský príspevok toho času vo výške 213,20 EUR a prídavok na dieťa v sume 23,52 EUR mesačne. Matka uhrádza náklady na bývanie v domácnosti, ktorú toho času obýva v sume 100,- EUR mesačne. Mal. H. je v jej celodennej starostlivosti, kedy podstatne náklady na neho predstavujú predovšetkým výdavky na stravu, kde len nákup Sunaru predstavuje položku 80,- Eur mesačne a tiež náklady na plienky, ktoré sa pohybujú v sume cca 16,- EUR mesačne. Nie nezanedbateľnou položkou sú aj náklady na oblečenie takéhoto dieťaťa, ktoré rastie a je potrebné mu zabezpečovať veci primerané jeho vzrastu.
46. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
47. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
48. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup takéhoto oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka.
49. Otec maloletého toho času je bez príjmu, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody. Tento vykonával aj v čase, kedy sa dieťa narodilo prakticky nepretržite , pričom síce bol pracovne zaradený, avšak jeho príjem bol pohyblivý v rozmedzí od 35,93 EUR (november 2016) do 118,18 EUR (február 2017), pričom v priemere to bolo 100,- EUR mesačne. Nevlastní žiaden majetok.
50. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
51. V konaní nebolo preukázané, že by otec z hľadiska jeho majetkových pomerov vykazoval nejaký zvýšený majetkový štandard. Nepreukázalo sa, že by toho času vlastnil majetok vyššej hodnoty.
52. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec toho času nemá žiaden príjem a tiež , že je obmedzený na osobnej slobode, aby si takýto primeraný príjem mohol prípadne zabezpečiť, zároveň tiež prihliadajúc na to, že nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného na maloletého H. na sumu minimálneho zákonného výživného, ktorá za obdobie od narodenia dieťaťa, t.j. od 03.10.2016 do 30.06.2017 vrátane predstavovala sumu 27,13 EUR mesačne a počnúc od 01.07.2017 predstavuje sumu 27,32 EUR mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
53. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 03.10.2016, t.j. odo dňa narodenia dieťaťa, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.
54. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného, prípadne pred podaním jej návrhu zistil, keďže táto hneď po narodení syna otca informovala o jeho narodení, ten o tom mal vedomosť, avšak následne nemala vedomosť o mieste jeho bydliska, keďže ju neprišiel navštíviť a ani sa jej neozval z výkonu trestu, napriek tomu, že mal vedomosť o tom kde matka aj s dieťaťom býva.
55. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého syna za obdobie od 03.10.2016, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 03.10.2016 do 30.04.2018, a to v celkovej výške 488,49 Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
56. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 27,13 EUR mesačne za mesiace november 2016 až jún 2017 vrátane (t.j. 7 mesiacov x 27,13 EUR), vo výške 27,32 EUR mesačne za mesiace júl 2017 až apríl 2018 vrátane (t.j. 10 mesiacov x 27,32 EUR), a pomernej časti určeného výživného za mesiac október 2016 zodpovedajúcej 29. dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 03.10.2016 do 31.10.2016), čo predstavovalo čiastku 25,38 EUR (t.j. 27,13 EUR /31 dní x 29 dní). Celková suma určeného výživného na maloletú dcéru za uvedené obdobie tak predstavovala čiastku 488,49 Eur (t.j. 27,13 EUR x 7 mesiacov + 27,32 EUR x 10 mesiacov + 25,38 EUR).
57. V konaní nebolo preukázané, že by otec od narodenia dieťaťa, teda za obdobie od 03.10.2016 do dňa rozhodovania súdu, t.j. do 14.05.2018 uhradil na výživu maloletého syna nejakú sumu výživného, preto súd z vyššie určenej sumy zaostalého výživného neodrátal žiadne otcom poskytnuté plnenia.
58. Súd zaviazal otca zaostalé výživné zaplatiť naraz v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na syna a skutočnosť, že otec nepodnikol zásadné kroky k určeniu svojho otcovstva, jednak skutočnosť, že po uplynutí tejto doby otec už bude na slobode a tak bude mať priestor na obstaranie si uvedenej čiastky na zaplatenie tohto dlhu na výživnom.
59. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.04.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac máj 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
60. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
61. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
62. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.