Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Er/1220/2016

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: ČSOB Poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416, so sídlom Vajnorská 100/B, Bratislava, právne zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti povinnému: B. U., C.. XX.XX.XXXX, S. O. P. XXX/XX, H. I., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stacho Chladný, Exekútorsky úrad so sídlom Stráž 223, Zvolen, pod sp. zn. EX 2800/16, o vymoženie uloženej povinnosti 1.840,44 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

II. Súd návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.

odôvodnenie:

1. Oprávnený dňa 06.12.2016 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/91/2016-13, zo dňa 21.03.2016. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal tunajší súd dňa 14.12.2016 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

2. Súdny exekútor postúpil dňa 15.02.2017 tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii. Dňa 17.01.2017 vydal súdny exekútor vo veci upovedomenie o začatí exekúcie. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 24.01.2017, v ktorom bol povinný náležite poučený o možnosti vzniesť proti exekúcii námietky, povinný svoje právo využil a dňa 06.02.2017 doručil súdnemu exekútorovi elektronicky námietky proti exekúcii, ktoré boli v zákonnej lehote doplnené aj v písomnej forme.

3. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

5. Lehota na podanie námietok proti exekúcii je 14-dňová. Lehota začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Táto lehota ja zákonná a nemožno ju predlžovať (okrem výnimky, že

sa povinný spravoval nesprávnym poučením v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ustanovení § 362 Civilného sporového poriadku a § 9a Exekučného poriadku.) ani skracovať. Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť, v posledný deň lehoty. V exekučnom konaní je vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty. Preto nie je možné odpustiť ani zmeškanie lehoty na podanie námietok.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii boli podané v zákonnej lehote.

7. Povinný svoje námietky odôvodnil skutočnosťou, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Oprávnený dňa 02.08.2017 doručil súdu svoje vyjadrenie, v ktorom uvádza, že nesúhlasí s námietkami povinného, podľa ktorých majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko povinný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX pre okres Q. O., obec H. I., k. ú. U., Okresný úrad Q. O. - katastrálny odbor: parcely registra „C“ č. XXX s výmerou XXX m2 a stavby so súpisným číslom XXX v spoluvlastníckom podiele 1/22. Z úradnej činnosti súdneho exekútora je oprávnenému tiež známe, že povinný je zamestnaný v spoločnosti SIMACEK Facility SK, s.r.o. a v MURA TRADE s.r.o., z ktorých poberá príjem. Navyše povinný poberá starobný dôchodok vo výške 293,20 EUR.

9. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Podané námietky smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Konanie o námietkach je teda sporom, v ktorom súd rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

10. Povinný vo svojich námietkach namieta skutočnosť, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) však nie sú dôvodom, pre ktorý by mal súd vyhovieť námietkam proti exekúcii, nakoľko nepriaznivé majetkové pomery povinného nie je možné subsumovať ani pod jeden z taxatívne vymedzených dôvodov, pre ktorý by mohol súd námietkam povinného vyhovieť. Konanie o námietkach je sporom, v ktorom súd rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene. Samotné preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii nemožno vyhovieť. Námietky v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Povinný nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Exekúcia začala a je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a nenastali dôvody uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tunajší súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.

12. Povinný súčasne s námietkami proti exekúcii podal aj návrh na odklad exekúcie. Nakoľko povinný k svojmu návrhu nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, súd ho vyzval aby v lehote 15 dní predložil súdu dôkaz o tom, že bez svojej viny sa prechodne ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho a pre jeho rodinných príslušníkov zvlášť nepriaznivé podmienky. Súčasne ho súd vyzval, aby oznámil, na akú dobu žiada o odklad exekúcie. Povinný predmetnú výzvu súdu prevzal dňa 26.07.2017. Následne povinný žiadal o predlženie termínu splnenia výzvy do 30.08.2017, nakoľko nie je schopný v danom termíne splniť. Napriek tomu, že povinný výzvu súdu prevzal dňa 26.07.2017, dôkazy súdu do dnešného dňa nepredložil.

13. Súdny exekútor spolu s námietkami povinného proti exekúcii a návrhom na odklad exekúcie doručil súdu svoje vyjadrenie, v ktorom uvádza, že povinný je poberateľom dôchodkovej dávky, má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, je podielovým vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. U.. Ďalej v jeho prospech sú vedené 2 sporiace bankové účty a 2 bežné bankové účty. Vzhľadom na uvedené má za to, že povinný disponuje majetkom, z ktorého bude možné (postupne) čo i len čiastočne uspokojiť predmetnú pohľadávku oprávneného.

14. Oprávnený dňa 02.08.2017 oznámil, že nesúhlasí s odkladom exekúcie, nakoľko povinný povolenie odkladu exekúcie vecne neodôvodnil, resp. prednesené dôvody neobstoja, keďže povinný nevysvetlil, aké zvlášť nepriaznivé následky by mohla mať neodkladná exekúcia a navyše, okrem poberania starobného dôchodku je povinný zamestnaný a je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, t. j. má majetok a príjem, ktorý je možné exekvovať, pričom majetok povinného je možné postihnúť bez toho, aby mala exekúcia zvlášť nepriaznivé následky na povinného a príslušníkov jeho rodiny.

15. Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

16. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

17. Podľa ustanovenia § 56 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku, alebo ak bol podaný na neuznanie cudzieho rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ak podanie takéhoto návrhu pripúšťa osobitný predpis.

18. Podľa ustanovenia § 56 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov.

19. Podľa ustanovenia § 56 ods. 10 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.

20. Ochranu povinného v exekučnom konaní zabezpečuje inštitút odkladu exekúcie. Predpokladom toho, aby súd mohol povoliť odklad exekúcie je splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 až 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že odklad exekúcie prichádza do úvahy len v taxatívne vymedzených prípadoch. Návrh na odklad exekúcie môže súd povoliť len na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. V zmysle odseku 1 môže súd povoliť odklad exekúcie z dôvodu nezavineného prechodného postavenia povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny obzvlášť nepriaznivé následky. Súčasne však oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie vážne poškodený. Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Povolenie odkladu exekúcie z takzvaného sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že sa v exekúcii bude môcť po určitom čase pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktorý bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo príslušníkov jeho rodiny spočívajú v ohrození základných životných istôt (prechodné ohrozenie nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie obdobných základných potrieb povinného a jeho rodiny). Dôvodom odkladu exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 2 účinného do 31.03.2017 je skutočnosť, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

21. Súd preskúmal spisový materiál a dospel k záveru, že v predmetnom prípade návrh povinného na odklad exekúcie nie je dôvodný. Povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa bez svojej viny ocitol

prechodne v takom postavení, že by neodkladaná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov ich rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Povinný svoje tvrdenia v návrhu na odklad exekúcie nepreukázal relevantnými dokladmi. Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku návrh na povolenie odkladu exekúcie zamietol, nakoľko skutočnosti uvedené povinným nie je možné považovať za dôvody, ktoré zákon pre odklad exekúcie taxatívne vyžaduje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 Civilného sporového poriadku).

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového poriadku).

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 Civilného sporového poriadku) .

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§ 244 Civilného sporového poriadku).

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (§ 245 Civilného sporového poriadku).

Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 246 Civilného sporového poriadku).