Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63C/15/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľky: M. E., narodenej XX. X. XXXX, bytom U. XX, V., štátnej občianky F., zastúpenej advokátkou: JUDr. Jana Juchová so sídlom Trnavská cesta 60, Bratislava, proti žalovanému: U. R., narodenému XX. X. XXXX, bytom M. O. XX/A, V., štátnemu občanovi F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18. 3. 2022 z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 18. 3. 2022, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby nevstupoval na pracovisko navrhovateľky alebo na iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje navrhovateľka, ďalej, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov, s výnimkou súdnych konaní, konaní pred orgánmi verejnej správy alebo pri vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby a aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami žiadnym spôsobom nekontaktoval navrhovateľku. Súčasne žiadala priznať jej nárok na náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že obaja sú zahraniční Slováci narodení v Srbsku. Navrhovateľka bola so žalovaným vo vzťahu 8,5 roka, poznajú sa od r. 2013. Spočiatku ich vzťah fungoval na diaľku, nakoľko žalovaný sa zdržiaval na Slovensku. Navrhovateľka sa dňa 9. 11. 2019 presťahovala na Slovensko a odvtedy žije a pracuje na Slovensku, kde má aj prechodný pobyt. Navrhovateľka so žalovaným vystriedali viacero nehnuteľností, v ktorých žili v spoločnom nájme. Navrhovateľka pracuje v spoločnosti G. v predajni O.. Žalovaný jazdí na kamióne, zvyčajne je 3 týždne na cestách a potom je 7-10 dní doma. Žalovaný mal už počas vzťahu s navrhovateľkou tendenciu stále ju kontrolovať, keď bol na cestách, volal jej niekedy aj 20-krát za deň, čo ona pociťovala ako obmedzujúce. Dňa 12. 12. 2020 navrhovateľka volala so žalovaným, oznámila mu, že má v práci 4 dni voľna (v tom čase bol na ceste na kamióne), veľmi sa nahneval a nakričal na ňu ako je možné, že má toľko dní voľna práve, keď je on je v práci. O pár minút na to mal veľmi vážnu nehodu na kamióne, kamión zhorel aj s jeho vecami a on mal veľké šťastie, že nehodu prežil. Už v tom čase chcela od neho navrhovateľka odísť, ale keďže po nehode bol takmer rok pracovne neschopný, potreboval pomoc a opateru, navrhovateľka s ním ostávala. Keďže zo strany žalovaného pretrvávali kontroly a psychické nátlaky na navrhovateľku, pričom neskôr zistila, že si žalovaný vypisuje aj s inou ženou, rozhodla sa ho opustiť. Navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti dňa 17. 11. 2021 a aby jej žalovaný v odchode nemohol zabrániť, odsťahovala sa, keď bol v práci. Žalovaný nemá vedomosť, kde navrhovateľka býva. Odvtedy pretrváva neustále prenasledovanie navrhovateľky zo strany žalovaného. Keď si ho navrhovateľka zablokuje na sociálnych sieťach a v telefóne, chodí za ňou do práce, do predajne spoločnosti G. X. O., kde sa na ňu vypytuje kolegov a vyčkáva ju. Navrhovateľka

požiadala žalovaného, aj opakovane, aby ju nechal na pokoji, že sa s ním nechce vidieť, baviť ani byť inak v kontakte. Napriek tomu prenasledovanie a obťažovanie zo strany žalovaného pretrváva. Pokiaľ ide o hovory, tie má navrhovateľka aktuálne zablokované. Navrhovateľka má veľké obavy z toho, že napriek jej snahe o ukončenie akejkoľvek komunikácie, žalovaný neustále chodí za ňou do práce, kde sa na ňu vypytuje, vyčkáva ju. To pretrváva od novembra 2021. Vo februári 2022 bol za ňou v práci, 14. 2, 15. 2, 16. 2, 17. 2. aj 18. 2. 2022 (aspoň o týchto dňoch navrhovateľka má vedomosť). Situácia sa vyhrotila dňa 17. 2. 2022, keď si žalovaný navrhovateľku počkal po práci, dobehol ju na ulici, bolo cca 23.00 hod., pribehol k nej od chrbta, vytrhol jej z ruky mobil s tým, že jej oznámil, že musí skontrolovať s kým si píše. Chcel, aby s ním navrhovateľka išla autom, že ju odvezie na adresu, kde teraz býva s čím ona samozrejme nesúhlasila. Robil na navrhovateľku nátlak, kričal na ňu slovami „ty na pokoji spávať nebudeš“. Navrhovateľka mala z odporcu strach, nakoniec sa jej podarilo ho presvedčiť, aby jej vrátil mobilný telefón a nastúpila na posledný autobus a odišla. Nasledujúci deň, keďže sa obávala, že sa situácia bude opakovať, požiadala o pomoc kolegu, ktorý ju išiel odprevadiť na zastávku. Navrhovateľka mala informáciu, že žalovaný od 22. 2. 2022 bol cca tri týždne na cestách. V tom čase mala v práci kľud, avšak vypisoval jej správy. Od jeho návratu dňa 14. 3. 2022 sa situácia začala opakovať. Žalovaný bol každý deň t.j. 14. 3., 15. 3. aj 16. 3. za navrhovateľkou v práci. Navrhovateľku tam vyčkáva, vypytuje sa na ňu, keď ju zastihne, robí jej výčitky, pričom navrhovateľka má z jeho prítomnosti a správania strach, nevie čo od odporcu môže očakávať. Neberie do úvahy, že navrhovateľka sa s ním odmieta stretávať, baviť a byť v akomkoľvek kontakte. Navrhovateľka v práci často končí o cca 23.00 hod, v tom čase je na ulici aj v autobuse málo ľudí a navrhovateľka sa obáva, že ju odporca na ulici opäť napadne, vytrhne jej mobilný telefón a ona nebude môcť privolať pomoc alebo políciu. Navrhovateľka nechce situáciu riešiť trestnoprávnou cestou, jej jedinou snahou je, aby ju žalovaný prestal prenasledovať, a to či už priamo ale prostriedkami elektronickej komunikácie. Navrhovateľka sa obáva o svoju telesnú aj duševnú integritu, ktoré žalovaný svojím správaním ohrozuje.

3. Nakoľko správanie žalovaného zasahuje do života navrhovateľky, obmedzuje ju a ona má z neho strach, kontaktovala Alianciu žien - cesta späť, ktorá je akreditovaným subjektom v zmysle o obetiach trestných činov v znení neskorších právnych predpisov, poskytuje pomoc a podporu obetiam domáceho násilia. Organizácia navrhovateľke poskytuje sociálne, právne a psychologické poradenstvo. Oproti právam žalovaného však stoja práva obete, v tomto prípade navrhovateľky, ktorá má právo nebyť vystavená násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe. Ide o jej základné ľudské právo, ktoré vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patri najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Navrhovateľka poukázala na to, že hoci pojem násilie nie je upravený v žiadnom platnom právnom predpise, za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Navrhovateľka zároveň uviedla, že sa od 10. 4. 2022 chystá na viac dní domov do Srbska a obáva sa, že obťažovanie zo strany žalovaného bude pretrvávať aj tam. Preto považuje nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jej cestou do Srbska za veľmi dôležité.

4. Ako dôkazy preukazujúce tvrdenia uvádzané v návrhu navrhovateľka predložila: čestné prehlásenie L. B. zo 14. 3. 2022, čestné prehlásenie K.K. Y., G. V., P. U. zo 16. 3. 2022, čestné prehlásenie U.. M. I. zo dňa 17. 3. 2022 a emailovú komunikáciu medzi stranami.

5. Keďže žalovaný je občanom F. E., v tejto veci ide o vec s cudzím prvkom. Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (Belehrad, 20. januára 1964, ) neupravuje v občianskych veciach právomoc súdu ani rozhodné právo. Srbská republika nie je členským štátom Európskej únie. Súd preto pri založení svojej právomoci vychádzal zo o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Tunajší súd si založil právomoc poľa tohto zákona a použil rozhodné právo podľa tohto zákona - slovenský právny poriadok.

6. Podľa („ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

8. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa veta druhá , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

15. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd doručí ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedourčuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

18. Súd sa na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s návrhom a predloženými listinnými dôkazmi.

19. Z čestného prehlásenia L. B. zo dňa 14. 3. 2022, pracujúceho v spoločnosti G., vyplýva, že vo februári 2022 opakovane videl pána U. R., ktorý sa ho osobne vypytoval na kolegyňu - M. E., či je v práci a kedy bude, pričom tvrdil, že je jej manžel.

20. Z čestného prehlásenia K. Y. zo dňa 16. 3. 2022, pracujúcej v spoločnosti G., vyplýva, že si pamätá deň 14. 2., kedy ju v predajni oslovil pán, ktorý sa vypytoval na kolegyňu M. E., chcel o nej získať informácie kedy bude v práci, pričom informácie mu odmietla poskytnúť. Opakovane ho videla na predajni, ako sa snažil kontaktovať kolegyňu dňa 16. 3. 2022.

21. Z čestného prehlásenia G. V., pracujúceho v spoločnosti G., vyplýva, že vo februári 2022 opakovane videl pána U. R., ktorý sa pýtal na kolegyňu M. E.. Dňa 18. 2. 2022 ju išiel odprevadiť na zastávku, nakoľko v ten deň dotyčný vyčkával pred predajňou a ona mala strach ísť sama na zastávku. Dňa 16. 3. 2022 ho videl ako prišiel za ňou do práce a snažil sa dostať do užšieho kontaktu.

22. Z čestného prehlásenia P. U. zo dňa 16. 3. 2022, pracujúcej v spoločnosti G., vyplýva, že niekedy v novembri 2021 ju na predajni oslovil pán - podľa popisu sa domnieva, že išlo o pána U. R., ktorý sa vypytoval na M. E., chcel získať informácie, kedy bude v práci.

23. Z čestného prehlásenia U.. M. I. zo dňa 17. 3. 2022, riaditeľky Aliancie žien - Cesta späť, vyplýva, že M. E. sa obrátila na organizáciu s prosbou o pomoc vo veci prenasledovania partnerom. Organizácia zabezpečuje pre klientku bezplatnú právnu, sociálnu a psychologickú pomoc.

24. Z emailovej komunikácie medzi stranami vyplýva, že osoba vystupujúca ako U. R. (R..O..N.) navrhovateľku kontaktuje, dožaduje sa komunikácie, žiada o odpustenie, uvádza, že ju nevyrušuje na pracovnom mieste, chce sa normálne porozprávať a doriešiť veci.

25. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

26. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.

27. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ustanovenia , h) požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo

- motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana (Števček, M., Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, strana 1098).

28. Podľa (ďalej len SR), nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

29. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia SR upravujúceho základné ľudské právo na nedotknuteľnosť osoby, ktoré pôsobí voči každému (erga omnes) a prislúcha každému človeku z titulu jeho ľudskej existencie a dôstojnosti, je nepochybné, že trvanie nároku navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, nie je potrebné osvedčovať vecnými dôkazmi vo forme listín

osvedčujúcich alebo preukazujúcich dôvodnosť a trvanie jej nároku na ochranu osobnosti, nakoľko ochrana absolútneho práva na nedotknuteľnosť osoby sa garantuje ústavnoprávne vždy a každému z dôvodu neodňateľnosti, nepremlčateľnosti a nezrušiteľnosti tohto základného ľudského práva. Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že právo navrhovateľky, ktorému sa má na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytnúť bezodkladná právna ochrana, s prihliadnutím na osobnostnú povahu subjektívneho práva navrhovateľky nepochybne existuje, čím je splnený základný zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Pokiaľ ide o potrebu bezodkladnej úpravy pomerov - ďalšiu zákonnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, na základe navrhovateľkou uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný ako bývalý partner navrhovateľky nemá žiadne vlastnícke, užívacie alebo iné vecné právo k bytu navrhovateľky, v ktorom navrhovateľka býva, preto nie je dôvod na obmedzenie alebo zamedzenie vstupu žalovaného do domu alebo bytu, v ktorom navrhovateľka býva a táto nemá žiadnu zákonnú povinnosť umožniť mu vstup do nehnuteľnosti. Navyše, sama navrhovateľka uviedla, že žalovaný nemá v súčasnosti vedomosť, kde býva. Netvrdila, že žalovaný by sa bol niekedy násilím dobýjal do jej bytu alebo do bytu v čase, keď spolu bývali. Nie je preto vecne opodstatnený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsahom má byť zákaz vstupu žalovaného do jej bytu, miesta, kde sa zdržiava, nakoľko telesná i psychická integrita navrhovateľky priamo v jej byte sa vzhľadom na doterajšie správanie žalovaného nejaví byť ním ohrozená. Pokiaľ ide o zamedzenie vstupu na pracovisko žalobkyne, čestné prehlásenia kolegov navrhovateľky nesvedčia o tom, že by sa žalovaný neprimeraným spôsobom dožadoval stretnutia s navrhovateľkou v práci, neobsahujú ani skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný slovne napáda navrhovateľku, správa sa agresívne, ani také negatívne okolnosti, ktoré by odôvodňovali bezodkladnú úpravu pomerov.

31. Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. V prípade zákazu vstupu do domu zákon vyžaduje aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa.

32. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť v zmysle neodkladného opatrenia podľa ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Navrhovateľka však neosvedčila ňou tvrdenú skutočnosť, že ju žalovaný na ulici od chrbta napadol a vytrhol jej z rúk mobilné zariadenie, súd nemal osvedčený skutkový stav, čas, kedy k incidentu došlo ani konkrétne okolnosti, ktoré sa podľa tvrdení navrhovateľky mali udiať, preto riadne neosvedčila svoje presvedčenie, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsahom je zákaz priblíženia sa žalovaného na vzdialenosť menšiu ako päťdesiat metrov, je v súčasnosti potrebné a opodstatnené.

33. Podľa názoru súdu nebola na základe predložených dôkazov dostatočne osvedčená ani potreba nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať navrhovateľku podľa , keďže sama žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaného si zablokovala na sociálnych sieťach. V prípade emailovej komunikácie, ktorú predložila navrhovateľka, podľa názoru súdu nejde o taký spôsob obťažovania navrhovateľky, ktorý by bol pravidelný a predovšetkým natoľko intenzívny a stresujúci, aby súd považoval za opodstatnené a primerané takémuto návrhu vyhovieť. Svoje skutkové tvrdenia v tomto smere však nijako nerozviedla, ani nedoložila také dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že ju povinný obťažuje komunikáciou, ktorá by mohla mať za následok ohrozenie jej duševnej alebo telesnej integrity.

34. Z návrhu a dôkazov predložených navrhovateľkou je podľa názoru súdu zrejmé, že navrhovateľka uvádza vo svojom návrhu svoje subjektívne pocity, avšak skutočnosti, ktoré navrhovateľka uvádza, nie sú dôvodmi pre zásah súdu, ale je to následok nedoriešeného vzťahu, resp. vzťahových problémov partnerov, ktorí sa rozišli. Podľa názoru súdu ide skôr o komunikáciu bývalých partnerov, ktorú

nepovažuje za agresívnu, nátlakovú, ani za ohrozujúcu navrhovateľku, a preto nie je dôvod žalovanému zakázať komunikáciu s ňou.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pre úplnosť súd uvádza, že ani samotný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol vykonateľný pre absenciu identifikácie domu, bytu a pracoviska žalobkyne, vo vzťahu ku ktorým mal byť žalovanému uložený zákaz vstupu.

36. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého, cit.: „Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote“, súd uvádza, že takéto skutočnosti z obsahu spisu a ani z návrhu nezistil.

37. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).