Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Csp-327-2017.pdf
PDF · 74.93 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/327/2017
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobcov: 1/ O.. P. Š., E.. XX.X.XXXX, I. M., S. T. XX, 2/ U.. Z. Š., E.. X.XX.XXXX, I. G. XXX, 3/ Z. Š., E.. XX.X.XXXX, I. M., S. T. XX, všetci právne zast. Právny dom - advokáti, s.r.o., Banská Bystrica, Stoličková 4, IČO: 36 857 793, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, v konaní o zaplatenie 4.702,43 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2017 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 4.702,43 € s prísl. ako aj nahradiť trovy konania.
2. Dňa 29.01.2018 doručili žalobcovia súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Svoje podanie odôvodnili tým, že v uvedenej právnej veci podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu so žiadosťou o vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Spišská Nová Ves, ktorou sa žalobcovia domáhali za zomrelú B. Š., E.. XX.XX.XXXX, Y.. XX.XX.XXXX, E. J. I.: S. T. XX, XXX XX M. (ďalej aj ako zomrelá“) zaplatenia dlžnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. Po podaní žaloby bol súdom vydaný platobný rozkaz, ktorý nenadobudol právoplatnosť z dôvodu, že žalovaný voči platobnému rozkazu podal odpor. Dňa 17.01.2018 bolo do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcov doručené uznesenie súdu spolu s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 05.12.2017, aby sa k nemu žalobcovia vyjadrili v lehote 10 dní. V písomnom vyjadrení zo dňa 05.12.2017 žalovaný predovšetkým uvádza, že nakoľko žaloba žalobcov je zaťažená procesným nedostatkom žiada, aby uvedené konanie bolo súdom zastavené. Týmto procesným nedostatkom je nesprávne označenie žalovaného v žalobnom návrhu, v ktorom žalobcovia označili len organizačnú zložku bez označenia zahraničnej právnickej osoby podnikajúcej na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia považujú svoj nárok za dôvodný v celom rozsahu, avšak pre spomínaný procesný nedostatok týmto z dôvodu právnej istoty berú z konania žalobu späť v celom rozsahu s tým, že svoj nárok si uplatnia podaním nového návrhu vo veci, v ktorom žalobcovia označia správne žalovaný subjekt. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týmto žalobcovia vzali žalobu späť v celom rozsahu v súlade s § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“) a za tým účelom žiadali konanie v celom rozsahu podľa § 145 ods. 1 CSP zastaviť bez priznania trov konania žalovanému, a to z dôvodu, že ide o spotrebiteľský spor, ktorý iniciovali žalobcovia na zabezpečenie právnej ochrany po smrti zomrelej a jej sporného spotrebiteľského úverového vzťahu, ktorý žalobcovia naďalej namietajú a považujú za nezákonný, zakladajúci vydanie bezdôvodného obohatenia a to aj pohľadu rozsiahlej judikatúry. Z tohto titulu, na zabezpečenie právnej ochrany zomrelej, sa budú žalobcovia domáhať spravodlivého rozhodnutia podaním novej žaloby. Vzhľadom na tento osobitný zreteľ týmto žalobcovia
žiadali vyššie uvedené konanie zastaviť v celom rozsahu bez priznania trov konania žalovanému, ktorý vymáhal finančné prostriedky voči žalovanej od počiatku sporne a nezákonne, a to na základe údajnej spotrebiteľnej zmluvy zo dňa 29.06.2004, podpísanej zosnulou a za druhú stranu žalovaným, nakoľko na zmluve je odtlačok pečiatky BNP PARIAS PERSONAL FINANCE, hoci v roku 2006, keď sa zmluva mala uzatvoriť žalovaný ešte nebol právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. /uvedená zmluva bola zaslaná žalovaným aj Národnej banke Slovenska a tvorí už prílohu žaloby/. Uvedené skutočnosti sú tak závažného charakteru, pre ktoré žalobcovia budú iniciovať podanie novej žaloby a za tým účelom sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu od žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia zaplatili súdny poplatok, týmto zároveň žiadali, aby bol žalobcom vrátený v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch v platnom znení.
3. K späťvzatiu žaloby zo strany žalobcov sa podaním doručeným súdu dňa 06.04.2018 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s uvedeným tvrdením žalobcov o nepriznaní trov konania žalovanému nesúhlasí čo odôvodňuje tým, že keďže žalobcovia podali späťvzatie návrhu, na základe toho s poukazom na ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku by mal konajúci súd priznať protistrane, teda žalovanému náhradu trov konania. Zavinené zastavenie konania spočíva predovšetkým na procesnom zavinení zastavenia konania, t.j. účastník, ktorý podal návrh na začatie konania označil v žalobe subjekt, ktorý nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda nemá ani spôsobilosť byť stranou v spore a následne po vyjadrení žalovaného sa žalobcovia rozhodli vziať návrh späť.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
6. Podľa § 146 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Keďže zo strany žalobcu došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, súd konanie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil.
8. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.
10. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z toho, že k späťvzatiu návrhu a zastaveniu konania došlo po tom, čo žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný poukázal na procesný nedostatok, ktorým je nesprávne označenie žalovaného v žalobnom návrhu. Súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania stotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení okrem iného poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 6. 2017, sp. zn. 9Co/138/2017, podľa ktorého ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ak dôjde k zastaveniu sporového
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
13. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že k zastaveniu konania došlo zavinením na strane žalobcov, ktorý súdu doručili späťvzatie ako reakciu na podaný odpor žalovaného proti platobnému rozkazu a preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
14. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
15. O prípadnom vrátení súdneho poplatku zo žaloby bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím, ktorým rozhodne v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „zák. č. 71/1992 Zb.“) vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.