Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Csp/3/2017

Potvrdené rozhodnutím 11Co/192/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členiek Mgr. Kataríny Arnouldovej a JUDr. Evy Behranovej, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/ b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. A. X, S., zastúpený Mgr. Evou Bačikovou, advokátkou so sídlom Andreja Žarnova 1, Trnava, o zaplatenie 2.934,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. mája 2018, č.k. 37Csp/3/2017-67, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO 35 910 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpený Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. A. 1, S., zastúpený A.. C. Bačikovou, advokátkou so sídlom Andreja Žarnova 1, Trnava, o zaplatenie 2.934,69 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa svojím návrhom doručeným dňa 12.1.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby mu zaplatil sumu vo výške 2.934,69 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.934,69 € od 21.5.2015 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste Z. A. 1, S.. B. XX.X.XXXX žalovaný informoval žalobcu, že mu nefunguje plynomer - pri kontrole odberného miesta dňa 8.4.2015 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberal zemný plyn meradlom na ktorom bola porušená plomba (o čom bol vyhotovený zápis a montážny list), preto bol plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 212/PL-2015 zo dňa 24.4.2015 znalec Ing. Peter Leška potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca poukázal na znenie § 82, ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike, podľa ktorého neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii; podľa § 15, ods. 6, písm. d) zák.č. 142/2000 Z.z. o metrológii slúži plomba úradného overenia zároveň ako doklad o metrologickom zabezpečení plynomera, pričom jej porušením platnosť úradného overenia zaniká. Overovacia značka umiestnená pri počítadle plynomera (plomba) je zabezpečením ktoré má za cieľ zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu nameraných meradlom. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je v zmysle s § 82, ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu, keď spôsob jej výpočtu za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. Dňa 7.5.2015 žalobca žalovanému vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu určenú podľa vykonávacieho predpisu vo výške 2.934,69 € - Vyúčtovanie škody za odber zemného plynu č. XXXXXXXXXX, splatné dňa 21.5.2015 (prílohou vyúčtovania je výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 6.5.2015). Žalobca si uplatňuje tiež úrok z omeškania podľa § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.934,69 € od 21.5.2015 do zaplatenia.

K návrhu priložil žalobca zápis zo dňa 8.4.2015, znalecký posudok č. 212/PL-2015 vyhotovený dňa 24.4.2015 znalcom Ing. Petrom Leškom, faktúru, výpočet škody zo dňa 17.4.2015 s prílohou.

2.

Okresný súd Trnava vo veci vydal Platobný rozkaz č. 37Csp/3/2017-18 zo dňa 10.5.2017, ktorým návrhu žalobcu vyhovel. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený dňa 14.7.2017 - listom došlým súdu dňa 26.7.2017 (t.j. v zákonnej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu) žalovaný podal -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- odôvodnený odpor v ktorom uviedol že uplatnený nárok v celom rozsahu odmieta, nakoľko žiadnym spôsobom nezasiahol do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomery č. XXXXXXX, zásah do overovacej značky plynomeru jednoznačne nevyplýva zo znaleckého posudku Ing. Petra Leška číslo 212/PL-2015, žalovaný pri vyčíslení škody postupoval v rozpore so zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike, v rozpore s vyhl.č. 449/2012 Z.z. ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobnej neoprávneným odberom, i s vlastným prevádzkovým poriadkom, žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody. Žalovaný na základe Zmluvy o združenej dodávke plynu uzatvorenej s dodávateľom ČEZ Slovensko, s.r.o. odoberal plyn na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX na ul. Pod A. 11X/X, S. - žalobca vykonal montáž plynomeru na odbernom mieste v čase, kedy nehnuteľnosť užíval predchádzajúci majiteľ. Žalovaný uhrádzal odber plynu mesačnými zálohami vo výške 65,00 €; spotreba plynu bola v období od apríla 2013 do apríla 2014 vo výške 781,86 m3, od apríla 2014 do apríla 2015 vo výške 807 m3, od apríla 2015 do apríla 2016 vo výške 859 m3 (obdobie po výmene plynomeru, kedy narástol počet ľudí v domácnosti zo štyroch na šesť osôb). K výmene plynomeru došlo na základe toho, že si žalovaný všimol že plynomer riadne nefunguje čo ihneď oznámil žalobcovi, a požiadal ho o výmenu plynomeru. Uviedol ďalej že žiadnym spôsobom nezasiahol do meradla, toto bolo a je umiestnené na verejne prístupnom mieste, zabezpečené drôteným sitom. Poukázal na skutočnosť že žalobca síce tvrdí, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, no rozsah a formu tohto poškodenia nešpecifikuje, pričom poškodenie nie je zrejmé ani zo znaleckého posudku č. 212/PL2015 Ing. Petra Leška - vzhľadom na namerané spotreby plynu a ich porovnanie s hodnotami spotreby plynu v predchádzajúcich a nasledujúcich obdobiach meradlo podľa žalovaného zaznamenávalo hodnoty spotreby plynu správne. K znaleckému posudku žalovaný uviedol že znalec uvádza, že optickým skúmaním „zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily ... zistil poškodenie hornej platne plomby, ktoré prechádza jej celou hrúbkou ... odtlačok plomby porovnal s kontrolným odtlačkom plombovacích klieští, pričom zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov oboch odtlačkov, na základe čoho predpokladá, že boli vytvorené čeľusťou toho istého nástroja“ - podľa žalovaného však obrázok č. 5 nezachytáva overovaciu značku „09 M43“, teda nejde o overovaciu plombu autorizovanej osoby v zmysle § 9 vyhl.č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole, ale ide o časť podnikovej plomby „PREMA“, ktorú v ďalšej časti posudku znalec neskúmal, a ku ktorej žalobca znalcovi neodovzdal ani kontrolný odtlačok plombovacích klieští. Na základe odpovedí znalca je zrejmé, že na plynomeri sa nachádzali overovacie značky 09 M43 vyhotovené nástrojmi na to určenými, zhodnými s kontrolným odtlačkom, bez známok lepenia, pričom samotné meradlo ani jeho kryt neboli poškodené - poškodenie o ktorom sa znalec vyjadruje ako o poškodení overovacej a zabezpečovacej značky je poškodením podnikovej plomby, ktorá nemá charakter overovacej ani zabezpečovacej značky v zmysle vyhl.č. 210/2000 Z.z.. Podľa žalobcu (na základe záverov znalca) na strane žalovaného došlo k neoprávnenému odberu plynu v zmysle § 82, ods. 1, písm. d) zákona o energetike - v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia je odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn povinný nahradiť dodávateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla, a ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov použije sa spôsob výpočtu ustanovený všeobecne záväznými predpisom. Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, výška škody spôsobená neoprávneným odberom sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky (tiež v zmysle bodu 10 ods. 10.1.2 Prevádzkového poriadku žalobcu ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu). Žalobca sa však domáha škody ktorú neurčil prostredníctvom typového diagramu dodávky, ale postupom podľa § 1, ods. 3 vyhl.č. 449/2012 Z.z. - množstvo neoprávnene odobratého plynu vypočítané týmto spôsobom predstavuje 83.158,924 kWh, množstvo odobratého plynu zistené plynomerom predstavovalo 8.628

kWh, pričom za obdobie predchádzajúce výmene plynomeru bol ročný odber plynu 8.363 kWh, v období nasledujúcom po výmene plynomeru 9.245 kWh (pri zvýšení počtu členov domácnosti o dve osoby). Z uvedeného vyplýva že množstvo údajne neoprávnene odobratého plynu predstavuje takmer desaťnásobok priemernej ročnej spotreby žalovaného. Žalobca si ako súčasť náhrady škody uplatňuje aj náklady zisťovania vo výške 209,57 €, ktoré v zmysle výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu spočívajú v nákladoch na zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 140,00 €, posudku na meradlo 40,00 €, overení plynomeru 9,24 €, a oprava plynomeru 19,57 € - žalobca však nepreukázal vynaloženie nákladov ktoré si uplatňuje ako „náklady zisťovania“ ani dôvodnosť výšky takto údajne vynaložených nákladov, nepreukázal že mu v súvislosti s údajným neoprávneným odberom plynu žalovaným vznikla skutočná škoda, ani poškodenie plynomeru, v dôsledku ktorého by mohla žalobcovi vzniknúť skutočná škoda. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynomeru č. XXXXXXX, teda nepreukázal existenciu skutočnosti - porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s plynomerom, od ktorej odvodzuje nárok na náhradu škody uplatnený žalobným návrhom, ani nepreukázal že na jeho strane došlo ku škode. K odporu priložil žalovaný zmluvu o združenej dodávke plynu... uzavretú medzi ČET Slovensko, s.r.o. ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom, montážny list meradla č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2009, detailný rozpis vyúčtovania k faktúre za obdobie 19.4.2013 - 18.4.2014, detailný rozpis vyúčtovania k faktúre za obdobie 19.4.2014 - 18.4.2015, detailný rozpis vyúčtovania k faktúre za obdobie 19.4.2015 - 18.4.2016, 3 ks fotografií umiestnenia plynomeru. V zmysle § 267, ods. 3 Civilného sporového poriadku súd platobný rozkaz Uznesením č. 37Csp/3/2017-32 zo dňa 1.8.2017 zrušil.

3.

Žalobca sa odporu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 19.10.2017 v ktorom uviedol, že medzi účastníkmi nie je spotrebiteľský vzťah, nakoľko nie je medzi nimi uzatvorená žiadna zmluva, ale iba zákonný zodpovednostný vzťah žalovaného podľa § 82, ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 z. o energetike. Na odbernom mieste u žalovaného bola vykonaná dňa 8.4.2015 kontrola, pri ktorej bol zdemontovaný plynomer za účelom znaleckého posúdenia. Spotreby žalovaného za predchádzajúce obdobia nemajú vplyv na výšku škody, nakoľko bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba na číselníku meradla. Žalobca pritom netvrdí že žalovaný zasiahol do meradla, avšak táto skutočnosť nie je ani vo veci rozhodujúca, pretože ide o objektívnu zodpovednosť. Podľa žalobcu meradlo nebolo verejne prístupné (bolo umiestnené v skrinke na fasáde), a bolo zabezpečené drôteným sitom. Znalec zistil odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily, ďalej zistil poškodenie hornej platne plomby ktoré prechádza jej celou hrúbkou - subjektívne presvedčenie žalovaného že jeho meradlo zaznamenávalo hodnoty správne je irelevantné, s ohľadom na definovanie neoprávneného odberu v zákone o energetike, a na požiadavky na zabezpečenie plynomerov v zákone o metrológií č. 142/2000 Z.z.; znalec skúmal plombu na číselníku „09 M43“, nie „podnikovú plombu PREMA“ (ako uvádza žalovaný). Podľa žalobcu plynomer žalovaného nebol verejne prístupný, preto nebolo možné určiť výšku škody podľa typového diagramu dodávky ale výlučne podľa metodiky vo vyhl.č. 449/2012 Z.z.. Uviedol ďalej že námietka žalovaného o nepreukázaní nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu je účelová, nakoľko a) položka zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 140,76 € je adekvátna a vychádza z času, ktorý strávili na prípade kontrolóri neoprávneného odberu, b) položky overenie plynomera 9,24 € a oprava plynomera 19,57 € sú vyúčtované podľa Cenníka externých služieb SPP - distribúcia, a.s., súvisiacim nákladom sú aj náklady na opravu plynomera (poškodením plomby bolo znehodnotené meradlo a odberateľovi bolo dané buď nové meradlo, čiže celá jeho nadobúdacia hodnota, alebo poškodené meradlo sa musí opraviť), c) položka posudok na meradlo 40,00 € je preukázaná vyúčtovaním znalečného. Znaleckým posudkom preukazuje žalobca že meradlo žalovaného malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (spôsobom uvedeným v posudku), teda jeden z predpokladov zodpovednosti žalovaného, pričom druhým predpokladom je odoberanie plynu takýmto meradlom - pri odbere plynu meradlom s porušenými plombami vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v množstve takto odobratého plynu. Za obdobie neoprávneného odberu plynu žalovaný za spotrebovaný plyn nezaplatil. K vyjadreniu priložil žalobca vyjadrenie Plynárenskej metrológie, s.r.o. zo dňa 13.10.2017, znaleckú doložku k znaleckému posudku, Cenník externých služieb SPP - distribúcia, a.s. účinný od 5.6.2013, vyúčtovanie znalečného zo dňa 24.4.2015.

4.

Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa 23.1.2018 v ktorom uviedol že meradlo je umiestené v oplotení pozemku parc.č. 115/1 k.ú. Smolenice (spolu s meradlami vlastníkov ostatných bytových jednotiek v stavbe č.s. 1253), meradlo je prístupné z verejnej komunikácie - vzhľadom na uvedené je naplnený zákonný predpoklad pre aplikáciu § 82, ods. 4 zákona o energetike v zmysle ktorého ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky (je potrebné posudzovať umiestnenie meradla na verejne prístupnom mieste, nie skutočnosť či je meradlo chránené skrinkou alebo iným spôsobom). Ďalej žalovaný namieta nepreskúmateľnosť a nehodnovernosť znaleckého posudku. Znalec konštatuje, že zistil poškodenie / odstránenie jedného zaisťovacieho prvku (plomby), čo umožnilo demontáž plomby pri použití pomerne malej sily, súčasne uvádza že zistil poškodenie hornej platne plomby, ktoré prechádza celou jej hrúbkou - z fotografie č 5 ale vyplýva že ide o fotografiu podnikovej plomby „PREMA“, nie fotografiu overovacej plomby „09 M43“, ktorá mala byť predmetom znaleckého skúmania (z obrázkov č. 4 a 6 nemožno rozoznať aká plomba je na nich zachytená). Znalec v posudku konštatuje obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť znakov overovacej plomby a kontrolného odtlačku klieští, teda konštatuje že plomba bola pravá, vyhotovená nástrojom na to určeným. Ďalej žalovaný zopakoval že žalobca nepreukázal, že na jeho strane došlo k vzniku skutočnej škody - porušenie plomby na meradle žalovaného možno v zmysle § 82, ods. 1, písm. d) zákona o energetike síce považovať za neoprávnený odber plynu, čo však samo o sebe nepreukazuje a neznamená že na strane žalobcu došlo k vzniku skutočnej škody, a to ani z titulu „náklady zisťovania“; žalobca teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď meradlo žalovaného bolo a je umiestnené na verejne prístupnom mieste, preto nemožno pre určenie výšky škody postupovať v zmysle vyhl.č. 449/2012 Z.z.. K vyjadreniu priložil žalovaný kópiu z mapy pre k.ú. Smolenice, 1 ks fotografie miesta umiestnenia plynomeru, Rozhodnutie SOI zo dňa 7.8.2017.

5.

Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu dňa 26.4.2018 v ktorom (okrem skutočností ktoré zopakoval z predchádzajúcich podaní) uviedol že znalec zistil odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily, a zistil poškodenie hornej platne plomby, ktoré prechádza jej celou hrúbkou. Znalecký posudok považuje žalobca za relevantný dôkaz o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a tým splnenia zákonnej podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušenie zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Porušenie právnej povinnosti, a teda protiprávny úkon, je v prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 82, ods. 1, písm. d) ZoE preukázaný, ak je preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom (poškodenie. pozmenenie, odstránenie plomby, resp. poškodenie akéhokoľvek iného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom), čo bolo preukázané znaleckým posudkom, ak je preukázaný odber plynu prostredníctvom meradla s takto poškodeným zabezpečením, čo nie je sporné; kto plombu porušil / poškodil je irelevantné, pretože sa jedná o zodpovednosť podľa § 82, ods. 1, písm. d) ZoE, ktorá je prísne objektívna bez možnosti liberácie. Pokiaľ k poškodeniu plomby pristúpila aj ďalšia skutočnosť, a to odber plynu prostredníctvom takéhoto meradla, došlo tým k odberu ktorý ZoE označuje ako neoprávnený, a takýmto odberom žalobcovi vznikla, ako prevádzkovateľovi distribučnej siete ktorého zemný plyn odberateľ odobral, škoda - táto spočíva v hodnote neoprávnene odobratého množstva zemného plynu a prípadne v nákladoch, ktoré poškodený musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by poškodenému, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo, nevznikli; škoda spočíva v zmenšení majetkovej sféry žalobcu o hodnotu žalovaným odobratého množstva zemného plynu. Je nepochybné, že plyn v období neoprávneného odberu bol na predmetom odbernom mieste odoberaný, nie je však možné zistiť v akom množstve, lebo sa odoberal plynomerom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - ak nie je k dispozícii platný údaj o spotrebe, nie je možné vyčísliť vzniknutú škodu na základe žiadnych iných objektívnych a spoľahlivých podkladov, preto je naplnený predpoklad aplikácie metodiky náhradného výpočtu škody podľa vyhl.č. 449/2012 Z.z., podľa ktorej žalobca aj škodu vypočítal. Na záver žalobca uviedol že podľa neho plynomer bol umiestnený v skrinke na fasáde, zabezpečený a uzavretý drôteným sitom - meradlo tak nebolo verejné prístupné, preto nebolo možné určiť výšku škody podľa typového diagramu dodávky.

6.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.5.2018 uviedol, že na návrhu v plnom rozsahu trvá, nakoľko na odbernom mieste žalovaného bol zistený neoprávnený odber zemného plynu, čo je zistené aj v znaleckom posudku. Následne bola vystavená faktúra v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z.z., ktorou bola vyčíslená škoda za neoprávnený odber vo výške 2.934,69 €. Čo sa týka poškodenia meradla jedná sa o objektívnu zodpovednosť pri odoberaní plynu poškodeným meradlom. Poukázal na skutočnosť že znalecký posudok vypracoval znalec z odboru kriminológia, mechanoskopia (je preto hodnoverný), znalec doložil znaleckú doložku ktorou garantuje objektívne podanie posudku. Nesúhlasí s postupom výpočtu škody podľa typového diagramu, nakoľko podľa žalobcu meradlo nie je verejne prístupné, pretože zabezpečenie drôtených sitom - pletivom neumožňuje prístup k meradlu z ulice. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.5.2018 uviedla že nárok považuje za nedôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal, že by meradlom bola meraná spotreba neobjektívne. Znalecký posudok považuje za nehodnoverný a nepreskúmateľný, žalobca tiež nepreukázal vznik skutočnej škody tak, ako to predpokladá zákon o energetike v § 82, ods. 2. Ďalej uviedla že nesúhlasí so spôsobom výpočtu škody tak ako ho predložil žalobca, nakoľko žalovaný je odberateľom plynu pre domácnosť, a jeho plynomer je umiestnený tak, že je verejne prístupný (preto žalobca mal postupovať pri výpočte škody s použitím typového diagramu). Kópiu z katastrálnej mapy aj fotodokumentáciou žalovaný preukázal, že meradlo je umiestnené na verejnom mieste, pričom jeho zabezpečenie je možné prekonať z verejne prístupného miesta. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 14.5.2018 na otázky sudcu uviedol že v minulosti nemal žiadny problém s neoprávneným odberom. Za obdobie ktoré je predmetom sporu platil zálohové platby, tieto mu však boli zo strany dodávateľa plynu vrátené (približne 700,00 €). Meradlo je umiestnené tak, že je prístupné z verejnej komunikácie - nejedná sa o meradlo ktoré by bolo umiestnené na pozemku za plotom, je umiestnené pri plote iného pozemku; na priestore kde je meradlo umiestnené je natiahnuté pletivo, pripevnené šróbami.

7.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a jeho právnej zástupkyne, oboznámením sa s návrhom a vyjadreniami strán sporu a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalovaný mal / má uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom (ČEZ Slovensko, s.r.o.), ktorému dodáva plyn ako distribútor žalobca (ktorý so žalovaným nie je v priamom vzťahu), čím je daná aktívna legitimácia žalobcu vo veci (zároveň je zrejmé že sa nemôže medzi žalobcom a žalovaným jednať o spotrebiteľský vzťah). Na odbernom mieste žalovaného Pod Molpírom 1, Smolenice, v období od 19.4.2014 do 16.3.2015 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (takýto odber je podľa § 82 ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber). Pri kontrole meradla dňa 8.4.2015 na odbernom mieste u žalovaného bolo zistené porušenie plomby meradla, toto bolo zdemontované (bola vykonaná fotodokumentácia), a odoslané na expertízu. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška č. 212/PL-2015 zo dňa 24.4.2015 - znalec konštatoval že zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby a poškodenie hornej platne plomby, ktoré prechádza jej celou hrúbkou, ďalej zistil že plomba osadená v kryte číselníka je mechanicky poškodená. Uvedený znalecký posudok spochybnil žalovaný, ním uvádzané dôvody však neboli preukázané, jednalo sa teda iba o názor žalovaného o „nehodnovernosti a nepreskúmateľnosti“ znaleckého posudku (ani jedna zo strán sporu nežiadala / nenavrhla v tomto smere -teda napr. preskúmanie žalobcom predloženého znaleckého posudku, resp. kontrolný znalecký posudok- vykonať dôkaz). Meradlo žalovaného je umiestnené tak, že je situované v oplotení (v murovanom plote) pozemku parc.č. 115/1 k.ú. Smolenice (spolu s meradlami vlastníkov ostatných bytových jednotiek v stavbe č.s. 1253), a je tak (aj podľa doloženej fotodokumentácie a máp z katastra) prístupné z verejnej komunikácie (teda z verejne prístupného miesta), z ktorej je zabezpečené drôteným sitom; nie je pravdou, ako to tvrdil žalobca, že meradlo bolo umiestnené v skrinke na fasáde (domu?). Žalobca vyčíslil z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu škodu vo výške 2.934,69 €, v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorú žalovanému vyfakturoval faktúrou č.

XXXXXXXXXX zo dňa 7.5.2015, splatnou dňa 21.5.2015. Žalovaný uplatnenú škodu nezaplatil ani len čiastočne. Žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, boli mu vrátené aj preddavkové platby ním zaplatené v uvedenom období. Žalobca žiada tiež o priznanie úroku z omeškania zo sumy 2.934,69 € (žalovaná suma) vo výške 5,05% ročne od 21.5.2014 (deň splatnosti faktúry na náhradu škody) do zaplatenia.

8.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 2, písm. c), body 3, 4, 5, 6, 9, 11, 12, 18, 19, 20 a 22 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa rozumie c) v plynárenstve 3. prepravou plynu doprava plynu prepravnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 4. distribúciou plynu doprava plynu distribučnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 5. distribučnou sieťou plynárenské rozvodné zariadenie na časti vymedzeného územia vrátane vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia, okrem plynovodov, ktoré sú súčasťou iných sietí, 6. prepravnou sieťou sieť kompresorových staníc a sieť najmä vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené a slúžia na dopravu plynu na vymedzenom území, okrem ťažobnej siete a zásobníka a vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia, 9. sieťou prepravná sieť, distribučná sieť, zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu, zásobník, zariadenie na poskytovanie podporných služieb a zariadenie potrebné na zabezpečenie prístupu do siete, 11. odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom, 12. dodávkou plynu predaj plynu vrátane ďalšieho predaja, ako aj predaj skvapalneného zemného plynu odberateľom, 18. plynovým zariadením plynárenské zariadenie alebo odberné plynové zariadenie, 19. plynárenským zariadením zariadenie určené na prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladňovanie plynu vrátane zariadenia potrebného na poskytovanie podporných služieb, zariadenia potrebného na zabezpečenie prístupu a prevádzkovania siete vrátane hlavného uzáveru plynu a priamy plynovod, 20. odberným plynovým zariadením zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu, 22. typovým diagramom dodávky plynu náhradná metóda na určenie denných odberov plynu, zúčtovanie odchýlok a na účely náhradného odpočtu u skupín koncových odberateľov plynu, ktorých údaje o odbere plynu nie sú dodávateľovi plynu na dennej báze k dispozícii. Podľa § 3, písm. c), body 4, 5, 9, 10, 11, 12 a 14 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa rozumie c) v plynárenstve 4. prevádzkovateľom prepravnej siete plynárenský podnik oprávnený na prepravu plynu podľa tohto zákona, 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona, 9. užívateľom siete osoba, ktorá plyn dodáva alebo plyn odoberá prostredníctvom siete alebo má s prevádzkovateľom siete zmluvný vzťah, 10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, 11. koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu,

12. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti, 14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.

Podľa § 47, ods. 1 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.

Podľa § 71, ods. 2 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike odberateľ plynu v domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Podľa § 76, ods. 1, ods. 2, ods. 7, a ods. 11 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom. Dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu alebo na základe údajov o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky. Na príslušnom odbernom mieste sa vykoná odčítanie skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz ročne. Vo faktúre sa prehľadne osobitne uvedie suma za regulované dodávky a služby v súlade s rozhodnutím úradu a suma za neregulované dodávky a služby určené dodávateľom. Dodávateľ plynu je povinný v každej faktúre za dodávku plynu uviesť číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete. Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

Podľa § 82, ods. 1, písm. d), ods. 2, ods. 3, a ods. 4 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalovaný mal v rozhodnom období (19.4.2014 až 16.3.2015) uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom (ČEZ Slovensko, s.r.o.), ktorému dodával plyn ako distribútor žalobca - žalobca so žalovaným nie je v priamom vzťahu, teda je zrejmé že sa nemôže medzi stranami sporu jednať o spotrebiteľský vzťah (na čo poukazoval žalovaný). V konaní žalovaný spochybnil aj aktívnu legitimáciu žalobcu, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobca nie je oprávneným na uplatnenie náhrady škody; naopak žalobca súdu dostatočne vysvetlil svoju legitimáciu v konaní tým, že ako distribútor dodáva plyn jednotlivým dodávateľom, ktorí následne na základe ďalšej zmluvy, dodávajú plyn konečnému odberateľovi (v súdenom prípade žalovanému), pričom dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené platným meradlom - ak však meradlo nemalo platné overenie (napr. bola poškodená plomba, ako v súdenom prípade), nejednalo sa o plyn ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi / distribútorovi. Z uvedeného vyplýva, že keď žalobca zistil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda predmetné meradlo nemalo platné overenie, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného. V súvislosti s tým, že v konaní nebolo sporné že žalovaný v rozhodnom období od 19.4.2014 do 16.3.2015 zemný plyn skutočne odoberal, dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu (v konaní bolo preukázané že žalovaný za odobratý plyn nezaplatil, resp. zaplatené zálohové platby mu boli vrátené, plyn teda odoberal bezplatne). Na vymáhanie takto vzniknutej škody potom neexistuje žiadny iný subjekt, ako práve žalobca. Na odbernom mieste žalovaného Z. A. 1, S., v období od XX.X.XXXX do 16.3.2015 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (takýto odber je podľa § 82 ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber). Pri kontrole meradla dňa 8.4.2015 na odbernom mieste u žalovaného bolo zistené porušenie plomby meradla, toto bolo zdemontované (bola vykonaná fotodokumentácia), a odoslané na expertízu. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška č. 212/PL-2015 zo dňa 24.4.2015 - znalec konštatoval že zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby a poškodenie hornej platne plomby, ktoré prechádza jej celou hrúbkou, ďalej zistil že plomba osadená v kryte číselníka je mechanicky poškodená. V tejto súvislosti súd podotýka, že podľa jeho názoru nie je podstatné aký veľký zásah bol do meradla, resp. jeho zabezpečovacieho prvku vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu, alebo či zásah vykonaný do meradla sa jeho funkcie ne/dotkol, nakoľko zákon predpokladá že v prípade akéhokoľvek (!!) porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber. Uvedený znalecký posudok spochybnil žalovaný, ním uvádzané dôvody však neboli preukázané, jednalo sa teda iba o názor žalovaného o nehodnovernosti a nepreskúmateľnosti znaleckého posudku (ani jedna zo strán sporu nežiadala / nenavrhla v tomto smere -teda napr. preskúmanie žalobcom predloženého znaleckého posudku, resp. kontrolný znalecký posudok- vykonať dôkaz). V tejto súvislosti súd konštatuje, že takýto odber (teda meradlom na ktorom je poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba) je podľa § 82, ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber, a zodpovednosť odberateľa plynu (žalovaného) za odber meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má charakter objektívnej zodpovednosti (odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek!); neobstojí teda argumentácia žalovaného, že meradlo plynu meralo / mohlo merať hodnoty odobratého zemného plynu správne, preto podľa žalovaného mal žalobca dokázať aj nefunkčnosť meradla, a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na strane žalovaného vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá je určovaná v zmysle zák.č. 251/2012 Z.z., v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. Úlohou súdu tak bolo rozhodnúť o výške škody, ktorá by sa za splnenia zákonom stanovených predpokladov určila v zmysle vyhlášky MH SR. Žalobca vyčíslil z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu škodu vo výške 2.934,69 €, v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorú žalovanému vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.5.2015, splatnou dňa 21.5.2015; žalovaný škodu nezaplatil ani len čiastočne. Vzhľadom však ku skutočnosti, že meradlo žalovaného je umiestnené tak, že je situované v oplotení (v murovanom plote) pozemku parc.č. 115/1 v k.ú. Smolenice (spolu s meradlami vlastníkov ostatných bytových jednotiek v stavbe č.s. 1253), a je (aj podľa doloženej fotodokumentácie a máp z katastra) bez pochybností prístupné z verejnej komunikácie (teda z verejne

prístupného miesta, pričom je potrebné posudzovať umiestnenie meradla na verejne prístupnom mieste, nie skutočnosť či a akým spôsobom je meradlo chránené!), z ktorej je zabezpečené drôteným sitom (nie je pravdou, ako to tvrdil žalobca, že meradlo bolo umiestnené v skrinke na fasáde domu), v spojení s objektívnym faktom (ktorý nebol medzi stranami sporu rozporný, súd ho preto považoval za preukázaný), že u žalovaného nebol v predchádzajúcom období konštatovaný prípad neoprávneného odberu plynu, mal žalobca zvoliť postup podľa § 82, ods. 4 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike, teda výšku škody mal určiť ako cenu neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky (takémuto návrhu by súd s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovel, nakoľko ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, výška škody spôsobená neoprávneným odberom sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky - postup v zmysle § 82, ods. 4 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike , a tiež podľa bodu 10 ods. 10.1.2 Prevádzkového poriadku žalobcu). Keďže žalobca zotrval (aj po tom ako súd vyslovil svoj predbežný právny názor) na svojom návrhu na priznanie škody podľa vyhlášky MS SR, súd z vlastnej iniciatívy nemohol (a ani nemal schopnosť, ale ani povinnosť) skúmať aká škoda vznikla na strane žalobcu v prípade ak by použil typový diagram - súdu tak potom neostala iná možnosť, ako návrh vcelku zamietnuť, a to aj napriek skutočnosti, že žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, keď mu boli vrátené aj preddavkové platby ním zaplatené v uvedenom období. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda nepreukázanie druhého / ďalšieho neoprávneného odberu plynu na tom istom odbernom mieste (žalovaným), čo je zákonným predpokladom pre určenie výpočtu výšky škody podľa vyhlášky MS SR (teda spôsob ako to spravil žalobca) súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda žalobu zamietol, a to z dôvodu nepreukázania vzniku škody žalobcovi v uplatnenej výške. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju v spore plne úspešnému žalovanému priznal v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.