Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/338/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: V. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. XXXX/XX, XXX XX Q., štátny občan Z. R., zastúpený: Bizoň & Partners, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533 proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.07.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady skutočnej škody peňažnú sumu 3.380.494,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 09.07.2009 do zaplatenia a titulom náhrady ušlého zisku peňažnú sumu 111.139,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 31.12.2004 do zaplatenia, sumu 338.049,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 31.12.2005 do zaplatenia, sumu 338.049,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 31.12.2006 do zaplatenia, sumu 338.049,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 31.12.2007 do zaplatenia, sumu 338.049,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.12.2008 do zaplatenia, sumu 338.049,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.12.2009 do zaplatenia, sumu 338.049,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.12.2010 do zaplatenia, sumu 338.049,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.12.2011 do zaplatenia, sumu 338.049,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 31.12.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 03.08.2004 v postavení kupujúceho uzatvoril s R. Č. v postavení predávajúceho Zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej sa mal žalobca stať výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., oddiel: Sro, vložka číslo: 14129/P, so sídlom Námestie Slobody 98, Vranov nad Topľou, IČO: 36 245 461, ktorej jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti bol do dňa 13.08.2004 zapísaný R. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/X, XXX XX M.. Dňa 05.08.2004 žalobca začal procedúru registrácie tejto skutočnosti na Okresnom súde Prešov v konaní sp. zn. 1Re/516/2004, pričom príslušná zmena bola v obchodnom registri vykonaná ku dňu 13.08.2004. Spoločnosť mala na Vrbovskej ceste č. 169 Piešťanoch zriadenú prevádzku, kde sa nachádzala aj kancelária žalobcu. Spoločnosť v tejto lokalite vlastnila nehnuteľný majetok a zamestnávala cca 50 zamestnancov. Pokojný stav trval do dňa 08.09.2004, kedy žalobcovi bolo zo strany niekoľkých, jemu neznámych osôb fyzicky zabránené vstúpiť do prevádzky spoločnosti. Tieto neznáme osoby mu oznámili, že údajne nový spoločník a konateľ spoločnosti R. Č. mu zakázal vstup

do prevádzky. Neskôr zistil, že dňa 02.09.2004 bol na obchodný register Prešov doručený návrh R. Č. na zápis zmeny údajov spoločnosti v časti zmeny osoby spoločníka a konateľa spoločnosti. Tento návrh bol podložený iba čestných prehlásením R. Č. o tom, že odstúpil od zmluvy o prevode obchodného podielu. Už na druhý deň, dňa 03.09.2004, Okresný súd Prešov v konaní sp. zn. 1Re/587/2004 vyhovel návrhu R. Č. a vykonal zápis zmeny údajov tak, že R. Č. bol formálne zapísaný do obchodného registra ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nemal možnosť podať opravný prostriedok, pretože súd mu ho oficiálne nedoručoval a navyše podľa § 8 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri námietky bolo možné podať len proti nevykonaniu zápisu, nie však proti jeho vykonaniu. R. Č. dňa 06.09.2004 podal návrh na registráciu prevodu nezákonne nadobudnutého obchodného podielu na spriaznené osoby: E.. F. Š. a M. N.. Súčasne R. Č. svojím rozhodnutím zmenil sídlo spoločnosti z pôvodnej adresy Námestie Slobody 98, Vranov nad Topľou na adresu Kalinčiakova 805, Vranov nad Topľou. Po tom, čo žalobca zistil, že došlo k registrácii vyššie opísaných zmien, návrhom zo dňa 17.09.2004 požiadal Okresný súd Prešov o vykonanie zmien a zosúladenie skutočného právneho stavu v spoločnosti s evidenčným stavom spoločnosti. Okresný súd Prešov konajúc prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka dňa 01.10.2004 v konaní sp. zn. 1/Re/655/2004 odmietol vykonať zmeny zapísaných údajov, dôvodiac, že žalobca je neoprávnenou osobou na zápis takejto zmeny. Voči odmietnutiu zápisu zmeny podal žalobca námietky, ktoré boli uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 26.10.2004 zamietnuté. Voči tomuto uzneseniu podal dňa 03.11.2004 odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.03.2005 č. k. 3Cob/8/2005 - 196 odmietnuté. Dňa 14.10.2004 podal na Okresný súd Prešov návrh, ktorým sa mala dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a právnym stavom v spoločnosti. Konanie o dosiahnutie zhody údajov vedené pod sp. zn. 2 Exre 149/04, 2 Exre 17/05 bolo prerušené, voči čomu žalobca podal odvolanie, ktoré Krajský súd v Prešove odmietol a aj voči tomuto uzneseniu iniciované dovolacie konanie Najvyšší súd zastavil. Žalobca zároveň ako poškodená osoba podal trestné oznámenie na R. Č. a spol. Vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Cbs/164/2004 medzi žalobcom a žalovanými R. Č., E.. F. Š. L. M. N. o určenie vlastníckeho práva k obchodnému podielu spoločnosti a určenie neplatnosti právnych úkonov súd určil, že žalobca je výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti a že právne úkony, ktorými R. Č. previedol obchodný podiel v spoločnosti na E.. F. Š. L. M. N., sú neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2009. Vo veci vednej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 22Cbs/6/2005 medzi R. Č. a žalobcom o určenie platnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy o prevode obchodného podielu súd žalobu R. Č. v celom rozsahu zamietol. K jednotlivým predpokladom zodpovednosti za škodu žalobca uviedol nasledovné. Podstatnou skutočnosťou, ktorá má zásadný význam pre posúdenie podanej žaloby, podľa žalobcu je, že rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 03.09.2004 sp. zn. 1Re/587/2004 (ďalej len „sporné registrové rozhodnutie“), je nezákonné. Sporné registrové rozhodnutie nemôže po obsahovej stránke obstáť popri neskôr vydaných, v súčasnosti právoplatných súdnych rozhodnutiach. Podľa právneho stavu platného v čase podania žaloby, jediným a výlučným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti, je žalobca. Právoplatné súdne rozhodnutia vydané v konaní sp. zn. 9Cbs/164/2004 svojimi účinkami zmenili sporné registrové rozhodnutie. Žalobca sa obrátil na Ministerstvo spravodlivosti so sťažnosťou, v ktorej žiadal o prešetrenie postupu Okresného súdu Prešov, ktoré vo vyjadrení zo dňa 28.01.2005 uzavrelo, že Okresný súd Prešov nepostupoval v súlade s § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/2003 Z. z.. Toto vyjadrenie ministerstva pokladal žalobca za priznanie nezákonnosti namietaného rozhodnutia orgánu štátu. K vzniku škody žalobca uviedol, že R. Č. previedol všetok majetok spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o. na iné subjekty. Nehnuteľný majetok patriaci spoločnosti previedol na spoločnosť AXTON DEVELOPMENT, s. r. o. Ďalej sa zameral aj na prevody ostatného hnuteľného majetku spoločnosti (resp. iných majetkových hodnôt), ktorým obohatil tretie subjekty. Celkovú hodnotu majetku dotknutého prevodmi špecifikoval žalobca na sumu 3.380.494,70 Eur, ktorá pozostáva z týchto položiek: budova prevádzkového objektu v hodnote 2.245.186,60 Eur, náhradné diely v hodnote 199.163,51 Eur, stroje a zariadenia autoservisu 6.715,13 Eur, autá a iné vybavenie týkajúce sa servisu 663.878,37 Eur, príjmy od zákazníkov 99.581,75 Eur, zálohové platby dodávateľom 165.969,59 Eur. S ohľadom na doklady, ktoré žalobca v tejto veci dokázal doposiaľ získať a údaje, ktoré bol doposiaľ schopný preveriť, špecifikoval v žalobe rozsah skutočnej škody zatiaľ na sumu 3.380.494,70 Eur. Poznamenal, že táto suma nemusí byť konečná a môže sa (z)meniť s ohľadom na vývoj konania a najmä výsledky vykonaného dokazovania a uviedol, že si vyhradzuje právo po podaní tejto žaloby (z)meniť výšku tejto sumy a navrhol znalecké dokazovanie ohľadom určenia hodnoty majetku spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o.. Žalobou si uplatnil aj náhradu ušlého zisku. Ustálenie jeho výšky je odbornou otázkou pre znalca. Na účely špecifikácie petitu žaloby predbežne určil výšku ušlého zisku na 10 % ročne z hodnoty majetku spoločnosti (3.380.494,70 Eur), čo je 338.049,50 Eur. Ušlý zisk mu začal plynúť dňom 03.09.2004, kedy Okresný súd Prešov vydal

nezákonné rozhodnutie. Ušlý zisk si uplatnil za účtovný rok 2004 (za 120 dní) v pomernej čiastke 111.139,60 Eur. Za obdobie účtovných rokov (2005 až 2012) si uplatnil čiastku v sume 2.704.396,- Eur a rovnako uviedol, že si vyhradzuje právo po podaní tejto žaloby (z)meniť výšku náhrady ušlého zisku. K príčinnej súvislosti uviedol, že skutkové okolnosti opísané v tejto žalobe nasvedčujú, že R. Č. pripravil plán výmazu osoby žalobcu z funkcie jediného konateľa a spoločníka spoločnosti, za účelom postupného scudzenia majetku spoločnosti majetku a že prevod obchodných podielov v spoločnosti bol vopred pripravený a zameraný na jediný cieľ, ktorým bolo poškodenie osoby žalobcu. V danom prípade sú prvky kauzality identifikovateľné v tom, že plán by sa nikdy nemohol po právnej stránke uskutočniť, keby nebolo vydané sporné registrové rozhodnutie. Štát aktívne vytvoril podmienky na dokonanie škodového konania R. Č., čím sa štát dostal do pozície solidárne zaviazaného pôvodcu škody. Štát cez nezákonné rozhodnutie, ktoré nemalo oporu v právnom poriadku, aktívnym konaním vytvoril R. Č. komfortné podmienky, aby mu R. Č. zabránil vo výkone konateľskej funkcie v spoločnosti a v užívaní prospechu prameniaceho z majetkových benefitov spojených s vlastníctvom výlučného obchodného podielu v spoločnosti. Štát vytvoril priestor, aby R. Č. zdanlivo legálnym spôsobom disponoval s majetkovými hodnotami, ktoré v skutočnosti patrili žalobcovi a aby nimi obohacoval iné subjekty. Štát za toto svoje zjavne protiprávne a nezákonné konanie nesie zodpovednosť a povinnosť podrobiť sa náhrade škody, ktorá vznikla ako dôsledok jeho postupu. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu žalobca dňa 11.06.2010 písomne požiadal ministerstvo o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žiadosť bola registrovaná pod č. k. 20061/2010 a je preto splnená hmotnoprávna podmienka, aby súd túto žalobu mohol prejednať vo veci samej.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 18.07.2016, v ktorom žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že v rámci postupu predchádzajúceho podaniu žaloby na súd si žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody žiadosťou o predbežné prerokovanie, doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 11.06.2010. Nakoľko v predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo žiadosť ako nedôvodnú a nárok žalobcu neuspokojilo. Žalobca si predmetnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnil u žalovaného škodu vo výške 3.584.943,- Eur s príslušenstvom, pričom v podanej žalobe si žalobca uplatnil škodu v odlišnej sume a to v celkovej výške 6.196.030,30 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že v časti rozdielu 2.611.087,30 Eur s príslušenstvom nebola požadovaná náhrada škody predbežne prerokovaná v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Zodpovednosť štátu za škodu, upravená v zákone č. 514/2003 Z. z., je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: existencia škody, nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. nesprávnym úradným postupom. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenom. K existencii nezákonného rozhodnutia žalovaný uviedol, že v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je jednou z primárnych podmienok pre vznik nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia skutočnosť, aby napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a zároveň bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V prípade žalobcu nie je naplnená uvedená podmienka ako jedna z trojice kumulatívnych podmienok stanovených pre vznik práva na náhradu škody, nakoľko žalobcom označené rozhodnutie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1Re/587/2004 zo dňa 03.04.2009, ktorým súd vyhovel návrhu R.M. Č. a vykonal zápis zmeny údajov tak, že R. Č. bol zapísaný do obchodného registra ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) nikdy nebolo zrušené ani zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Závery žalovaného vychádzajú z ustálenej judikatúry, tak Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie zo dňa 7. februára 2013, sp. zn. IV. ÚS 74/2013. S argumentáciou žalobcu o tom, že právoplatné súdne rozhodnutia vydané v konaní sp. zn. 9Cbs/164/2004 svojimi účinkami zmenili napadnuté rozhodnutie, sa žalovaný nestotožňuje. A contrario žalobcom napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1Re/587/2004 zo dňa 03.09.2004 bolo vydané v rámci tzv. konania vo veciach obchodného registra, ktoré predstavuje osobitný druh nesporového konania, upravený v § 200a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v súčasnosti v § 278 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok) a v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navyše z listinných

dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca podal ešte dňa 17.09.2004 na Okresný súd Prešov (registrový súd) návrh na vykonanie zmien t. j. zosúladenie skutočného právneho stavu v spoločnosti so zápisom v obchodnom registri, pričom Okresný súd Prešov rozhodnutím zo dňa 01.10.2004 odmietol vykonať zmeny zapísaných údajov. V čase rozhodovania Okresného súdu Prešov dňa 03.09.2004 vychádzal súd z vtedy daného právneho stavu, kedy rozhodnutia v konaní sp. zn. 9Cbs/164/2004 nadobudli právoplatnosť až dňa 31.07.2009. Navyše v konaní sp. zn. 9Cbs/164/2004 nikdy nebola výslovne konštatovaná nezákonnosť žalobcom napadnutého rozhodnutia. Ďalej žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 28.01.2005 (č. 18628/2004-52) nie je možné v žiadnom prípade považovať za rozhodnutie príslušného orgánu v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorým by došlo k zrušeniu resp. zmene žalobcom napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti v konaní sp. zn. 1Re/587/2004 ako aj vyššie uvedenú argumentáciu má žalovaný za to, že v tomto prípade nie je možné žalobcom napadnuté rozhodnutie pokladať za nezákonné rozhodnutie. K existencii majetkovej škody žalovaný uviedol, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej moci. Z obsahu žaloby výslovne vyplýva, že požadovaná náhrada skutočnej škody pozostáva z hnuteľného, nehnuteľného majetku a iných majetkových hodnôt, ktoré R. Č. údajne previedol na tretie subjekty v snahe zbaviť sa majetku spoločnosti. V časti žaloby, v ktorej žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku uvádza skutkové tvrdenia k uplatnenej náhrade skutočnej škody, sú opísané úkony RÓ. Č., ktoré žalobca špecifikoval ako „právne a faktické kroky smerujúce k zbaveniu spoločnosti majetku a k paralyzovaniu jej ďalšej podnikateľskej činnosti“. Žalobca zároveň uvádza, že ako poškodená osoba podal na R. Č. a spol. trestné oznámenie, nie je ale zrejmé, či si žalobca svoj nárok uplatnil práve voči R. Č. žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia resp. žalobou o určenie neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k účelovému zbaveniu sa majetku spoločnosti. Podľa názoru žalovaného je žalobca oprávnený uplatniť si požadovanú náhradu škody žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, prípadne určovacou žalobou a to výlučne voči osobe R. Č. (nakoľko podľa tvrdení žalobcu práve jeho úkonmi malo dôjsť k prevodu majetku spoločnosti vo výške 3.380.494,70 Eur na tretie osoby). Podľa žalovaného je nemysliteľné, aby žalobca požadoval od žalovaného náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby t. j. R. Č., keďže z obsahu samotnej žaloby je zjavné, že k žalobcom špecifikovanému vzniku škody došlo konaním zo strany R. Č. a nie orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Argumentácia žalovaného zároveň reflektuje zásadu, podľa ktorej nikto nemôže založiť povinnosť druhého jednostranne, inak povedané, štát nemôže zodpovedať za škodu, ktorá žalobcovi vznikla ako dôsledok nezákonného konania tretej osoby (t. j. nie ako bezprostredný dôsledok výkonu verejnej moci orgánom verejnej moci). Za súčasného stavu teda nie je možné konštatovať vznik škody (skutočnej škody) ako jedného zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Je pritom potrebné zdôrazniť, že štát nie je univerzálny sukcesor za akúkoľvek vzniknutú škodu a nemôže vstupovať do práv a povinností tretích osôb. Ohľadom ušlého zisku požadovaného žalobcom žalovaný odkázal na existujúcu judikatúru a uviedol, že pri posudzovaní prípadnej výšky ušlého zisku nestačí určenie výšky ušlého zisku nepreskúmateľným a ničím nepodloženým ročným percentuálnym podielom z hodnoty majetku spoločnosti, ale je potrebné reálne preukázať (riadnymi dôkaznými prostriedkami), že v označenom období by poškodený skutočne dosiahol zisk v tejto výške, pričom na tento účel nie je postačujúca abstraktná matematická kalkulácia. Podľa žalovaného sa žalobca v súvislosti s požadovanou náhradou ušlého zisku ocitol v dôkaznej núdzi, čo spoľahlivo verifikuje aj skutočnosť, že žalobca v konaní doposiaľ nepredložil žiadne relevantné listinné alebo iné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať dôvodnosť žalobcom uplatnenej náhrady ušlého zisku vo výške 2.815.535,60 Eur s príslušenstvom. Žalobca teda nepreukázal existenciu majetkovej škody v sume 2.815.535,60 Eur s príslušenstvom titulom ušlého zisku vzniknutej v príčinnej súvislosti s napadnutým rozhodnutím. V situácii, keď samotná skutočná škoda mala byť spôsobená R. Č., je možné nepochybne konštatovať, že akékoľvek ďalšie nároky s tým súvisiace boli rovnako spôsobené osobou R. Č. a nie v dôsledku napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca uviedol, že si vyhradzuje právo meniť výšku uplatnenej majetkovej škody, žalovaný sa vyjadril, že v prípade konania o náhrade škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. je dispozičné oprávnenie žalobcu limitované v tom smere, že poškodený je oprávnený požadovať náhradu škody len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný, pričom v prípade žalobcu to znamená, že je oprávnený požadovať náhradu škody maximálne vo výške 3.584.943,- Eur s príslušenstvom, preto akékoľvek modifikácie žaloby, ktorými by si uplatňoval vyššiu sumu náhrady škody, považuje žalovaný za neprípustné. K existencii príčinnej súvislosti žalovaný uviedol, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný a odkázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Z hľadiska

príčinnej súvislosti v danom prípade je preto významné, či žalobcom napadnuté rozhodnutie bolo podstatnou, rozhodujúcou a hlavnou príčinou toho, že žalobcovi vznikla ním uplatnená škoda. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (akým následkom) a akou skutočnosťou (aká príčina) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada žalobcom v tejto veci požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou žalobcu ako poškodeným a konkrétnym žalobcom označeným nezákonným rozhodnutím sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je teda potrebné posúdiť všeobecné súvislosti vzniku škody a skúmať, ktorá príčina škodu vyvolala. V danom prípade má žalovaný za to, že neexistuje priama príčinná súvislosť medzi žalobcom napadnutým rozhodnutím a spôsobenou škodou. Nie je možné dospieť k záveru, že príčinou toho, že žalobcovi vznikla majetková škoda v uplatnenom rozsahu, bolo vydanie napadnutého rozhodnutia. Ak je v postupnom slede udalostí v rozhodujúcom období riadne posúdená príčina jednotlivých na seba nadväzujúcich javov, je zrejmé, že k hypotetickému vzniku žalobcom uplatnenej majetkovej škody v celkovej výške 6.196.030,30 Eur s príslušenstvom (čo však žalovaný namieta) mohlo dôjsť výlučne v príčinnej súvislosti s konaním R. Č., čo vylučuje existenciu kauzálneho nexusu medzi napadnutým rozhodnutím a škodou. Napokon aj samotný žalobca na viacerých miestach v žalobe zmätočne poukazuje na následky úkonov R. Č., ktoré účelovo smerovali k rozpredaju majetku spoločnosti a prepusteniu jej zamestnancov. Žalovaný zdôraznil, že je absolútne neprijateľné odôvodňovať realizáciu úkonov R. Č. smerujúcich k prevodu majetku spoločnosti na tretie osoby údajným vytvorením „komfortných podmienok“ pre škodové konanie R. Č. zo strany Okresného súdu Prešov a to vydaním rozhodnutia zo dňa 03.09.2004 vo veci sp. zn. 1Re/587/2004. R. Č. bol navyše jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti aj pred dňom 03.09.2004, t. j. pred dňom vydania napadnutého rozhodnutia, preto k údajnému škodovému konaniu mal dostatočný časový priestor aj pred 03.09.2004. Podľa ustálenej judikatúry „príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak daná tam, kde do deja vstúpila iná - od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. apríla 2007, sp. zn. 25 Cdo 915/2005). Vyžaduje sa, aby nezákonné rozhodnutie a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť len také nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non), či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. 6 Cdo 103/2011). K tvrdeniu žalobcu, že aktívnym vytvorením podmienok na dokonanie škodového konania R. Č. sa štát dostal do pozície solidárne zaviazaného pôvodcu škody, žalovaný uviedol, že zo skutkových okolností v prípade žalobcu je zrejmé, že ku vzniku škody (hoci len v hypotetickej rovine) mohlo dôjsť výlučne konaním R. Č. a nie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, preto má žalovaný za to, že v prípade žalobcu tak nie je splnená hneď primárna podmienka pre vznik solidárnej zodpovednosti v zmysle § 438 Občianskeho zákonníka, a to podmienka existencie plurality škodcov t. j. viac spoločne konajúcich subjektov, ktoré zapríčinili vznik škody. Záver žalobcu o údajnej existencii spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti žalovaného a R. Č. za škodu spôsobenú žalobcovi, preto žalovaný považuje za nesprávny a vykonštruovaný. Vzťah medzi štátom zodpovedným podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a medzi R. Č. ako fyzickou osobou zodpovednou podľa Občianskeho zákonníka, rozhodne nemožno považovať za vzťah solidarity dlžníkov. Zodpovednosť štátu nie je možné robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, tak ako to robí samotný žalobca, ktorý bezdôvodne a v rozpore s objektívnym právom delegoval zodpovednosť za škodu na žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím a uplatnenou škodou, keď neuniesol dôkazné bremeno, preto žalovaný považuje žalobu v tejto časti za neopodstatnenú. K uplatnenému úroku z omeškania žalovaný uviedol, že aj tento nepovažuje za opodstatnený. Žalobca nemá právo na zaplatenie úroku z omeškania, pretože v tomto prípade neexistuje žiadny dlh žalovaného voči žalobcovi, ktorý by bol splatný a navyše by existoval už od 31.12.2004. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. S ohľadom

na uvedené je žalovaný toho názoru, že v danej veci nie sú naplnené zákonom požadované podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.09.2016. Vo vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v registrovom konaní, v ktorom je účastníkom konania o vykonanie zápisu údajov, zápisu zmeny údajov alebo výmazu údajov len zapísaná osoba, v danom prípade spoločnosť HERMES TRADE, s. r. o. Žalobca nebol účastníkom predmetného registrového konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 1Re/587/2004. Samotný obsah ustanovenia § 6 zákona o zodpovednosti štátu za škodu nehovorí, že napadnuté rozhodnutie príslušného orgánu, z ktorého poškodený odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, musí byť automaticky zmenený alebo zrušený týmto jedným dotknutým orgánom. V predmetom prípade bolo nezákonné rozhodnutie Okresného súdu Prešov zmenené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave vo veci 9Cbs/164/2004 a Krajským súdom v Bratislave vo veci sp. zn. 22Cbs/6/2005, nakoľko osobitná povaha registrového konania regulovaného zákonom o obchodnom registri nedovoľuje meniť či rušiť nezákonné rozhodnutia registrových súdov podaniami osôb, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať a ktoré by mohli v registrovom konaní podávať riadne či mimoriadne opravné prostriedky. V registrovom konaní je účastníkom konania, s ktorým koná súd jedine navrhovateľ, t. j. zapisovaná spoločnosť. Žalobca tak inicioval súdne konania návrhmi na zosúladenie zapísaných údajov so skutočným stavom. Nakoľko v konaniach vedných pod sp. zn. 22Cbs/6/2005 a sp. zn. 9Cbs/164/2004 bolo právoplatne rozhodnuté, rozhodol Okresný súd Prešov ako registrový súd o zosúladení zápisu údajov so skutočným stavom. Napadnuté rozhodnutie Okresného súdu v Prešove zo dňa 03.09.2004 sp. zn. 1Re/587/2004, ktorým došlo k nezákonnému zápisu osoby R. Č. ako spoločníka a konateľa Spoločnosti bolo rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Cbs 164/04-262 zo dňa 22.01.2008 potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn 1Obo 49/2008 zo dňa 24.06.2009 zmenené tak, že vo veci konajúci súd spätne určil, že od rozhodujúceho dňa bol jediným spoločníkom a konateľom Spoločnosti žalobca a že všetky následné prevody obchodných podielov v tejto spoločnosti z osoby R. Č. na osobu E.. F. Š. a M. N. sú neplatné. Okresný súd Prešov tým, že porušil všetky v tom čase platné všeobecné záväzné právne predpisy regulujúce postup registrových súdov pri vykonávaní zápisu zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri, že ignoroval existujúci právny stav zápisu údajov Spoločnosti v obchodnom registri, že vedome prijal a vybavil návrh R. Č. hoci tento bol osobou, ktorá v tom čase nemala so Spoločnosťou už žiadne právne väzby, že za podklad pre svoje rozhodnutie akceptoval obyčajné Čestné vyhlásenie R. Č., ktorého hodnovernosť nemal akokoľvek overené, konal v rozpore s objektívnym právom a v rozpore s v tom čase platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Týmto nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Prešov došlo k vedomému poškodeniu práva oprávnených záujmov žalobcu a k odňatiu vlastníckeho práva žalobcu vo vzťahu k obchodnej spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením alebo uvedením veci do predošlého stavu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva právna zodpovednosť Okresného súdu Prešov z jeho nezákonne vydaného súdneho rozhodnutia, keď tento svojím svojvoľným a nezákonným rozhodnutím obral žalobcu o jeho majetok, o jeho podnikateľské výnosy plynúce z tohto majetku a tak zničil jeho životné istoty a podnikateľské plány. Okresný súd Prešov ku dňu vykonania napadnutého rozhodnutia, t. j. ku dňu 03.09.2004 zbavil žalobcu nezákonne jeho majetku. Teda je jednoznačné, že Okresný súd Prešov odňal žalobcovi jeho 100 % majetkovú účasť na Spoločnosti, ktorá predstavovala jeho 100 % podiel na čistom obchodnom imaní Spoločnosti. Prvky kauzality v tunajšej veci možno identifikovať v tom, že ak by Okresný súd v Prešove postupoval tak, ako mu ukladal zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a bol by návrh Róberta Číža zo dňa 02.09.2004 odmietol, ostal by žalobca spoločníkom a konateľom Spoločnosti, s ktorej majetkom by nakladal v zmysle zásad uložených ustanovením § 135a Obchodného zákonníka, majetok Spoločnosti by nerozpredal do vlastníctva spriaznených osôb a pokračoval by v prevádzkovaní podnikateľskej činnosti Spoločnosti, ktorá bola spoločnosťou bonitnou s rozsiahlou sieťou obchodných činností. Žalobca inicioval trestné konanie voči osobe R. Č. a uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške najmenej 2.364.684,45 Eur.

5. Právny zástupca žalobcu sa v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 pridržal podanej žaloby a následného písomného vyjadrenia. Dodal, že výklad žalovaného, že v danom prípade sa nemôže jednať o nezákonné rozhodnutie, pretože žiaden orgán vo výroku nezrušil alebo nezmenil predmetné rozhodnutie Okresného súdu Prešov, považuje za formalistický, súd nemá rozhodovať len

podľa doslovného znenia zákona a hľadať v ňom jedno-dve slová v ustanovení zákona, na základe ktorých neposkytne žalobcovi spravodlivosť. Súd má rozhodovať podľa zmyslu a účelu zákona tak, aby jeho rozhodnutie bolo spravodlivé. V danom prípade zmyslom § 5 a 6 predmetného zákona bolo, aby nebol iba žalobca ten, kto v konaní o náhradu škody tvrdí, že súdne rozhodnutie je nezákonné, ale aby žalobca predtým využil možnosti nápravy zákonnou cestou. Toto aj žalobca urobil, jediný dôvod, prečo žalobca nepodával odvolanie alebo dovolanie v registrovom konaní bolo, že toho času účinný procesný predpis takýto postup neupravoval, predmetné rozhodnutie nebolo žalobcovi ani len doručované a nemal možnosť proti nemu podať odvolanie. V danom prípade možnosťou domáhania sa nápravy bolo podať podnet na zosúladenie zapísaného stavu v registri so skutočným a jednotlivé predbežné otázky vyriešiť osobitnými určovacími žalobami, na ktoré ho aj v podstate odkázal Okresný súd Prešov, keď registrové konanie prerušil. Žalobca všetko toto vykonal, následne v roku 2013, teda po deviatich rokoch, sa nápravy domohol a bol zapísaný ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o. Takže aj keď tu absentuje nejaký výrok rozhodnutia o zrušení alebo zmenení predmetného rozhodnutia Okresného súdu Prešov, v skutočnosti k jeho zmeneniu alebo zrušeniu došlo práve tým, že stav v registri sa vrátil naspäť do roku 2004. V súvislosti s príčinnou súvislosťou poukázal na rozhodnutie NS SR spis. zn. 6Cdo/103/2011, na ktoré poukazuje aj samotný žalovaný v časti IV svojho písomného vyjadrenia, podľa ktorého pri príčinnej súvislosti základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia, ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Preto je otázkou, či by ku vzniku škody došlo, ak by Okresný súd Prešov nevykonal zápis na základe návrhu R. Č., ale odmietol by tento zápis vykonať. V takomto prípade by žiadna škoda nevznikla, pretože nakoľko by R. Č. nebol zapísaný ako spoločník a ako konateľ, nemohol by rozhodovať o osude spoločnosti, nemohol by prevádzať majetok, nemohol by prepúšťať zamestnancov, nemohol by zakazovať žalobcovi vstup do priestorov spoločnosti. Zastával názor, že za spôsobenú škodu zodpovedá nielen R. Č., ale aj štát Slovenská republika. Žalobca sa náhrady škody voči R. Č. domáha v adhéznom trestnom konaní, ale má právo domáhať sa náhrady škody aj voči žalovanému. Túto žalobu žalobca považuje za jediný prostriedok, ako by sa náhrady škody mohol domôcť, pretože Okresný súd Prešov kým napravil svoj predchádzajúci nesprávny postup, tak poskytol R. Č. deväť rokov, aby sa zbavil svojho majetku. R. Č. je v súčasnosti nemajetný a žiadnej škody sa od neho domôcť v súčasnosti už nedá.

6. Žalovaný v rámci vyjadrenia sa k prednesu žalobcu podľa § 181 ods. 1 zotrval na svojej procesnej obrane. Zákon č. 514/2003 Z. z. jednoznačne stanovuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú: nezákonné rozhodnutie, vznik škody, príčinná súvislosť. Všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom má za to, že žalobca nepreukázal splnenie predmetných podmienok. Z dikcie ustanovenia § 6 ods. 1 zákona 514/2013 Z. z. explicitne vyplýva, kedy je dané nezákonné rozhodnutie, musí ísť o právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda a ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V prípade žalobcu splnenie tejto podmienky absentuje, nakoľko rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Re/587/2004 zo dňa 03.09.2004 nikdy nebolo zrušené ani zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Aplikácia zákonných ustanovení nemôže byť považovaná za prílišný formalizmus, naopak, zákon o náhrade škody jednoznačne definuje východiská, kedy možno považovať rozhodnutie za nezákonné. Žalovaný ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca sa v rámci konania sp. zn. 9Cbs/164/2004 (určovacej žaloby) domáhal určenia vlastníckeho práva a neplatnosti právnych úkonov voči R. Č., F. Š. a M. N., pričom predmetom tohto konania nikdy nebolo ani nemohlo byť namietané rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 03.09.2004. Navyše žalobca podal ešte dňa 17.09.2004 návrh na vykonanie zmien, t. j. zosúladenie skutočného právneho stavu spoločnosti so zápisom v obchodnom registri, pričom Okresný súd Prešov odmietol vykonať zmeny zapísaných údajov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca námietky, ktoré boli zamietnuté a odvolanie žalobcu bolo Krajským súdom v Prešove odmietnuté. Preto ak žalobca mal za to, že rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 03.09.2004 bolo nezákonné, mohol iniciovať napr. podanie ústavnej sťažnosti, ktorou by mohlo byť rozhodnuté o porušení jeho ústavou garantovaných práv. Toto svoje právo však nevyužil. V súvislosti s uplatňovanou majetkovou škodou, v podobe skutočnej škody, má za to, že žalobca špekulatívne požaduje náhradu škody od štátu, nakoľko aj z obsahu samotnej žaloby je zrejmé, že poukazuje na údajné protiprávne konanie R. Č.. Argumentácia žalovaného pritom reflektuje zásadu, že nikto nemôže založiť povinnosť druhého jednostranne, inak povedané, štát nemôže zodpovedať za škodu, ktorá žalobcovi vznikla ako dôsledok konania tretej osoby. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že položky, ktoré sú subsumované pod skutočnú škodu, nemožno stotožniť s majetkom žalobcu, ale naopak, aspoň z označenia týchto položiek sa žalovanému javí, že išlo o majetok vo vlastníctve spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., ktorá je právnickou osobou s vlastnostnou právnou subjektivitou, preto ak by aj takáto škoda vznikla, čo

však žalovaný namieta, aktívne legitimovaným subjektom na domáhanie sa tejto škody by bola výlučne spoločnosť HERMES TRADE, s. r. o., a nie žalobca. V súvislosti s uplatneným ušlým ziskom zotrval na svojej argumentácii, že výšku ušlého zisku nie je možné založiť na abstraktnej matematickej kalkulácii vychádzajúcej so žalobcom svojvoľne stanovenej premisy, t. j. 10 % podielom z hodnoty majetku spoločnosti. Čo sa týka príčinnej súvislosti, táto podmienka v prípade žalobcu absentuje, nakoľko v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že v súvislosti s namietaným rozhodnutím došlo k vzniku škody a to obzvlášť v situácii, keď samotný žalobca poukazuje na škodové konanie R. Č.. Zároveň zdôraznil, že R. Č. bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o. aj pred 03.09.2004, preto nemožno akceptovať účelovú argumentáciu žalobcu, že práve dňom 03.09.2004 boli vytvorené komfortné podmienky pre jeho konanie, nakoľko ak by R. Č. mal záujem previesť majetok, mal časový priestor aj pred 03.09.2004. V súvislosti s otázkou solidárnej zodpovednosti, žalovaný zotrval na tom, že v tomto prípade nie je možné hovoriť o solidárnej zodpovednosti, nakoľko absentuje primárna podmienka a to existencia plurality škodcov a v tejto súvislosti poukázal na § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uplatnený úrok z omeškania nepovažuje žalovaný za dôvodný odo dňa 31.12.2004, nakoľko zákon č. 514/2003 Z. z. jednoznačne definuje, kedy nastáva omeškanie, pričom žalobca si podal žiadosť u žalovaného dňa 11.06.2010 a žiadosť, ktorou doplnil výšku požadovanej náhrady škody až dňa 14.10.2016, preto nemohlo dôjsť k omeškaniu už dňa 31.12.2004.

7. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobcu k námietke aktívnej legitimácie uviedol, že tu došlo k určitému nedorozumeniu. Žalobca vlastní obchodný podiel spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., to je jeho majetok. Tento majetok mal ku dňu 03.09.2004, kedy došlo k výmazu žalobcu ako spoločníka a konateľa, určitú hodnotu, pričom v súčasnosti je hodnota tohto obchodného podielu 0,- Eur. To žalobca uviedol v bode 34. žaloby. Výška skutočnej škody je teraz rozdiel medzi hodnotou obchodného podielu k 03.09.2004 a súčasnej hodnoty obchodného podielu, ktorá je nulová. Žalobca napríklad v podaní zo dňa 21.06.2016 navrhol pod písmenom e) vykonať znalecké dokazovanie za účelom vyčíslenia hodnoty spoločnosti, teda obchodného podielu. Pokiaľ žalobca následne v bodoch 36. žaloby špecifikoval majetok spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., tak to pre účely vypracovania znaleckého posudku, pretože hodnota spoločnosti sa určuje vzorcom majetok mínus záväzky. Žalobca tým ale rozhodne nemyslel, že by on mal stratiť vlastnícke právo k tomuto špecifikovanému majetku. Má za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa skutočnej škody na obchodnom podiele v jeho vlastníctve. Pokiaľ žalobca ďalej žaluje ušlý zisk, tak žalobca uznáva, že tento zisk vykáže spoločnosť HERMES TRADE, s. r. o., žalobca má ako spoločník nárok na rozdelenie zisku tejto spoločnosti. Je preto toho názoru, že aktíva legitimácia žalobcu je daná.

8. V záverečnom vyjadrení žalovaný zotrval na svojej procesnej obrane, kedy primárne zdôraznil, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko ním tvrdená škoda mohla vzniknúť výlučne spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o. Procesná obrana žalovaného vychádzala aj z obsahového znenia samotnej žaloby, kde žalobca poukazuje v súvislosti s uplatnenou skutočnou škodou, že R. Č. sa zameral na prevody majetku spoločnosti, t. z., že išlo o majetok spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o.. Trval na tom, že nie je možné zamieňať dva samostatné subjekty s vlastnou právnou subjektivitou, a to spoločnosť HERMES TRADE, s. r. o. ako právnickou osobou a žalobcu ako fyzickú osobou, ktorý bol konateľom a spoločníkom spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o..

9. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listiny, a to Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Cbs 164/04-262 zo dňa 22.01.2008, právoplatný dňa 31.07.2009, Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo 49/2008 zo dňa 24.06.2009, právoplatný dňa 31.07.2009, Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/53/2011 zo dňa 24.05.2012, Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 22Cbs/6/2005

- 170 zo dňa 19.01.2006, právoplatný dňa 12.11.2007, Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 88/2006 zo dňa 18.10.2007, právoplatný dňa 12.11.2007, Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 14/2008 zo dňa 28.01.2010, Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 21 Ncb/39/2010 - 423 zo dňa 25.01.2011, vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti zo dňa zo dňa 28.01.2005, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 11.06.2010, Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 03.08.2004, Rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 12.07.2004, čestné vyhlásenie zo dňa 02.09.2004, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 13.10.2016, Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 13.04.2017.

10. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, prednesom právneho zástupcu žalobcu a prednesom žalovaného, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, Potvrdením o

vykonaní zápisu sp. zn. 1Re/587/2004 zo dňa 02.09.2004 z pripojeného registrového spisu spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

11. Z aktuálneho Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra obchodnej spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., so sídlom Farská 31, 949 01 Nitra, IČO: 36 245 461, oddiel Sro, Vložka číslo: 14129/P súd zistil, že jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti je žalobca.

12. Z pripojeného registrového spisu spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., konkrétne z Potvrdenia o vykonaní zápisu súd zistil, že Okresný súd Prešov na základe návrhu na zápis so spisovou značkou: 1/Re/587/2004 zo dňa 02.09.2004 navrhovateľom: HERMES TRADE, s. r. o. a ktorý sa týka zapísanej osoby HERMES TRADE, s. r. o., podľa § 8 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. dňa 03.09.2004 vykonal zápis navrhovaných údajov s obsahom, že sa vymazáva štatutárny orgán: konateľ V. U. Z., skončenie funkcie dňa 02.09.2004 a zapisuje sa R. Č., vznik funkcie dňa 02.09.2004, vymazáva sa spoločník V. U. Z. a zapisuje sa R. Č..

13. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 11.06.2010, doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 11.06.2010, žalobca označený ako poškodený požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. v uplatnenej výške 3.584.943,- Eur.

14. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 13.10.2016, doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 13.10.2016, žalobca označený ako poškodený požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. v uplatnenej výške 2.815.535,60 Eur.

15. Z Oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 13.04.2017 súd zistil, že Ministerstvo spravodlivosti žiadosť žalobcu predbežne prerokovalo v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z, pričom žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko nebolo v tejto veci preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci a sťažnosť tak bola posúdená ako nedôvodná.

16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

21. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

24. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

26. Podľa § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

27. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu, že žalobca je subjektom bez aktívnej vecnej legitimácie, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, za ktoré označil rozhodnutie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1Re/587/2004 zo dňa 03.09.2004, ktorým súd vyhovel návrhu R. Č. na zápis zmeny údajov spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., IČO: 36 245 461, v časti zmeny osoby spoločníka a konateľa spoločnosti a vykonal zápis zmeny údajov tak, že R. Č. bol zapísaný do obchodného registra ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti. Podanou žalobou si žalobca uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody v podobe skutočnej škody výške 3.380.494,70 Eur s príslušenstvom a nárok na náhradu majetkovej škody v podobe ušlého zisku vo výške 2.815.535,60 Eur s príslušenstvom, t. j. majetkovú škodu v celkovej výške 6.196.030,30 Eur s príslušenstvom. Žalobou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu skutočnej škody ako aj náhradu ušlého zisku, a to všetko aj s príslušenstvom - úrokmi z omeškania.

29. Žalobca v žalobe označil celkovú hodnotu majetku spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o. dotknutého uskutočnenými prevodmi R. Č. po vydaní sporného registrového rozhodnutia a špecifikoval jednotlivé majetkové hodnoty tejto spoločnosti spolu s ich finančným ohodnotením, ktorých sa prevody dotkli, v celkovej sume 3.380.494,70 Eur. V časti náhrady ušlého zisku žalobca uviedol, že ušlý zisk začal žalobcovi plynúť dňom 03.09.2004, kedy Okresný súdu Prešov vydal uvedené nezákonné rozhodnutie. V žalobe žalobca dôvodil, že R. Č. pripravil plán výmazu žalobcu z funkcie jediného konateľa a spoločníka spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., za účelom postupného scudzenia majetku spoločnosti, teda spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o..

30. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď poukázal na skutočnosť, že položky, ktoré sú subsumované pod skutočnú škodu, nemožno stotožniť s majetkom žalobcu, ale naopak, z označenia týchto položiek sa javí, že išlo o majetok vo vlastníctve spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., ktorá je právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou, preto ak by aj škoda vznikla, aktívne legitimovaným subjektom na domáhanie sa tejto škody by bola výlučne spoločnosť HERMES TRADE, s. r. o., a nie žalobca.

31. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

32. Vychádzajúc z obsahu žaloby, žalobca si v konaní uplatňoval nárok na náhradu škody spôsobenej spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o. nezákonným rozhodnutím štátu. Tento nárok je tak potrebné právne posúdiť ako nárok vyplývajúci zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pričom žalobca si uplatnil jednak nárok na náhradu škody a jednak nárok na náhradu ušlého zisku.

33. Podľa dikcie ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Aplikáciou citovaného ustanovenia by tak aktívna vecná legitimáciu žalobcu v spore (že je nositeľom ním uplatneného práva) mala vyplývať práve z tohto ustanovenia. Je zrejmé, že tento zákonný predpoklad nie je u žalobcu splnený. Žalobca v konaní dôvodil, že ním tvrdená škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1Re/587/2004. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, podľa ktorého má právo na náhradu škody účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v konaní sp. zn. 1Re/587/2004, týmto účastníkom nemôže byť žalobca, keďže tento nebol účastníkom predmetného registrového konania o zápis zmeny údajov zapísaných v obchodnom registri. Podľa zákonnej úpravy ustanovenej zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri ako aj tvrdenia samotného žalobcu, v registrovom konaní je účastníkom konania zapisovaná spoločnosť a žalobca účastníkom sporného registrového konania nebol. Preto ak by aj žalobcom tvrdená škoda vôbec vznikla, vznikla by spoločnosti, ktorej sa zápis zmeny údajov týkal, teda spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., a nie žalobcovi. Pokiaľ teda žalobca nebol účastníkom konania, v rámci ktorého bolo vydané sporné rozhodnutie, nemá právo na náhradu prípadnej škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

34. Súd vyhodnotil námietku žalovaného ako opodstatnenú, keď dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Ako už bolo uvedené, žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu, keď uplatnená škoda mala byť spôsobená v prípade skutočnej škody spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o. a ohľadom ušlého zisku žalobca uviedol, že zisk ušiel žalobcovi, logicky však aj ušlý zisk sa má týkať spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o.. V intenciách citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. aplikovaného súdom v danom prípade, má súd za to, že ak škoda mala byť spôsobená spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o. ako právnickej osobe, aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie predmetnej žaloby by bola táto spoločnosť, t. j. spoločnosť HERMES TRADE, s. r. o. a nie žalobca ako fyzická osoba (napriek tomu, že je spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti). Žaloba bola podaná žalobcom ako fyzickou osobou, rovnako tak žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal žalobca označený v predmetnej žiadosti ako poškodený, t. j. žalobu nepodala spoločnosť HERMES TRADE, s. r. o. v zastúpení žalobcom ako jej konateľom. Vecná legitimácia účastníka je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či je žalobca nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti. Ide teda o to, či uplatnený nárok si podľa hmotného práva mohol uplatniť práve žalobca a či v žalobe označil pasívne legitimovaný subjekt, ktorý je podľa hmotného práva nositeľom povinnosti, o ktorú v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby. Ak má žalobca za to, že bol, resp. je fyzickou osobou, ktorej bola spôsobená škoda, má právo sa domáhať jej náhrady či už v trestnom konaní alebo v civilnom sporovom konaní voči osobám, ktorých právne úkony spôsobili, že mu vznikla škoda, prípadne sa domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom podania ústavnej sťažnosti, ktorú môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (sťažovateľ), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody. Napokon, žalobca sa podľa svojho tvrdenia domáha náhrady škody voči R. Č. v trestnom konaní, kde si, citujúc žalobcu, uplatnil nárok na náhradu škody vo výške najmenej 2.364.684,45 Eur. Je pozoruhodné, že voči štátu si v prejednávanej veci uplatnil nárok na náhradu škody vo výške až 6.196.030,30 Eur s príslušenstvom. V súdenej veci žalobca podal žalobu ako fyzická osoba, s tým, že škoda bola spôsobená právnickej osobe, spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o. (žalobca v žalobe tvrdil, že R. Č. sa nezákonne zmocnil spoločnosti, začal uskutočňovať právne a faktické kroky smerujúce k zbaveniu spoločnosti majetku a paralyzovaniu jej ďalšej podnikateľskej činnosti, prepustil zamestnancov a previedol všetok majetok na iné subjekty a v čase podania žaloby bola spoločnosť HERMES TRADE, s. r. o. bezcenná schránková firma), preto súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom tvrdeného práva na určité plnenie voči

označenému žalovanému. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.

35. Vzhľadom na záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd sa ďalej nezaoberal vecnou opodstatnenosťou žaloby v jej merite, neskúmal splnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu ani nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, ktoré by vzhľadom na záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie boli nadbytočné, ale žalobu bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.