Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-400-2017.pdf
PDF · 101.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/400/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598 , zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo proti žalovanému: M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. K. XXX, o zaplatenie príslušenstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06. júna 2017, č. k. 6Csp/58/2016-53 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal . V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu trovy mediačného konania vo výške 205,99 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy: 800 euro od 18. 12. 2012 do 10. 4. 2013 v sume 79,25 eur, 619 eur od 11. 4. 2013 zo 7. 5. 2013 v sume 14,11 eur, 468 eur od 8. 5. 2013 zo 4. 6. 2014 v sume 160,84 eur, 317 eur od 5. 6. 2014 do 3. 7. 2014 v sume 7,78 eur, 166 eur od 4. 7. 2014 do 5. 8. 2014 v sume 4,66 eur, 15 eur od 6. 8. 2014 do 3. 9. 2014 v sume 0,37 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy: 848,12 eur od 16. 3. 2014 zo 4. 6. 2014 v sume 14,87 eura, 697,12 eur od 5. 6. 2014 do 3. 7. 2014 v sume 4,28 eur, 546,12 eur od 4. 7. 2014 do 5. 8. 2014 v sume 3,83 eur, 395,12 eur od 6. 8. 2014 do 3. 9. 2014 v sume 2,42 eur, 244,12 eur od 4. 9. 2014 do 3. 10. 2014 v sume 1,55 eur, 93,12 eur od 4. 10. 2014 do 5. 11. 2014 v sume 0,65 eur a náhradu trov konania. V žalobe tvrdil , že na základe zmluvy o úvere číslo 302002988 zo dňa 18. 12. 2012 uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanej zmluvy žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 800 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 559 eur za podmienok dohodnutých v zmluve, a to v 9 mesačných splátkach po 151 eur, počnúc dňom 5. 2. 2013. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2 tretiny poplatku predstavuje náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Vzhľadom nato, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 28 eur. Žalovaný sa zaviazal aj na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 312 eur v prípade porušenia svojich zmluvných povinnosti. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 332 eur. Ďalej tvrdil, že žalobca a žalovaný sa zaviazali pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov, pričom sa
dohodli využiť na odstránenie ich sporu vzniknutého zo vzájomného právneho vzťahu mediáciu. Zároveň sa dohodli, že žalovaný ako dlžník je povinný uhradiť žalobcovi ako veriteľovi všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práva v mediačnom konaní. V zmysle predpisov mediačného konania žalovaný mediáciu zmaril, o čom rozhodol mediátor ustanovený vo veci vedenej pred mediačnú centrom, zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.. K urovnaniu sporu medzi žalobcom a žalovaným mediačný konaním nedošlo, žalobca však vynaložil sumu 225,87 eur.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 18.12.2012 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 30302002988, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 800 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom 559 eur, spolu vo výške 1.359 eur v 9 mesačných splátkach po 151 eur počnúc dňom 5.2.2013. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 295,9 %. V zmluve je žalovaný označený svojim menom, priezviskom, číslom občianskeho preukazu, rodným číslom a adresou trvalého bydliska. Podľa bodu 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podľa bodu 5 poslednej vety Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.
3. Z listiny - Návrh na začatie mediačného konania zo dňa 10.9.2014 súd zistil, že žalobca doručil dňa 10.9.2014 Mediačnému centru spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. návrh na začatie mediačného konania proti žalovanému a to z titulu jeho dlhu zo Zmluvy o úvere č. 30302003224 zo dňa 9.4.2013, na základe ktorej mal žalobca žalovanému poskytnúť úver vo výške 350 eur, ktorý mal žalovaný splácať spolu s poplatkom 346 eur, spolu 696 eur v 12 splátkach po 58 eur, s tým, že žalovaný uhradil len 56 eur. Žalobca v záujme predísť sporovému konaniu uplatnil v mediačnom konaní čiastku 898,53 eur, ktorá pozostáva z úveru a príslušného poplatku vo výške 696 eur, a trov mediačného konania 202,53 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 71,39 eur a sumy 59,75 eur ako poplatku za mediačné konanie.
4. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ust. § 51, § 52 ods. 1 , 2 , 3 , 4 Občianskeho zákonníka , § 1 ods. 2 , § 2 písm. d/ , § 9 ods. 1 , 2 písm. f/ , i/ , § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov .
5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah z nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Nejedná sa o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, hoci táto je podľa názvu zmluvy tak označená, nakoľko tejto zmluve chýba dohoda o úrokoch, ktorá je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy sa žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi, spotrebiteľský úver, peňažné prostriedky vo výške 800 eur a žalovaný sa tieto zaviazal splácať spolu s poplatkom 559 eur v pravidelných mesačných splátkach po 151 eur. Pretože žalovaný nevystupoval pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, jedná sa aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch.
6. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o nároku žalobcu na zaplatenie trov mediačného konania a príslušenstva z uzatvorenej zmluvy pozostávajúceho z vyčísleného zmluvného úroku 32 % a z vyčísleného úroku z omeškania 8 % ročne.
7. Pretože uzatvorená zmluva svojim charakterom spadá pod zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, súd pristúpil ku skúmaniu, či uzatvorená zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 cit. zákona, a či je zmluva vyhotovená v písomnej forme podľa § 9 ods. 1 cit. zákona.
Po preskúmaní súd zistil, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), teda dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i), teda úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, z ktorého dôvodu sa táto zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Pokiaľ ide o prvú náležitosť, zmluva obsahuje iba začiatok splácania splátok a to deň 5.2.2013, neobsahuje však termín konečnej splatnosti ani dobu trvania zmluvy. Neobsahuje ani žiadne ustanovenie o úrokoch a preto sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia úroku 32 %, pričom považuje za dohodu o úrokoch bod 10 Všeobecných obchodných podmienok, s uvedeným súd nesúhlasí. Pokiaľ je v bode 10 uvedené, že tretina fixného poplatku predstavuje úrok, z uvedeného nevyplýva dohoda strán o úroku 32 % z poskytnutých peňažných prostriedkov. Naviac takéto ustanovenie o úrokoch by nespĺňalo požiadavku písomnej formy na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 cit. zákona, pretože pokiaľ zmluva musí byť vyhotovená v písomnej forme, písomná forma platí aj pre jej podstatné náležitosti. K uvedenému súd poukazuje aj na názor Ústavného súdu Českej republiky, ktorý v náleze sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, uviedol, že náležitosti so závažnými dôsledkami pre spotrebiteľa nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis). Na základe uvedeného súd potom žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného zmluvného úroku 32 % ako nedôvodnú zamietol.
8. Okrem zmluvného úroku si žalobca uplatnil aj náhradu trov mediačného konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s riešením sporu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o úvere, ktoré po výzve súdu preukazoval predložením listiny Návrh na začatie mediačného konania zo dňa 10.9.2014. Súd takúto náhradu nepriznal z dôvodu, že žalobca ju žiadnym spôsobom nepreukázal. Pokiaľ predložil danú listinu, z tejto je zrejmé, že sa netýka predmetnej zmluvy, teda zmluvy v súvislosti s ktorou žalobca uplatňuje svoje práva v tomto konaní , ale z údajnej zmluvy o úvere č. 302003224 zo dňa 9.4.2013, predmetom ktorej malo byť poskytnutie úveru vo výške 350 eur. Takúto zmluvu však žalobca v konaní nepredložil ani nepreukázal jej existenciu a nepredložil ani dôkaz o tom, že by skutočne mediačné konanie prebiehalo, z ktorého dôvodu náklady mediačného konania nie je možné preskúmať.
9. V konečnom dôsledku súd konštatuje, že žaloba nebola dôvodná ani čo do ďalšieho nároku žalobcu a to úroku z omeškania 8% ročne vyčísleného na sumu 27,6 eur. Žalobca tento v žalobe vyčísloval z rôznych súm a od a do rôznych dátumov, avšak tento úrok z omeškania nedoložil žiadnym listinným dôkazom. Pokiaľ si teda žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy: 848,12 eur od 16. 3. 2014 zo 4. 6. 2014 v sume 14,87 eura, 697,12 eur od 5. 6. 2014 do 3. 7. 2014 v sume 4,28 eur, 546,12 eur od 4. 7. 2014 do 5. 8. 2014 v sume 3,83 eur, 395,12 eur od 6. 8. 2014 do 3. 9. 2014 v sume 2,42 eur, 244,12 eur od 4. 9. 2014 do 3. 10. 2014 v sume 1,55 eur, 93,12 eur od 4. 10. 2014 do 5. 11. 2014 v sume 0,65 eur, jeho povinnosťou je nielen tvrdenie takéhoto nároku, ale aj jeho preukázanie, keďže na ňom leží dôkazné bremeno a v zmysle § 132 ods. 3 CSP je jeho povinnosťou k žalobe pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa. Zo žaloby ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva, z akého dôvodu si žalobca uplatňuje úrok z omeškania z uvádzaných súm a od uvádzaných dátumov, a preto je jeho nárok v tomto smere nepreskúmateľný, pričom už na prvý pohľad sa javí nedôvodný aj hneď prvý nárok, ktorým žalobca požaduje úrok z omeškania zo sumy 848,12 eur, teda zo sumy vyššej ako bola suma poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom ako súd uzavrel, táto zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Žalobca teda neuviedol v žalobe ani nepreukázal listinným dôkazom, kedy a koľko žalovaný titulom úveru žalobcovi uhradil, pričom v žalobe uviedol len, že žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 332 eur. Pre priznanie úroku z omeškania by však bolo nevyhnutné poznať presne dátumy jednotlivých úhrad žalovaného, inak je nárok žalobcu nepreskúmateľný.
10. Proti tomuto rozsudku , výroku I., podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie . Dôvodil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / § 365 ods. 1 písm. b/ CSP/, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / § 365 ods. 1 písm. d/ CSP , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / § 365 ods. 1 písm. f/ CSP/ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 365 ods. 1 písm. h/ CSP/. Zmluva o úvere zo dňa 18.12.2012 bola uzavretá v zmysle VPPÚ - zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Poukázal na súdnu prax ohľadne sporov zo zabezpečenia
záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy, z ktorej je nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu strán riadi Obchodným zákonníkom /§ 261 ods. 3 písm. d//. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne osobitným spôsobom neupravuje a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahov aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Ďalej poukázal na to, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016, C-42/15. Na prednej strane spornej zmluvy je uvedené, že dlžník sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady. Zmluva i VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera a teda dlžník vyjadril jednoznačne svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere , keď dlžník je povinný zaplatiť popri istine úroky, bez uvedenia ich výšky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
11. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.
12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
13. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že zmluva úvere zo dňa 18.12.2012 neobsahovala dobu trvania podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 120/2010 Z. z. v o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a termín konečnej splatnosti podľa § 9 ods. 2 písm. i/ vyššie citovaného zákona a podľa § 9 ods. 2 písm. i/ úrokovú sadzbu . Preto poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasne súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi náhradu trov mediačného konania , nakoľko žalobca tieto trovy nepreukázal . V konečnom dôsledku nebola žaloba dôvodná ani v časti úroku z omeškania 8% ročne vyčísleného na sumu 27,6,- eur , keď v zmysle ust. § 132 ods. 3 CSP neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil listinné dôkazy preukazujúce, z akého dôvodu si žalobca nárok uplatňuje. Nárok žalobcu je nepreskúmateľný.
14. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že medzi stranami uzavretá zmluva o úvere zo dňa 18.12.2012 je zmluvou spotrebiteľskou, správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a správne potom preskúmal, či predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa tohto zákona. Predmetom konania je spotrebiteľský spor - poskytnutie peňažného úveru, kde súd z úradnej povinnosti musí použiť normy spotrebiteľského práva, ako aj ostatné právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a to bez ohľadu na to, či sa jedná napríklad o tzv. absolútny obchod a podobne. Normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a iným normám. Súd má ex offo podľa slovenského a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa zabezpečiť jeho ochranu aj v rámci súdneho konania. Toto je aj v súlade s judikatúrou EÚ a aj súdov Slovenskej republiky (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn ÚS 402/2013-10 z 19.6.2013).
16. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2012 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a/ až y/. Ide obligatórne náležitosti.
17. Z uvedeného potom vyplýva, že v zmluve o úvere nie je uvedená doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru a úroková sadzba. Odvolací súd tieto podstatné náležitosti nezistil ani vo Všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru . Obligatórne náležitosti musia byť dohodnutý priamo v úverovej zmluve tak, aby bol spotrebiteľ preukázateľne informovaný o tom, k akému dátumu je povinný uhrádzať splátky, s čím sú spojené ďalšie významné právne dôsledky (omeškanie dlžníka a s tým spojená možnosť veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania, prípadne zmluvnú pokutu a pod.), pri existencii relevantného údaja o termíne konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Odvolací súd konštatuje, že je výslovne v nesúlade s princípom ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predložil žalovanému ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ nemal v zmluve presne určený termín konečnej splatnosti úveru a namiesto toho bol ešte zaťažený jeho výpočtom, pričom vzhľadom na uvedené ujednanie pre spotrebiteľa .
18. Názor súdu prvej inštancie, že absencia týchto náležitostí spôsobuje, že zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov / § 11 ods. 1 písm. a/ je preto správny.
19. Žalobca si podľa bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach . Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahrňujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
20. K tomuto odvolací súd uvádza, že Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť len bližšiemu vysvetleniu, konkretizácii náležitostí uvedených priamo v zmluve, ako aj k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Výška úroku musí byť dohodnutý priamo v úverovej zmluve.
21. Záver súdu prvej inštancie v časti uplatnených trov mediačného konanie, ktoré vznikli v súvislosti s riešením sporu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o úvere, keď žalobca tieto nepreukázal, je správny. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca nepredložil doklad preukazujúci uplatnené trovy mediačného konania , či mediačné konanie prebehlo.
22. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8 % ročne, v tomto smere súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalobca uplatnený nárok nepreukázal. Úrok je príjem plynúci z kapitálu, je základnou formou výnosu z kapitálu. Je to cena za získanie peňazí niekoho druhého /vyjadrená absolútnym číslom/.
23. Účelom právnej úpravy (§ 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru /absolútnych číslach/ a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to pod sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené.
24. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti sú neopodstatnené.
25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o výroku I. ako aj súvisiacom výroku II. o trovách konania je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
26. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).