Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5Csp/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: Q. B., N.. XX.XX.XXXX, B. C. W. D., B. XX, B. P. N. F.: XXX XX W. X - D., V. XXX/X, Č. T., v spore o zaplatenie sumy 2.239,21 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie ohľadne zaplatenia sumy 321,03 eura s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 21.12.2017 až do jej zaplatenia zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 25.01.2018 elektronicky (eŽaloby) sa pôvodný žalobca (M. Ú. A., P..B..; B. N.: M., P..B.., B. B. M. A., V. N. X, J.: XXXXXXXX) prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.239,21 eura s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 21.12.2017 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Odôvodnil ju tým, že je bankou v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoB“). Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 06.08.2013 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty M., P..B.. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900,- eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30,- eur. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 ZoB banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely toho zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.01.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk (uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 36/2004 Z. z.) viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku

bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie žalobca vystavil k 14.12.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.239,21 eura. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 2.239,21 eura. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2017, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.12.2017. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.12.2017 do zaplatenia.

3. Uznesením z 18.04.2018 č. k. 5Csp/4/2018-76, právoplatným 03.05.2018, súd na návrh terajšieho a pôvodného žalobcu z 03.04.2018 pripustil vstup terajšieho žalobcu na miesto pôvodného žalobcu, ktorý na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ku dňu 21.02.2018 postúpil žalovanú pohľadávku spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na terajšieho žalobcu.

4. Podaním z 10.05.2018, doručeným súdu 11.05.2018, zobral terajší žalobca prostredníctvom svojho zástupcu žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 321,03 eura (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. Navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 1.918,18 eura, úroku z omeškania vo výške 8 % p. a. zo sumy 1.918,18 eura od 21.12.2017 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný svoj dlh z titulu nesplateného úveru doposiaľ neuhradil. Ďalej v ňom uviedol, že žalovaný dňa 20.08.2012 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel (ďalej len „žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných M. Ú. A., P..B.. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti (ďalej len „OP“), prijatím a schválením Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel zo strany banky došlo k uzatvoreniu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty M., P..B.. Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená 28.08.2012, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s OP. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900,- eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 30,- eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 04.09.2013 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) OP právny predchodca žalobcu listom zo dňa 11.02.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. V posudzovanej veci bol žalovanému poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver, pre ktorý je typické to, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Podporne odkazuje na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 pod sp. zn. 6Co/95/2010. S uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 6 zákona

č. 258/2001 Z. z. (ďalej len „ZSÚ“). RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. V predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou boli aj OP, sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle ZSÚ a jeho prílohy č. 2 o výške ročnej úrokovej sadzby 22,80 % označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 900,- eur a výške štandardnej mesačnej splátky 30,- eur bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený formou mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty M., P.. B.. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka M., P.. B.., pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu zo dňa 07.02.2018 § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 670,- eur, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovaného v časti kreditných transakcií s popisom transakcie „Úhrada“. Uplatnená suma 2.239,21 eura predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením a pozostáva z: istiny 886,30 eura, poplatkov 112,81 eura, štandardného úroku 1.031,88 eura, sankčného úroku 208,22 eura. Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba používaná na výpočet výšky úrokov z omeškania stanovených podľa vykonávacieho predpisu, o ktorú sa zvyšuje štandardná úroková sadzba a predstavuje úrok z omeškania, ktorý sa stanovuje v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a ňou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti. Všetky uplatnené poplatky boli účtované v zmysle platného Cenníka. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v Cenníku, zverejnená na internetovej stránke banky alebo inak oznámená v lehotách v súlade so Zmluvou a platnými právnymi predpismi, ktorá bola v zmysle Zmluvy a Cenníka vo výške 22,80 % ročne. V zmysle OP: „V prípade, že klient do Dňa splatnosti neuhradí Povinnú splátku, Banka má právo: a) úročiť pohľadávku po lehote splatnosti denne aj Sankčnou úrokovou sadzbou, b) účtovať administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky v súlade s platným Cenníkom, c) neumožniť autorizáciu nových Transakcií na všetkých Kartových účtoch.“

5. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 14.05.2018 v neprítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu 11.05.2018, v ktorom vyjadril súhlas s rozhodnutím bez jeho prítomnosti a tiež aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na uvedené pojednávanie napriek riadne vykázanému doručeniu (predvolanie mu bolo doručené 03.05.2018) nedostavil bez akéhokoľvek ospravedlnenia a vo veci ostal do rozhodnutia súdu nečinným, od momentu, kedy mu bola doručená žaloba s prílohami a výzvou podľa § 167 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na vyjadrenie sa k nej, k čomu došlo 19.03.2018.

6. Súd konanie ohľadne zaplatenia sumy 321,03 eura s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 21.12.2017 až do jej zaplatenia, v ktorej časti zobral žalobca žalobu ešte pred začatím pojednávania späť (predstavujúca čo do istiny súčet vyčíslenej výšky poplatkov 112,81 eura a sankčného úroku 208,22 eura), zastavil, postupujúc pritom podľa § 145 ods. 1, 2 CSP.

7. Vo zvyšnej časti na základe vykonaného dokazovania žalobu zamietol. Žalovaná istina po čiastočnom späťvzatí žaloby predstavovala sumu 1.918,18 eura, ktorá podľa žalobcu má pozostávať z nesplatenej istiny úveru 886,30 eura a vyčísleného štandardného úroku 1.031,88 eura.

8. Podľa žalujúcou stranou doložených listín bola medzi bankou (M., P..B..) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na základe žiadosti žalovaného o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel, predstavujúcej vyplnený formulár M., v ktorom pri podpise žalovaného je dátum 20.08.2012, ale zrejme mal byť správne dátum podpisu žalovaného 20.08.2013 aj s ohľadom na čas podpisu tohto dokumentu bankou, k čomu došlo 28.08.2013), za ktorú banku na základe plnej moci konal Consumer Finance Holding, a.s., a ktorým ju akceptoval, k uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty M., P..B.. (Zmluva). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanému a vydanie kreditnej karty podľa príslušných ustanovení dojednaných v Zmluve a OP s dohodnutým úverovým rámcom 600,- eur a štandardnou mesačnou splátkou 20,- eur - časť II. žiadosti, resp. Zmluvy. V časti V. - v jej závere je uvedené, že prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty M., P..B.. vydávanej v spolupráci s CFH. OP, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. V časti V, pod bodom 9 je uvedené: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s a) OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, b) Cenníkom, ktorý je prílohou tejto žiadosti, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou

úrokovou sadzbou a spôsobom ich určenia, c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“

9. Na základe žiadosti žalovaného z 18.03.2014 došlo k navýšeniu úverového rámca na sumu 900,- eur pri výške štandardnej mesačnej splátky 30,- eur.

10. V časti VI. Zmluvy s názvom „Rozhodcovská doložka“ je miesto na vyznačenie jednej z dvoch možností, a to buď, že klient súhlasí alebo nesúhlasí s riešením sporov prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu. Žiadna z týchto možností v Zmluve vyznačená nie je.

11. V časti VII. Zmluvy s názvom „Úverové poistenie (poistenie schopnosti splácať)“ je taktiež miesto na vyznačenie dvoch možností, a to, že klient buď prijíma komplexný súbor poistenia B (neplatí pre podnikateľov), alebo že „odmieta poistenie“. V tomto prípade zmluvný formulár predpokladá, že ak „klient“ ani jednu z týchto možností nevyznačí, automaticky podpisom Zmluvy vyjadruje súhlas s uzatvorením v jeho prospech poistenia schopnosti splácať úverové splátky v zmysle A (Základného súboru poistenia podľa Rámcovej zmluvy o poistení č. M. s poistným 1,92 % zo schválenej štandardnej splátky úveru na dané poistenie pre dané poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti. V Zmluve v tejto časti tiež nie je vyznačená žiadna voľba. V kontexte aj s predchádzajúcim bodom VI., kde existovala možnosť voľby len medzi vyznačenými dvoma možnosťami (bez reálnej možnosti inej - „tretej cesty“, akú predpokladá časť VII.) možno konštatovať s ohľadom na nevyplnenie žiadnej z možností, že žalovaný s vysokou pravdepodobnosťou ani nevedel, že podpisom Zmluvy automaticky má prijať v Zmluve definovaný „Základný súbor poistenia A“, ak v danom bode výslovne nevyznačí inú možnosť. Naviac takto veriteľom formulovaný návrh fakticky núti spotrebiteľa, ktorý nie je nad obvyklú mieru obozretný a ktorý si prakticky všetko pred podpisom zmluvy neprečíta, dojednať dané poistenie, resp. takéto poistenie je mu veriteľom nanútené, čo z pohľadu súdu napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky, hoci zo zmluvy výslovne nevyplýva, že by poistenie malo byť nevyhnutným predpokladom poskytnutia úveru za v zmluve uvedených podmienok. Dospieť k jednoznačnému záveru o vôli spotrebiteľa dojednať poistenie by bolo možné za predpokladu, že text zmluvy by pre prípad, že spotrebiteľ má mať záujem o nejaký typ poistenia ponúkaný mu dodávateľom, aby si zvolený typ poistenia výslovne v zmluve vyznačil, pričom ak by tak neurobil, tak by žiadne poistenie (ak by toto nemalo byť podmienkou poskytnutia úveru) uzatvorením úverovej zmluvy dojednané nebolo.

12. Žalovaný prvýkrát začal čerpať úverový rámec 14.09.2013 (suma 350,- eur) a k poslednému čerpaniu došlo 23.09.2014 vo výške 2,98 eura. Celkovo za uvedené obdobie žalovaný čerpal sumu 1.315,81 eura. Žalovaný celkovo splatil 645,81 eura, pričom posledná úhrada z jeho strany prebehla dňa 17.09.2014 (v sume 30,- eur). Rozdiel medzi celkovo žalovaným čerpanou výškou úveru a splatenou sumou predstavuje 645,81 eura (1.315,81 mínus 670).

13. Z predložených výpisov z pôžičkovej karty vyplýva, že po poslednom čerpaní úveru - 23.09.2014 a poslednej splátke úveru 17.09.2014 banka žalovanému opakovane účtovala už len poplatky za správu kartového účtu (0,65 eura), poplatok za úverové rizikové poistenie typu A (0,58 eura), štandardné úroky, sankčné úroky, ďalej „náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti (najprv po 24,90 eura a 25.01.2015 - 33,19 eura). Poslednou položkou sú štandardné úroky s dátumom transakcie a zúčtovania 30.11.2017 vo výške 37,38 eura.

14. V danom prípade predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) a ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktorých nedostatok je sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ), v danej Zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) pokiaľ ide o termíny splatnosti jednotlivých splátok včítane prvej splátky. Túto povinnosť (náležitosť zmluvy), ktorá musí byť daná už v čase jej uzatvorenia, nemôže nahrádzať to, že o splatnosti splátok mal byť žalovaný informovaný následne v jednotlivých mesačných výpisoch žalujúcou stranou v Zmluve prezentovaný „indikatívny výpočet RPMN“ nezohľadňuje to, že žalovanému bolo postupom banky nanútené poistenie a v takom prípade tento výpočet mal zohľadňovať v rámci nákladov spotrebiteľa aj výšku poistného. Za uvedenej situácie potom súd konštatuje, že úver poskytnutý bankou na základe

Zmluvy treba považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. V takomto prípade mal potom žalovaný povinnosť vrátiť len to, čo od veriteľa skutočne obdržal, čo by v danom prípade predstavovalo pod bodom 12. konštatovaný rozdiel medzi celkovo žalovaným čerpanou výškou úveru a ním doposiaľ splatenou sumu, t.j. 645,81 eura. Okrem toho priamo v Zmluve a ani v OP nie je uvedená výška úrokovej sadzby (akurát ohľadne jej výšky je v OP odkaz na Cenník banky), ktorý ani súdu predložený nebol a ak aj táto mala byť variabilná, nie je zrejmé, prečo jej aktuálna výška v čase uzatvorenia Zmluvy nebola uvedená priamo v Zmluve.

15. Podľa časti V. bodu 34. OP (písaných veľmi drobným písmom a z toho dôvodu voľným okom bez pomôcok nečitateľných alebo len veľmi ťažko čitateľných), v prípade, že klient do Dňa splatnosti neuhradí Povinnú splátku, Banka má právo: (a) úročiť pohľadávku po lehote splatnosti denne aj Sankčnou úrokovou sadzbou, (b) účtovať administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky v súlade s platným Cenníkom, (c) neumožniť autorizáciu nových Transakcií na všetkých Kartových účtoch Klienta do najbližšej úhrady Povinnej splátky na Kartový účet s Povinnou splátkou v omeškaní.

16. Podľa časti V. bodu 35. uvedených OP, ak Klient nezrealizuje úhradu Povinnej splátky, Správca ho vyzve na jej vyrovnanie. V prípade ak Banka eviduje voči Klientovi pohľadávku po lehote splatnosti, ktorú Klient neuhradil ani v zmysle výzvy, má právo dočasne alebo natrvalo obmedziť realizáciu Transakcií Držiteľa karty na všetkých Kartových účtoch vedených na meno Klienta. Ak Klient napriek výzve nezaplatí Povinnú splátku v stanovenej lehote, Banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: (a) vyhlásiť Dlžný zostatok za okamžite splatný, (b) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť Karty, (c) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, (d) vymáhať pohľadávku súdnou cestou, pričom Banka má právo vymáhať od Klienta všetky náklady spojené s uplatnením a vymáhaním pohľadávky, (g) postúpiť pohľadávku tretej osobe.

17. Podľa čl. X bod 65 OP (Zánik zmluvy o vydaní a používaní karty) Banka je oprávnená od Zmluvy odstúpiť. Dôvodom na odstúpenie od Zmluvy je porušenie Zmluvy zo strany Klienta, resp. iný objektívny dôvod, o ktorom Banka Klienta informuje v oznámení o odstúpení. Oznámenie o odstúpení od Zmluvy zašle Banka písomne doporučenou listovou zásielkou alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné Klientovi. Odstúpenie od Zmluvy nadobúda účinnosť dňom jeho doručenia Klientovi.

18. Z doručených výpisov z pôžičkovej karty Triangel vyplýva, že aj pred poslednou úhradou splátky žalovaným boli žalovanému účtované sankčné úroky (napr. už aj 31.10.2013, 30.11.2013, atď.), ďalej mu boli účtované „náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti“ dňa 25.04.2014 vo výške po 24,90 eura, z čoho vyplýva, že žalovaný mal byť opakovane v omeškaní s úhradou svojich záväzkov a napriek tomu veriteľ nevyužil oprávnenie podľa ustanovení OP citovaných pod bodmi 16. a 17., umožňujúce mu ukončiť daný zmluvný vzťah a zosplatniť celý dlžný zostatok, a to ani v rozumnom čase po tom, ako už žalovaný prestal úplne splácať svoje záväzky. Zmienené omeškania žalovaného s plnením záväzkov, ktorých existenciu veriteľ indikoval účtovanými úrokmi z omeškania (sankčnými úrokmi) a tiež aj účtovaním vyššie uvádzaných poplatkov za náklady vymáhania, znamená, že v súvislosti so vznikom omeškania žalovaného začala ohľadne nesplatených omeškaných záväzkov plynúť premlčacia doba.

19. S účinnosťou od 01.05.2014 s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení zákona č. 102/2014 Z. z., ktoré má charakter procesnej normy aplikovateľnej od jej účinnosti vo všetkých konaniach, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv, prislúcha súdu povinnosť pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať aj na premlčanie žalovaného nároku uplatneného voči spotrebiteľovi. Súd bol teda povinný v danej veci ex offo zaoberať sa aj otázkou premlčania žalobou uplatneného nároku. Dané ustanovenie napriek argumentu žalobcu v jeho vyjadrení z 10.05.2018 poukazujúceho na rozhodnutie ÚS SR zo 07.02.2018, bolo ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku naďalej platným a účinným ustanovením, ktoré súd musel pri svojom rozhodnutí aplikovať.

20. Otázku premlčania nároku z predmetnej ÚZ ako zmluvy spotrebiteľskej je potrebné posudzovať podľa OZ, ako to vyplýva z početnej judikatúry súdov vyššieho stupňa (napr. závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudkoch č. k. 11Co/573/2014-118 z 26.01.2015, č. k. 10Co/474/2014-94 z 27.11.2014, č. k. 5Co/627/2014-140 z 18.11.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 23.11.2011 sp. zn. 17 Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, rozhodnutie NS SR z 25.01.2011 sp. zn. 5 MCdo 20/2009...).

Na zmluvy uzavreté podľa ZoSÚ, pod ktorý spadá predmetná ZoP, sa subsidiárne vzťahuje OZ. V spotrebiteľských zmluvách ide o vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom, ktorý daný úver prijíma na spotrebu, ktorý je regulovaný osobitnou právnou úpravou - predovšetkým ZoSÚ a ustanoveniami OZ. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu občianskoprávnu a nie podnikateľské právo. Aplikácia nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský vzťah vrátane premlčania, by poukazom na § 54 ods. 1 znamenala zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Preto súd ohľadne premlčania a dĺžky premlčacej doby aplikoval ust. § 101 OZ, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Keďže žalobca (pôvodný žalobca ako veriteľ) podal žalobu až dňa 25.01.2018, ktorým dňom s poukazom na § 112 došlo k zastaveniu (spočívaniu) premlčacej doby, ide podľa názoru súdu o premlčaný nárok, uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby (§ 101 . Ak by veriteľ využil svoje oprávnenie zosplatniť úver už v súvislosti s neuhradením tzv. štandardnej splátky, poprípade povinnej splátky s ohľadom na to, že celkové čerpanie po zaúčtovaní úrokov a poplatkov prekročilo výšku schváleného úverového rámca už ku koncu mesiaca september 2014, v ktorom žalovaný uhradil poslednú splátku, pričom v ďalších mesiacoch dochádzalo už len k nárastu dlhu účtovaním rôznych úrokov, poistného a rôznych poplatkov, teda, ak by aj postupca v upomienke, ktorú už mohol dať žalovanému najneskôr v mesiaci september 2014, poskytol žalovanému hoc aj nadštandardne dlhú lehotu na vyrovnanie v trvaní napr. jedného mesiaca, v takom prípade už najneskôr v priebehu mesiaca november 2014 by si už mohol uplatniť voči žalovanému celú svoju pohľadávku či už v dôsledku zosplatnenia celého dlhu vyhlásením jeho okamžitej splatnosti, ak by ešte predtým nevyužil ďalšiu možnosť podľa OP, a to možnosť odstúpenia od zmluvy v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným, na ktoré možnosti veriteľa oprávňovali práve ním formulované OP a dôsledky jeho nečinnosti pokiaľ ide o včasnosť uplatnenia si svojich nárokov, musia zaťažovať (postihovať) veriteľa. Od konca mesiaca november 2014 do podania žaloby už uplynula všeobecná trojročná premlčacia lehota podľa § 101 OZ.

22. Preto súd z vyššie uvádzaných dôvodov žalobu v časti nedotknutej jej čiastočným späťvzatím zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorému by s poukazom na § 256 ods. 1 a § 256 ods. 1 prináležal nárok na plnú náhradu prípadne vzniknutých trov v súvislosti s týmto sporom, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by mu v súvislosti s týmto sporom vznikli nejaké trovy (žalovaný zostal v priebehu sporu nečinným).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .