Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1184-1997.pdf
PDF · 76.62 KB
Case nature
Subarea
1Er/1184/1997
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Ing. Mgr. Šperka, LL.M, F. Švantnerova 4, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty PIVOVAR GEMER, spol. s r.o., „v likvidácii" „v konkurze", so sídlom Cukrovarská 67/1, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 31 565 719, proti povinnému: U. R., B.. XX. XX. XXXX, O. X. XXX XX X., Š. C. U., na vymoženie pohľadávky vo výške 1 985,66 Eur (59 820,00 Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 688/1997, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1) Oprávnený podal dňa 03. 06. 1997 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1 985,66 Eur (59 820,00 Sk) s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XRob/XXXX/XXXX Z. J. XX. XX. XXXX.
2) Poverením č. 5601 * 001217 zo dňa 23. 06. 1997 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 688/1997.
3) Dňa 02. 07. 2015 súdny exekútor súdu predložil podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor uviedol, že vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného s tým, že nebol zistený žiadny majetok povinného, ktorý by podliehal exekúcii v zmysle Exekučného poriadku.
4) Podľa § 235 ods. 2 zákona 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
5) Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§44).
6) Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7) Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9) Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
10) Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11) Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
12) Súd z predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 688/1997 mal za preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku, a bola zistená neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii podľa Exekučného poriadku. Súdny exekútor zisťoval majetok povinného lustráciou bankových účtov, motorových vozidiel a nehnuteľností vo vlastníctve povinného. Šetrením súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, ani finančné prostriedky, z ktorých by mohla byť uspokojená pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie podľa ustanovení § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
13) Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, ktorú preukázal súdny exekútor, a to že povinný v súčasnosti nedisponuje takým exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného, je dostatočným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.
14) Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
15) Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval aj o trovách exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy spolu vo výške 86,08 Eur vrátane DPH.
16) Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku rešpektujú zásadu platnú v civilnom sporovom procese, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.
17) Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (podľa § 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie ani pri náležitej opatrnosti, nakoľko exekučné konanie sa začalo v roku
1997 a k zastaveniu exekúcie došlo až v roku 2017. Novelizácia Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 32/2002 Z. z., síce zaviedla do ustanovení § 203 Exekučného poriadku druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre predmetnú exekúciu nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie sa začalo pred 1. februárom 2002 a v danom prípade je nutné postupovať podľa úpravy účinnej do 31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom poriadku nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie (čo vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/340/2011).
18) Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone funkcie (čo vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne napr. z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, ako aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústava“) je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok (podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12 zo dňa 01. 08. 2008).
19) Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že mu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka alebo iné označenie a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu (a) - h)), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné podať odvolanie.