Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/668/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovaným: 1/ U. N., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, 2/ B. N., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 412,50 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 356,73 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 356,73 € od 8.12.2012 do 12.4.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 356,73 € od 22.9.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 65,36 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 13.11.2015 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal právneho predchodcu žalovaných v rade 1/ a 2/ - Mateja Horvátha (nar. 2.5.1944, zomr. 12.4.2016) zaplatiť mu sumu 412,50 € spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 412,50 € od 8.12.2012 do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že s dlžníkom uzatvoril dňa 20.7.2011 zmluvu o pôžičke č. 6098684, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600,- €, ktoré sa zaviazal splatiť 48 mesačnými splátkami po 12,50 €. Dlžník titulom pôžičky uhradil len sumu 125,- €. Keďže dlžník porušil svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 28.11.2012 ho vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz. Dlžná suma celkove vo výške 412,50 € zo strany dlžníka uhradená nebola.

2. V priebehu sporu pôvodný žalovaný zomrel. Súd uznesením č.k. 14C/668/2015-37 zo dňa 8.8.2017 rozhodol o tom, že ako so žalovanými bude v konaní pokračovať s právnymi nástupcami - dedičmi pôvodného žalovaného, U. N., nar. XX.X.XXXX a B. N., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom J. XXX. Týmto uznesením tiež rozhodol o zmene žalobcu, keď na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku titulom zmluvy č. 6098684 zo dňa 20.7.2011, ktorá je predmetom tohto konania. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.9.2017.

3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k podanej žalobe a jej prílohám napriek výzve súdu nevyjadrili, skutkové tvrdenia opísané v podanej žalobe nenamietali.

4. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) bez nariadenia pojednávania. Vo veci po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, kópiou doručenky, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, osvedčením o dedičstve sp. zn. 4D/151/2016 zo dňa 22.6.2016, uznesením č.k. 14C/668/2015-37 zo dňa 8.8.2017 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke č. 6098684 zo dňa 20.7.2011, predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 350,- €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 12,50 € s dobou splácania 48 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 33,83 %, RPMN vo výške 33,83 % pri priemernej RPMN vo výške 46,56 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v sume 250,-€ a teda dlžník (právny predchodca žalovaných v rade 1/ a 2/) mal celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 600,- €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 28.11.2012, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany dlžníka tohto vyzval na úhradu dlžnej sumy 481,25 € do 3 dní od doručenia upomienky. Predmetnú upomienku dlžník prevzal dňa 4.12.2012 (kópia doručenky č.l. 6 spisu). Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že dlžník titulom poskytnutej pôžičky do 5.10.2015 celkove uhradil sumu 125,- €.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

7. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej pôžičky, sankčnej pokuty, pokuty za omeškanie, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvy dojednané pre prípad porušenia zmluvy.

8. Žalobca ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o pôžičke a teda súd sa musel zaoberať otázkou, či táto spotrebiteľská zmluva (podľa obsahu) bola uzavretá v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

9. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaných v rade 1/ a 2/ vznikol dňa 20.7.2011 záväzkový vzťah titulom uzavretej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej boli právnemu predchodcovi žalovaných v rade 1/ a 2/ poskytnuté za odplatu finančné prostriedky vo výške 350,- €. Tieto finančné prostriedky sa dlžník zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 12,50 € s dobou splácania 48 mesiacov, celkove vo výške 600,- €. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanej túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaná nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad a tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaní v rade 1/ a 2/ nerozporovali, mal súd preukázané, že titulom poskytnutého úveru bola uhradená suma 125,- €. Žalobca vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 412,50 € (a to titulom dlžnej sumy pôžičky 356,73 € a titulom pokuty za omeškanie a pokuty sankcie vo výške 55,77 €).

10. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o pôžičke poskytol právnemu predchodcovi žalovaných v rade 1/ a 2/ spotrebiteľský úver vo výške 350,- €. Taktiež nebolo sporné, že dlžník titulom úveru zo sumy 481,73 € zaplatil sumu 125,- €. Žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dedičia pôvodného žalovaného zodpovedajú za tento dlh poručiteľa, po ktorom získali dedičstvo, a to až do výšky nadobudnutého dedičstva. Žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli dedičstvo v celkovej hodnote 5.219,50 €, pričom v rámci dedičského konania neboli zistené žiadne dlhy, resp. tieto neboli do dedičského konania prihlásené. Keďže hodnota nadobudnutého dedičstva u oboch žalovaných prevyšuje hodnotu predmetu tohto sporu, pričom žalovaní v rade 1/ a 2/ v priebehu sporu netvrdili, a ani nepreukázali, že tento dlh pôvodného dlžníka, za ktorý ako jeho dedičia zodpovedajú, zanikol splnením alebo iným spôsobom, súd ich zaviazal na zaplatenie sumy rozdielu medzi tým, čo ich právny predchodca titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru mal uhradiť a tým, čo uhradil, t.j. na zaplatenie sumy 356,73 € (481,73 - 125 = 356,73). Súd zaviazal žalovaných v rade 1/ a a2/ aj na zaplatenie sumy úroku z omeškania zo sumy 356,73 € odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie uloženej ich právnemu predchodcovi v predžalobnej upomienke zo dňa 28.11.2012 (ktorú prevzal dňa 4.12.2012, pričom lehota 3 dní na plnenie uplynula dňa 7.12.2012) t.j. odo dňa 8.12.2012 do dňa úmrtia ich právneho predchodcu, t.j. do 12.4.2016. Súd mal za to, že suma úroku z omeškania vyčíslená do dňa úmrtia

právneho predchodcu žalovaných v rade 1/ a 2/ je dlhom, za ktorý žalovaní v rade 1/ a 2/ z titulu dedenia zodpovedajú, pričom táto suma (i spolu s istinou) neprevyšuje hodnotu dedičstva nadobudnutého žalovanými v rade 1/ a 2/. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Súd tiež zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ na zaplatenie sumy úroku z omeškania z dlžnej istiny počnúc uplynutím lehoty troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodol o ich vstupe do konania ako žalovaných v rade 1/ a 2/ (uznesenie č.k. 14C/668/2015-37 zo dňa 8.8.2017), keď doručením tohto uznesenia žalovaní v rade 1/ a 2/ zistili, že sa voči nim vedie konanie a mali možnosť dlžnú sumu žalobcovi dobrovoľne uhradiť. Nárok na zaplatenie sumy úroku z omeškania súd priznal žalobcovi až do momentu zaplatenia dlžnej istiny. Nad sumu priznaného úroku z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď priznanie nároku na zaplatenie sumy úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po úmrtí pôvodného dlžníka do momentu uplynutia primeranej lehoty pre jeho dedičov od momentu, kedy sa stali stranou sporu v tomto konaní, považoval za rozpornú s dobrými mravmi, porušujúcu princíp elementárnej spravodlivosti.

11. Pokiaľ ide o uplatnený nárok v časti o zaplatenie sumy 55,77 € titulom sankčnej pokuty a pokuty omeškanie (ktoré boli upravené v čl. 11, bod 11.2 a 11.3 všeobecných obchodných podmienok), súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd v prvom rade poukazuje na to, že na platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Písomná forma však nemôže byť dodržaná odkazom zmluvy na všeobecné obchodné podmienky, takáto forma je zachovaná, ak je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu dohody a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Všeobecné obchodné podmienky môžu síce dokresliť vzťahy medzi účastníkmi, nie však zakotviť tak dôležitý inštitút, ako je zmluvná pokuta. Právny predchodca žalobcu vo všeobecných obchodných podmienkach pre porušenie platobných povinností upravil viacero inštitútov sankčnej povahy, a to zmluvnú pokutu, sankčný úrok, náklady na vymáhanie, spotrebiteľ je tak za to isté porušenie zmluvy (omeškanie so splácaním pôžičky) sankcionovaný viacnásobne, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, neprimerané zaťaženie dlžníka a na druhej strane neúmerný prospech veriteľa. Ku všetkým nárokom uplatneným podľa čl. 11 všeobecných obchodných podmienok je potrebné poznamenať, že tieto podmienky sú vyhotovené drobným a nahusteným písmom tak, že voľným okom je text takmer nečitateľný. V zmluve síce dlžník (právny predchodca žalovaných v rade 1/ a 2/) v rámci predtlačeného textu prehlásil, že súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas, aj tento text je však písaný nahusteným, v porovnaní s ostatným textom zmluvy drobnejším písmom. Súd nemal preukázané, že tieto nároky boli s právnym predchodcom žalovaných v rade 1/ a 2/ ako spotrebiteľom individuálne dojednané, že boli výsledkom dohody účastníkov. Dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. 11 bod 11.2 všeobecných obchodných podmienok súd považuje za absolútne neplatné pre absenciu písomnej formy, keď všeobecné obchodné podmienky dlžníkom podpísané neboli. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011, v zmysle ktorého ,,ani zo samotného technického spojenia zmluvy a všeobecných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia so všeobecnými obchodnými podmienkami“. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. V zmysle uvedeného potom nemožno priznať právnu ochranu ani nároku na zaplatenie sankčného úroku upraveného v čl. 11 bod 11.3 všeobecných obchodných podmienok. Súd takýto nárok považoval za neplatný, keď nemožno hovoriť o platnom dojednaní zmluvných strán, pričom výška uplatneného nároku na zaplatenie sankčného úroku zo strany žalobcu ani nebola preukázaná. Z tohto dôvodu súd uplatnený nárok žalobcu v tejto časti zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslil pomer úspechu žalobcu v konaní v rozsahu 82,68 % a úspech žalovaných v rade 1/ a 2/ v rozsahu 17,32 %. Preto súd žalobcovi

ako v spore úspešnejšej strane priznal nárok na zaplatenie náhrady trov konania v sume predstavujúcej rozdiel medzi jeho úspechom a úspechom žalovaných v rade 1/ a 2/ v spore. O výške trov konania rozhodne súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 .

13. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaní v rade 1/ a 2/ nesplnia povinnosť uloženú im týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.