Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13Csp-117-2017.pdf
PDF · 97.05 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/117/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: W.. U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom: L. XXX/XX, XXX XX O. proti žalovanému: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom: Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokát so sídlom ul. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, o vyslovenie neplatnosti zmluvy / bezúročnosti pôžičky takto
rozhodol:
I. Konanie o vyhlásenie zmlúv o poskytnutých spotrebiteľských úveroch zo dňa 1.5.2014 a 4.6.2014 za bezúročné z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. P r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súd dňa 17.5.2017 domáhal, aby súd určil za bezúročnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorenú prostredníctvom elektronických prostriedkov na diaľku medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.5.2014 a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorenú prostredníctvom elektronických prostriedkov na diaľku medzi žalobcom a žalovaným dňa 4.6.2014. Žalobca v žalobe taktiež žiadal vrátiť od žalovaného všetky poplatky, úroky a iné finančné prostriedky, ktoré žalobca uhradil nad rámec istiny pôžičky.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov dňa 1.5.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 175 EUR. Dňa 4.6.2014 žalobca rovnakým spôsobom uzatvoril zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 280 EUR. Podľa tvrdení žalobcu obidva pôžičky uhradil aj s úrokmi, rôznymi poplatkami za predĺženie, poplatkami za vyhotovenie splátkového kalendára ako aj iným príslušenstvom.
3. Následne žalobca uviedol, že má zato, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorej obsah nemohol v procese žiadosti o pôžičku ovplyvniť, bola uzatvorená na základe zákona č. 128/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a táto zmluva sa má posudzovať ako zmluva o pôžičke, pri ktorej je odplata možná len vo forme úrokov. V zmluvách sa pritom uvádza, že ide o bezúročný úver. Poplatky, ktoré boli žalobcovi účtované preto považuje za zmluvne neprijateľné.
4. Žalovaný prevzal žalobu s prílohami dňa 19.10.2017.
5. Tunajší súd uznesením č. k. 13Csp/117/2017-8 zo dňa 12.6.2017 vyzval žalobcu na spresnenie žaloby v druhej časti petitu a to tak, aby uviedol akú sumu žiadal zaplatiť od žalobcu.
6. Žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.1.2018 doručil vyjadrenie k žalobe. Žalovaný uviedol, že strany sporu uzavreli úverové zmluvy, ktorých predmetom bol záväzok žalovaného ako veriteľa poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi krátkodobý, bezúčelový a bezúročný úver. Žalovaný k I. bodu petitu žaloby, teda vyhlásenia o bezúročnosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 1.5.2014 a 4.6.2014 uviedol, že sa s tým stotožňuje, nakoľko zmluvy boli bezúročné po celý čas. K II. bodu petitu žaloby žalovaný uviedol, že nie je zrejmé akú sumu by mal žalovaný uhradiť, komu ju má uhradiť, pričom žalobca o vykonaných platbách nepredložil žiadne listinné dôkazy a preto žalovaný považuje žalobný návrh v danej časti za neurčitý a nevykonateľný. Žalovaný následne uviedol, že ak by aj v konaní vyšlo najavo, že žalobca uhradil žalovanému akékoľvek finančné prostriedky, ktoré by bolo možné považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, z dôvodu právnej istoty vzniesol žalovaný námietku premlčania. Na základe uvedeného žalovaný je toho názoru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko žalobný návrh je nevykonateľný a žaloba nemá náležitosti uvedené v ust. § 132 CSP, obsah žaloby nie je v súlade s ust. § 137 CSP a podľa názoru žalovaného ide o zjavne nedôvodnú žalobu v zmysle ust. § 138 CSP.
7. Žalobca na pojednávaní dňa 19.1.2018 predložil zmenu žaloby, týkajúcu sa prvého výroku, žiadal v tejto časti konanie zastaviť, pričom trval len na zaplatení sumy 289,89 EUR titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca zároveň uviedol, že predmetné zmluvy by sa mali posudzovať ako zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ.
8. Žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.3.2018 doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so zmenou žaloby a navrhuje aby súd zamietol návrh na zmenu žaloby. K samotným zmluvám žalovaný uviedol, že súhlasí s tým, že v danom prípade nejde o zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., pričom žalobca má zato, že podľa obsahu je možné zmluvy posúdiť ako zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca o vykonaných platbách nepredložil žiadne listinné dôkazy a preto žalovaný považuje tento nárok za nepreukázaný. Rovnako žalovaný poukázal nato, že k žalobe bola predložená len zmluva zo dňa 1.5.2014 a preto žalobca nepreukázal, že by so žalovaným uzatvoril aj zmluvu zo dňa 4.6.2014 a teda nepreukázal, čo malo byť obsahom predmetného záväzku. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
9. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 14.3.2018 súd pripustil zmenu žaloby podľa prednesu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 19.1.2018
10. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.3.2018 navrhol posudzovať uzavreté zmluvy podľa ust. § 497 ObZ nakoľko nejde o konsenzuálny kontrakt ale o kontrakt reálny. Žalobca uviedol, že listinným podkladom pre žalovanú sumu je rozpis platieb, ktorý bol vyhotovený z užívateľského prostredia žalovaného na webovej adrese žalovaného. Žalobca následne uviedol, že čísla zmlúv, ktoré uviedol žalovaný, priradil v histórii
11. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.4.2018 žalovaný podal vyjadrenie, na základe ktorého trvá na tom, že sa jedná o kontrakt konsenzuálny a ide jednoznačne o úverovú zmluvu. K listinnému dôkazu ohľadom platieb žalovaný uviedol, že žalobca je povinný podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, pričom sám predložil dôkaz o tom, že zmluvu zo dňa 4.6.2014 a 1.5.2014 boli zaplatené len 2 úhrady a to suma 60,29 EUR, 229,44 EUR. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že ďalšie platby boli určené na úhradu ďalších zmlúv zo dňa 15.7.2014 a 26.4.2014. Žalovaný následne uviedol k začatiu plynutia premlčacej lehoty to, že žalobca neuviedol, ktorým dňom sa mal dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
12. Žalobca k zmluvám o pôžičkách zo dňa 15.7.2014 a 24.6.2014, uviedol, že to neboli zmluvy o pôžičkách ale boli to podľa neho zmluvy o predĺžení zmlúv a nejakých poplatkoch ku zmluvám, ktoré uložil do súdneho spisu. Žalobca k prehľadu splátok, ktoré založil do súdneho spisu uviedol, že nevie presne uviesť dátum, kedy splatil prvú pôžičku a kedy splatil druhú pôžičku a teda nevedel rozlíšiť a priradiť splátky k jednotlivým zmluvám. Následne žalobca uviedol, že vidí neplatnosť uzavretých zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré boli uzavreté so žalovaným dňa 1.5.2014 a 4.6.2014 vo výške odplaty, ktorú musel platiť žalovanému za poskytnutie pôžičky a ďalej vidí neplatnosť týchto zmlúv v tom, že to nie sú spotrebiteľské zmluvy lebo doba splatnosti nepresahovala 3 mesiace. Na otázku súdu, aby žalobca uviedol, kedy uzavrel zmluvy o predlžení zmlúv, na ktoré poukazuje vo svojom konaní, že zaplatil
poplatky za predlženie, tieto zmluvy o predĺžení boli uzavreté so žalovaným dňa 15.7.2014 a 24.6.2014. Žalobca uviedol, že o tom, že vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie sa dozvedel 13.5.2017.
13. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
14. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru predloženej žalobcom súd zistil, že strany sporu uzavreli dňa 1.5.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej sa veriteľ ako žalovaný zaviazal spotrebiteľovi ako žalobcovi poskytnúť krátkodobý, bezúčelový a bezúročný úver vo výške 175 EUR. Žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému úver s príslušenstvom vo výške 229,44 EUR. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 1.6.2014. Celkové náklady spotrebiteľa boli v zmluve stanovené v sume 54,44 EUR.
15. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru predloženej žalobcom súd zistil, že strany sporu uzavreli dňa 4.6.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej sa veriteľ ako žalovaný zaviazal spotrebiteľovi ako žalobcovi poskytnúť krátkodobý, bezúčelový a bezúročný úver vo výške 280 EUR. Žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému úver s príslušenstvom vo výške 348,89 EUR. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 24.6.2014. Celkové náklady spotrebiteľa boli v zmluve stanovené v sume 68,89 EUR.
16. Žalobca predložil tunajšiemu súdu históriu splátok, z ktorej však súd nevedel jednoznačne určiť, ktorými splátkami žalobca platil prvú zmluvu o pôžičke na sumu 175 EUR, ktorú mal splatiť vo výške 229,44 EUR a ktorými splátkami zaplatil pôžičku vo výške 280 EUR spolu s poplatkami, ktorú mal zaplatiť vo výške 348,89 EUR, dokonca to nevedel ani sám žalobca.
17. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:
18. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
20. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Druhové určenie veci na účely tohto vzťahu nemožno vyvodiť z podstaty veci samej, ale z jej určenia účastníkmi vzťahu.
21. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
22. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
23. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
26. Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
27. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
28. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
29. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
30. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
31. Podľa ust. § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
32. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
33. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
34. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 35. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 36. Podľa ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 37. Nakoľko žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti konania o vyhlásenie zmlúv o poskytnutých spotrebiteľských úveroch zo dňa 1.5.2014 a 4.6.2014 za bezúročné, súd konanie v súlade s jeho dispozičným úkonom a v zmysle citovaných zákonných ustanovení v uvedenej časti zastavil.
38. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný a žalobca uzavreli dňa 1.5.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi sumu vo výške 175 EUR na účet žalobcu. Žalobca sa zaviazal spolu s dohodnutou odplatou vo výške 175 EUR vrátiť žalovanému spolu aj poplatky vo výške 54,44 EUR jednorazovo v dohodnutej lehote do dňa 1.6.2014.
39. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný a žalobca uzavreli dňa 4.6.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi sumu vo výške 280 EUR na účet žalobcu. Žalobca sa zaviazal spolu s dohodnutou odplatou vo výške 280 EUR vrátiť žalovanému spolu aj poplatky vo výške 68,89 EUR jednorazovo v dohodnutej lehote do dňa 24.6.2014.
40. Súd posúdil zmluvy o poskytnutí spotrebiteľských úverov, ktoré boli uzavreté medzi stranami sporu, ako zmluvy o pôžičke v súlade s ust. § 657 OZ a nie ako zmluvy o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v súlade s ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 1.5.2014, v rámci ktorej mal žalobca žalovanému splatiť sumu vo výške 229,44 EUR bola splatná dňa 1.6.2014. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 24.6.2014, v rámci ktorej mal žalobca žalovanému splatiť sumu vo výške 348,89 EUR bola splatná dňa 24.6.2014. Na základe uvedeného lehoty splatnosti v predmetných zmluvách nepresahovali 3 mesiace a teda v danom prípade sa nejedná o zmluvy o spotrebiteľských úveroch.
41. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 289,89 EUR titulom bezdôvodného obohatenia. Predmetná suma mala tvoriť súčet všetkých zaplatených finančných prostriedkov podľa priloženej histórie splátok, pričom história splátok mala byť stiahnutá z klientskej zóny žalovanej spoločnosti (744,89 EUR) po odrátaní poskytnutých istín pôžičiek (175 EUR a 280 EUR).
42. Súd dáva do pozornosti, že v histórii splátok predložených žalobcom je uvedených viacero čísel zmlúv (140715-161495, 140624-159244, 140604-05711, 140501-053081), pričom z predmetných platieb nie je zrejmé, ktorými platbami žalobca splatil pôžičku zo zmluvy zo dňa 1.5.2014 a pôžičku zo zmluvy zo dňa 4.6.2014. V súlade s vyššie uvedeným nie je možné určiť, či vôbec žalobca splatil istiny vyplývajúce z uzavretých zmlúv zo dňa 1.5.2014 a zo dňa 4.6.2014 a teda nie je možné špecifikovať sumu, ktorú žalobca požaduje zaplatiť od žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko v konaní ani nebolo preukázané, že žalobca splatil istiny jednotlivých pôžičiek, keďže z histórie splátok to nie je zrejmé. Žalobca taktiež na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 11.5.2018 nevedel uviesť dátum, kedy splatil prvú pôžičku a kedy splatil druhú pôžičku, či iným spôsobom bližšie špecifikovať jednotlivé platby uvedené v histórii splátok.
43. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v tomto v spore nepreukázal, resp. k žalobe nepripojil listiny, z ktorých by bolo zrejmé, ktorými platbami splatil jednotlivé pôžičky resp. či žalobca splatil jednotlivé istiny vyplývajúce zo zmlúv o pôžičkách, a teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav. Na základe uvedeného nie je možné jednoznačne vyvodiť, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy vo výške 289,89 EUR titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného.
44. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP.
45. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky.
46. Na základe uvedeného súd nemal za preukázané, že žalobca má právo na zaplatenie sumy vo výške 289,89 EUR od žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko súdu nepredložil listinné
dôkazy na jednoznačné preukázanie jeho tvrdení a nešpecifikoval históriu splátok, na ktorú sa odvolával v žalobe.
47. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. . 48. Podľa ust. § 255 ods. 1CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
50. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.