Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37927795, proti žalovanej Z. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M..V. XXXX/X, XXX XX R., t.č. bytom Z. XXX/XXX, XXX XX P., štátna občianka SR, o zaplatenie 631,18 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 527,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 527,59 € od 22.9.2013 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,- €, splatných vždy do 25-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok. V prípade, ak žalovaná nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 68 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 12.8.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu (pôvodne Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130) zo dňa 11.8.2016, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 631,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 22.9.2013 do zaplatenia, ako i trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 9.4.2013 zmluvu o pôžičke evid.č.XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky 870,89 € na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 7 mesačných splátkach v sume 93,1 €. Do dňa spísania žaloby uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 261,26 €. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 12.9.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaná do dňa spísania žaloby dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 631,18 €. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalobca si v konaní neuplatnil zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná žalobcovi uhradiť sumu 892,44 €, ktorú žalobca ponížil o už uhradenú čiastku 261,26 € a to predstavuje rozdiel vo výške žalovanej sumy 631,18 €.

2. Dňa 19.12.2016 bol na tunajší súd doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu a zároveň súhlas so vstupom do konania.

O tomto procesnom návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu sp.zn.10Csp/29/2016-24 zo dňa 24.2.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.2.2018, ktorým súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 a do konania na jeho miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

3. Súd prípisom zo dňa 20.10.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby oznámili súdu, či žalobca berie žalobu v časti späť tak, aby súd mohol bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 C.s.p.) rozhodnúť o zvyšnej časti platobným rozkazom, keď zároveň súd uviedol svoj predbežný právny názor na to, prečo nie je možné vo veci vydať platobný rozkaz ohľadne celého nároku, ktorého sa žalobca domáhal podanou žalobou.

4. Dňa 11.5.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.5.2018, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uviedol, že nimi predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z.. Zároveň odkázali na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a G. N.. Zároveň dali súdu na vedomie rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. PL. ÚS 11/2016, ktorým Ústavný súd SR vyslovil nesúlad ustanovenia § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s ustanovením čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej uviedli, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 55,54 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1.500,- € vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 31.3.2013 predstavovala 39,20 %. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 55,54 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ustanovenia § 53 ods. 6 platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ustanovenia § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, zastávajú názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky dvojnásobku priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej úverovej zmluve nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 14.05.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním zo dňa 10.5.2018, doručené tunajšiemu súdu 11.5.2018, z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pričom tiež ospravedlnili aj neúčasť žalobcu na tomto pojednávaní a zároveň navrhli, aby súd rozhodol vo veci bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil žalobca v priebehu konania resp. ktoré si obstaral súd ex offo, keďže ide o spotrebiteľský spor a to: Zmluvu o pôžičke č.zmluvy XXXXXXXXXX z č.l.3-4, predžalobnú upomienku z č.l.5 vrátane poštovej doručenky z č.l.6, prehľad splátok a úhrad z č.l.7, oznámenie o postúpení pohľadávky vrátane poštového podacieho hárka z č.l.20, oboznámil sa tiež s prednesom žalovanej na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Zo zmluvy o pôžičke č.XXXXXXXXXX, evidenčné číslo zmluvy XXXXXXXX zo dňa 9.4.2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 a žalovanou ako klientom, pričom predmetom financovania pôžičky bola biela technika - chladnička, kde ako kúpna

cena je uvedená suma 788,95 €, akontácia 30 % 261,26 €, pôžička (finančné plnenie) 527,59 €, celková čiastka 609,63 € s poistením 651,70 €, splátka 87,09 € s poistením 93,10 €, počet splátok 7, RPMN 55,54 %, fixná ročná úroková sadzba 55,54 %, priemerná hodnota RPMN 36,73 %, celkové náklady spotrebiteľa 82,04 €, termín konečnej splatnosti november 2013, spôsob úhrady splátok poštovou poukážkou. Klientka podpisom tejto prihlášky k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky resp. zmluvy vyjadrila svoj súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky podľa Rámcovej zmluvy o poistení č.E., uzatvorenej medzi Consumer Finance Holding a.s. (ako poistník) a poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. (ako poistiteľom) a Všeobecných poistných podmienok poistiteľa. Klientka tiež prehlásila, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámila so Zmluvnými podmienkami (ďalej ako „ZP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať. Zo Zmluvných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou súd okrem iného zistil, že v článku 6 Podmienky splácania bod 6.1. je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a v termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume uvedenej v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2. týchto zmluvných podmienok. V bode 6.2. je uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V bode 6.3. je uvedené, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V článku 11 Zánik poistenia bod 11.1. je uvedené, že poistenie jednotlivej osoby, ktoré vzniklo na základe Rámcovej zmluvy o poistení č.E., zaniká: d) dňom smrti a dňom vzniku plnej a trvalej invalidity poisteného. V článku 12 Skončenie zmluvy, právo klienta na odstúpenie od zmluvy v bode 12.4. je uvedené, že spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Z predžalobnej upomienky zo dňa 12.9.2013 súd zistil, že ju adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorej jej oznámili, že napriek ich predchádzajúcim upozorneniam týkajúcich sa zmluvy č.XXXXXXXX, ktorými jej poskytli poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky, tieto nevzala vážne a preto ju vyzvali k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. Žiadali uhradiť celkovú istinu vo výške 679,63 €, najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky na tam uvedený bankový účet. Z pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ je tu uvedený právny predchodca žalobcu, ako adresát žalovaná, s tým, že zásielka bola vrátená späť dňa 18.9.2013 s poznámkou „adresát neznámy“. Z prehľadu splátok a úhrad týkajúceho sa žalovanej evid.č./VS:XXXXXXXX súd okrem iného zistil, že v kolónke splátka je uvedená akontácia vo výške 261,26 € 9.4.2013, potom v dňoch 20.5.2013, 20.6.2013, 20.7.2013 a 20.8.2013 sú uvedené splátky vo výške 93,10 € a dňa 20.9.2013 je uvedená splátka 258,78 €, spolu splátky 892,44 € a v kolónke úhrada je uvedená len čiastka 261,26 € dňa 9.4.2013 z titulu akontácie. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2016 súd okrem iného zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorom jej oznámili, že ako postupca k 18.10.2016 postúpili svoju pohľadávku zo zmluvy č.XXXXXXXX, uzavretej dňa 9.4.2013 medzi ňou ako dlžníkom a nimi ako veriteľom vo výške 712,87 € spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením zriadeným vo vzťahu k pohľadávke na subjekt: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 ako postupníka, s tým, že od dátumu prevzatia tohto oznámenia je povinná plniť všetky svoje povinnosti podľa predmetnej zmluvy výhradne postupníkovi na tam uvedený bankový účet. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH008020856 súd zistil, že dňa 24.10.2016 pod podacím číslom RF179997469SK bola zasielaná poštová zásielka žalovanej. Z prednesu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že táto uviedla, že poberá len invalidný dôchodok 60,- € mesačne a teda nevie ako môžu od nej chcieť naraz 80,- €, lebo toľko ani nemá. Čo sa týka výdavkov, platí si ešte lieky, lebo má cukrovku a je psychiatrický pacient. Veľmi ju celé toto mrzí, ale na ňu to ušil ten róm. Uviedla tiež, že nemá z čoho žiť a chodí po košoch. Ona by to platila ako by vládala alebo by si to mohla odpracovať, ale nevládze, lebo sa o ňu musí starať vnuk a dcéra. Bola by to schopná platiť po nejakých 5-10,- €. Na záver uviedla, že by potrebovala asi obhajcu, lebo nie je schopná sa zastupovať. Zo svojej rozhodovacej činnosti bola súdu známa skutočnosť, že podľa štatistiky uvádzanej Národnou bankou Slovenska, konkrétne z dokladu Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody pre rok 2013) bola pokiaľ ide o nové obchody pre domácnosti vo vzťahu k spotrebiteľským a ostatným úverom s výnimkou úverov na nehnuteľnosti v 2.štvrťroku 2013 priemerná začiatočná fixácia úrokovej sadzby pre úvery do 1 roka vo výške 8,99 %.

7. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „citovaný právny predpis“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 9.6.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 9.6.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Podľa § 52 ods. 1 v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom do 31.3.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 v znení účinnom do 31.3.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 53 ods. 6 v znení účinnom do 31.5.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere dňa 9.4.2013, pričom súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú (typovú, formulárovú). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti modifikácie. Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi stranami sporu aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na tento právny vzťah je potrebné primárne aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka, avšak zároveň súd aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také.

V zmysle zmluvy o úvere zo dňa 9.4.2013 mal byť žalovanej ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 527,59 €, ktorý sa zaviazala splatiť 7 mesačnými splátkami vo výške 93,10 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 651,70 € vrátane poistenia (celková čiastka bez poistenia bola 609,63 €). Ročná úroková sadzba v zmluve bola dojednaná vo výške 55,54 %. Právne predpisy výšku úrokovej sadzby nestanovujú exaktným spôsobom, jej určenie v zásade ponechávajú na vôli zmluvných strán. Uvedené však neznamená, že jej stanovenie je ponechané na ľubovôli účastníkov, resp. v spotrebiteľských vzťahoch dodávateľa. Pri posudzovaní úrokovej miery v zmluve o úvere treba vychádzať aj z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri stanovení úrokovej sadzby v zmluve o úvere s ohľadom na zmysel a význam inštitútu úroku ako odplaty za úver jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“ Úrok z úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku úroku. Zo štatistických informácií o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, čo sa týka nových obchodov, ktoré sú dostupné aj na webovom sídle Národnej banky Slovenska, vyplýva, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere bola priemerná úroková miera nových spotrebiteľských úverov so začiatočnou dobou fixácie úrokovej sadzby do 1 roka vo výške 8,99 %. Úrok v predmetnej zmluve o úvere túto sadzbu niekoľkonásobne prevyšuje. Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že dojednanie o sadzbe úroku z úveru vo výške 55,54 % ročne v prvom rade podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súd teda uzavrel, že dohoda o úroku v predmetnej zmluve o úvere je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, t.j. odporuje zákonu a preto je v zmysle § 39 absolútne neplatná. Okrem toho súd zastáva aj názor, že daná výška ročnej úrokovej sadzby je s ohľadom na vyššie uvedené úvahy a zistenia v rozpore aj s pravidlami slušnosti a poctivého konania, t.j. je nutné ju považovať za neplatnú aj ako priečiacu sa dobrým mravom. Súd sa stotožnil aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozhodnutí sp.zn.5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012, keď ustálil, že dohodu o výške úrokov v zmluve o úvere nie je možné deliť tak, ako to má na mysli § 41 OZ, keď jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujednaniu o dohodnutej výške úrokov. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné považovať dojednanie o úroku za neplatné v celosti. Nie je možné uzavrieť, že žalobca ako veriteľ by mal nárok na zaplatenie úrokov k nejakej nižšej výške, než vo výške 55,54 %, naopak veriteľ z dôvodu neplatnosti dohody o úroku nemá nárok na zaplatenie žiadneho úroku. Súd poukazuje aj na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy o úvere, keď v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku úrokovej sadzby, pričom v prípade jej absencie sa poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, t.j. neprichádza do úvahy zaviazať spotrebiteľa, v prípade neexistencie dojednania o úroku v zmluve z dôvodu jej neplatnosti, na platenie akýchkoľvek úrokov.

Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd dospel k záveru, že žalovaná bola povinná uhradiť žalobcovi len čiastku, ktorú jej právny predchodca žalobcu reálne poskytol, čiže finančné plnenie vo výške 527,59 €, keď túto sumu mala splácať v mesačných splátkach vo výške 93,10 € vrátane poistenia resp. 87,09 € bez poistenia, počnúc mesiacom máj 2013, vždy najneskôr do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaná však v prospech tohto úverového vzťahu neuhradila žiadnu splátku, keďže suma 261,26 €, ktorá je evidovaná v prehľade splátok a úhrad ako úhrada, predstavuje akontáciu uhradenú žalovanou zrejme pri kúpe predmetného tovaru, ktorý bol predmetom financovania úveru. Súd pritom vychádzal tak z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď žalovaná nijakým spôsobom tieto skutočnosti nerozporovala, a to či už ide o výšku sumy poskytnutej právnym predchodcom žalobcu žalovanej z titulu predmetného úveru a tiež pokiaľ ide o sumu, ktorá mala byť zo strany žalovanej uhradená v prospech žalobcu. Súd tak prisúdil žalobcovi len predmetnú sumu 527,59 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keď žalobcovi nepriznal ani nárok na zaplatenie poistného, ktoré malo byť zahrnuté v jednotlivých mesačných splátkach, konkrétne mesačne malo predstavovať sumu 6,01 €, t.j. za 7 splátok celkovo sumu 42,07 €, keďže žalobca nepreukázal, že došlo k platnému uzavretiu poistnej zmluvy, keďže súd mal zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 13.9.2017 preukázané, že žalovaná je od 31.1.2013 poberateľkou invalidného dôchodku, t.j. už v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, s tým, že v zmysle zmluvných podmienok ohľadne zániku poistenia je uvedené, že toto zaniká dňom vzniku plnej a trvalej invalidity, a rovnako súd nemal preukázaný nárok na úhradu poistného po predčasnom zosplatnení úveru v mesiaci september 2013. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal z prisúdenej sumy od 22.9.2013 tak, ako to považoval žalobca, keď súd vychádzal z predžalobnej upomienky, ktorou bola vyhlásená okamžitá splatnosť celého úveru zo dňa 12.9.2013, s tým, že zásielka bola vrátená právnemu predchodcovi žalobcu dňa 18.9.2013, z dôvodu, že adresát bol neznámy, pričom v tomto predčasnom zosplatnení úveru bola žalovanej poskytnutá lehota na dodatočné plnenie do 3 dní od doručenia tejto upomienky, t.j. prvým dňom omeškania je 22.september 2013. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento priznal vo výške 5,5 % ročne, tiež ako bol žalobcom uplatnený, pričom sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková sadzba ECB bola od 8.5.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,5 %.

9. Súd umožnil žalovanej splácať žalobou prisúdenú sumu vrátane príslušenstva v pravidelných mesačných splátkach, keď súd prihliadol na žiadosť žalovanej na pojednávaní s poukazom na to, že poberá len invalidný dôchodok, pričom súd mal lustráciou v Sociálnej poisťovni preukázané, že jej je vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 72,30 €, s tým, že žalovaná uviedla, že má zvýšené výdavky okrem iného na lieky, keďže má cukrovku a je aj psychiatrický pacient. V dôsledku týchto skutočností súd žiadosť žalovanej vyhodnotil ako dôvodnú, keď mal za to, že neumožnenie plnenia dlhu v splátkach by jej mohlo spôsobiť existenčné problémy, s tým, že výšku splátok určil súd na sumu 20,- € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok.

10. Pokiaľ žalovaná na pojednávaní uviedla, že by potrebovala v konaní obhajcu, lebo nie je schopná sa zastupovať, súd uvádza, že spolu so žalobou vrátane jej príloh a uznesenia, ktorým ju vyzval, aby sa písomne vyjadrila k žalobe, bolo žalovanej doručované aj poučenie o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 Civilného sporového poriadku, kde bola podrobne poučená o možnosti dať sa zastupovať v konaní zástupcom, ktorého si zvolí vrátane advokáta resp. prostredníctvom Centra právnej pomoci a tiež ako spotrebiteľ právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, s tým, že predmetné dokumenty si žalovaná prevzala dňa 6.2.2018. Súd teda zastáva názor, že žalovaná mala dostatočný časový priestor (viac ako 3 mesiace), aby využila niektorý zo spôsobov zastúpenia a súd preto na jej návrh, aby jej bolo umožnené zabezpečiť si právneho zástupcu, ktorý odprezentovala na záver pojednávania, ktoré bolo nariadené v súdenej veci, neprihliadol, a to aj s poukazom na základné princípy Civilného sporového poriadku, konkrétne článok 5, keď sa podľa názoru súdu jednalo o procesný úkon na strane žalovanej, ktorý by viedol k nedôvodným prieťahom v konaní.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní, súd vyhodnotil pomer úspechu strán konania v prospech žalobcu, na základe čoho mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 68 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom konania bola suma 631,18 €, žalovaná bola zaviazaná na sumu 527,59 €, teda úspech žalobcu bol 84 % a úspech žalovanej 16 %, čiže rozdiel predstavuje 68 % v prospech žalobcu s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.