Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/93/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci - starostlivosti súdu o maloletú K. M., X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - F. M., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. XXX, a otec - Š.V. M., X.. XX.XX.XXXX, V. L. G. R., Č. H. L., V. XXXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otcovi k maloletej K. M., X.. XX.XX.XXXX zo sumy 60 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, počnúc dňom 02.11.2017.

Týmto sa mení v časti úpravy výšky výživného na mal. K. rozsudok tunajšieho súdu č. k. 12P/189/2012-23 zo dňa 11.03.2013.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 02.11.2017 do 14.05.2018 v sume 384,04 eur. Súd otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 30 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 02.11.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 120 eur mesačne s odôvodnením, že od času poslednej úpravy výživného (v roku 2012 sumou 60 eur) náklady spojené s výchovou dieťaťa vzrástli, maloletá navštevuje základnú školu v susednej obci, vznikli náklady na cestovné, tiež na oblečenie a hygienické potreby.

(2) Otec s výškou výživného navrhnutého matkou nesúhlasil, navrhol zvýšenie na 80 eur, neskôr na 100 eur mesačne.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12P/189/2012-23 zo dňa 11.03.2013 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola spolu s ďalším (vtedy maloletým) dieťaťom (mal. K., X.. XXXX) zverená na čas po rozvode do starostlivosti matke, otec bol zaviazaný k plateniu výživného v sumách 100 a 60 eur mesačne. Otec bol v tom čase evidovaný na úrade práce (od júna 2012), finančne ho podporovala jeho partnerka, pred evidenciou uviedol príjem 500 eur mesačne. Matka vykázala príjem zo zamestnania v priemere 410,40 eur mesačne. Spoločný byt predali ešte v roku 2011, splatili úver a dlhy. Maloletá bola žiačkou 1. triedy ZŠ, matka na ňu uviedla zvýšené výdavky do školy (obedy v školskej jedálni a poplatok do školského klubu detí).

(5) Matka vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje u toho istého zamestnávateľa (príjem vykázala za obdobie od marca 2017 do februára 2018 vo výške 795,68 eur v priemere mesačne), s maloletou býva v obecnom byte s nájomným 220 eur a platbami na energie 59 eur mesačne. Je nemajetná. Maloletá v súčasnosti navštevuje 6. triedu základnej školy, cestovné vychádza na 10 eur mesačne, má prvýkrát predpísané okuliare (178 eur - rám, sklo, merania). Iné zvýšené výdavky na dieťa nemá. Vyživovacia povinnosť rodičov k staršej dcére zanikla v septembri minulého roka.

(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od januára 2018 je opäť v evidencii na úrade práce, do júna 2017 bol pol roka zamestnaný (na dohodu) s príjmom 500 eur mesačne, firma zanikla. Je nemajetný, býva u partnerky, ktorá ho finančne podporuje. Je vyučený strojník. Nie je ochotný pracovať za 400 eur mesačne, vedie sa proti nemu viacero exekúcií pre dlhy na odvodoch. Dňa 14.05.2018 bolo otcovi vystavené Osvedčenie o živnostenskom oprávnení na „dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov“, bude ako subdodávateľ pracovať pre firmu v Bratislave.

(7) Procesný opatrovník dieťaťa navrhol s poukazom na záujem maloletej zvýšiť otcovi výživné.

(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(11) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)

(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,

ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(15) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.

(16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 5 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to najmä na strane oprávnenej osoby - maloletého dieťaťa, a na strane otca vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Odôvodnené potreby maloletej sa prestupom na vyšší stupeň vzdelávania (plní si povinnú školskú dochádzku na II. stupni ZŠ) zvýšili, jej fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jej odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (prípadne v súvislosti s riešením jej zdravotného stavu) sa zvyšujú a budú aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie zárobkových pomerov rodiča) a k tomu sa musí úmerne zvyšovať aj čiastka na výživnom od povinného rodiča. Zmenili sa zárobkové pomery matky, ktorá riadne pracuje, zabezpečuje však dieťaťu bývanie a stým spojené náklady. Zárobkové pomery otca stagnujú, avšak ako bolo uvedené vyššie, vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej (v súčasnosti vo veku skoro necelých 13 rokov) je daný dôvod na zvýšenie výživného otcovi. Zmene a možnostiam a schopnostiam otca, ako aj tomu, že mu ďalšia vyživovacia povinnosť zanikla) zodpovedá zvýšenie výživného na 120 eur, a to od podania návrhu, kedy už boli odôvodnené zvýšené potreby dieťaťa (konštatovanou zmenou stupňa vzdelávania a osobnostným rastom). Pri určení novej výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive všetkých detí približne v rozsahu 20%, najviac 25% z jeho príjmu (pričom otec je schopný príjem v rozsahu 500 eur si zabezpečiť). Určené výživné spolu so starostlivosťou matky (ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť plní sčasti zabezpečovaním bývania a osobnou starostlivosťou), budú takto pokrývať súčasné odôvodnené potreby dieťaťa.

(17) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do dňa rozhodnutia takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej čiastke výživného) za 5 mesiacov x 60 eur, 29 dní mesiaca november 2017 - 60/30 x 29 a 14 dní mesiaca máj 2018 - 60/31 x 14, ktorý dlh je povinný splatiť približne do jedného roka.

(18) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(19) Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)