Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/228/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa

T. P., nar. 6. 5. XXXX,

zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: matky: D.. V. P., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, Y. a otec: N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., doručovacia adresa: O. XXX/X, L., B. republika, o zníženie výživného na mal. dieťa, takto

rozhodol:

Návrh otca na zníženie výživného zo dňa 25.8.2017 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu 25. 8. 2017 sa otec domáhal zníženia výživného na sumu 60 € mesačne s odôvodnením, že sa zmenili jeho pomery k horšiemu. Jednak mu pribudli vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom, pričom ich matka (manželka otca) je na materskej dovolenke. Poukázal tiež na to, že je zamestnaný v oblasti stavebníctva, jeho hrubý príjem dosahuje 15.000 Kč, pričom minimálne dva mesiace je v zimnom období bez príjmu.

2) Matka so znížením výživného nesúhlasila. Poukázala na to, že sumu 5.000 Sk pôvodného výživného navrhol otec sám, keď mala maloletá tri roky, pričom s narastajúcim vekom dieťaťa sa podstatne zvýšili jeho potreby, ktoré aj vyčíslila a to vrátane zdravotných nákladov. Namietala, že otec žiadne doklady o svojom príjme súdu nepredložil, pričom do 30. 1. 2017 bol spoločníkom a konateľom českej obchodnej spoločnosti a do 5. 5. 2017 spoločníkom obchodnej spoločnosti na Slovensku. Skutočný príjem otca považoval za dvoj až trojnásobný oproti deklarovanému. Podľa jej názoru je návrh účelový a plánovaný a otec sa umelo snaží vytvoriť zdanie, že jeho finančná situácia sa zhoršila, avšak s novom rodinou absolvuje luxusné zahraničné dovolenky, pričom s vlastnou dcérou z prvého manželstva sa nestretáva, neposkytuje jej žiadne vecné plnenia, dokonca má dlhy na výživnom. Podotkla, že pokiaľ by hypoteticky bolo pripustená možnosť, že príjmy otca klesli, potom bolo od otca maximálne nezodpovedné rozhodnutie mať ďalšie deti.

3) K uvedenému sa otec vyjadril dňa 9. 8. 2017 v tom smere, že v čase rozvodu bol vekovo pracovne žiadaný, nemal ďalšie deti a dcéra niesla jeho priezvisko. Po rozvode prenechal matke byt, ktorý sám zrekonštruoval a o vyporiadanie nežiadal. Pokiaľ sa chcel s dcérou aj stretávať, buď bola chorá alebo im daný termín nevyhovoval, a teda vzhľadom na vzdialenosť ich bydlísk ich mohol navštevovať len obmedzene. Neskôr mu bolo povedané, že ho dcéra vidieť nechce, pretože je pre ňu cudzí človek. Svoj návrh nepovažoval za účelový, pretože ho mohol podať už po narodení druhorodenej dcéry H. v roku 2011, takto však neučinil, nakoľko v tom čase bývali u rodičov jeho manželky. Do Českej republiky bol

nútený sa presťahovať za prácou, čím mu stúpli náklady na bývanie. V tom čase založil firmu B. H. X., s.r.o, ale k 30. 1. 2017 bol on a jeho kolega nútený odpredať obchodný podiel z dôvodu predlženia firmy. Následne sa preto zamestnal, avšak po skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bol evidovaný nezamestnaný. Ohľadne druhej firmy O., s.r.o. na Slovensku uviedol, že dňa 15. 1. 2015 prišiel o obchodný podiel a zostal vo firme len ako konateľ, avšak reálne nevyvíjal žiadne aktivity a výmaz jeho osoby z obchodného registra trval tri roky. Za príčinu zlyhania v podnikaní považoval neplnenie záväzkov zo strany objednávateľov, prípadne meškania termínu vplyvom počasia a ľudského faktora, ako aj s poukazom na zimné mesiace bez príjmu, keď je nutné platiť režijné náklady. Predlženie firmy počas spoločného manželstva s matkou malo za následok aj rozvod ich manželstva. Následne po rozvode otec bol iba zamestnaný a nepodnikal až do príchodu do Českej republiky. Čo sa týka nákladov maloletej, tieto považoval za nadštandardné. Otec tiež poukázal na náklady mal. detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Pokiaľ aj absolvoval dovolenky, tieto boli v dávnejšom období a neboli luxusné. Podľa jeho názoru jeho možnosti sú čím ďalej horšie, naproti tomu matke plat každoročne stúpa vzhľadom na dosiahnutú prax a teda životná úroveň matky je vyššia, vlastní nehnuteľný majetok, pričom on sám žiaden majetok nemá. Žiadal aj o doloženie príjmu manžela matky v rámci dokazovania.

4) Kolízny opatrovník sa k veci písomne nevyjadril, pojednávania nariadeného v tejto veci sa nezúčastnil z dôvodu kolízie pojednávaní, pričom súhlasil s rozhodnutím a konaním vo veci bez jeho prítomnosti.

5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov, výdavkov a aktuálnych pomerov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

6) Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZR) - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZR - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 ZR - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 ZR - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 ZR - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

7) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie je preukázaný žiadny dôvod na zníženie výživného, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 31C/178/2008-25 zo dňa 15. 12. 2008 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 5.000 Sk (165,97 €) po rozvode manželstva rodičov. Súd v tom čase vychádzal zo skutočnosti, že maloletá bola vtedy vo veku troch rokov, matka poberala príjem 12 až 13 tisíc Sk a otec mal príjem 25 tisíc Sk brutto. Účastníci nemali v tom čase žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti.

8) Odvtedy došlo k zásadnej zmene pomerov na strane účastníkov konania, a to najmä na strane maloletej T., ktorá má v súčasnosti 13 rokov, navštevuje 8-ročné gymnázium, s čím sú spojené náklady asi 50 € mesačne, venuje sa umeleckej činnosti a súkromne sa učí francúzsky jazyk (náklady 360 €/ rok). Maloletá bola v nedávnom období trikrát hospitalizovaná kvôli problémom s obličkami, nosí okuliare (125 €) a zubný strojček (1.200 €). Ďalej má bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienu vo výške 160 € mesačne, ktoré súd vyhodnocuje ako primerané veku a sociálnej úrovni rodičov.

9) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič,

ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

10) Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri rozhodovaní o znížení výživného neprihliadal k tomu, že u matky došlo k zvýšeniu príjmu. Matka je naďalej zamestnaná ako učiteľka s mesačným čistým príjmom 950 € (s daňovým bonusom) v roku 2016 a za 01-08/2017. Platí mesačne splátky 620 € za úvery, ktoré vo výške 101.100 € vzala v rámci hypotéky v priebehu rokov 2012 až 2017. Matka poukázala na to, že výška jej mzdy závisí od kreditových príplatkov, ktoré nie sú garantované, pričom tieto dosahujú až 200 € mesačne. Ďalšie náklady má na energie v domácnosti vo výške 210 eur. Matka sa znovu vydala, pričom jej manžel je samostatne zárobkovo činnou osobou. Pre úplnosť súd dodáva, že preukazovanie príjmu manžela matky prekračuje rámec dokazovania, nakoľko vyživovaciu povinnosť majú voči dieťaťu jeho rodičia, a nie manžel matky, ktorého príjem sa zisťuje len informatívne, za účelom posúdenia možnosti jeho vyživovacej povinnosti voči jeho manželke (matke dieťaťa) a zistenia životnej úrovne rodiny. Súd predpokladá, že manžel matky sa podieľa aj na hradení uvedených úverov.

11) Čo sa týka otca, tento bol do 30. 1. 2017 konateľom a spoločníkom v obchodnej spoločnosti B. H. X., s.r.o; táto za január 2017 dosiahla tržby 112.000 Kč a za rok 2016 v sume 3.574.000 Kč, pri hospodárskom výsledku - strate 80.000 Kč resp. 378.000 Kč v roku 2016. Spoločnosť nevlastnila žiaden dlhodobý majetok, jej obežné aktíva predstavili v roku 2016 sumu 935.000 Kč (v 01/2017 - 752.000 Kč) a záväzky 1.240.000 Kč v roku 2016 (749.000 Kč v januári 2017). V tejto spoločnosti otec podľa vlastného tvrdenia zastával pozíciu konateľa a robil aj stavbyvedúceho. Hrubý plat si stanovil sám vo výške 15.000 brutto, avšak ako majiteľ firmy mal približne o 20.000 Kč príjem väčší, pričom jeho príjem mohol dosiahnuť až 45.000 Kč mesačne. Otec k podnikaniu v rámci tejto firmy uviedol, že obchodný podiel spolu so svojim spoločníkom previedli z dôvodu vysokej stratovosti firmy, pričom tieto straty vznikali z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, prípadne nedodržiavania záväzkov ohľadne termínu a kvality odvedenej práce. Čo sa týka spoločnosti LARINE, s.r.o. vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec v tejto spoločnosti aktívne nebol činný ako konateľ, i keď oficiálne bola táto jeho činnosť ukončená 5. 5. 2017. Od 6. 2. 2017 do 15. 3. 2017 a neskôr od 16. 12. 2017 do 14. 4. 2018 bol otec nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 5.400 - 5.600 Kč. Inak, pokiaľ je zamestnaný, dosahuje podľa vlastného tvrdenia príjem 12.500 Kč netto. Naposledy od 16. 3. 2017 bol otec zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere pre spoločnosť HYPLEX, s.r.o.

12) Čo sa týka jeho osobných pomerov, u otca došlo k zvýšeniu počtu vyživovacích povinností a to jednak k mal. H., narodenej v roku 2011 a k mal. N.vi, narodenému v roku 2017. Otcova manželka je aktuálne s mal. N. na rodičovskej dovolenke, na materské dávky nárok nemala a pred nástupom na rodičovskú dovolenku bola zamestnaná za 13.000 Kč a to do mája 2017. Rodina si bývanie zabezpečuje formou komerčného nájmu, ktorý dosahuje od roku 2015 výšku 5.000 Kč bez záloh na služby spojené s užívaním bytu, ktoré dosahovali sumu 3.570 Kč mesačne.

13) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že neexistujú dôvody pre zníženie výživného. Čo považuje súd v prvom rade za podstatné - otec nepreukázal takú zmenu v osobných pomeroch, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho potenciálu dosahovať príjem. Otec sa snažil súdu preukázať listinnými dôkazmi, že jeho príjem je 11.000 resp. až 12.500 Kč v čistom. Takúto mzdu mal aj vo vlastnej firme a dosahuje ju údajne aj u ostatného zamestnávateľa. Následne však z tvrdení otca vyplynulo, že si dokáže privyrobiť k tomuto príjmu najmä v letom období, a to až do výšky 18.000 Kč. Ako majiteľ firmy si či už z pokladne firmy alebo ako odmenu nechal vyplácať ďalšie prostriedky, avšak rozsah tohto príjmu aj počas pojednávania uvádzal rôzne, a to 20.000 až 30.000 Kč. Aj keď súd v zásade akceptoval dôvody, pre ktoré otec ukončil podnikanie v rámci obchodnej spoločnosti z dôvodu stratovosti firmy, tu musí súd podotknúť, že podnikanie je vykonávané za účelom dosiahnutia

zisku na zodpovednosť podnikateľa, teda otca samotného. Zároveň tu existuje podozrenie, že práve takýmto vyplácaním odmien sa mohlo napomôcť stratovosti firmy. Súdu je z bežnej praxe známe, že v stavebníctve často dochádza aj k druhotnej platobnej neschopnosti, k nedodržiavaniu termínov či kvality odvedenej práce a teda dospel k záveru, že ukončenie podnikania zo strany je dôvodné. Čo však súd nemohol akceptovať a nepovažuje za primerané je aktuálny príjem otca tak, ako ho deklaruje. Aj z verejných zdrojov (napr. platy.cz, kde sú získavané údaje z 87.543 skutočných platov) bolo zistené, že v stavebníctve je priemerný hrubý mesačný plat v Českej republike minimálne 23.000 Kč (napríklad murár), ale stavebný majster dosahuje aj príjem 29.136 Kč. Teda minimálne v takomto rozsahu je potenciál otca podľa názoru súdu, pretože mu v práci nebráni jeho zdravotný stav, v zásade je na vrchole svojich tvorivých síl, takisto má dostatočnú prax v stavebníctve. Súd u neho tiež predpokladá určité manažérske schopnosti, keďže niekoľko rokov viedol obchodnú spoločnosť. K tomu príjmu by mal byť schopný si ešte privyrobiť, pretože je jeho povinnosťou hmotne zabezpečiť všetky svoje deti a vyvinúť preto čo najvyššie úsilie.

14) Ďalší dôvod, pre ktorý súd otcovi neuveril, aký príjem dosahuje, sú nezrovnalosti a rozpory v jeho vlastných tvrdeniach. Sám menil obdobia od kedy sa mu situácia začala zhoršovať, aká bola jeho výška príjmu. Za ďalšiu špekuláciu súd považuje skutočnosť, že manželka otca je evidovaná ako konateľka spoločnosti HYPLEX s.r.o., teda aktuálneho zamestnávateľa otca. Pokiaľ otec tvrdí, že je to len z dôvodu, aby jej boli hradené poistenia do zdravotného a sociálneho poistenia, súd má pochybnosti o pravdivosti uvedených tvrdení, keď manželka otca je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Podľa bežných znalosti súdu v tomto sociálnom postavení nie je povinná si platiť sociálne a zdravotné poistenie. Taktiež je tu predpoklad nejakej osobnej prepojenosti na zamestnávateľa, teda možnosť ovplyvniť oficiálnu výšku príjmu. Ďalšie rozpory v otcovej výpovedi vyplynuli napríklad aj z toho, že uvádzal, že sa jeho postavenie začalo zhoršovať od jesene 2016 a na strane druhej, že maloletého syna splodil ešte v čase, keď sa mu darilo, pričom tento sa narodil 19. 7. 2017, teda pravdepodobne bol splodený už v období, keď boli zhoršené sociálne pomery otca. Pokiaľ tomu tak bolo, súd musí dať za pravdu argumentácii matky, že išlo o výslovne nezodpovedné konanie z jeho strany, nakoľko v zložitých sociálnych podmienkach, v čase, keď sa mu prestalo dariť v podnikaní, pričom mal iné dlhy z predchádzajúcich období, či už v rámci podnikania alebo dokonca na výživnom, pristúpil k splodeniu ďalšieho potomka, s ktorou skutočnosťou sú spojené ďalšie povinnosti hmotného zabezpečenia. Taktiež otec uvádzal, že hradí mesačnú splátku úveru v pôvodnej výške 200 tis. Kč v mesačnej splátke 7.400 Kč, čo spolu s ním tvrdenými a preukázanými nákladmi na bývanie výške 9.280 Kč, už vysoko presahovalo ním deklarovaný príjem, a to bez toho, aby súd započítal ďalšie výdavky na bežné potreby 3- až 4- člennej rodiny, ako aj dosiaľ určené výživné na maloletú T. vo výške 165,97 € mesačne.

15) I keď súd dospel k záveru, že aktuálne je situácia otca z hľadiska jeho príjmu zhoršená oproti predchádzajúcemu obdobiu a stavu, na ktorý boli s rodinou navyknutý, napriek tomu súd konštatuje, že návrh bol podaný špekulatívne a účelovo. Pri predpokladaných možnostiach dosahovať príjem aspoň 25 tis. Kč pri dvoch maloletých deťoch, ku ktorým sa dá prihliadnuť, v Českej republike by jeho čistá mzda dosiahla 22.179 Kč (výpočet čistej mzdy podľa finance.cz). K tomu podľa názoru súdu si otec dokáže privyrobiť ďalších 4 až 7 tis. Kč, ako sám uvádza. Takže jeho príjem by sa mohol hýbať vo výške 1.000 až 1.200 €. Z takéhoto príjmu súd bežne určuje pri troch vyživovacích povinnostiach celkový rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 33 až 30 %, teda 330 až 400 €, ktoré následne delí medzi jednotlivé maloleté deti podľa ich veku a aktuálnych potrieb. Vzhľadom k tomu, že maloletá T. je zo všetkých detí otca najstaršia, sú aj jej potreby najvyššie. Preto dosiaľ určené výživné vo výške 165,97 € je primeraným rozsahom, akým by mal otec prispievať na jej výživu. V tejto súvislosti súd musel prihliadnuť aj ku skutočnosti, že otec sa žiadnym spôsobom osobne nepodieľa na osobnej starostlivosti o maloletú, vôbec sa s ňou nestretáva, nezakupuje jej žiadne vecné plnenia nad rámec dosiaľ určeného výživného, dokonca má dlhy na zameškanom výživnom. Aj túto skutočnosť musí určené výživné reflektovať.

16) Pre úplnosť súd dodáva, že otec sa snažil presvedčiť súd o tom, že podmienky pre zamestnanie v Českej republike nie sú vyhovujúce, ponúkané príjmy sú nedostatočné, prípadne vyžadujú jeho ďalšie vzdelávanie. Rovnako tvrdil súdu, že nie je možné, aby si sám (bez prípadných nevhodných spoločníkov) dokázal založiť v Českej republike obchodnú spoločnosť, keďže tam nemá trvalý pobyt. Z rovnakých dôvodov si tam nemôže zabezpečiť nehnuteľnosť na bývanie. Vzhľadom k uvedenému súd teda vyhodnotil, že je namieste od otca požadovať, aby za lepším životom a prácou buď vycestoval inde do inej krajiny, alebo sa vrátil späť na Slovensko. Aj v takomto prípade by mal byť spôsobilý dosahovať podobný príjem, ktorý súd podľa verejných zdrojov (profesia.sk) si zistil v základných zložkách 1.000 až

1.500 € brutto s prísľubom ďalších odmien a benefitov, pričom požiadavky na pracovníkov v Slovenskej republiky nie sú ani také prísne ako to otec tvrdil v prípade Českej republiky.

17) Pre úplnosť tiež súd podotýka, pokiaľ otec poukazoval na zvýšený príjem matky, že aj ona sa vlastným vzdelávaním na úkor svojho voľného času podieľala na tom, aby sa zvýšil jej príjem a je teda možné toto spravodlivo požadovať aj od otca. Tiež súd musí podotknúť, že aj keď akceptuje právo každého na zachovanie rodinného života, je možné požadovať určitú mieru zodpovednosti vo vzťahu k počtu detí, ktoré človek musí živiť, pretože ide o skutočnosť ovplyvniteľnú. Taktiež súd neuveril tvrdeniam a argumentáciám otca, že sa na Slovensko nemôže vrátiť, že nemá kde bývať, nie je predpoklad pokiaľ jeho rodičia poskytujú bývanie svojich dvom synom, že by tak neurobili aj v prípade tretieho, že by vzťahy boli tak zlé. Rovnako je možné riešiť bývanie komerčným nájmom aj v Slovenskej republike. Súd má za to, že otec sa nechce zamestnať v Slovenskej republike, lebo v takom prípade, čo aj sám potvrdil, by boli voči jeho príjmu vykonávané zrážky z exekúcií z dlhov, ktoré má vo výške cca 20 až 25 tisíc €, ako aj na výživnom na výške 1.170 €. Otec sa uvedeným len vyhýba splatným záväzkov, a preto uvedené nemôže byť dôvodom, pre ktoré by súd vyživovaciu povinnosť na maloletú T. znížil.

18) Súd opätovne poukazuje na náklady dieťaťa, ktoré sú oprávnené a zodpovedajú životnej úrovni rodičov. Už aj z nadpriemerného príjmu matky je uhradenie ich bežných nákladov na hranici únosnosti vzhľadom na vysokú zadlženosť rodiny. Akékoľvek zníženie výživného by presunulo ťarchu vyživovacej povinnosti na stranu matky, ktorá oproti otcovi sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby. Zníženie výživného by bolo nespravodlivé teda aj z toho dôvodu.

19) Vzhľadom k uvedenému súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

20) Po vyhlásení rozsudku sa matka vzdala práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.