Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/17/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcov: 1. T. U., nar. XX.XX.XXXX a manželka I. U., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX U. XXX, 2. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. 19 a manželka Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XXK. XX, 3. T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. S. 2, XXX XX W., 4. T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. V. XX, XXX XX L.-U., 5. N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XX, 6. J. V., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX K. XX, zastúpených: Bytovým družstvom Prešov, Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 00 173 665, 7. Bytové družstvo Prešov, Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 00173665, zast.: JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom kancelárie Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 42 239 265, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o určenie prednosti záložného práva vzniknutého na základe a o návrhu o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 22.02.2022, č. k. -134 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie s tým, že spresňuje výrok I. tak, že k jeho zneniu za slovami „až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. XXC/XX/XXXX“ pripája slová „na Okresnom súde Prešov“.

odôvodnenie:

1. Okresný súd L. (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti:

- Bytu č. X o celkovej podlahovej ploche 84 m2 na 1. poschodí bytového domu, súpisné č. XXX, stojaceho na pozemku parcely registra CKN č.E v K., vchod č. XXX zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie K., obec K., okres L. pod X. v podiele 1/1;

- spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.č. XXX vedeného na LV č. XXX, katastrálne územie K., obec K., okres L. pod B3 vo veľkosti podielu 84/546;

- k nebytovému priestoru č. 2- garáž o celkovej podlahovej ploche 16 m2 na prízemí bytového domu súpisné č. XXX stojaceho na pozemku parcely registra CKN č. XXX v K., vchod č. XXX zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie K., obec K., okres L. pod B8 v podiele 1/1 a k spoluvlastníckemu podielu k nebytovému priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXX vedeného na LV č. XXX katastrálne územie K., obec K., okres L. pod X. vo veľkosti podielu XX/XXX, ktorého vlastníkom je T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. cesta 1, XXX XX W. a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. XXC/XX/XXXX.

II. O trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia b u d e rozhodnuté v konaní vo veci samej.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. až 3, a , , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia, že sú prednostnými záložnými veriteľmi zo záložného práva vzniknutého na základe v poradí rozhodujúcim na uspokojenie záložného práva pred žalovaným ako zmluvným záložným veriteľom a to k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku rozhodnutia. Zároveň podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť držať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti uvedených vo výroku uznesenia. Uviedli, že sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXX vedeného na LV č. XXX, katastrálne územie K.. V katastri nehnuteľností je zapísané záložné právo v zmysle - 31/03 ako zákonné záložné právo s prednostným poradím. Zápis bytového domu so súp. č. XXX bol vykonaný dňa 06.10.2003 a spolu s ním bol vykonaný aj zápis uvedeného zákonného záložného práva. Dlžník T. P. je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX katastrálne územie K. a to konkrétne bytu č. X so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 84/546 spolu s nebytovým priestorom č. 2 postaveného na parcele CKN XXX spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 16/546. Žalovaný U. sporiteľňa, a.s. je zmluvným záložným veriteľom na základe záložnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 14.10.2015 pod č. P Vlastník - dlžník si neplnil ani neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo a v zmysle zmluvy o výkone správy neuhrádzaním preddavkov za služby spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky, údržby a opráv a za plnenia spojené s užívaním bytu. Dňa 07.01.2022 bolo správcovi bytového domu Bytové družstvu L. doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe s dátumom konania dražby 18.01.2022, ktorého odosielateľom bol dražobník D.. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp.č. 132 ako žalobcovia a ako prednostní záložní veritelia zaslali žiadosť prednostného záložného veriteľa o upustenie od dobrovoľnej dražby s odôvodnením, že sú prednostnými záložnými veriteľmi a žiadajú navrhovateľa dražby a dražobníka o upustenie od dobrovoľnej dražby. Uvedené bolo doručené dražobníkovi a SlC.ni dňa 17.01.2022. Následne dražobník z dôvodu nedodržania procesných lehôt upustil od dražby. Žalobcovia ako prednostní záložní veritelia podali návrh na vymáhanie pohľadávky dlžníka T. P. a výkon záložného práva dražobníkovi Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s.r.o. Listom zo dňa 18.01.2022 žalobcovia oznámili vlastníkovi a dlžníkovi T. P. začatie výkonu záložného práva. Uvedenú skutočnosť oznámili aj záložnému veriteľovi SlC.i, H. a dražobníkovi D Výkon záložného práva zároveň oznámili listom zo dňa 18.01.2022 aj Okresnému úradu L. katastrálnemu odboru, ktorý vykonal zápis poznámky v prospech žalobcov. Dňa 31.01.2022 bolo správcovi Bytovému družstvu L. doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 27.01.2022, ktorým dražobník D a.s. konajúci na základe návrhu žalovaného oznámil konanie dobrovoľnej dražby dňa 28.02.2022. Dražobník konajúci na základe návrhu žalovaného oznámil dobrovoľnú dražbu aj Okresnému úradu L. katastrálnemu odboru. Žalovaný na základe poverenia, ktorého koná dražobník zaslaním oznámenia o dobrovoľnej dražbe správcovi bytovému družstvu L. prakticky nerešpektuje zákonné záložné právo s prednostným poradím, pričom takto ignoruje ust. . Žalovaný dlhodobo v jednotlivých sporoch sporuje prednosť zákonného záložného práva podľa V dôsledku nerešpektovania prednostného zákonného záložného práva žalovaným sú žalobcovia nútení domáhať sa ochrany svojho zákonného práva cestou súdu podanou žalobou o určenie poradia prednostného zákonného záložného práva. Keďže žalovaný sa svojím postupom považuje za prednostného záložného veriteľa a oznámenie žalobcov ignoruje a za stavu, že sa žalobcovia podaným návrhom domáhajú určenia, že sú prednostnými záložnými veriteľmi majú osvedčené základné skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Právo žalobcov ako prednostných zabezpečených veriteľov vykonať dobrovoľnú dražbu je ich zákonným právom a uvedenú ochranu v súčasnej situácii nie je možné dosiahnuť inak ako neodkladným opatrením. Vykonaním dražby žalovaným by došlo k nezvratnému zásahu do práv žalobcov vykonať dobrovoľnú dražbu a zároveň k zmareniu možnosti uspokojenia ich pohľadávky s ohľadom na doterajšie postupy žalovaného.

4. Pohľadávka vlastníkom na účte bytového domu predstavuje ku dňu 16.02.2022 sumu -9.501,83 EUR, čím je preukázaný záporný stav účtu bytového domu s preukázaným nedostatkom finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky, údržby a správy bytového domu. Prípadné nevymoženie týchto prostriedkov predstavuje nenávratný zásah do práv ostatných vlastníkov, ktorí si riadne splnili všetky svoje doterajšie záväzky. Nevydaním neodkladného opatrenia žalobcom hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, teda výpadok finančných prostriedkov vo fonde prevádzky, údržby a

opráv bytového domu a to napriek tomu, že zákon ich pohľadávku zabezpečuje prednostným zákonným záložným právom. V prípade, žeby žalovaný vykonal dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností, žalobcovia by nemali dostatočné garancie okamžitej úhrady ich pohľadávky po tom, čo by žalovaný pravdepodobne uspokojil prednostne svoju pohľadávku a náklady dražby. Zároveň by žalobcovia nemohli nijako ovplyvniť priebeh dražby a uspokojenie z dražby. Vykonaním dobrovoľnej dražby zo strany žalovaného by došlo ku vzniku nezvratnej situácie a nemožnosti uspokojiť pohľadávku žalobcov v primeranej lehote. Prílohou uvedeného podania je výpis z listu vlastníctva č. XXX, potvrdenie Okresného úradu L. o zápise bytového domu poznámkou č. XX/XX, zmluva o výkone správy; vyhlásenie navrhovateľa dražby a záložného veriteľa, oznámenie o dobrovoľnej dražbe s výzvou na vyvesenie zo dňa 04.01.2022, oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 14.12.2021, žiadosť prednostného záložného veriteľa o upustenie dobrovoľnej dražby, vyhlásenie navrhovateľa dražby a záložného veriteľa zo dňa 18.01.2022, oznámenie začatia výkonu záložného práva Profesionálnej dražobnej spoločnosti a.s., ako aj oznámenie o dobrovoľnej dražbe žalovaného zo dňa 27.01.2022 s oznámením o dobrovoľnej dražbe zo dňa 18.01.2022. V danom prípade žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. spolu so žalobou vo veci samej, v ktorom sa mienia domáhať určenia, že sú prednostnými záložnými veriteľmi zo záložného práva vzniknutého na základe ust. viaznuceho na predmetných nehnuteľnostiach pred žalovaným ako zmluvným záložným veriteľom. Z obsahu spisu mal za nepochybné, že žalovaný začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pričom neakceptuje záložné právo ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako prednostné záložné právo, a tým môže byť výkon ich práva bezprostredne ohrozený alebo zmarený, a preto sa súd prvej inštancie stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu žalobcov, teda že je na ich strane daná naliehavá potreba poskytnutia predbežnej ochrany spôsobom uloženia zákazu zdržať sa výkonu záložného práva predajom predmetných nehnuteľností, teda žalobcovia osvedčili naplnenie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

5. O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodne v konečnom rozhodnutí súdu vo veci samej.

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil us. až h) . Namietal, že mu nebolo umožnené sa k návrhu vyjadriť, hoci majetkové poškodenie žalovaného presahuje 30.000 eur a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobcom uvádzané a okolnosti a ich časové vymedzenie nič nebránilo podať žalobu skôr, teda nešlo o okolnosti náhle a nepredvídateľné. Preto má za to, že ide o zásah do zaručených základných práv odvolateľa, pričom poukázal na , čl. 6 ods. 1 Dohovoru a súvisiacu judikatúru. Už táto skutočnosť spôsobuje nezákonnosť konania a rozhodnutia a je dôvodom na jeho zrušenie. Dňa 07.01.2022 bolo správcovi bytového domu doručené Oznámenie o dobrovoľnej dražbe s dátumom konania dražby dňa 18.01.2022. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však bol podaný 10 dní pred plánovaným konaním dražby a je tak zrejmé, že nejde o okolnosti náhle. Hrozba okamžitej, bezprostrednej a len veľmi ťažko napraviteľnej ujmy je vylúčená priamo obsahom právneho predpisu. Ak majú navrhovatelia prednostné záložné právo, výkonom neprednostného im toto nezanikne. V ďalšom uviedol, že žaloba i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú samostatnými procesnými úkonmi, pričom podanie žalobcov nie je spôsobilým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak sú podania podané naraz, nejde o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, lebo žiadne konanie v čase jeho podania neprebiehalo. Ak sa jednalo o podanie po začatí konania, jeho nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania. Postup, ktorým sú dve podania zlúčené do jednej listiny, nemôže viesť k obmedzeniu mechanizmov určených na náhodné pridelenie, preto v tomto prípade bolo porušené právo na zákonného sudcu. Žalovaný vzniesol námietku miestnej príslušnosti vzhľadom na to, že v prejednávanom spore nejde o výlučnú miestnu príslušnosť podľa , lebo tá sa obmedzuje na spory o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie zánik, nevzťahuje sa na všetky spory, ktorých predmetom sú práva a povinnosti súvisiace s nehnuteľnosťami. Ak rozhoduje sudca miestne nepríslušného súdu, ide o situáciu, kedy je súd nesprávne obsadený. Dôsledkom je odňatie možnosti konať pred súdom, porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, kedy jeho obsahom je základné právo na realizovanie procesných oprávnení v konaní pred vecne a miestne príslušným súdom. Napadnuté rozhodnutie považuje za nespreskúmateľné, ktoré je v rozpore s a medzinárodnými zmluvami zaručujúcimi rovnosť pred zákonom. Žaloba i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

inkorporované do jedného dokumentu boli neurčité a neúplné, neobsahujúci nevyhnutné procesné náležitosti stanovené zákonom. Preto bolo nevyhnutné takéto podanie odmietnuť. Napriek zjavnej nespôsobilosti návrhu však súd návrhu bez akéhokoľvek odôvodnenia vyhovel, pričom v rozhodnutí uviedol skutočnosti ničím neosvedčené a nepreukázané. Výrok, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie považuje za materiálne i formálne nevykonateľné, keďže výrok uznesenia neuvádza, akého záložného práva sa má žalovaný zdržať a zároveň neuvádza, do skončenia konania vo veci samej ktorého súdu má nariadené neodkladné opatrenie trvať. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietne.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Neodkladné opatrenie obmedzené dobou trvania konania vo veci samej je neodkladným predovšetkým v tom zmysle, že k jeho nariadeniu môže dôjsť len vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie obmedzené tak, ako v tomto prípade, dobou skončenia konania vo veci samej zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Stráca svoje opodstatnenie ihneď po tom, čo súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenie, ktorého trvanie je časovo obmedzené, nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie exekúcie.

9. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp. zn. , ). Zároveň odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

10. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na jednej strane sporu vzniká druhej strane škoda, či iná ujma, prípadne jej takáto ujma hrozí.

11. Úprava výkonu záložného práva umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností v žiadnom prípade nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

12. Súd prvej inštancie návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel s poukazom na záver, že sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, keďže žalobcovia dostatočným spôsobom osvedčili danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi, čo odôvodňuje využitie navrhovateľmi požadovaného inštitútu.

13. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a z nich vyvodil správny právny záver o splnení zákonných podmienok pre vydanie navrhovateľmi požadovaného neodkladného opatrenia smerujúceho voči záložnému veriteľovi ohľadne výroku, ktorým súd záložnému veriteľovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku napadnutého uznesenia.

14. Vo vzťahu k tomuto výroku, na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam záložného veriteľa odvolací súd dodáva nasledovné.

15. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

18. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( ). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

20. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení, nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania, je nariadenie neodkladného opatrenia možné za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, musí tu byť existencia navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, a to uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, ktorým je objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením nesmie byť vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu, alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností, presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

21. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa žalobcov vyplýva z ich obavy z bezprostredne hroziacej ujmy na ich právach k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom speňažovania v procese dobrovoľnej dražby vedenej na návrh záložného veriteľa, žalovaného, za účelom uspokojenia jeho pohľadávky voči dlžníkovi, žalobcovi v 3. rade.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia voči záložnému veriteľovi - zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré bližšie špecifikovali. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že vo vzťahu k záložnému veriteľovi (týkajúcej sa povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva) osvedčili žalobcovia ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie existenciu skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou odvolacieho súdu v procese rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je skúmať dôvodnosť podanej žaloby, teda posudzovať dôvodnosť skutočností, ktoré môžu byť predmetom posudzovania len vo veci samej,

ale jeho úlohou je iba preskúmať existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Predloženými listinnými dôkazmi žalobcovia osvedčili, že sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXX, zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom L.

- katastrálny odbor, okres L., obec K., k.ú. K.. V katastri nehnuteľností je na LV č. XXX v časti „C“ zapísané záložné právo v zmysle ust. , 31/3, teda záložné právo v zmysle ust. s prednostným poradím. Žalovaný ako zmluvný záložný veriteľ dlžníka, žalobcu v 3. rade má na LV č. 6XX, k.ú K. zapísané záložné právo na základe záložnej zmluvy na nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Listom zo dňa 18.01.2022 si žalobcovia ako prednostní záložní veritelia na základe uplatnili svoje právo s poukazom na ust. oznámili žalovanému začatie výkonu záložného práva. Dňa 31.01.2022 bolo správcovi Bytovému družstvu L. doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 27.01.2022, ktorý dražobník konajúci na základe návrhu navrhovateľa dražby, žalovaného, oznamuje dobrovoľnú dražbu dňa 28.02.2022, pričom žiada Bytové družstvo o vyvesenie Oznámenia o dobrovoľnej dražbe v priestoroch bytového domu. Žalobcovia osvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetku, keďže záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe.

24. K jednotlivým odvolacím námietkam záložného veriteľa odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

25. Záložný veriteľ vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie Odvolací súd túto námietku záložného veriteľa ohľadne miestnej nepríslušnosti nepovažuje za dôvodnú.

26. Podľa , spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

27. Podľa popri všeobecnom súde záložného veriteľa je na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor, alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

28. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Tak znie jeho definícia zakotvená v . Jednotlivé definičné znaky už ďalej nie sú pre účely procesnoprávnej úpravy zadefinované. Podľa dôvodovej správy, vychádza sa pri tom z hmotnoprávnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov na účely celého právneho poriadku. Znamená to, že základom je ustanovenie , podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodujúca je teda povaha účastníkov zmluvy. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom, i keď úver poskytnutý záložným veriteľom navrhovateľom nie je spotrebiteľským úverom, spor účastníkov je sporom spotrebiteľským, v ktorom dlžník, žalobca v 3. rade, je spotrebiteľom, ktorý má adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu L., preto žalovaným vznesená námietka, že vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd, nie je dôvodná.

29. Pokiaľ odvolateľ namietal neúplnosť a nezrozumiteľnosť návrhu, odvolací súd má za to, že návrh žalobcov bol dostatočne určitý a zrozumiteľný, obsahuje všeobecné náležitosti podania, ako vyžaduje právna úprava v ust. . Námietky žalovaného o nezrozumiteľnosti, neurčitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli neopodstatnené. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia v návrhu svoj nárok skutkovo dostatočne vymedzili. Je zrejmé, čoho sa podaným návrhom domáhajú.

30. Podľa , každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

31. Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

32. Podľa záverov nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 1XX/XXXX zo dňa 07.10.2015 prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom občianskeho súdneho konania je nachádzanie (hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi... Žalobný petit musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný.... S ohľadom na určitosť petitu ide o to, do akej miery môže súd petit modifikovať, resp.do akej miery je povinný doslova petit prevziať vzhľadom na dispozičnú zásadu, ktorá je modifikovaná zásadou oficiality a princípom „iura novt curia“ (súd pozná právo)..... Ústavný súd SR zdôraznil, že zložky návrhu, t. j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku, ... pričom vyvstáva požiadavka, aby všeobecný súd pri posudzovaní náležitostí podania nepristupoval k jeho hodnoteniu iba otrocky formalisticky z hľadiska výpočtu a kontroly jednotlivých jeho formálnych náležitostí (označenie súdu, označenie účastníkov konania, petit, odôvodnenie, označenie dôkazov, dátum, podpis s pod.), ale aby ich splnenie posudzoval s prihliadnutím na znenie podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom dopĺňajú (napr. ak je označenie sídla odporcu uvedené iba v odôvodnení podania, nie však aj v jeho záhlaví, súd nebude vyzývať účastníka pod hrozbou nekonania o jeho podaní na odstránenie tohto, z hľadiska štruktúry podania formálneho nedostatku a pod.). ... Petit návrhu musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd vedel, o čom má konať a rozhodnúť, avšak tak, ako už ústavný súd uviedol, každý návrh je nevyhnutné v okolnostiach danej veci posudzovať ako celok, pretože žalobný nárok netvorí len obsah petitu (to, čo je žiadané), ale i jeho skutkové odôvodnenie. Nepochybne presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania, a motívy, dosiahnutie ktorých navrhovateľ vyjadril a zdôvodnil aj v odôvodnení svojho návrhu. Pretože iba súd, ktorý pozná právo, rozhoduje o tom, ako bude výrok jeho rozhodnutia formulovaný, aby bol aj materiálne vykonateľný, takže návrhom navrhovateľa na znenie tohto výroku nie je viazaný, avšak pri formulácii výroku rozhodnutia súd dbá na to, aby z obsahového hľadiska celého návrhu vyjadroval to, čoho sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal. Ústavný súd uzavrel, že žaloba je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom práve proti určitému žalovanému autoritatívne rozhodol; predmetom žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorého formulácia musí vyplývať z jej obsahu a musí sa opierať o určitý právny dôvod vyplývajúci zo súhrnu tvrdených skutočností.

33. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že navrhovatelia v podanom návrhu dostatočne zrozumiteľne uviedli, čoho sa vo vzťahu k záložnému veriteľovi domáhajú, zdržať sa výkonu záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam.

34. Žalobcovia teda osvedčili, že im konaním žalovaného ako záložného veriteľa hrozí ujma, a že tomu bude zabránené neodkladným opatrením, pričom neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav. Pokiaľ ide o výkon záložného práva zo strany záložného veriteľa, súd považoval za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania.

35. Ďalšie široko koncipované odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie o odvolaní už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.

36. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Preto na ostatné odvolacie námietky žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

37. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti záložného veriteľa zdržať sa výkonu záložného práva ako vecne správne podľa potvrdil s tým, že spresnil výrok I. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).