Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_26Cb-33-2017.pdf
PDF · 143.2 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/33/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, so sídlom Jakubovo námestie 14, 813 48 Bratislava, IČO: 17 310 598, zastúp. spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Peter Tarbaj, Chotčanská 118/42, 091 01 Stropkov, IČO: 45 232 938, zastúp. spoločnosťou Advokátska kancelária Michal Bouška s.r.o., Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava - Nové Mesto v konaní o zaplatenie 240 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 240 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 240 EUR od 22.03.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 240 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 240 EUR odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby do zaplatenia titulom neuhradenia paušálnej odmeny výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Žalobca uviedol, že je nezávislou spoločnosťou založenou na ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov). SLOVGRAM je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, reg. č. MV SR: VVS/1-900/90-3742, IČO: 17 310 598. Pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe Oprávnenia Ministerstva kultúry SR na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení zákona č. 618/2003 Z.z. a zákona č. 185/2015 Z.z. v platnom znení. Pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu medzinárodných dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná. SLOVGRAM zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov) v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov), ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam (zvukovo-obrazový záznam). Žalovaný je podnikateľ, ktorý prevádzkuje fitness centrum Fitness Maxim, Mierová 6, 821 05 Bratislava, v priestoroch ktorej bolo kontrolnou činnosťou žalobcu zistené, že žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov). Poukázal na ust. § 489 a § 517 Občianskeho zákonníka,
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 5, § 65, § 67, § 78, § 79 a § 81 zák. č. 618/2003 Z.z., na ust. § 190 ods. 1 zák. č. 185/2015 Z.z., ako aj na ust. § 5 zák. č. 96/1991 Zb. s tým, že uvedené práva výkonných umelcov a výrobcov na odmenu garantujú aj medzinárodné zmluvy a konvencie, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prevádzkovatelia viacerých zariadení sú povinní vysporiadať oprávnené nároky výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo- obrazových záznamov) alebo ich rozmnoženín, Jedná sa pritom okrem iného o prevádzkovateľov nasledujúcich zariadení: hotely, kaviarne, bary, pivárne, reštaurácie a ostatné stravovacie zariadenia, obchodné domy, obchodné predajne, autosalóny, športové štadióny, plavárne, aerolínie, tanečné školy, fitness centrá a telocvične, holičstvá, kaderníctva, kiná, lunaparky, čakárne, herne a kasína a pod.. Z kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené a má za preukázané, že v priestoroch prevádzky žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia. Na tomto základe je žalovaný povinný uhradiť primerané odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov). Nakoľko žalovaný doposiaľ dobrovoľne neuhradil výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov) primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu, žalobca ho písomnosťou zo dňa 27.05.2016 označenou ako „Výzva na úhradu primeranej odmeny a vysporiadanie nárokov“ vyzval na dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy 240 EUR. Ročný paušál bol určený v zmysle sadzobníka žalobcu. Tarify pre výber odmien schvaľuje valné zhromaždenie žalobcu v zmysle jeho stanov vzhľadom na skutočnosť, že tieto sa nestanovujú žiadnym všeobecne záväzným predpisom v zmysle platnej právnej úpravy. Platný Sadzobník žalobcu je založený na systéme ročných paušálnych taríf, modifikovaných na základe systému zliav. Primeraná odmena vo výške 240 EUR pozostáva z odmeny vo výške po 80 EUR (po zľave 50%) za roky 2013, 2014 a 2015 (podľa bodu A. Sadzobníka „športové a zábavné prevádzky“. Na základe uvedených skutočností si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 240 EUR s s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 240 EUR odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia.
3.Okresný súd Košice I vydal vo veci na základe návrhu žalobcu dňa 01.06.2017 platobný rozkaz sp. zn. 26Cb/33/2017.
4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor. Namietal, že v zmysle ust. § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. v platnom znení je aj žalobca správnym orgánom, pričom nepostupoval pri výkone kontrolnej činnosti v súlade s ust. § 2 zák. č. 71/1967 Zb. v platnom znení. Žalobca nepredložil dôkaz o vykonaní kontroly v zariadení žalovaného. Poukázal na ust. § 65 Starého autorského zákona. Tvrdil, že od roku 2011 hrá tzv. „slobodnú hudbu“, t.j. diela, výkony a záznamy ktorých autori, výkonní umelci a výrobcovia (ktorí sú pre takéto diela často jedna osoba) nikdy nepreviedli vlastnícke (alebo iné majetkové) práva k svojim dielam, odmietli zastupovanie organizáciou kolektívnej ochrany práv a zverejnili svoje diela, výkony a záznamy pod tzv. licenciou B. B.. Hoci tento druh licencie nemá v slovenskom práve úplnú obdobu, výkladom podľa úmyslu, ktorý autor sledoval, v spojení s tými ustanoveniami slovenského autorského zákona, ktoré sú tomuto úmyslu najbližšie je možné dôvodiť, že autor, výkonný umelec a výrobca súhlasí s verejným rozširovaním (prenosom) svojho diela, výkonu či záznamu bez nároku na odmenu. Hoci nároku na primeranú odmenu za rozširovanie sa nemožno vopred vzdať, tento vznikne až so zánikom výhradného práva udeľovať súhlas na takýto prenos, a keďže autori, výkonní umelci a výrobcovia záznamov svoje diela (resp. svoje práva k nim) nikdy nepredali, nárok na takúto odmenu nikdy nevznikol. Žalovaný namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby v mene subjektov ním zastupovaných, nakoľko nositelia práv, ktorých diela žalovaný zverejňuje vo svojej prevádzke nie sú zastupovaní žiadnou organizáciou kolektívnej ochrany práv, resp. výslovne takéto zastupovanie odmietli. okruh nositeľov práv, ktorých diela sú šírené žalovaným v posilňovni nemá žiaden prienik s okruhom nositeľov práv zastupovaných žalobcom a teda títo (zastúpení žalobcom) nemajú právny nárok na primeranú odmenu voči žalovanému. V zmysle súdnej praxe slovenských okresných súdov a Súdneho dvora Európskej únie sa za verejné rozširovanie diel považuje aj samotná prítomnosť televíznych a rádiových prijímačov prijímajúcich signál televízny, či rádiový v prevádzkach, nakoľko v praxi nemá vlastník týchto zariadení možnosť ovplyvniť okruh diel reálne šírený týmito prijímačmi. V posilňovni sa nachádza jeden televízny prijímač, ktorý žalovaný používa na demonštrovanie správnych cvičebných techník prehrávaním audiovizuálnych záznamov zhotovených žalovaným. Tieto audiovizuálne záznamy vyhotovil žalovaný, zobrazujú primárne žalovaného, a sú v digitálnej podobe uchované na USB kľúči v posilňovni. Televízny prijímač je používaný počas tréningov poskytovaných žalovaným pre zobrazenie správnej techniky na posilňovacích strojoch bez rušenia
ostatných zákazníkov žalovaného používajúcich príslušné posilňovacie stroje. V posilňovni sa tiež nachádzajú dva kusy reproduktorov, signálny vstup do ktorých je vedený z miestnosti slúžiacej ako kancelária, sklad a denná miestnosť žalovaného resp. stálych zákazníkov vypomáhajúcich s prevádzkou posilňovne. Ako vstup do týchto reproduktorov je používaný osobný prehrávač značky iPod Shuffle, na ktorom sú uložené skladby vyberané práve na základe licencií. Vzhľadom na to, že technické zariadenia nachádzajúce sa v prevádzke žalovaného fyzicky nie sú pripojené na takýto televízny, či rádiový signál, žalovaný nielenže nerozširuje, ale nie je ani len schopný v prevádzke rozširovať televízny či rádiový signál. Aj z tohto dôvodu tvrdil, že v jeho prevádzke nie sú rozširované diela umelcov, ktorým náleží právo na primeranú odmenu podľa ust. § 65 Starého autorského zákona. Podľa rozhodnutí SDEÚ je pojem verejnosti sa týka neurčitého počtu potenciálnych adresátov a okrem toho zahŕňa celkom významný počet osôb. Na druhej strane, pokiaľ ide o výraz „celkom významný počet osôb“ SDEÚ spresnil, že takýto počet predpokladá ,,určitú prahovú hodnotu de minimis“, na základe čoho z kvalifikácie „verejnosť“ vylúčil skupinu dotknutých osôb, ktorá je veľmi malá, či dokonca zanedbateľná. Je potrebné predovšetkým určiť, koľko osôb má paralelne a postupne prístup k tomu istému dielu. Posilňovňa sa nachádza v prízemí panelového domu, má rozlohu ako stredne veľký byt, maximálnu kapacitu 10 osôb a priemernú mesačnú návštevnosť 450 návštev, z ktorých viac ako 75% predstavujú návštevy stálych klientov bývajúcich v zmienenom panelovom dome, týchto teda nemožno počítať viackrát do množstva individuálnych osôb navštevujúcich prevádzku žalovaného. Žalovaný mal za to, že návštevníci jeho prevádzky predstavujú zanedbateľnú skupinu osôb a teda nepredstavujú verejnosť v zmysle ustanovení smerníc 2001/29/EC a 2006/115/EC, resp. ust. § 65 Starého autorského zákona. Rovnako by neobstálo tvrdenie žalobcu, že jeho cenník a prípadné poskytované zľavy zohľadňujú návštevnosť a počet osôb priestorov, v ktorých sa nachádzajú príslušné technické zariadenia a teda pravidlo de minimis nie je potrebné. Žalobca sám tvrdí, že jeho cenník schvaľujú výlučne jeho orgány a nepodlieha verejnej kontrole; a obsahuje o.i. aj pomerne bizarnú implikáciu, že k verejnému prenosu umeleckého diela prichádza aj prostredníctvom autorádia nachádzajúceho sa v taxíku, či dokonca nájomnom automobile. Pre posúdenie nároku na primeranú odmenu je potrebné posúdiť aj prípadnú ziskovú povahu verejného prenosu. Pre posúdenie povahy takéhoto prenosu je potrebné posúdiť najmä schopnosť prenosu zvýšiť atraktívnosť a teda zvýšenú návštevnosť prevádzky a vnímavosť verejnosti voči takémuto prenosu, teda do akej miery potenciálni klienti prevádzky vo všeobecnosti prikladajú dôležitosť hudbe (či televíznemu prenosu) pri výbere posilňovne. Bolo by možné súhlasiť s prípadným tvrdením, že hudba je dôležitá pri skupinových aeróbnych cvičeniach pre udržiavanie rytmu, avšak žalovaný svoju prevádzku špecializuje na posilňovanie prostredníctvom dvíhania závaží, ktoré ako anaeróbna aktivita vyžaduje krátkodobú intenzívnu námahu striedanú s krátkou fázou oddychu. Pri takejto forme cvičenia by bolo stredno až dlhodobé udržiavanie rovnomerného tempa sústredením sa na hudbu kontraproduktívne. Žalovaný zariadil posilňovňu pomerne stroho a v rámci svojej obchodnej stratégie sa sústredil na poskytovanie cenovo dostupnej možnosti posilňovania a odborného poradenstva ako základov kulturistiky a nekladie veľký dôraz na vedľajšie kvality vykazované modernými fitness centrami ako moderné príťažlivé prostredie, bar, či digitálne sledovanie výkonov. V priebehu svojej osemročnej histórie sa posilňovňa zmenila prakticky na klub nadšencov bývajúcich v okolí, kde stáli zákazníci tvoria 75% všetkých návštev, pričom mnohí navštevujú posilňovňu od jej otvorenia (a jeden z nich poskytol žalovanému bezodplatne právnu pomoc s prípravou tohto odporu). Vzhľadom na zákaznícku štruktúru žalovaného a skutočnosti, že nezanedbateľná časť zákazníkov žalovaného počúva počas návštev žalovaného vlastnú hudbu z prenosných prehrávačov mal za to, že jeho zákazníci majú počas cvičenia zníženú vnímavosť voči prenosu uskutočňovaného žalovaným a tento prenos má iba zanedbateľný vplyv na zisk dosahovaný žalovaným. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
5.Žalobca vo vyjadrení k odporu nesúhlasil s vyjadrením žalovaného. Uviedol, že je nezávislou spoločnosťou založenou na ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvuko-vých záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov). Spoločnosť SLOVGRAM ako organizácia kolektívnej správy spravuje autorské práva a práva súvisiace s autorským právom na základe ,,splnomocnenia“ od autorov, výkonných umelcov a iných nositeľov práv k predmetom ochrany podľa autorského zákona. Ide o zastupovanie nositeľov práv vo svojom mene na ich účet. Organizácia kolektívnej správy je povinná vyberať v súlade s autorským zákonom a zmluvami o zastupovaní nositeľov práv pre nositeľov práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia. Kolektívnu správu práv môže v Slovenskej republike vykonávať len právnická osoba, ktorej bolo na túto činnosť udelené oprávnenie Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zároveň vykonáva dohľad nad výkonom kolektívnej
správy, v rámci ktorého môže vyžadovať od organizácie kolektívnej správy informácie a doklady za účelom zistenia, či organizácia kolektívnej správy plní svoje povinnosti vyplývajúce jej z autorského zákona a v prípade zistenia porušenia zákona udeliť organizácii kolektívnej správy sankciu vo forme pokuty, resp. odňatia oprávnenia. Spoločnosť SLOVGRAM nemá nadradené postavenie a nevydáva ani rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach iných subjektov, z čoho je zrejmé, že spoločnosť SLOVGRAM nemožno považovať za orgán verejnej správy v zmysle ust. § 1 Správneho poriadku, ale ide o organizáciu kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom. Uviedol, že povinnosť prevádzkovateľa zaplatiť primeranú odmenu za verejný prenos záznamov je daná zákonom, konkrétne je táto povinnosť upravená v § 65 a § 67 zákona č. 618/2003 Z.z. a § 5 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach. Na uhradenie tejto odmeny majú výkonný umelec, výrobca zvukového záznamu či výrobca zvukovo-obrazového záznamu v zastúpení organizácie kolektívnej správy práv právny nárok. Z dôvodu, že tento nárok je zákonného charakteru, nie je povinnosť zaplatiť primeranú odmenu podmienená vykonaním kontroly či spísaním záznamu o jej vykonaní v zariadeniach prevádzkovateľov. Vo vzťahu k vykonaniu kontroly preto sa s vyjadrením žalovaného nestotožňuje. Uviedol, že SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, Bratislava (ďalej len ,,SLOVGRAM“ alebo ,,žalobca“) je spoločnosťou založenou na ochranu práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov (audiovizuálnych záznamov), t.j. hudobníkov, hercov, tanečníkov, ale aj producentov. Zoznamy slovenských interpretov a hudobných telies, ktorých spoločnosť SLOVGRAM zastupuje sú voľne dostupné na webovom sídle spoločnosti SLOVGRAM. Okrem vyššie uvedených má žalobca uzatvorené zmluvy o spolupráci s troma najväčšími produkčnými spoločnosťami na svete, a to UNIVERSAL, SONY a Warner, ktorí tvoria takmer 80% svetovej produkcie, to znamená, že zastupujú takmer 80% všetkých svetových umelcov (hudobníkov, hudobných skupín, videoklipov a pod.). Opätovne poukázal na to, že v zmysle ust. § 84 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z.z. v platnom znení je dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že v prevádzke žalovaného hrala hudba len tých interpretov a producentov, ktorí výslovne vylúčili kolektívnu správu svojich práv, výlučne na používateľovi, teda žalovanom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný túto skutočnosť v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal (napríklad predložením play-listu umelcov a producentov, ktorých hudbu púšťal v rozhodnom období, teda v období rokov 2013 až 2015), považoval tvrdenia žalovaného, že v prevádzke hrala len ,,slobodná hudba“ za neopodstatnené. Z priložených fotografií posilňovne zobrazujúcich zariadenia žalovaného, nie je možné jednoznačne potvrdiť, že zariadenia nie sú pripojené na televízny, či rádiový signál. Tvrdenia žalovaného o zanedbateľnom počte zákazníkov a zanedbateľnom vplyve uskutočňovaného prenosu na zisk považoval za irelevantné, lebo žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Poukázal tiež na to, že prevádzka žalovaného je otvorená pre širokú verejnosť, preto fluktuácia zákazníkov sa môže zásadne meniť.
6.Žalovaný v ďalších podaniach opätovne poukázal na to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že vykonal akúkoľvek kontrolnú činnosť v posilňovni. Nevysporiadal sa ani s tvrdením žalovaného o tom, že rozhoduje o prerozdelení príjmov z výkonu kolektívnej správy. Mal za to, že ak žalobca koná na základe poverenia ústredného orgánu štátnej správy (a podlieha jeho kontrole), ak má na výkon svojich úloh udelené právo kontroly a má právo rozhodovať o pravidlách prerozdeľovania príjmov svojich členov, tak o jeho nadradenom postavení nemožno mať pochybnosti. Mal za to, že výkon kontroly bol potrebný pre procesnoprávne uplatnenie nároku žalobcom. Uviedol, že nemá k dispozícii play-listy z rokov 2013 až 2015 a predložil súdu súčasný play-list (za rok 2017). Tvrdil, že nemožno od neho spravodlivo žiadať archiváciu takýchto dokumentov. Uviedol, že ak sa súd stotožní s výkladom žalobcu, že ak je prevádzka otvorená pre širokú verejnosť, tak sa návštevnosť a fluktuácia môže zásadne meniť a teda tvrdenia o návštevnosti zanedbateľnej skupiny osôb sú irelevantné, tak navrhol, aby sa súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ s otázkou na výklad predmetných smerníc implementovaných Autorským zákonom a súlad predmetných ustanovení Autorského zákona. predložil súdu dôkazový materiál na USB zariadení a žiadal, aby nebral súd do úvahy dôkazový materiál na zariadení SD karty.
7.Žalobca v ďalších podaniach poukázal na to, že povinnosť prevádzkovateľa zaplatiť primeranú odmenu za verejný prenos záznamov je zákonnou povinnosťou a nie je podmienená vykonaním kontroly. Žalovaný je prevádzkovateľom posilňovne prístupnej širokej verejnosti, čo preukazujú verejne prístupné otváracie hodiny prevádzky. Vzhľadom na uvedené mal za to, že hrajúca hudba v prevádzke robí prevádzku atraktívnejšou pre zákazníka, teda bol dostatočne naplnený znak verejnosti a dochádzalo
k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalobca podobne ako ostatné organizácie kolektívnej správy je povinný vyhotoviť sadzobník odmien, ktorý je povinný uverejniť na svojom webovom sídle. Pri tvorbe sadzobníka žalobca vždy vychádza zo súkromnoprávnych príkazov ním zastupovaných nositeľov práv, ktorí sú reprezentovaní Valným zhromaždením žalobcu. Riadi sa však aj zákonnými ustanoveniami určujúcimi kritériá, ktoré je žalobca povinný zohľadniť pri tvorbe jednotlivých položiek v rámci sadzobníka. Žalobca pri tom dbá aj na ekonomickú hodnotu ním poskytnutej služby kolektívnej správy a tiež na ekonomickú hodnotu použitia predmetov ochrany. Žalobca sa nijakým spôsobom neodchýlil od uvedených kritérií a ním schválený sadzobník neporušuje zákon a ani ho neobchádza. Poukázal na skutočnosť, že tarify pre výber odmien schvaľuje Valné zhromaždenie žalobcu, v zmysle Stanov žalobcu, vzhľadom na to, že tieto sa nestanovujú žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle platnej právnej úpravy. Platný sadzobník žalobcu pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovoobrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu je založený na systéme ročných paušálnych taríf, modifikovaných na základe systému zliav. Momentom, kedy prevádzkovateľ začne používať predmety ochrany, stáva sa používateľom a je nevyhnutné, aby hradil primeranú odmenu organizácii kolektívnej správy, ktorá dané predmety ochrany chráni. Každý subjekt je povinný byť ešte pred samotným otvorením svojej prevádzky informovaný o všetkých povinnostiach, ktoré mu ako prevádzkovateľovi vyplývajú z príslušných právnych predpisov. V prípade splnenia podmienok určených autorským zákonom (využívanie technických prostriedkov prostredníctvom ktorých dochádza v jeho prevádzke k verejnému prenosu) k takýmto povinnostiam patrí aj hradenie odmeny organizáciám kolektívnej správy práv. Práve prevádzkovateľ je ten, kto má prejaviť náležitý záujem na plnení si svojich záväzkov. Momentom, kedy prevádzkovateľ začne používať predmety ochrany, stáva sa používateľom a je nevyhnutné, aby hradil primeranú odmenu organizácii kolektívnej správy, ktorá dané predmety ochrany chráni. Poukázal na skutočnosť, že používateľ vopred neoznámil úmysel používať predmety ochrany podľa autorského zákona spravované žalobcom a nedošlo k dohadovaniu podmienok dohody o primeranej odmene, ale predmety ochrany použil priamo. Tvrdenia žalovaného o nadriadenom postavení organizácie kolektívnej správy nad ostatnými subjektami autorskoprávnych vzťahov, resp. o jej verejnoprávnom charaktere považuje za špekulatívne, prednášané výlučne v záujme vyhnúť sa povinnosti uhradiť žalované nároky a dôrazne ich popiera. Súkromnoprávna povaha autorskoprávnych vzťahov a autorskoprávnej úpravy v rámci právneho systému Slovenskej republiky, ktorých súčasťou je i každá organizácia kolektívnej správy, je nesporný. Spôsob prerozdeľovania odmien je predmetom zmluvného vzťahu medzi organizáciou kolektívnej správy a autormi, ktorých zastupuje a nie je predmetom tohto konania. K potrebe vykonania kontroly pre procesnoprávne uplatnenie nároku uviedol, že záväzkovoprávne vzťahy môžu vznikať aj z iných v zákone uvedených skutočností. Ide o záväzky, ktoré vznikajú na základe zákonom ustanovených podmienok. Nakoľko žalovaný vo svojej prevádzke vykonáva verejný prenos chránených výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov) prostredníctvom technického zariadenia, pričom do dnešného dňa neuhradil žalobcovi, ktorý zastupuje nositeľov práv pri výkone ich práv, primeranú odmenu za takéto vykonávanie verejného prenosu, nesplnil si teda svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 65 ods. 1 a ods. 2 a § 67 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. v platnom znení. Tvrdenia žalovaného považuje za zmätočné, pretože z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že nepozná základné rozdiely medzi právom verejným a súkromným, kedy porovnáva spôsob uplatňovania nárokov z oblasti autorskoprávnej ochrany s uplatňovaním nárokov, resp. plnením povinností v oblasti verejnoprávnej úpravy trestného a daňového práva, čo sú inštitúty nepochybne vykazujúce zásadné rozdiely. K tvrdeniu žalovaného, že nedisponuje play-listami z rokov 2013 až 2015 uviedol, že je vecou žalovaného archivovať play-listy tak ako akúkoľvek inú písomnosť súvisiacu s jeho podnikateľskou činnosťou, nakoľko prostredníctvom nej preukazuje plnenie svojich zákonných povinností ako podnikateľský subjekt a to, že predmetnými play-listami nedisponuje a nie je schopný v spore uniesť dôkazné bremeno rozhodne nemožno považovať šikanózny výkon práva na strane žalobcu. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa návštevnosti a zanedbateľnej skupiny osôb považoval za scestné, pretože s prihliadnutím na jeho podnikateľský zámer a dosahovanie zisku by predsa neprevádzkoval posilňovňu, ktorú pravidelne navštevuje zanedbateľné množstvo ľudí. Na preukázanie rozlohy posilňovne nie je potrebné znalecké dokazovanie, postačuje predložiť pôdorys priestorov, Vo vzťahu k návštevnosti je možné údaje zistiť z účtovných výpisov. Čo sa týka možnosti konania pred Súdnym dvorom Európskej únie na výklad smerníc, tento návrh považuje za cielené vytváranie prieťahov v tomto konaní.
8.Žalobca a žalovaný, hoci boli na pojednávanie dňa 11.05.2018 riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavili. Požiadali o ospravedlnenie neúčasti a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Na základe uvedeného súd vec prejednal v ich neprítomnosti.
9.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
10.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Výzvu na úhradu primeranej odmeny a vysporiadanie nárokov zo dňa 27.05.2016, Sadzobníky na roky 2013 až 2015 a Stanovy.
11.Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: fotografie časti posilňovne, výpis zo živnostenského registra, SD kartu a USB kľúč.
12.Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaný prevádzkuje posilňovňu na Mierovej ulici 6 v Bratislave - Ružinove a že v priestoroch posilňovne sa nachádzajú zariadenia schopné šíriť televízny a rádiový signál, resp. reprodukovať obrazové, zvukové a obrazovo zvukové záznamy chránené právami výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov.
13.Sporné bolo medzi stranami to, či žalobca má nárok na zaplatenie 240 EUR s prísl. titulom neuhradenia paušálnej odmeny výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov.
14.Podľa ust. § 1 zák. č. 618/2003 Z. z. tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu, s výrobou a použitím zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "vysielanie") a v súvislosti so zhotovením a použitím databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len "vysielateľ") a zhotoviteľa databázy. Zákon ďalej upravuje výkon kolektívnej správy práv podľa tohto zákona.
15.Podľa ust. § 5 ods. 14 zák. č. 618/2003 Z.z. verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.
16.Podľa ust. § 65 zák. č. 618/2003 Z.z. ak výkonný umelec nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho umeleckého výkonu podľa § 63 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu. Ak výrobca zvukového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukového záznamu podľa § 64 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu. Na právo na primeranú odmenu podľa odseku 1 sa vzťahuje ustanovenie § 63 ods. 7. Na právo na primeranú odmenu podľa odseku 2 sa vzťahuje ustanovenie § 64 ods. 5.
17.Podľa ust. § 67 zák. č. 618/2003 Z.z. ak výrobca zvukovo-obrazového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukovo-obrazového záznamu podľa § 66 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu. Na právo na primeranú odmenu podľa odseku 1 sa vzťahuje ustanovenie § 66 ods. 5.
18.Podľa ust. § 78 zák. č. 618/2003 Z.z. účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona (ďalej len "kolektívna správa") je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti. Kolektívna správa je zastupovanie viacerých osôb, ktoré a) majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, zvukovo-obra-zovému záznamu alebo k vysielaniu (ďalej len "predmet ochrany"), b) vykonávajú majetkové práva na základe tohto zákona ( § 50 a 55) alebo c) na základe zmluvy získali výhradnú licenciu na celé trvanie majetkových práv k predmetu ochrany a pre územie Slovenskej republiky s právom udeliť sublicenciu (ďalej len "nositelia práv") na ich spoločný prospech, a to pri
výkone ich majetkových práv k zverejneným alebo na zverejnenie ponúknutým predmetom ochrany, ak iný ako kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený ( odsek 3) alebo je neúčelný; za predmet ochrany ponúknutý na zverejnenie sa považuje taký predmet ochrany, ktorý nositeľ práva písomne oznámi príslušnej organizácii kolektívnej správy na účely zaradenia takéhoto predmetu do registra predmetov ochrany. Kolektívnou správou nie je dočasné zastupovanie nositeľov práv pri výkone ich majetkových práv, ak je dovolený aj iný ako kolektívny výkon týchto práv. Povinne kolektívne spravovanými majetkovými právami sú: a) právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia ( § 19 ods. 1), b) právo na náhradu odmeny ( § 24 ods. 4 a 5 a § 69 ods. 3), c) právo udeľovať súhlas na káblovú retransmisiu diela [ § 18 ods. 2 písm. h)]; to sa nevzťahuje na tie práva k predmetom ochrany, ktoré sú obsiahnuté vo vysielaní vysielateľa a vysielateľ ich vykonáva na základe zákona, licenčnej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, d) právo výkonného umelca a výrobcu zvukového záznamu na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu ich predmetov ochrany podľa § 65; to sa nevzťahuje na tie práva k predmetom ochrany, ktoré sú obsiahnuté vo vysielaní vysielateľa a vysielateľ ich vykonáva na základe zákona alebo licenčnej zmluvy, e) právo autora alebo výkonného umelca udeľovať súhlas na vypožičanie [ § 18 ods. 2 písm. c) a § 63 ods. 2 písm. e)], f) právo autora a výkonného umelca na primeranú odmenu za vypožičanie ( § 18 ods. 7 a § 63 ods. 4), g) právo výkonného umelca na dodatočnú odmenu podľa § 63 ods. 5. Kolektívna správa sa vykonáva najmä v týchto odboroch: a) verejné vykonanie diela, b) verejný prenos predvedením predmetu ochrany akýmikoľvek technickými prostriedkami, c) vysielanie predmetu ochrany, d) káblová retransmisia predmetu ochrany, e) verejné rozširovanie originálu predmetu ochrany alebo jeho rozmnoženín nájmom a vypožičiavaním, f) vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany pre osobnú potrebu, g) vyhotovenie rozmnoženiny diela prostredníctvom reprografického zariadenia alebo iného technického zariadenia, h) ďalší predaj originálu diela výtvarného umenia, i) použitie predmetu ochrany, za ktoré sa uhrádza primeraná odmena. Kolektívnu správu vykonáva organizácia kolektívnej správy, a to sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a ako hlavný predmet činnosti.
19.Podľa ust. § 79 zák. č. 618/2003 Z.z.: (1) Organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy. (2) Oprávnenie na výkon kolektívnej správy možno udeliť len právnickej osobe, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky a je založená na nepodnikateľský účel podľa osobitného predpisu. 10)
20.Podľa ust. § 81 zák. č. 618/2003 Z.z. organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia a) zastupovať každého nositeľa práv pri výkone jeho práva, ktoré spravuje na základe tohto zákona, b) prevziať za zvyčajných podmienok zastúpenie každého nositeľa práv pri výkone jeho práva, ak o to požiada a preukáže, že predmet ochrany bol príslušne použitý, a ak nie je zastupovaný inou osobou pri výkone práva vo vzťahu k predmetu ochrany a ak ide o dielo, pri výkone práva k dielu, c) zastupovať každého nositeľa práv pri výkone jeho práva v rozsahu s ním dohodnutom, d) zastupovať nositeľov práv za rovnakých podmienok, e) viesť register zmluvne zastupovaných nositeľov práv; register obsahuje len údaje nevyhnutné na výkon kolektívnej správy, f) viesť register predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu, ak sú mu tieto predmety ochrany známe; register obsahuje len údaje nevyhnutné na výkon kolektívnej správy, g) oznámiť tomu, kto o to písomne požiada, či zastupuje nositeľa práv a na žiadosť a náklady žiadateľa vydať o tom písomné potvrdenie, h) uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používate- ľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa 1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje, 2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia, i) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku sám domáha alebo ak je to nehospodárne, j) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písmena h) pre nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom, k) viesť evidenciu vybraných odmien, primeraných odmien, náhrad odmien a príjmov z vydaného bezdôvodného obohatenia a umožniť nositeľovi práv na požiadanie kontrolu správnosti jemu uhradenej odmeny, primeranej odmeny, náhrady odmeny či prípadného príjmu z bezdôvodného obohatenia, l) zabezpečovať úlohy v oblasti registrácie a zápisu do medzinárodných zoznamov nositeľov práv a predmetov ochrany a so súhlasom nositeľov práv poskytovať ministerstvu
informácie súvisiace s registráciou, ako aj s evidenciou podľa písmen f) a k), m) vytvárať rezervný fond z vybraných odmien, primeraných odmien, náhrad odmien a prípadných príjmov z bezdôvodného obohatenia, n) viesť účtovníctvo, o) každoročne vyhotoviť do 30. júna výročnú správu o činnosti a hospodárení (ďalej len "výročná správa") za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá obsahuje aj účtovnú závierku overenú audítorom, a predložiť ju bez zbytočného odkladu ministerstvu; výročná správa obsahuje úplný a pravdivý opis všetkých rozhodujúcich skutočností a je prístupná všetkým nositeľom práv, p) informovať ministerstvo o všetkých zmenách v údajoch uvedených v žiadosti o udelenie oprávnenia podľa § 80 vrátane zmien v osobe, ktorá je štatutárnym orgánom kolektívneho správcu alebo členom takého orgánu, a tieto zmeny preukázať najneskôr do 15 dní odo dňa zmeny, r) poskytnúť ministerstvu 1. kópiu zmeny dokladov prikladaných k žiadosti o udelenie oprávnenia podľa § 80 ods. 3 a 4 do 15 dní odo dňa zmeny, 2. informáciu o zmluvnom poverení na kolektívnu správu od iných organizácií kolektívnej správy vrátane zahraničných a kópiu iných dokumentov súvisiacich s výkonom kolektívnej správy do 15 dní odo dňa, keď o to ministerstvo požiada, 3. kópiu rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu, ak je organizácia kolektívnej správy účastníkom konania, do 15 dní odo dňa, keď o to ministerstvo požiada, s) uverejniť vhodným spôsobom sadzobník odmien a primeraných odmien, t) informovať ministerstvo o rozhodnutiach súdov alebo iných príslušných orgánov v konaniach, ktorých účastníkom je organizácia kolektívnej správy a ktoré majú zásadný význam na jej činnosť, u) zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky na účely ukladania peňažných prostriedkov podľa § 82 ods. 2 písm. a). Povinnosť podľa odseku 1 písm. a) a b) sa vzťahuje len na nositeľa práv, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo má na jej území trvalý pobyt alebo sídlo. Organizácia kolektívnej správy zastupuje nositeľa práv vo svojom mene a na jeho účet. Organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu bez nároku na zisk. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov. Používateľ, ako aj osoba povinná uhradiť náhradu odmeny ( § 24 ods. 6) je povinná umožniť organizácii kolektívnej správy riadny výkon kolektívnej správy a bez vážnych dôvodov neodmietnuť organizácii kolektívnej správy poskytnutie potrebných informácií. Organizácia kolektívnej správy nesmie informácie získané pri výkone kolektívnej správy využiť na iný účel ako na výkon kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená kontrolovať včasné a riadne plnenie zmlúv uzatvorených s ňou pri výkone kolek- tívnej správy, ako aj povinností, ktoré pre osoby povinné uhradiť náhradu odmeny vyplývajú zo zákona; používateľ alebo iný účastník takejto zmluvy, ako aj osoba povinná uhradiť náhra-du odmeny, je povinná organizácii kolektívnej správy túto činnosť umožniť. Ak prevádzko-vateľ prevádzky alebo iného priestoru poskytne svoju prevádzku alebo iný priestor usporiada-teľovi verejného kultúrneho podujatia na verejné vykonanie alebo verejný prenos hudobného diela alebo umeleckého výkonu, považuje sa za používateľa hudobného diela alebo umelecké-ho výkonu tento prevádzkovateľ, ak neoznámi v určenej lehote organizácii kolektívnej správy údaje potrebné na určenie totožnosti usporiadateľa tohto verejného kultúrneho podujatia. Pri verejnom vykonaní hudobného diela je usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia povinný pred uskutočnením podujatia oznámiť príslušnej organizácii kolektívnej správy program podujatia, v ktorom ku každému dielu, ktoré má byť verejne vykonané, uvedie jeho názov a údaj o autorstve; ak usporiadateľ tieto skutočnosti organizácii kolektívnej správy neoznámi, predpokladá sa, že na podujatí budú verejne vykonané len tie diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje organizácia kolektívnej správy, kým sa nepreukáže opak.
21.Podľa ust. § 190 ods. 1 zák. č. 185/2015 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.
22.Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23.Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24.Podľa ust. § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
25.Výzvou na úhradu primeranej odmeny a vysporiadanie nárokov zo dňa 27.05.2016 mal súd preukázané, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyhotovil výzvu na úhradu primeranej odmeny vo výške 240 EUR, ktorú adresoval žalovanému.
26.Sadzobníkmi na roky 2013 až 2015 bola súdu preukázaná výška uplatňovanej primeranej odmeny.
27.Podľa ust. § 1 zák. č. 71/1967 Zb. v platnom znení: (1) Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
28.Predloženými stanovami bolo súdu preukázané právne postavenie žalobcu. Nakoľko žalobca nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, nie je správnym orgánom. Žalobca vykonáva činnosť na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR a nie na základe poverenia. Povinnosti dotknutým subjektom ukladá zákon a nie žalobca.
29.Žalobca síce nepreukázal súdu kedy, ako a kde vykonal kontrolu činnosti žalovaného a nepreukázal súdu ani doručenie výzvy zo dňa 27.05.2016 žalovanému, ale žalovaný sám uznal a potvrdil súdu, že od roku 2011 vykonával činnosť, v súvislosti s ktorou mu mohla vzniknúť povinnosť platiť žalobcovi poplatky, resp. primeranú odmenu v zmysle autorského zákona. Žalovaný potvrdil, že v rozhodnom období prevádzkoval alebo disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého môže dochádzať k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia. Nepoprel ani nenamietal doručenie výzvy žalobcu zo dňa 27.05.2016.
30.Výkon kontrolnej činnosti zo strany žalobcu nie je podmienkou vzniku povinnosti žalovaného na úhradu primeranej odmeny v zmysle autorského zákona. Povinnosť prevádzkovateľa vzniká priamo zo zákona.
31.Je nesporné, že žalovaný má v prevádzke posilňovne umiestnené zariadenia umožňujúce reprodukciu zvukových, obrazových a zvukovo-obrazových záznamov chránených právami výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov.
32.Obranu žalovaného, že tieto zariadenia nemá napojené na televízny ani rádiový signál, súd považoval za nepreukázanú. Predložená fotodokumentácia nemôže bez pochybností preukázať tieto skutočnosti, nakoľko v čase jej vyhotovenia mohli byť predmetné zariadenia odpojené od príjmu signálu a navyše reprodukovať zvukové, obrazové a audiovizuálne záznamy je možné aj pripojením počítača, prostredníctvom siete internet ako aj priamo z externého úložného zariadenia (napr. USB kľúča, SD karty a pod. ) ako sám predložil aj žalovaný.
33.Žalovaný hodnoverne nepreukázal súdu, že v rozhodnom období (v rokoch 2013 až 2015) reprodukoval len tzv. „slobodnú produkciu“. Predložil súdu iba play-list z roku 2017, ktorý obsahuje len okolo 50 skladieb. Je málo pravdepodobné, že žalovaný prehráva svojim zákazníkom každý deň v roku dookola tie isté hudobné diela.
34.Čo sa týka pojmu verejnosti a ziskovej povahy prenosu namietanej žalovaným je potrebné uviesť, že žalovaný je podnikateľom, teda vykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že by neprevádzkoval posilňovňu, ktorú pravidelne navštevuje len zanedbateľné množstvo ľudí. Na preukázanie počtu zákazníkov nepredložil súdu žiadne dôkazy. Priemerná návštevnosť 450 zákazníkov (aj napriek tomu, že až 75% môžu tvoriť stály zákazníci), ako to uvádza sám žalovaný, podľa súdu nepredstavuje zanedbateľnú skupinu osôb. Kapacita posilňovne 10 osôb neznamená, že denne len maximálne 10 osôb môže využiť tieto služby, nakoľko jedna osoba v priemere môže využívať služby okolo 1,5 hod. denne. Je potrebné tiež prihliadnuť aj na skutočnosti uvedené v bode 33. tohto
odôvodnenia, pričom každodenné prehrávanie daného (malého) počtu skladieb v uvedenom roku pre určitý počet (najmä) stálych zákazníkov by malo skôr negatívny dopad na návštevnosť posilňovne. To znamená, že nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, podľa ktorého by prehrávanie, resp. prenos skladieb chránených právami výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, by nemal vplyv na zvýšenie atraktívnosti, resp. ziskovosti jeho prevádzky, a to práve s poukazom na vnímavosť verejnosti voči takémuto prenosu.
35.Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný disponuje zariadeniami umožňujúcimi reprodukciu zvukových, obrazových a zvukovo-obrazových záznamov chránených právami výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, nepreukázal súdu, že by reprodukoval len tzv. „slobodnú hudbu“, preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení je povinný žalobcovi zaplatiť 240 EUR ako primeranú odmenu výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov.
36.Žalovaný neuhradil primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu v lehote uvedenej vo výzve. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, t.j. od 22.03.2017. Výška úrokov z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
37.Vzhľadom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.
38.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
40.Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).