Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/63/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci starostlivosti o maloletú: Z. H., nar. XX.X.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matky: E. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M., A. 5, D. republika, adresa na doručovanie: M., X. XX, D. republika a otca: W. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U. W., P. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom so sídlom Bojnice, Prievidzská 254/26, za účasti Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U. W., P. XXX/X, o návrhu matky na zníženie výživného a o návrhu otca na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky k maloletej Z. H., narodenej XX.X.XXXX zo sumy 50,- EUR mesačne na sumu 110,- EUR mesačne počnúc dňom 2.3.2016, zvýšené výživné je matka povinná poukazovať otcovi mesačne vopred, najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

II. Zameškané výživné na maloletú Z. H., narodenú XX.X.XXXX za obdobie od 2.3.2016 do 11.5.2018 vo výške 1.580,- EUR p o v o ľ u j e matke zaplatiť v 65. v mesačných splátkach po 24,- EUR a v jednej poslednej splátke vo výške 20 EUR, pričom prvá splátka je splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pričom neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

lavaS ne trestu v ám v Prievidzi kania čnosťou t-com ukončili.avnei ekonaia.III. Znižuje vyživovaciu povinnosť matky k Q. H., narodenému XX.X.XXXX zo sumy 50,- EUR mesačne na sumu na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené plnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, znížené výživné je matka p o v i n n á počnúc dňom 6.11.2015 poukazovať do rúk Q. H. mesačne vopred, najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

IV. Návrh matky vo zvyšnej časti zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/4/2013-41 zo dňa 19.4.2013 vo výroku o výživnom.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6.11.2015 sa matka maloletej Z. H., narodenej XX.X.XXXX a Q. H., narodeného XX.X.XXXX domáhala, aby súd znížil výživné, ktoré je povinná platiť v sume 50,- EUR na každé z detí, na sumu 25,-EUR na každé z detí, počnúc dňom 1.10.2015. V návrhu uviedla, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 11P/4/2013 zo dňa 19.4.2013. Súd pritom vychádzal z dohody rodičov, ktorú schválil. Od 19.10.2015 je matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce Brno - mesto. Nepoberá podporu v nezamestnanosti

ani dávky v hmotnej núdzi. Je úplne bez príjmu a nemajetná. Nie je preto v jej možnostiach platiť výživné v doterajšej výške.

2. Otec detí v písomnom vyjadrení k návrhu matky, doručenom súdu dňa 2.3.2016 uviedol, že s ním nesúhlasí. Návrh je v rozpore so záujmami detí, najmä so záujmom maloletej Z.. Na strane maloletej došlo od posledného rozhodnutia súdu o výživnom k zmene pomerov. Zvýšili sa výdavky v súvislosti s jej dospievaním. Otec maloletej pracuje v spoločnosti SaarGummi v Dolných Vesteniciach, u zamestnávateľa Inštitút odborného vzdelávania, s.r.o.. Jeho priemerný čistý mesačný zárobok činí 575,-EUR. V roku 2015 si otec zobral od VÚB Banky, a.s. spotrebiteľský úver vo výške 2.000,-EUR na zakúpenie okien do bytu, v ktorom žije s deťmi. Nevyhnutné mesačné výdavky otca sú: strava 100,-EUR, hygienické potreby 20,-EUR, ošatenie 30,-EUR, platby za byt (domácnosť), spolu za celú rodinu 192,27 EUR, z toho 1/3 na otca 64,09 EUR, káblová televízia, plyn a RTVS spolu 25,44 EUR, z toho 1/3 na otca 8,48 EUR, ročná platba za komunálny odpad 90,-EUR, t.j. mesačne 7,50 EUR, daň z nehnuteľností ročne 9,30 EUR, t.j. mesačne 0,77 EUR, splátka úveru 50,50 EUR, telefón cca 15,-EUR. Spolu sú mesačné výdavky otca vo výške 296,34 EUR. Nevyhnutné mesačné výdavky maloletej Z. sú: strava 80,- EUR, hygienické potreby 15,-EUR, ošatenie 20,-EUR, lieky 5,-EUR, škola a školské stravovanie 42,73 EUR (512,80 EUR ročne), platby za byt (domácnosť), spolu za celú rodinu 192,27 EUR, z toho 1/3 na maloletú 64,09 EUR, káblová televízia, plyn a RTVS spolu 25,44 EUR, z toho 1/3 na maloletú 8,48 EUR. Spolu sú mesačné výdavky maloletej vo výške 235,30 EUR.

3. Súd vo veci nariadil pojednávania. Matka ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaniach a požiadala, aby bola vo veci vypočutá prostredníctvom súdu v mieste jej bydliska. Súd vypočul matku prostredníctvom Mestského súdu Brno - mesto ako dožiadaného súdu. Matka na výsluchu dňa 28.6.2016 uviedla, že v súčasnosti nie je schopná platiť výživné navrhované otcom. Je dlhodobo nezamestnaná a od 2.2.2016 má priznaný dôchodok v Českej republike, jeho výška nebola doposiaľ určená. Na Slovensku jej bola žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá. Keď mala možnosť, deti na Slovensku navštevovala. Je schopná platiť výživné 1.000,-Kč mesačne. Býva sama, má prenajatý jednoizbový byt. Je astmatička, mala aj gynekologické problémy. Od novembra 2015 do apríla 2016 poberala podporu v nezamestnanosti. Od apríla 2016 poberá príspevok na živobytie 2.200,-Kč mesačne a od mája 2016 doplatok za bývanie 4.200,-Kč, v tejto výške platí aj nájomné. Je nemajetná. Naposledy pracovala v Olympii ako pomocná sila od polovice mája do konca októbra 2015. Dôvodom ukončenia pracovného pomeru boli jaj zdravotné problémy, bola jej zistená astma. Má základné vzdelanie. Stravuje sa u svojej matky, ktorá jej dá občas 200 alebo 300 Kč. Dlhy má voči svojej matke 4.000,-Kč a voči kamarátovi N. F. vo výške 15.000 až 20.000,-Kč.

4. Dňa 16.11.2016 bolo súdu od matky doručené rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 4.7.2016, ktorým bol matke určený invalidný dôchodok v dočasnej výške 3.346,-Kč mesačne.

5. Právny zástupca otca následne na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 2.12.2016 navrhol, aby súd prerušil konanie do konečného rozhodnutia o nároku matky na invalidný dôchodok. Ako dôvod uviedol, že je potrebné počkať na konečnú výšku dôchodku a ďalej je potrebné vyriešiť otázku, či ide o úplnú alebo čiastočnú invaliditu, a či teda matka by si mohla popri dôchodku zvýšiť svoj príjem prácou. Suma momentálneho dôchodku podľa jeho názoru zodpovedá len čiastočnej invalidite matky. Súd tomuto návrhu vyhovel a konanie prerušil až skončenia konania o priznaní invalidného dôchodku matke.

6. Súd dopytom na Sociálnu poisťovňu zistil, že rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 3.2.2017 bol od 27.1.2016 matke priznaný invalidný dôchodok pre invaliditu druhého stupňa vo výške 4.297,-Kč mesačne. Od 1.1.2017 bola výška dôchodku 4.432,-Kč mesačne. Rozhodnutím zo dňa 6.3.2017 jej bol invalidný dôchodok znížený na invaliditu prvého stupňa vo výške 3.564,-Kč mesačne, od 1.1.2018 poberá dôchodok vo výške 3.733,-Kč mesačne.

7. Súd uznesením zo dňa 23.3.2018 pokračoval v konaní a nariadil vo veci pojednávanie. Matka sa na pojednávaní nezúčastnila, svoju neprítomnosť vopred ospravedlnila. Požiadala o výsluch pred jej miestne príslušným súdom, čo však súd nepovažoval za potrebné, keďže matka už vo veci bola predtým vypočutá a súdu zároveň doručila listiny preukazujúce jej aktuálne osobné pomery. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletej a listinnými dôkazmi.

8. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že ak má matka maloletej priznaný prvý stupeň invalidity, tak má obmedzenú pracovnú schopnosť najviac o 49%. Minimálna mzda v Českej republike je vo výške 12.200 Kč. Matka s jej pracovnou schopnosťou 50% je teda okrem invalidného dôchodku schopná dosahovať najmenej polovicu z minimálnej mzdy, čo zodpovedá 51% pracovnej schopnosti a vychádza to minimálne 6.100 Kč. Matka teda je schopná dosahovať minimálny príjem mesačne vo výške 6.100 Kč z pracovného pomeru pri polovičnom pracovnom úväzku, plus aktuálny invalidný dôchodok v sume 3.733 Kč a matka poberá ešte aj 37,50 EUR od Sociálnej poisťovne, čo v prepočte aktuálnym kurzom činí 956,17 Kč. Na základe toho má matka minimálny mesačný príjem spolu 10.789 Kč. Pritom priemerná mzda v Českej republike činí 28.761 Kč. Podľa prepočtu aktuálny kurzom na stránke NBS, súčasné výživné 50 EUR činí 1 274,90 Kč a navrhované výživné 110,- EUR činí 2.804,78 Kč. Teda ak súd rozhodne o zvýšení výživného na maloletú na požadovanú sumu 110,-EUR, matke zostane ešte cca 8.200,- Kč. Od poslednej úpravy výšky výživného došlo na strane maloletej k podstatným zmenám, v súčasnosti má 14 rokov, keď súd rozhodoval o poslednej úprave výživného, maloletá mala 8 rokov. Prirodzeným vývojom maloletého dieťaťa sa zvýšili aj výdavky. Matka si vyživovaciu povinnosť k maloletej plní sporadicky, jeden mesiac nepošle nič, ďalší mesiac pošle 30 EUR. Čo sa týka vyživovacej povinnosti na plnoletého Q., túto si neplní vôbec. Do dnešného dňa ani nepodala návrh na zrušenie tejto vyživovacej povinnosti.

9. Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že maloletá je zdravá, výdavky na ňu však s pribúdajúcim vekom stúpajú, súvisia s jej dospievaním, ako napr. výdavky na oblečenie. Matka sa o maloletú zaujíma veľmi sporadicky, kontaktuje ju raz alebo dvakrát ročne, niekedy telefonicky, niekedy osobne. Pomery otca sa nezmenili, býva stále na rovnakej adrese a pracuje u rovnakého zamestnávateľa. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje sám, v starostlivosti o domácnosť mu pomáha staršia dcéra, ktorá je už plnoletá a býva s nimi v domácnosti. Syn Q. je už zamestnaný.

10. Kolízna opatrovníčka maloletej na pojednávaní navrhla návrh matky zamietnuť ako nedôvodný a upraviť výšku vyživovacej povinnosti matky na maloletú Z. zo súčasných 50,- EUR na 110,- EUR od podania nášho návrhu zo dňa 2.3.2016.

11. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: spis Okresného súdu Prievidza 11P/4/2013, spis Okresného súdu Prievidza 6P/56/2015, potvrdenie Úradu práce ČR, výsledky lustrácie v Sociálnej poisťovni, správa ÚPSVaR Prievidza, doklady predložené matkou č. l. 19 až 24, vyčíslenie mesačných výdavkov predložených otcom č. l. 30, potvrdenie o výške príjmu otca č. l. 32 až 33, predpis úhrad spojených s užívaním bytu č. l. 34, doklady o úhradách č. l. 35 až 38, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. l. 39, faktúra č. l. 52 až 54, potvrdenie ZŠ Dolné Vestenice č. l. 55, zápisnica o výsluchu matky pred dožiadaným súdom č. l. 79, rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia č. l. 91, správa o pomeroch maloletej č. l. 93, oznámenie Sociálnej poisťovne č. l. 104 až 105, potvrdenie úradu práce ČR r č. l. 116, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. l. 117, rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia č.l. 118, poukážky na výplatu dôchodku predložené matkou č. l. 220 až 221, kurzový lístok NBS, správa o pomeroch maloletej, materiál Českej správy sociálneho zabezpečenia, výška minimálnej mzdy v ČR, výška priemernej mzdy v ČR, výpočet zo stránky nbs.sk.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Maloletá Z. H., narodená XX.X.XXXX a jej brat, v súčasnosti už plnoletý Q. H., narodený XX.X.XXXX, pochádzajú z manželstva svojich rodičov. Z manželstva pochádzajú ešte ďalšie dve deti, W. a W., obe narodené XX.X.XXXX, v súčasnosti už plnoleté. Manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11P/4/2013-41 zo dňa 19.4.2013. Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať výživným, na každé z detí po 50,-EUR mesačne. Ešte rozsudkom č.k. 4P/121/2012-35 zo dňa 20.11.2012 bol nad výchovou oboch detí určený dohľad, ktorý bol rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6P/56/2015-20 zo dňa 9.12.2015 zrušený.

13. V čase určenia výživného mala maloletá deväť rokov, bola žiačkou 3. ročníka Základnej školy Dolné Vestenice. Matka maloletej bola v tom čase nezamestnaná, pracovný pomer so zamestnávateľom VEGUM, a.s. ukončila dohodou, podľa vlastného vyjadrenia preto, že prácu nezvládala. Po skončení pracovného pomeru poberala podporu v nezamestnanosti. Otec bol zamestnaný u zamestnávateľa: Inštitút odborného vzdelávania, s.r.o., s priemerným čistým príjmom 677,50 EUR mesačne.

14. V súčasnosti má maloletá 14 rokov a je žiačkou 8. ročníka základnej školy. Mesačné náklady, vynakladané na maloletú sú: strava 80,-EUR, hygienické potreby 15,-EUR, ošatenie 20,-EUR, lieky 5,- EUR, škola a školské stravovanie 42,73 EUR (celkové náklady na školskú dochádzku sú 512,80 EUR ročne), platby za byt (domácnosť) v pomernej časti týkajúcej sa maloletej: 64,09 EUR, káblová televízia, plyn a RTVS v pomernej časti týkajúcej sa maloletej: 8,48 EUR. Maloletá je zdravá. Otec s ňou výchovné problémy nemá.

15. Matka detí bola v čase podania návrhu na zníženie výživného a aj v súčasnosti je v evidencii nezamestnaných. Potom, čo naposledy ukončila pracovný pomer jej podpora v nezamestnanosti jej bola poskytovaná v období od 16.10.2015 do 5.1.2016 a od 14.1.2016 do 23.3.2016. Podpora pri rekvalifikácii jej bola poskytovaná v období od 11.8.2017 do 30.8.2017. Od apríla 2016 poberala príspevok na živobytie 2.200,-Kč mesačne a od mája 2016 doplatok za bývanie 4.200,-Kč. Matka je čiastočne invalidná. Od 27.1.2016 bola jej invalidita posúdená ako invalidita druhého stupňa (čo podľa českej právnej úpravy zodpovedá poklesu pracovnej schopnosti o 50% až 69%) a od 6.4.2017 bola jej invalidita posúdená ako invalidita prvého stupňa (čo podľa českej právnej úpravy zodpovedá poklesu pracovnej schopnosti o 35% až 49%). Matka poberala, resp. poberá v Českej republike invalidný dôchodok v nasledovnej výške: v čase od 27.1.2016 do 31.12.2016: 4.297,-Kč mesačne, t.j. 168,52 EUR (podľa kurzu ECB ku dňu vyhlásenia rozsudku: 1 EUR = 25,498 Kč), v čase od 1.1.2017 do 5.4.2017: 4.432,- Kč (173,82 EUR) mesačne, v čase od 6.4.2017 do 31.12.2017: 3.564,-Kč (139,78 EUR) mesačne a od 1.1.2018 je výška jej dôchodku: 3.733,-Kč (146,40 EUR) mesačne. Zároveň poberá invalidný dôchodok zo Slovenskej republiky, ktorý je jej vyplácaný Sociálnou poisťovňou vo výške 35,-EUR mesačne. Býva v prenajatom byte, za ktorý uhrádza nájomné 4.200,-Kč (164,-EUR) mesačne. Matka sa o maloletú nezaujíma, kontaktuje ju len raz, prípadne dva razy ročne. Výživné riadne neplatí. Platí ho nepravidelne a v nedostatočných sumách. Nad rámec výživného neprispieva, nezakupuje maloletej ani žiadne dary.

16. Otec maloletej býva s maloletou a jej dvoma staršími plnoletými súrodencami v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho matky. Je zamestnaný v spoločnosti SaarGummi Slovakia, s.r.o., jeho čistá mesačná mzda je 575,-EUR. Poberá prídavok na dieťa. Mesačné výdavky otca maloletej sú: strava 100,-EUR, hygienické potreby 20,-EUR, ošatenie 30,-EUR, platby za byt (domácnosť), spolu za celú rodinu 192,27 EUR, z toho v pomernej časti týkajúcej sa otca: 64,09 EUR, káblová televízia, plyn a RTVS spolu 25,44 EUR, z toho v pomernej časti týkajúcej sa otca: 8,48 EUR, ročná platba za komunálny odpad 90,-EUR, t.j. mesačne 7,50 EUR, daň z nehnuteľností - ročne 9,30 EUR, t.j. mesačne 0,77 EUR, splátka úveru 50,50 EUR, telefón cca 15,-EUR.

17. Q. H. už nenavštevuje žiadnu školu, v príprave na povolanie nepokračuje a v súčasnosti je už zamestnaný.

18. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 26. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Za opodstatnenú zmenu pomerov sa považuje zmena v dôsledku plynutia času, ktorá v zmysle súdnej praxe v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. 27. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože v prvom rade platí, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. V rámci posudzovania nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa je potrebné brať do úvahy základné náklady, ku ktorým patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa a poplatky za záujmovú činnosť. Ďalej je potrebné zaoberať sa aj ostanými nákladmi. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v takom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú im poskytnúť dieťaťu viac.

28. V zmysle uvedeného sa súd v prvom rade zaoberal tým, či na strane maloletej došlo od určenia výživného zmene pomerov. V čase určenia výživného mala maloletá Z. deväť rokov a bola žiačkou 3. ročníka základnej školy a v súčasnosti má už štrnásť rokov. Predovšetkým táto okolnosť je v zmysle konštantnej súdnej praxe dôvodom na zvýšenie výživného. Potreby maloletej narástli z objektívnych príčin v súvislosti s jej fyzickým vývinom. Nevyhnutne preto vzrástli aj jej oprávnené požiadavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby a zdravotnú starostlivosť. Zmena pomerov maloletej teda v prvom rade súvisí s prirodzeným zvyšovaním rozsahu jej oprávnených potrieb a postupom v rámci školskej dochádzky. Súd považoval výdavky vynakladané na maloletú tak ako ich vyčíslil otec v sume 235,30 EUR za oprávnené a odôvodnené. Súd teda dospel k záveru, že zmena pomerov na strane maloletej je taká, že odôvodňuje zvýšenie výživného.

29. Súd sa ďalej zaoberal pomermi matky maloletej. Súd konštatuje, že v čase určenia výživného bola matka nezamestnaná. Poberala podporu v nezamestnanosti, no musela si byť vedomá, že jej nárok na túto podporu je časovo ohraničený. Súhlasila však s výživným na dve deti po 50,-EUR, t.j. spolu v sume 100,-EUR mesačne. V súčasnosti je tiež nezamestnaná, je uznaná čiastočne invalidnou, avšak v zmysle právnej úpravy platnej v Českej republike bol jej stav posúdený ako invalidita prvého stupňa, čo zodpovedá poklesu pracovnej schopnosti o 35% až 49%). Má teda možnosť sa zamestnať a dosahovať aspoň príjem na hranici polovice minimálnej mzdy, t.j. 6.100 Kč (239,23 EUR). Súd preto v prípade matky poukazuje na zásadu potencionality príjmov povinného rodiča, vyjadrenú v ustanovení § 75 Zákona o rodine a prikláňa sa k argumentácii právneho zástupcu otca. Súd konštatuje, že matka má možnosť zvýšiť si svoj príjem a je preto pri úvahách o výške výživného možné vychádzať pri posudzovaní pomerov matky aj z vyššieho príjmu ako toho, ktorý dosahuje v súčasnosti z invalidných dôchodkov poskytovaných v Českej republike a Slovenskej republiky.

30. Súd ďalej konštatuje, že vyživovacia povinnosť matky k jej plnoletému synovi Q. H. zanikla, keďže sa zamestnal a nadobudol tak schopnosť sám sa živiť. Matka sa len vlastnou nedbalosťou sa nedomáha zrušenia tejto vyživovacej povinnosti, ale len jej zníženia. Súd nemôže sám z úradnej povinnosti zrušiť jej vyživovaciu povinnosť k synovi, keďže ide o plnoleté dieťa a o vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu je možné rozhodovať len na návrh účastníka. Preto súd vyhovel návrhu matky v tej časti, v ktorej žiadala znížiť výživné k synovi Q., no znížil výživné len na hranicu tzv. minimálneho výživného (30% zo sumy životného minima, t.j. v súčasnosti 27,32 EUR). Keďže sa matka domáhala zníženia výživného pod uvedenú hranicu (požadovala znížiť výživné na 25,-EUR), v tej časti nebolo možné jej návrhu vyhovieť.

31. Pri rozhodovaní o tom, na akú sumu sa zvýši výživné na maloletú Z. súd vychádzal z toho, že pokiaľ bola matka pri určení výživného pri svojich vtedajších osobných pomeroch ochotná platiť celkové výživné v sume 100,-EUR, bude pri jej súčasných pomeroch v jej schopnostiach platiť výživné na maloletú aj v sume 110,-EUR. Podstatnou okolnosťou, ktorú bolo potrebné vziať tiež do úvahy bolo, že matka sa na výchove maloletej nijako nepodieľa, jej záujem o maloletú je už päť rokov len sporadický, resp. takmer žiadny a učené výživné platí nepravidelne a v nedostatočných sumách. Súd zohľadnil aj to, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné na dieťa prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd preto vyhovel návrhu otca a zvýšil výživné na maloletú Z. na sumu 110,-EUR. Súd pri určení tejto výšky výživného nebral do úvahy výživné, ktoré matka stále platí na syna Q. H., keďže táto vyživovacia povinnosť už matke zanikla.

32. Súd konštatuje, že vzhľadom na to, že dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť výživné na maloletú Z. a vyhovel návrhu otca, nebolo možné vyhovieť návrhu matky v časti, v ktorej sa domáhala zníženia výživného k maloletej a preto jej návrh aj v tejto časti zamietol.

33. Súd zvýšil výživné súlade s návrhom otca od 2.3.2016, t.j. od podania návrhu. Výživné bolo zvýšené o sumu 60,- EUR mesačne. Zameškané výživné za obdobie od 2.3.2016 do vyhlásenia rozsudku dňa 11.5.2018 je spolu v sume 1.580,- EUR. Ide o zvýšené výživné za 30 dní mesiaca marec 2016 v sume 58,-EUR, za mesiace apríl 2016 až apríl 2018 (25x60 EUR=1.500,-EUR) a výživné za 11 dní mesiaca máj 2018 v sume 22,-EUR. Súd uložil matke povinnosť zaplatiť zameškané výživné v 65. mesačných splátkach po 24,- EUR, a jednej poslednej splátke v sume 20,-EUR. Tieto splátky budú splatné spolu s bežným výživným.

34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Súd vzhľadom na citované ustanovenie, keďže neboli splnené podmienky na náhradu trov konania, nepriznal nárok na ich náhradu ani jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 393 Civilného sporového poriadku (ďalej len v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať v prípade rozhodnutia o starostlivosti o maloleté deti návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku, a v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti, návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.