Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Csp-37-2018.pdf
PDF · 163.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-58Cb/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobkyne: N. S., nar XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XXXX/X, XXX XX C., zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Priehodovou, so sídlom AK Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 968 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 968 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 968 € od 09.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.10.2017, doplnenou podaním z 11.10.2017, ako upomínacie konanie - návrh na vydanie platobného rozkazu sp.zn. 19Up/406/2017, žalobkyňa žiadala, aby súd žalovaného zaviazal platobným rozkazom na zaplatenie istiny 968 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 968 € od 09.02.2017 do zaplatenia a náhradou trov konania.
2. Žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne, skutkovo žalobu odôvodnila tým, že dňa 23.12.2014 uzatvorili strany sporu spotrebiteľskú zmluvu, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Žalobkyňa v zmluve vystupuje ako spotrebiteľ. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: výška a mena úveru 1.000 €, celkové náklady spotrebiteľa 1.968 €, odplata za poskytnutie finančných prostriedkov 300 €, priemerná hodnota RPMN 15,89%, RPMN 30%, fixná ročná úroková sadzba 66,80%, termín konečnej splatnosti 23.12.2015, doba trvania zmluvy 23.12.2015. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že uvedená zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi a to:
- neprimeraná výška úrokovej sadzby, ktorá nezodpovedá, v neprospech spotrebiteľa, výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Takýto rozpor s dobrými mravmi a neplatnosť právneho úkonu judikovali opakovane súdy Slovenskej republiky, vrátane Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí zo dňa 31.07.2009, sp.zn. 1M Cdo 1/2009 (Krajský súd Prešov sp.zn. 3Co 114/2014 z 05.11.2014, sp.zn. 20Co 3/2015). Dohodu o výške úrokovej sadzby je potrebné vnímať v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako priečiacu sa dobrým mravom, a tým ako absolútne neplatnú a tým akoby nebola obsahom zmluvy. Tým, že zmluva neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby ako povinnú náležitosť spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považuje sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. úver za bezúročný a bez poplatkov, resp. neplatnosť celej zmluvy pre absenciu jej podstatnej náležitosti, čoho dôsledkom je podľa zásad o bezdôvodnom obohatení povinnosť vrátiť si
navzájom poskytnuté plnenia - teda výlučne povinnosť vrátenia istiny poskytnutého úveru (Krajský súd Prešov sp.zn. 8Co 112/2014 z 18.12.2014).
- nesprávne uvedená výška RPMN, ktorá nezodpovedá, v neprospech spotrebiteľa, skutočnej výške RPMN, vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, poplatok, počet a výšku splátok. V zmluve uvedená RPMN uviedla spotrebiteľa do omylu a vyvolala domnienku výhodnosti úveru, čím narušila ekonomické správanie spotrebiteľa. V zmluve je uvedená výška RPMN 30% a výška RPMN podľa žalobkyne predstavuje 138,29%. RPMN uvedená v zmluve je vypočítaná len s ohľadom na odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 300 € a nie je do nej zahrnutý úrok vo výške 66,80 % ročne, resp. 668 € (Krajský súd Žilina sp.zn. 10Co 672/2014). Požiadavku uvedenia nákladov na spotrebiteľský úver v zmluve zdôrazňuje zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý absenciu či už o ročnej úrokovej sadzbe úveru alebo údaja o RPMN za úver sankcionuje vo vzťahu k poskytovateľovi úveru bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Nesprávnosť niektorého z uvedených dvoch údajov možno vyhodnotiť ako jeho absenciu (Krajský súd Košice č.k. 6S 114/2011-46 zo dňa 03.05.2012, potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR 6Sžo 35/2012 - „Neuvádzanie RPMN v spotrebiteľských zmluvách, eventuálne uvádzanie nesprávnej hodnoty, súd obdobne ako správny orgán vyhodnotil ako klamanie spotrebiteľa“).
- absencia ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozpore s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve nie je uvedená úroková sadzba, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, prípadné poplatky pri neplnení zmluvy. Ostatné náležitosti zmluvy, uvedené len v nepodpísaných Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, z ktorých nie je zrejmé, či sa s nimi mohol spotrebiteľ pred podpisom zmluvy oboznámiť. Žalobkyňa sa zrejmý nesúlad zmluvy so zákonom pokúsila so žalovaným riešiť mimosúdnou cestou. Žalovaného predsporovou výzvou zo dňa 09.01.2017 upozornila na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom. Žalovaný ku dňu podania žaloby na výzvu nereagoval. Poskytnutý úver sa považuje vzhľadom na uvedené za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobkyňa mala povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny v sume 1.000 €. Žalobkyňa vyplatila žalovanému sumu vo výške 1.968 €, teda o 968 € viac ako si požičala, čo preukazuje kópia výpisov z účtu, zobrazujúca úhradu každej jednej splátky v sume 164 € po dobu 12 mesiacov. Preplatok vo výške 968 € zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne v zmysle § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.. V zmysle judikatúry sa súdy pomerne jednoznačne vyjadrujú k tomu, že takto získané plnenie zakladá nárok dlžníka/spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré veriteľ získal bez právneho dôvodu, keďže zo zákona pri porušení určitých povinností nemá nárok na úroky a poplatky spojené s úverom (rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo 06.04.2016 sp.zn. 12Co 13/2016, alebo rozhodnutie z 12.12.2011 sp.zn. 7Co 84/2011, rozhodnutie Okresného súdu Vranov n/T zo 14.05.2013 sp.zn. 4C 282/2012, ktorými bolo judikované, že „ vzhľadom na právnu fikciu podľa ktorej sa poskytnuté úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov, je plnenie prijaté žalovaným od žalobkyne plnením bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať“).
3. Žalobkyňa skutkové tvrdenia preukazovala kópiami listinných dôkazov, predovšetkým predsporovou výzvou zo dňa 09.01.2017 (č.l. 7); Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru platnými od 13.10.2014 (č.l. 8) Výpisom z účtu žalobkyne (č.l. 9); Zmluvou spotrebiteľskom úvere z 23.12.2014 (č.l. 10); výpisom z obchodného registra žalovaného (č.l. 13-15).
4. Na návrh žalobkyne Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 03.11.2017 platobný rozkaz č.k. 19Up/406/2017-0, voči ktorému žalovaný podal odpor, ktorý zdôvodnil tým, že potvrdil, že strany sporu uzatvorili dňa 23.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 1.000 €, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť a príslušný poplatok vo výške 968 €. Doba konečnej splatnosti bola dohodnutá dňa 23.12.2015. Poprel, že by v zmluve absentovali údaje o výške, počte a termíne splátok, úrokov a iných poplatkov, nakoľko žalobkyňa sa zaviazala k úhrade jednej splátky vo výške 1.968 € dňa 23.12.2015. Následne v ten istý deň žalobkyňa požiadala o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Žalobkyňa bola dňa 23.12.2014 s predmetnou dohodou oboznámená, na znak čoho ju podpísala, a preto mala vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške 164 €, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc 20.01.2015. Každá splátka bola prednostne započítaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Podľa Dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 304,10%. RPMN vo výške 30% stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke.
Naproti tomu RPMN vo výške 304,10% dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach. RPMN v zmluve neabsentuje a bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Dlžník bol dostatočne informovaný o RPMN v prípade, ak požiada o Dohodu o plnení v splátkach. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1a § 1a ods. 1 n.v. SR č. 87/1995 Z.z. je žalovaný toho názoru, že cit.: „úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov, z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytovaní peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov“..... „V zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 300 €, čo predstavuje RPMN vo výške 30%.“ .... „výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy“ ... „je vo výške 15,89%. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako je uvedené v priemernej RPMN“. Podľa žalovaného, žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala „nevýhodnú“ zmluvu, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní. Žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania v rozsahu 640 €. Pričom opätovne poukázal na to, že razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Akýkoľvek nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha zákonnej objektívnej a subjektívnej premlčacej lehote (rozsudok NS ČR zo 14.12.2006 sp.zn. 33Odo 52/2005 - platby za užívanie bytu). Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje požadované údaje podľa žalovaného, je potrebné na strane žalobkyne viazať k okamihu podpisu zmluvy, ktorý predstavuje prejav súhlasu a písomným právnym úkonom a ako prejav znalosti obsahu. Vzhľadom na to začala plynúť subjektívna lehota zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti.
5. Žalovaný procesnú obranu nepreukazoval žiadnymi listinnými dôkazmi.
6. Súd vykonal na pojednávaní v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), v neprítomnosti žalovaného, dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobkyne, listinnými dôkazmi založenými žalobkyňou do spisu, ako aj Rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 07.06.2016, číslo rozhodnutia GUV-709/2016 a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec.
7. Právny zástupca žalobkyne zhodne s písomným podaním žaloby žiadal, aby žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie, ktoré mu vzniklo tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonné náležitosti, úroková sadzba úveru vo výške 66,80% ročne je neprijateľnou vzhľadom na obvyklú úrokovú sadzbu z úverov za rovnaké obdobie vo výške 8,91%, nesprávnosť výpočtu RPMN vo výške 30%, do ktorej nebol započítaný úrok len poplatok za poskytnutie úveru vo výške 300 €. Je pravdepodobné, že so žalobkyňou bola následne uzavretá dohoda o splatení úveru v splátkach, túto dohodu ale žalobkyňa nemá k dispozícii, ale plnila v splátkach vo výške 164 € mesačne po dobu 12 mesiacov. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovaným, žalobkyňa sa dňa 16.12.2016 v spoločnosti nebuďdlžník, s.r.o., IČO: 47 348 666 dozvedela, že zmluvy, ktoré predložila na posúdenie nespĺňajú náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. a následne udelila plnú moc JUDr. Vladimírovi Sidorovi, advokátovi, aby žalobkyňu zastupoval pri všetkých právnych a iných úkonoch súvisiacich s akýmikoľvek pohľadávkami a záväzkami dlžníka. Dvojročná subjektívna lehota začala plynúť až okamihom, keď sa žalobkyňa o skutočnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu dozvedela a žalobou zo dňa 25.10.2017 uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia včas a aj v čase plynutia objektívnej premlčacej lehoty.
8. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvárala žalobkyňa ako spotrebiteľ so žalovaným ako veriteľom dňa 23.12.2014. Veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaviazal bez zbytočného odkladu po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.000 € a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 968 €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.968 € (bod 1 predmetu zmluvy). Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
uvedená v zmluve je vo výške 300 €, čo predstavuje RPMN vo výške 30%, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie (bod 2 predmetu zmluvy). Úrok je vo výške 66,8% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 668 € (bod 3 predmetu zmluvy). Podľa zmluvy žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 1.968 €, „ak nie je dohodnuté inak“ do 23.12.2015 na účet veriteľa. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol uvedený dňa 23.12.2015. Žalobkyňa vzala na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver, platnej ku dňu podpisu zmluvy je 15,89 %. Potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru má vyznačené poskytnutie „zmenkou“.
9. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru platné od 13.10.2014, ktoré v bode 7 v časti výpočtu RPMN uvádzajú: Predpoklady pre výpočet RPMN sú celková výška úveru, výška odplaty a termín splátky istiny a odplaty (s výnimkou úroku, notárskych poplatkov, poplatkov za nedodržanie záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov, kde ich zahrnutie vylučuje všeobecný záväzný predpis). V ustanovení bodu 8. sú uvedené zmluvné pokuty, sankčné úroky a iné poplatky a záväzok spotrebiteľa uhradiť náklady, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením práva. Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru sú napísané drobným priam nečitateľným písmom a žalobkyňou nie sú podpísané.
10. Podľa výpisu z účtu žalobkyne je preukázané, že v pravidelných mesačných 12 splátkach uhradila žalovanému 1.968 € posledná splátka bola uhradená 18.12.2015.
11. Napriek procesnej obrane žalovaného o následnom uzavretí Dohody o plnení v splátkach dňa 23.12.2014, t.j. v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s ktorou mala byť žalobkyňa oboznámená, ako aj so zmenenou výšky RPMN a štandardnými európskymi podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, túto listinu ako dôkaz nepredložil. Žalobkyňa predmetnú dohodu podľa jej tvrdenia nemá k dispozícii. Žalovaný nepreukázal, že zmluvné podmienky o zmene splácania úveru a výšky RPMN, boli so žalobkyňou individuálne dojednané.
12. Podľa § 53 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) - (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
13. Predmetom žaloby je na základe určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 ZSÚ) z dôvodu porušenia zákonom stanovených povinností žalovaného, ako poskytovateľa úverov pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
14. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení (ďalej len ZSÚ) - (4) Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
15. Súd podrobil zmluvu o spotrebiteľskom úvere súdnej kontrole podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvné podmienky predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval podľa právnej úpravy v rozhodnej dobe vzniku zmluvného vzťahu a to podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObchZ) - o úvere, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa Smernice Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 a podľa všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.
16. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) - Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Vo formulárovej zmluve bola okrem odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov (1.000 €) v sume 300 €, úroková sadzba dohodnutá vo výške 66,80 % ročne.
18. Podľa § 53 ods. 6 OZ - (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
19. Podľa § 658 ods. 1 OZ - (1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
20. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka stanovuje, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné v tejto súvislosti prihliadať na kategóriu dobrých mravov. Vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru, všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť a ohľaduplnosť ako aj vzájomné rešpektovanie. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
21. Zmluva uzavretá medzi stranami dňa 23.12.2014 je typickou štandardnou formulárovou listinou, pričom z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že text zmluvy bol žalovaným vopred pripravený za účelom jeho použitia vo viacerých prípadoch a jej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť, preto na jednotlivé zmluvné dojednania treba nazerať ako na ustanovenia, ktorých obsah nebol individuálne dojednaný v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak.
22. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke, „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodu svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/26/2011).
23. Podľa Národnej banky Slovenska, priemerná ročná úroková sadzba obdobných spotrebiteľských úverov poskytnutých v 12/2014 na obdobie do 1 roka bola 8,91 %. V prejednávanej veci úroková sadzba vo výške 66,80 % prekračuje priemernú úrokovú sadzbu viac ako 7 násobne. Je preto nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, a preto zmluvné dojednanie týkajúce sa úrokovej sadzby súd posúdil ako neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok, v danom prípade však v súlade s § 41 Občianskeho zákonníka bolo možné oddeliť časť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov od samotnej zmluvy.
24. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia o tom, že zmluvné podmienky, dojednanie o výške úrokovej sadzby je pre rozpor s dobrými mravmi neplatné, t.j. ako by v zmluve úroková sadzba uvedená nebola a s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
25. Podľa § 53 ods. 10 OZ - (10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
26. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (01.09.2014 - 31.12.2014) - Predmet úpravy (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
27. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h), i), j), l) ZSÚ - Vymedzenie pojmov - Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
28. Podľa § 2 písm. g zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Žalovaný v štandardnej formulárovej zmluve vykalkuloval celkové náklady - „celkovú čiastku“, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť do 23.12.2015 vo výške 1.968 € (1.000 € istina úveru, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov 300 € a úrok vo výške 668 €). Napriek vykalkulovaniu celkových nákladov spotrebiteľa, vypočítal v rozpore s § 2 písm. i) v spojení s § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch RPMN len z istiny úveru 1.000 € a poplatku 300 € vo výške 30%. Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru nemôžu obsahovať ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom alebo ho obchádzajú. Týka sa to predovšetkým bodu 07. Všeobecných podmienok týkajúceho sa výpočtu RPMN, kde je uvedené, že predpoklady výpočtu RPMN sú celková výška úveru, odplaty a termín splátky istiny a odplaty (s výnimkou úroku ....). Vzhľadom na v zmluve vykalkulované celkové náklady spotrebiteľa je výpočet RPMN zjavne nesprávny v neprospech spotrebiteľa a zavádzajúci. Takéto zmluvné dojednanie súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku zo strany žalovaného. Súd výpočtom RPMN, pri celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 1.968 €, ktoré mali byť splatené v pravidelných 12 mesačných splátkach po 164 € a poplatku za poskytnutie úveru v sume 300 €, dospel k výške RPMN 304,09%, rovnako ako uvádzal aj žalovaný, čo je desaťnásobne vyššia RPMN ako uvedená v zmluve. Vzhľadom na nesprávnosť uvedenej RPMN sa má za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere ani uvedená nebola. Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal individuálne uzavretú Dohodu o plnení splátkach poskytnutého úveru a zmenu RPMN, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, má súd za to, že v zmluve absentujú povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z..
29. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. a), j), k), ods. 6, 7 ZSÚ - Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere - (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, (6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. (7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
30. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), d) ZSÚ - Dôsledky porušenia povinností - (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), .... d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
31. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 ZSÚ - Výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov - (1) Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. (2) Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. (3) Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (4) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (5) Ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
32. Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ v platnom znení - Dôsledky porušenia povinností - (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
33. V súvislosti s nekalou obchodnou praktikou žalovaného pri poskytovaní informácii o spotrebiteľskom úvere a výške RPMN je potrebné uviesť, že Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím č. GUV-709/2016 zo dňa 07.06.2016 podľa § 32 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom potvrdila prvostupňové rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom č. OFS-13342/2015-1 zo dňa 23.11.2015 v znení opravy zo dňa 07.01.2016, ktorým bolo žalovanému uložené pod bodom 2. Predbežné opatrenie: „2. Povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a dohoda o splátkach toho istého úveru“. Jedná sa o rovnaký postup žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako v prejednávanej veci. Z odôvodnenia rozhodnutia: (Banková rada NBS na základe preskúmania a zváženia spisového podkladu o zmluvnej dokumentácii spoločnosti Pohotovosť k spotrebiteľským úverom dospela k názoru, že spoločnosť Pohotovosť si cielene vykalkulovala a nakoncipovala svoj systém uzatvárania zmlúv (dohôd) o spotrebiteľských úveroch v takej súslednosti, že so spotrebiteľom uzatvára jednak zmluvu o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti aj dohodu o plnení v splátkach (toho istého spotrebiteľského úveru), ktorou si spoločnosť Pohotovosť zabezpečuje principiálnu nováciu (zmenu) splácania spotrebiteľských úverov z jednorazového splatenia na splácanie v splátkach. Pritom novačná dohoda o plnení v splátkach je nakoncipovaná tak, že rozčlenením pôvodného jednorazového splatenia celkovej sumy úveru na časť úveru splatnú skôr a na splácanie zostávajúcej sumy úveru rozložené do pravidelných splátok sa nemení celková suma úveru, v dôsledku čoho sa priemerný spotrebiteľ môže mylne domnievať, že sa nemení ani výhodnosť úveru. Reálne však po takejto novácii (zmene) splácania je úver menej výhodný pre spotrebiteľa, čo sa prejaví aj v zmene (zvýšení) ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na spotrebiteľský úver. Pritom však príslušné štandardizované informácie o tejto skutočnosti (o zvýšení RPMN v dôsledku zmeny splácania podľa predpripravenej dohody o plnení v splátkach) nie sú spotrebiteľovi poskytnuté vopred ešte pred podpísaním zmluvy o príslušnom spotrebiteľskom úvere, hoci ešte pred podpísaním tejto úverovej zmluvy má spoločnosť Pohotovosť vopred vykalkulovamú túto skutočnosť (teda zvýšenie RPMN v dôsledku zmeny splácania podľa súsledne prepojenej dohody o plnení v splátkach). Vzhľadom na formulárový charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach, ktoré nakoncipovala spoločnosť Pohotovosť, ako aj vzhľadom na ich vecné a časové prepojenie (súslednosť) treba konštatovať, že konanie spoločnosti Pohotovosť pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere a súsledne prepojenej dohody o plnení v splátkach od počiatku cielene smeruje k dosiahnutiu poskytnutia spotrebiteľského úveru s plnením (splácaním) vo viacerých splátkach (teda nie s jednorazovým splatením úveru). Spoločnosť Pohotovosť teda spotrebiteľom predkladá primárne zmluvu o spotrebiteľskom úvere s jednou splátkou (jednorazovou splátkou) a tomu prislúchajúce formuláre s predzmluvnými informáciami, pričom súsledne spotrebiteľom predkladá aj novačnú dohodu o plnení v splátkach, ktorou si spoločnosť Pohotovosť zabezpečuje zmenu (nováciu) splácania spotrebiteľského úveru z jednorazového splatenia na splácanie (plnenie) vo viacerých splátkach. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch je okrem iného informácia o RPMN znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, pričom veriteľ je pri poskytovaní týchto informácií povinný zohľadniť návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru. V rámci poskytovania informácií spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostane spotrebiteľ od spoločnosti Pohotovosť informáciu o RPMN úveru splatného jednou splátkou. Uvedená
RPMN je v prípade splatenia úveru jednou splátkou nižšia ako RPMN úveru splatného vo viacerých splátkach. Bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je so spotrebiteľom uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorej dôsledkom je zdraženie úveru (zvýšenie RPMN), pričom táto skutočnosť nie je spotrebiteľovi prostredníctvom RPMN náležite odôvodnená a vysvetlená. K uzavretiu dohody o plnení v splátkach spotrebiteľ pristúpi, keďže sa domnieva, že sa nemení výhodnosť jeho úveru. Banková rada NBS konštatovala, že takéto konanie spoločnosti Pohotovosť je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následnej dohody o plnení v splátkach. Banková rada NBS ďalej konštatovala, že spotrebiteľ v rámci predzmluvných informácií potrebuje v dostatočnom časovom predstihu získať všetky potrebné informácie o ponúkanom spotrebiteľskom úvere (a teda aj zrozumiteľné, stručné a zreteľné vysvetlenie o RPMN úveru uvedenej v dohode o plnení v splátkach, ktorá je oproti pôvodnej RPMN úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere odlišná), aby mohol zvážiť výhody a nevýhody úveru a následne sa kvalifikovane rozhodnúť. Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi v ustanovení § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, čo zahŕňa aj informáciu o RPMN úveru, na primeranej úrovni tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácii. Uvedeným postupom spoločnosti Pohotovosť sú naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľov. V danom prípade, ak spoločnosť Pohotovosť predložením informácií spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyvolá v spotrebiteľovi dojem o určitej cene úveru, následne dosiahne zmenu úveru na úver s vyššou cenou bez toho, aby potrebným spôsobom poskytla informáciu spotrebiteľovi o novej zmenenej cene, potom je práve absencia tejto novej informácie klamlivým opomenutím, ktoré uvádza spotrebiteľa do omylu, pričom spotrebiteľ nedostane potrebné informácie v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýmto klamlivým opomenutím voči spotrebiteľovi spoločnosť Pohotovosť zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následnej dohody o plnení v splátkach, ktoré by inak neurobil, pretože môže byť uvedený do omylu vo vzťahu k výhodnosti poskytnutého úveru. Tým je naplnená skutková podstata klamlivého konania podľa ustanovenia § 8 zákona o ochrane spotrebiteľov. Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie zo strany spoločnosti Pohotovosť spočíva v tom, že spotrebiteľ na základe informácie o RPMN poskytnutého úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavrie dohodu o plnení v splátkach s odlišnou RPMN poskytnutého úveru a urobí tak rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri zvážení a vyhodnotení potrebných informácií o poskytnutom úvere inak neurobil. Banková rada NBS v rozhodnutí zdôraznila, že systém ochrany spotrebiteľov (vrátane finančných spotrebiteľov) pred porušovaním spotrebiteľských práv, ktorý bol založený smernicou 93/13/EHS, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom (znevýhodnenom) postavení voči predávajúcemu (dodávateľovi poskytovateľovi služieb, profesijnému veriteľovi v oblasti spotrebiteľských úverov) pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, pričom toto nerovné postavenie pobáda a vedie spotrebiteľa k tomu, že spotrebiteľ pristúpi k zmluvným podmienkam vopred pripraveným a vyhotoveným predávajúcim (poskytovateľom služieb, dodávateľom, profesijným veriteľom v oblasti spotrebiteľských úverov) bez toho, aby spotrebiteľ mohol reálne ovplyvniť obsah týchto zmluvných podmienok. Vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Podľa súdnej judikatúry ide o kogentné ustanovenie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby formálna rovnováha nastolená neprijateľnými alebo nekalými zmluvnými podmienkami medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi (poskytovateľmi, dodávateľmi, veriteľmi) bola nahradená skutočnou rovnováhou, ktorá medzi zmluvné strany môže zaviesť či obnoviť rovnosť. Pritom z uvedených zásad vyplýva, že príslušný vnútroštátny orgán aj bez návrhu (teda z vlastného podnetu) má posudzovať neprijateľnú či nekalú povahu zmluvnej podmienky, pretože to predstavuje vhodný a efektívny prostriedok na dosiahnutie výsledku požadovaného podľa článku 6 smernice 93/13/EHS, teda zamedzenie tomu, aby jednotliví spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými a nekalými podmienkami, ako aj na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 smernice 93/13/ EHS, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predávajúcich alebo dodávateľov (poskytovateľov, dodávateľov, veriteľov). Potvrdzuje to aj stabilná súdna judikatúra vrátane judikatúry Najvyššieho súdu a Súdneho dvora Európskej únie [napríklad judikatúra v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 z 27. 6. 2000 Océano Grupo Editorial a Roció Murciano Quntero vs. Salvat Editores a spol. (Zb. s. I-4941), vo veci C-168/05 z 26. 10. 2006 Elisa María Mostaza
Claro vs. Centro Móvil Milenium SL (Zb. s. I-10421), vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodríguez Nogueira]. Z hľadiska ochrany spotrebiteľských práv bolo opodstatnené a dôvodné, aby už na základe doterajších predbežných zistení o nedostatkoch pri poskytovaní finančných služieb spoločnosťou Pohotovosť bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým sa efektívne a vynútiteľne zamedzuje ďalšiemu pokračovaniu v používaní nelegitímnych praktík a tým sa zároveň zamedzuje nárastu (rozrastaniu) protiprávneho stavu na úkor spotrebiteľov do vydania meritórneho rozhodnutia vo veci spoločnosti Pohotovosť.)
34. Ako bolo vyššie uvedené, žalovanému zo zmluvného záväzku, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok, t.j. neplatných v časti: neprimeranej výšky ročnej úrokovej sadzby a nesprávneho výpočtu RPMN, v neprospech spotrebiteľa (ako aj absencie ďalších náležitostí zmluvy podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch) ktoré, mali za následok zákonnú fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, patrila len reálne poskytnutá istina spotrebiteľského úveru v sume 1.000 €. Žalobkyňa uhradila v splátkach 1.968 €, ktorým plnením na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu v celkovej sume vo výške 968 €, ktoré prijímal na svoj účet v splátkach počnúc splátkou uhradenou 17.07.2015 do poslednej splátky uhradenej žalobkyňou 18.12.2015. Žalovaný sa porušením svojich povinností pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne.
35. Podľa § 451 OZ - (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
36. Podľa § 456 OZ - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
37. Podľa § 458 ods. 1, prvá veta OZ - (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
38. Žalovaný v časti istiny v sume 640 € vzniesol námietku premlčania, čo zdôvodnil tvrdením, že žalobkyňa sa v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka mohla domáhať svojho nároku v subjektívnej (dvojročnej) lehote, najneskôr však do uplynutia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré jasne uvádza, že sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za tri roky. To podľa žalovaného znamená, že ak uplynie trojročná objektívna premlčacia lehota právo sa premlčí, aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, v danom prípade, kedy boli jednotlivé splátky uhradené v prospech žalovaného. Ak sa teda plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo. Žalovaný poukázal na to, že požadovaný nárok žalobkyne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v rozsahu 640 € dňa 19.10.2017. Žalobkyňa svoj nárok uplatnila žalobou dňa 25.10.2017. Žalovaný má za to, že žalobkyni zo zmluvy o úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr nasledujúcim dňom odo dňa 19.10.2015, zaplatením splátky v sume 164 €, t.j. odo dňa 19.10.2015 a uplynula 19.10.2017, vzhľadom k skutočnosti, že od 17.07.2015 (uhradením istiny) mala žalobkyňa vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzala sumy nad rámec istiny, ktorými sa hradili úroky a poplatky. Pričom všetky predchádzajúce splátky sú rovnako premlčané v subjektívnej premlčacej lehote. Žalovaný tvrdil, že nárok žalobkyne je premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje požadované údaje je potrebné na strane žalobkyne viazať k okamihu podpisu zmluvy. Skutočná vedomosť žalobkyne o tom, kto na jej úkor získal majetkový prospech a v akej výške predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR s tým, že o všetkom čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí nevyvratiteľná domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou neznalosť práva neospravedlňuje. O určení zmluvy
za neplatnú, resp. bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na nevyvratiteľnú právnu domnienku znalosti právnych predpisov mala žalobkyňa podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere, rovnako mala vedomosť o tom, kto je veriteľom zo zmluvy, o tom komu a kedy jednotlivé splátky úveru spláca. Žalobkyňa od svojho právneho zástupcu získala vedomosť iba o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením sa o rozhodujúcich skutkových okolnostiach pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia. Na základe tejto skutočnosti začala plynúť subjektívna lehota zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 7C 195/2012 z 30.06.2016, Krajského súdu Trenčín sp.zn. 5Co/351/2016 zo 17.05.2017, Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/67/2011, Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6Co 562/2015, sp.zn. 25Co 695/2016 zo 14.06.2017. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie (rozsudok Súdneho dvora z 12.01.2006 sp.zn. C-361/04 vo veci Claude Ruiz - Picasso a ďalší v. OHM)
39. Podľa § 100 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) - (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
40. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ - (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
41. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia doba § 107 ods. 1 OZ). Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia teda zahŕňa jednotu skutočnej vedomosti oprávneného o existencii bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o povinnom, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Základným predpokladom behu subjektívnej premlčacej doby je teda skutočnosť, že na strane povinného bezdôvodné obohatenie skutočne vzniklo. Predpoklad existencie bezdôvodného obohatenia je rozhodný aj pre posúdenie behu objektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 2 OZ) nakoľko sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia najneskôr premlčí za tri roky/resp. desať rokov odo dňa kedy k nemu došlo. Dôvodom prečo v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere prichádza k bezdôvodnemu obohateniu na strane poskytovateľa úveru je výlučne to, že zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje v presne špecifikovaných prípadoch vymedzených v ustanovení § 11, fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bez toho, aby spotrebiteľ vedel, že na zmluvu o úvere sa vzťahuje táto fikcia. V prípade, ak spotrebiteľ informáciu o uplatnení fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti na zmluvu o úvere nemá, jeho skutočná vedomosť sa obmedzuje len na vedomosť o existencii zmluvy o úvere s dohodnutými zmluvnými podmienkami, ktoré by mali byť dodržané, predovšetkým splácať splátky v presne určenej výške a lehotách na účet veriteľa.
42. Žalobkyňa sa o porušení povinností žalovaného ako poskytovateľa úveru, majúcich za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový dozvedela až v rámci konzultácie u spoločnosti nebuďdlžník, s.r.o., IČO: 47 348 666 dňa 16.12.2016 na základe plnej moci, t.j. vychádzajúc z udeleného plnomocenstva dňa 16.12.2016, po tom, čo žalovanému už 18.12. 2015 v celom rozsahu riadne a včas zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere plnila celkovú sumu 1.968 €. Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia bola Okresným súdom v Banskej Bystrici prijatá 25.10.2017. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala u žalobkyni plynúť dňom, keď sa skutočne dozvedela skutkové okolnosti, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, mala k dispozícii údaje, ktoré jej umožňovali podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. nadobudla vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia dňa 16.12.2016 a uplynula by 16.12.2018. Objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď žalovaný prvý krát prijal plnenie prevyšujúce reálne poskytnutý úver 1.000 €, t.j. od splatnosti 7 splátky splatnej 20.07.2015, uhradenej žalobkyňou dňa 17.07.2015 (7 x 164 € =1.148 € - 1.000 = 148 €) bez ohľadu na to, či v jednotlivých splátkach boli hradené aj úroky a iné poplatky a uplynula by pri trojročnej premlčacej dobe najneskôr 17.07.2018 až 18.12.2018 (posledná splátka) a vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona o spotrebiteľskom úvere, majúcich za následok zákonnú fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, v desaťročnej premlčacej dobe dňa 17.07.2025 - 18.12.2025.
43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania žalovaným ako nedôvodnú. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa uplatnila včas v subjektívnej aj objektívnej lehote, žalobou prijatou súdom dňa 25.10.2017 .
44. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia súd dospel k záveru, že žalobkyňa uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia preukázala čo do dôvodu a výšky, preto žalobe vyhovel a žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 968 € zaviazal.
45. Žalobkyňa uplatnila spolu s istinou aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne z uplatnenej sumy od 09.02.2017 do zaplatenia, t.j. po márnom uplynutí lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia uvedenej v predsporovej výzve zo dňa 09.01.2017.
46. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ - (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
47. Podľa § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
48. K omeškaniu s plnením peňažného dlhu dochádza uplynutím splatnosti a právo veriteľa požadovať úroky z omeškania vzniká, akonáhle došlo k omeškaniu dlžníka (§ 517 OZ). Vzhľadom na to, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená, je potrebné vychádzať z § 563 Občianskeho zákonníka. Splatnosť podľa tohto ustanovenia nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Žalobkyňa preukázala, že prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala predsporovou výzvou žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd priznal žalobkyni podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. zo sumy bezdôvodného obohatenia od 09.02.2017 do zaplatenia.
49. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)