Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csr-1-2017.pdf
PDF · 139.05 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: M., nar. XX.X.XXXX, bytom v G., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácií pre arbitráž zo dňa 25.1.2017 pod sp. zn. SRSAspA 18047/16 v celom rozsahu.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalovaný n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 17.5.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 25.1.2017 sp. zn. SRSAspA 18047/16 z dôvodu, že Stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so Zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu a z dôvodu, že Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Nárok odôvodnil tým, že obsah zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným bol vopred pripravený, vrátane rozhodcovskej doložky. Nemohol ovplyvniť ich obsah a nie je si vedomý, že by podpisoval, resp. individuálne dojednával rozhodcovskú doložku. Rozhodcovský súd v rozsudku priznal žalovanému aj poplatok za poskytnutie pôžičky, pričom zmluva bola uzatvorená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, pri ktorej nie je možné dojednať inú odplatu ako úrok. Navyše úroky a poplatky za poskytnutú pôžičku predstavovali odplatu vo výške približne 100%, čo považuje za rozporné so zákonom.
2. Žalovaný vo svojom písomnom podaní z 12.7.2017 k rozhodcovskej zmluve poukázal na to, že v zmysle rozhodcovskej zmluvy sa strany sporu dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere, buď pred rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným všeobecným súdom SR, pokiaľ žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Je zrejmé, že strany sporu uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola dohodnutá medzi stranami sporu ako nevýhradná rozhodcovská doložka, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalovaný ďalej odmietal akékoľvek argumenty žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa jedná o
individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ust. § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch, tiež aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej Smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1). Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa, pričom niet pochýb o tom, že žalobca by bol priemerným spotrebiteľom. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako: „V rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov.“, ktorá definícia bola v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.5.2005, kde je v bode 18 preambuly stanovené, že: „V súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov.“ V dôsledku uvedenej definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobcu, ktorý bol pri uzatváraní zmlúv dobre informovaný, avšak ľahostajný. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa tiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti a taktiež nemožno mať pochybnosti o spôsobilosti Rozhodcovského rozsudku, pretože ho vydal orgán, ktorého právomoc bola založená Rozhodcovskou zmluvou. Na základe uvedeného navrhol predmetnú žalobu zamietnuť.
3. Z pripojeného rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácií pre arbitráž vedeného pod sp. zn. SRSAspA 18047/2016 súd zistil, že žalovaný podal návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 11.10.2016, ktorý bol následne vedený pod predmetnou spisovou značkou s odôvodnením, že strany sporu uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa vzťahuje na založenú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 903400100 z 3.7.2014, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 200 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s dohodnutým úrokom vo výške 23,22% ročne a poplatkom predstavujúcim administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 149,56 eur za ďalších podmienok dohodnutých v zmluve do 12.7.2015. Pretože žalovaný nesplnil riadne a včas svoj záväzok, došlo k porušeniu predmetnej zmluvy a žalobca vyzval žalovaného na úhradu záväzku dňa 3.3.2016. V súlade s VOP si žalobca uplatňuje voči žalovanému okrem nesplatnej istiny úveru vo výške 2 eurá, úrok vo výške 23,22% ročne z jednotlivých súm za obdobie vyplývajúce z predmetného návrhu, nesplatený poplatok vo výške 149,56 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo súm a za obdobie vyplývajúce z predmetného návrhu, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, poplatok za upomienky vo výške 10 eur a trovy rozhodcovského konania vo vyčíslenej sume.
4. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č. l. 26 spisu) vyplýva, že POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a M. ako spotrebiteľ, s ďalšími identifikačnými údajmi vyplývajúcimi z predmetnej zmluvy, uzatvorili predmetnú zmluvu v písomnej podobe dňa 3.7.2014, ktorej predmetom bol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 200 eur, ktorý sa zaviazal spotrebiteľ vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s ním vo výške 196 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 396 eur; celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 23,22% z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 46,44 eur a z administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu s administratívou s tým spojenou vo výške 149,56 eur (ďalej len administratívny poplatok); spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 396 eur do 10.7.2015; termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 10.7.2015; RPMN predstavuje 98% a priemerná hodnota ročnej RPMN predstavuje 45,02%. Zo zmluvy tiež vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť sú Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru
5. Z listinného dokladu - Rozhodcovská zmluva (č. l. 28 spisu) vyplýva, že POHOTOVOSŤ s.r.o. a dlžník M. s identifikačnými údajmi vyplývajúcimi z predmetnej zmluvy uzatvorili na samostatnej listine dňa 3.7.2014 rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej v zmysle čl. II zmluvy vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. 903400100 zo dňa 3.7.2014 budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.
Z čl. II bod 3 zmluvy tiež vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že akákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane. Čl. III predmetnej zmluvy obsahuje vo svojich jedenástich bodoch poučenie o rozhodcovskom konaní.
6. Z listinného dokladu - Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru vyplýva, že v bode 08. je uvedené: „ Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur.“
7. Z listinného dokladu - Rozhodcovský rozsudok (č. l. 37 spisu) vyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž v konaní SRSAspA 18047/16 o predmetnom nároku rozhodol Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 25.1.2017 tak, že M. ako žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť POHOTOVOSTI s.r.o. ako žalobcovi sumu 2 eurá, úrok v sume 29,46 eur, úrok z omeškania v sume 1,98 eur, poplatok v sume 149,56 eur, úrok vo výške 23,22% ročne zo sumy 2 eurá od 26.8.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 eurá od 26.8.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33 eur a poplatok za upomienku 10 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 88,20 eur s tým, že súčasne žalovanému povolil nároky zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50 eur pod hrozbou straty výhody splátok. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2017 s tým, že žalovanému bol doručený dňa 10.3.2017, tak ako vyplýva z pripojenej fotokópie doručenky.
8. Z listinného dokladu založenom na č.l. 69 vyplýva, že na webovej stránke Národnej banky SR je zverejnené Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok 2014 ( stav k 31.3.2014 ), kde je uvedený v riadku č. 6: Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1500 eur vrátane, údaj o RPMN v %: 45,02 .
9. Z listinného dokladu založenom na č. l. 70 vyplýva, že na webovej stránke Národnej banky SR je zverejnené Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2014 (stav k 30.6.2014), kde je uvedený v riadku č. 6: Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1500 eur vrátane, údaj o RPMN v %: 44,26 .
10. Podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Podľa ust. § 45 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
12. Podľa ust. § 47 ods. 1 až ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. (2) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. (3) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
13. Podľa ust. § 3 ods. ods. 1 až ods. 5 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. (2) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. (3) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,
b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1. (4) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. (5) Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
14. Podľa ust. § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a predpisov, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ust. § 53 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a predpisov, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa ust. § 9 ods. 1, ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len citovaného zákona), (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
17. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v znení ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nar. Vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
20. Podľa ust. § 10d ods. 2 Nar. Vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
21. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Predmetom sporu je zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní za nesporného skutkového stavu, podľa ktorého na základe návrhu žalovaného bol dňa 25.1.2017 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 18047/16, v zmysle ktorého bol M. (aktuálny žalobca) zaviazaný k povinnosti zaplatiť POHOTOVOSTI s.r.o. (aktuálny žalovaný) sumu 2 eurá, úrok v sume 29,46 eur, úrok z omeškania v sume 1,98 eur, poplatok v sume 149,56 eur, úrok vo výške 23,22% ročne zo sumy 2 eurá od 26.8.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 eurá od 26.8.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33 eur a poplatok za upomienku 10 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 88,20 eur a to titulom nesplateného úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 3.7.2014; rozhodcovský rozsudok bol doručený Jánovi Podhájeckému dňa 10.3.2017.
23. Žalobca podal predmetnú žalobcu v zákonnej lehote (ust. § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) z nasledovných dôvodov: 1/ v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. d) zákona o rozhodcovskom konaní), 2/ Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. i) zákona o rozhodcovskom konaní ) 3/ neexistencia rozhodcovskej zmluvy (§ 45 ods. 1 písm. e) zákona o rozhodcovskom konaní ); tento posledný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku vyplýva z poslednej strany podanej žaloby a je uvedený v bode 1. „Okolnosti potvrdzujúce námietky“, pozn. súdu.
24. Ako vyplýva z prednesu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 21.3.2018, potom čo sa súd dotazoval žalobcu, aby vysvetlil, v čom má spočívať prvý z namietaných dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku, žalobca uviedol, že tento dôvod nenamieta a že do žaloby bol tento dôvod uvedený nesprávne. Z uvedených dôvodov sa súd viac týmto žalobcovým namietaním nezaoberal.
25. Ako ďalej vyplýva z pojednávania konanom dňa 21.3.2018, žalobca po nahliadnutí do listiny založenej na č. l. 28 spisu predstavujúcej Rozhodcovskú zmluvu uviedol, že podpis na listine je jeho a že zrejme sa pod túto listinu podpísal, pričom podotkol, že zmluva mu bola predložená na podpis s ostatnými zmluvami a ani poriadne nevedel, že sa podpisuje aj pod túto zmluvu. K uvedenému súd uvádza, že žalobca, ktorý potvrdil, že podpis na predmetnej zmluve je jeho vlastnoručným podpisom, v konaní netvrdil, žeby predmetnú zmluvu podpísal pod nátlakom alebo v núdzi. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že nevedel, že podpisuje aj predmetnú zmluvu, ničím nepreukázal (k tomu nenavrhol ani doplniť dokazovanie), a pretože predmetná zmluva predstavuje samostatnú listinu, pričom z jej obsahu nevyplýva, žeby jej neuzatvorenie malo vplyv (negatívny) na uzatvorenie úverovej zmluvy, navyše keď súčasne žalobca mohol odstúpiť od predmetnej zmluvy v lehote 10 dní odo dňa jej uzatvorenia, a to aj bez uvedenia dôvodu, a tiež vzhľadom na jej obsah, podľa ktorého riešenie sporov medzi stranami sporu so založeného zmluvného vzťahu nebolo obmedzené výlučne pred rozhodcovským súdom, bolo potrebné predmetnú rozhodcovskú zmluvu posúdiť ako platne dojednanú, súčasne dojednanú individuálne, z ktorého dôvodu navyše jej posudzovanie z hľadiska neprijateľnej zmluvnej podmienky je vylúčené (ust. § 53 ods. 1 OZ).
26. V ďalšom sa súd zaoberal namietaným dôvodom, že Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, pričom ide o dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je vymedzený v ust. § 45 ods. 1 písm. i) zákona o rozhodcovskom konaní a na dôvod, ktorý súd navyše prihliada ex offo (ust. § 45 ods. 3 tohto zákona). Okrem tohto dôvodu v zmysle ust. § 45 ods. 3 tohto zákona súd ďalej vždy skúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e), j) až l).
27. Pretože predmetom rozhodcovského rozsudku bola priznaná pohľadávka zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.7.2014, bolo potrebné túto podrobiť jej prieskumu z pohľadu jej základnej úpravy, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dátumu 3.7.2014, ale tiež tých ustanovení občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, najmä pokiaľ ide o ust. § 53 OZ. Z ust. § 53 ods. 6 OZ vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, pričom odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 10d ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014), ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
28. Ako vyplýva z listinných dokladov založených na č. l. 69, 70, zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok 2014 (stav k 31.3.2014) je uvedený v riadku č. 6: Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1500 eur vrátane, údaj o RPMN v %: 45,02 a zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2014 (stav k 30.6.2014) je uvedený v riadku č. 6: Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1500 eur vrátane, údaj o RPMN v %: 44,26. Pretože predmetná zmluvy bola uzatvorená v júli 2014, prvým mesiacom kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu zmluvy bol apríl 2014 a pretože NB SR v rámci úrokovej štatistiky neposkytuje údaj k aprílu, ale najbližšie poskytuje tento údaj k 31.3.2014, súd vychádzal z údaja výšky RPMN k 31.3.2014. Potom podľa ust. § 10d ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odplata pre daný úverový prípad nesmela prevýšiť sumu 90,04 % (t.j. dvojnásobok 45,02 %). Súčasne nie je sporným, že v zmluve bola dojednaná odplata vo výške 198 eur, ktorá predstavuje RPMN 98 %. Z uvedeného vyplýva, že treba dať za pravdu žalobcovi v tom, že odplata dojednaná v predmetnej úverovej zmluve prevyšuje zákonom dovolenú najvyššiu výšku odplaty, súčasne RPMN je uvedená nesprávne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pre ktorý prípad sa uplatní postup podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, a teda predmetná zmluva je bezúročná a bezpoplatková. Je teda daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ods. 1 písm. i) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
29. Súčasťou rozhodcovského rozsudku je tiež zmluvná pokuta vo výške 33 eur s odôvodnením, že „Keďže mal Stály rozhodcovský súd bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že žalovaný sa dostal s riadnym plnením svojho záväzku vyplývajúceho z uzatvorenej Zmluvy o úvere do omeškania, priznal žalobcovi nárok za poplatok za upomienku, zmluvnú pokutu a úrok z omeškania v súlade so žalobným návrhom. Stály rozhodcovský súd mal za preukázané, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť poplatok za upomienku v bode 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ako aj zmluvnú pokutu, ktorú Stály rozhodcovský súd považoval za dôvodnú a výšku dohodnutej zmluvnej pokuty za primeranú okolnostiam a predmetu uzatvoreného záväzkového vzťahu (hodnote a zabezpečovacej povinnosti).“
30. K priznanej zmluvnej pokute súd uvádza, že priznaniu zmluvnej pokuty chýba písomná forma jej dojednania. Je nepochybné, že uplatňovaná zmluvná pokuta mala byť dojednaná v bode 08.
Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru (nie podľa bodu 7. ako nesprávne uvádza rozhodcovský súd, pozn. súdu), ktoré podľa obsahu predmetnej zmluvy predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Tiež je nepochybné, že spomínané všeobecné podmienky neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané. Uvedené skutočnosti odôvodňujú záver o tom, že nedošlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty. Pokiaľ v danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená spotrebiteľská zmluva, ktorá svojou povahou je zmluvou občiansko-právnou, vzťahuje sa na ňu okrem osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch tiež Občiansky zákonník, ktorý na rozdiel od ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, takéto podobné ustanovenie nepozná (s výnimkou poistných zmlúv). Ani skutočnosť, že všeobecné podmienky majú písomnú podobu ešte neodôvodňuje záver o tom, že dojednanie zmluvnej pokuty ako inštitútu záväzkového vzťahu bolo výsledkom prejavu vôle všetkých zúčastnených strán, konsenzu v prejavených vôľach, pričom pokiaľ zmluvná pokuta mala byť upravená výlučne vo všeobecných podmienkach, na ktoré zmluva, hoci písomne dojednaná, iba odkazuje, je iba ťažko si predstaviť, že by dodávateľ ako tá zmluvná strana, ktorá vopred naformulovala a pripravila všeobecné podmienky osobitne vyjednala resp. dohodla s druhou zmluvnou stranou ako spotrebiteľom dojednanie zmluvnej pokuty za konkrétnych podmienok. Pokiaľ žalovaný ako spotrebiteľ chcel uzatvoriť s druhou zmluvnou stranou ako dodávateľom predmetnú zmluvu, automaticky musel pristúpiť aj k predmetným podmienkam a svojim podpisom na konkrétnej zmluve, na základe ktorej bol založený spotrebiteľský vzťah, potvrdiť logicky aj príslušný článok zmluvy v znení, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky, spravidla bez znalosti ich obsahu. Nemožno teda hovoriť o platnom dojednaní zmluvnej pokuty, ktorá je predmetom tejto žaloby. Správnosť uvedenej právnej argumentácie súd opiera tiež o aktuálnu rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov (napr. rozsudok KS v Košiciach zo dňa 27.1.2015, sp. zn. 11Co/286/2013, rozsudok KS v Košiciach zo dňa 16.4.2014, sp. zn. 1Co/437/2013, rozsudok KS v Košiciach zo dňa 12.6.2014, sp. zn. 2Co/359/2013); z odôvodnenia Rozsudku KS v Košiciach zo dňa 16.4.2014, sp. zn. 1Co/437/2013 súd cituje nasledovné: „Z úverovej zmluvy vyplýva, že do textu úverovej zmluvy nebolo zahnuté dojednanie o zmluvnej pokute, a že dojednanie uplatňovaných zmluvných pokút je súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ jednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a u ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. V spotrebiteľskom práve je dodávateľ fakticky vo výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Možno preto očakávať (prípadne vyžadovať), že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude sa chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak dodávateľ nebude postupovať týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu s poctivosťou svojho konania a takému nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma a nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti, než okolný text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. I v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak taká aplikácia má nielen uvedené formálne obmedzenie, ale i obmedzenie obsahové. Z uvedeného vyplýva záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. úverových podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis). V prejednávanej veci žalobca nemôže požadovať iné, než zákonné úroky a rovnako nemôže požadovať zmluvnú pokutu alebo iné poplatky súvisiace s poskytnutím úveru, lebo tieto neboli dohodnuté v úverovej zmluve, a teda ich nemôže od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať.“ Preto podľa názoru súdu v tejto časti je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v ust. § 45 ods. 1 písm. l) zák. č. 335/2014 Z.z., t.j. v časti priznanej zmluvnej pokuty vo výške 33 EUR.
31. Vzhľadom na záver súdu o tom, že existujú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ods. 1 písm. i) a písm. l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd zrušil predmetný
rozhodcovský rozsudok v jeho celom rozsahu (t. j. aj v časti v rozhodcovskom rozsudku priznanej istiny 2 eurá a úroku z omeškania zo sumy 2 eurá, keďže súd v konaní nezisťoval, či žalobca medzičasom vzhľadom na nízku výšku zostatku na istine medzičasom žalovanému túto nezaplatil, resp. či vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, je žalobca ešte niečo žalovanému dlžný).
32. V ďalšom je potrebné postupovať podľa ust. § 47 ods. 2 a ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
33. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalobca mal v konaní plný úspech, a preto by mu patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Žalobcovi však v konaní nevznikli žiadne preukázateľné trovy, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.