Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Cb-7-2015.pdf
PDF · 73.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cb/7/2015
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: CODOGNOTTO Slovensko s.r.o., so sídlom Sereďská 255/4013, Trnava, IČO: 35 966 629, v konaní právne zastúpený Biksadský & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, Bratislava, IČO: 36 858 552, proti žalovanému: Slovalco, a.s., so sídlom Priemyselná 14, Žiar nad Hronom, IČO: 31 587 011, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslav Németh, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 36 842 028, v konaní o zaplatenie 28.528,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 1.694,39 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému Slovenská pošta, a. s.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 28.528 Eur s príslušenstvom z titulu úhrady ceny prepravy tovaru, ktorú zrealizoval na základe objednávky žalovaného. Za jednotlivé prepravy žalovanému vystavil faktúry zo dňa 31.05.2013, zo dňa 30.06.2013 a zo dňa 31.07.2013, no žalovaný prvú faktúru neuhradil a posledné dve faktúry uhradil len čiastočne.
2. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný (okrem iného) namietol, že tunajší súd nemá právomoc konať v tejto veci, pretože žalované faktúry sa týkajú rámcovej zasielateľskej zmluvy a rámcovej zmluvy o preprave, konkrétne dohôd o zmene obsahu týchto právnych úkonov zo dňa 03.06.2011 a v bode 6.12 oboch rámcových zmlúv je obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej má v tejto veci konať Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Žalovaný preto navrhol konanie zastaviť.
3. Žalobca síce cestou právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol (rovnako ako to uviedol aj v samotnej žalobe), že nemá vedomosť o tom, že by podpisoval dohody, na ktoré sa žalovaný odvoláva, no súd po preskúmaní predložených listinných dôkazov (predovšetkým dohody o zmene obsahu rámcovej zasielateľskej zmluvy, ktorá je datovaná dňom 03.06.2011 a tiež dohody o zmene obsahu rámcovej zmluvy o preprave veci z toho istého dňa) dospel k záveru, že námietka žalovaného je dôvodná a konanie treba zastaviť.
4. Prvá dohoda bola podľa označenia zmluvných strán uzavretá medzi žalovaným ako príkazcom a žalobcom ako zasielateľom a druhá medzi žalovaným ako odosielateľom a žalobcom ako dopravcom a v oboch týchto právnych úkonoch sú dostatočne jasne určené práva a povinnosti oboch zmluvných strán. Je pravdou, že v úvode oboch dohôd sa konštatuje, že zmluvné strany dňa 03.06.2011 uzavreli rámcovú zasielateľskú zmluvu, resp. rámcovú zmluvu o preprave veci a tieto súdu predložené neboli.
Súd však považoval za nadbytočné tieto rámcové zmluvy skúmať v situácii, kedy samotné dohody o zmene obsahu predmetných zmlúv evidentne nahrádzajú celé znenie rámcových zmlúv (prvá aj druhá dohoda predstavujú vlastne celý text zmlúv od ich predmetu v čl. I. až po záverečné ustanovenia v čl. VI) a kedy žalobca nijako nespochybnil, že dohody za neho uzatvárala osoba, ktorá na to bola oprávnená (žalobca len tvrdil, že o uzavretí dohôd „nemá vedomosť“, no nič viac neuviedol). Jedna aj druhá dohoda totiž obsahuje odtlačok pečiatky tak žalobcu aj žalovaného a sú tam pripojené aj podpisy osôb konajúcich za obe zmluvné strany, teda aj za žalobcu a toto žalobca nijak nevysvetlil.
5. Obidve zmluvy v bode 6.12 obsahujú ustanovenie o tom, že ak sa spory medzi stranami nepodarí vyriešiť dohodou, strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú na základe tejto zmluvy a v súvislosti s ňou vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie (s výnimkou tých sporov, ktorých rozhodovanie je z rozhodcovského konania zákonom vylúčené), rozhodne Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, a to podľa slovenského právneho poriadku, pričom strany podpisom zmluvy vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) Zákona o rozhodcovskom konaní a súhlasia, aby menovaný rozhodcovský súd rozhodol obchodnoprávnu vec podľa zásad spravodlivosti. Strany ďalej prehlasujú, že boli oboznámené a súhlasia so štatútom a rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu a v prípade, ak sa na príslušný prípad vzťahuje Dohovor o prepravnej zmluve o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) uverejnený vyhláškou č. 11/1975 Zb. je rozhodcovský súd SOPK povinný rozhodovať podľa tohto dohovoru. Strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu a jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné.
6. V tomto smere § 5 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uvádza, že na námietku žalovaného uplatnenú najskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemal prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.
7. Podľa § 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.
8. V danom prípade súd potom vychádzajúc z citovaných ustanovení zistil, že predmetné faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha voči žalovanému boli vystavené v súvislosti s vyššie uvedenými zmluvami a týkajú sa vykonania prepravy tovaru realizovanej medzištátne. Preto treba aplikovať Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) publikovaný pod č. 11/1975 Zb. s tým, že článok 33 tohto dohovoru určuje, že prepravná zmluva môže obsahovať doložku zakladajúcu príslušnosť rozhodcovského súdu, ale iba pod podmienkou, že doložka predpokladá, že rozhodcovský súd bude rozhodovať podľa tohto dohovoru.
9. Bolo preukázané, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v oboch právnych úkonoch je v súlade s predmetným článkom dohovoru, keďže bod 6.12 oboch zmlúv určuje, že pri medzinárodnej cestnej nákladnej preprave bude rozhodcovský súd rozhodovať podľa tohto dohovoru.
10. Pretože potom žalovaný pri prvom úkon, ktorý mu patril vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu a toho, že vec má prejednávať rozhodcovský súd, súd musel konanie zastaviť podľa § 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí o tom, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. V danom prípade žalobca podaním žaloby, na ktorej prejednanie nie je daná právomoc tunajšieho súdu zavinil, že konanie muselo byť zastavené a tak je povinný uhradiť trovy konania žalovanej protistrane. Súd tu nevzhliadol žiadne dôvody osobitného zreteľa k nepriznaniu náhrady trov konania, lebo pokiaľ žalobca poukazoval na to, že korektne oznámil žalovanému začatie tohto konania listom, na ktorý žalovaný reagoval a neuviedol existenciu takejto zmluvy, tak toto nie je pravdou, pretože žalovaný v liste zo dňa 01.04.2015 poukazoval na predmetné dohody o zmene obsahu rámcovej zasielateľskej zmluvy a o zmene obsahu rámcovej zmluvy o preprave veci. Z elektronickej komunikácie právnych zástupcov oboch strán potom nespochybniteľne vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcu disponovala predmetnými dohodami niekedy od 11.05.2015, kde následne 26.06.2015 oznámila protistrane stanovisko, že nemienia meniť žalobu. Následne bol žalobca na súdny poplatok vyzvaný
dňa 15.10.2015 a súdny poplatok nezaplatil. Konanie muselo byť uznesením z 20.11.2015 zastavené. Dňa 22.12.2015 žalobca zaplatil súdny poplatok a v nadväznosti na to potom po zrušení zastavujúceho uznesenia uznesením zo dňa 02.02.2016 bola žaloba doručovaná žalovanej strane koncom apríla 2016 (žalovaný ju prevzal 04.05.2016). Až následne sa k nej vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 18.05.2016. Žalobca mal teda dostatočný časový priestor odkedy mu boli známe okolnosti spôsobujúce nedostatok procesnej podmienky tohto konania (nedostatok právomoci tunajšieho súdu na konanie) predísť tomu, aby trovy konania žalovanej strane nevznikli. Preto súd musí konštatovať, že je to zavinenie žalobcu, ktoré spôsobilo, že konanie sa muselo zastaviť, lebo presvedčenie o právomoci tunajšieho súdu musel žalobca stratiť nepochybne v priebehu mája, či júna 2015 a teda sa mohol vyhnúť zbytočným trovám konania, ktoré následne vznikli na strane žalovaného. Preto je žalobca povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
13. Vzhľadom na zastavenie konania vo veci samej súd vrátil žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému súdny poplatok zaplatený za žalobu krátený o 1 % (zaplatený bol súdny poplatok vo výške 1.711,50 Eur), a to s poukazom na § 11 ods. 3, ods. 4 a ods. 6 písm. b) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).