Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/32/2021

Uznesenie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: S. J., R.. X.XX.XXXX, D. T. H. J. Č.. X, XXX XX D. D., T..Č.. K. X, XXX XX J. proti žalovanému: Okresný súd Košice I, Štúrova 29, 041 51 Košice, o vydanie veci

rozhodol:

I. Konanie pre nedostatok právomoci zastavuje a vec postupuje predsedovi Okresného súdu Košice I na rozhodnutie podľa ust. až o súdoch.

II. Žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca podaním došlým Krajskému súdu v Košiciach dňa 30. 11. 2021 a Krajským súdom v Košiciach odstúpeným Okresnému súdu Košice I zo dňa 7. 12. 2021, došlým dňa 15. 12. 2021 sa domáhal uloženia povinnosti Okresnému súdu Košice I v konaní sp. zn. konať bez ďalších účelových prieťahov a vydať podklady pre vypracovanie znaleckého posudku pravosti sporného testamentu v konaní pribratému znalcovi z odboru písmoznalectvo PhDr. Grajciarovi, SNP 1079, 075 01 Trebišov.

2. Vzhľadom na skutočnosť, že podanie žalobcu neobsahovalo zákonom vyžadované náležitosti žaloby, tak ako si to vyžaduje ust. , Okresný súd Košice I procesným postupom podľa ust. uznesením zo dňa 24.1.2022 sp. zn. -25 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania.

3. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 15. 2. 2022, na ktoré žalobca reagoval podaním zo dňa 17. 2. 2022, v ktorom súdu oznámil, že v spore je zastúpený advokátkou, ktorej uznesenie súdu na doplnenie, resp. opravu podania aj doručil. Súčasťou podania je aj žiadosť adresovaná advokátke JUDr. Michaele Mihalcovej, so sídlom Fatranská 2/E, Košice o odstránenie vád podania.

4. Okresný súd Košice I vyzval tak žalobcu, ako aj ním označenú advokátku JUDr. Michaelu Mihalcovú výzvou zo dňa 21.2.2022, a to žalobcu na doručenie plnomocenstva, z ktorého bude zrejmé jeho zastupovanie v spore sp. zn. a advokátku na oznámenie, či v spore sp. zn. jej bolo udelené plnomocenstvo žalobcom.

5. Žalobcom označená advokátka súdu oznámila, že žalobcu v konaní sp. zn. nezastupuje. Žalobca súdu doručil splnomocnenie písané rukou, z ktorého vyplýva, že mal splnomocniť ním označenú advokátku dňa 26.2.2022, pričom na tomto splnomocnení je iba podpis splnomocniteľa - žalobcu. Zároveň doručil aj rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 28.9.2020, z ktorého vyplýva, že JUDr. Michaela Mihalcová, so sídlom Fatranská 2/E, Košice bola žalobcovi na základe rozhodnutia KaKE 11008/2020, ČRZ: 63134/2020 zo dňa 1.6.2020, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie

právnej pomoci, ako osobe oprávnenej, určená na jeho zastupovanie v spore o neplatnosť závetu vedenej na Okresnom súde Košice I až do právoplatnosti skončenia veci.

6. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uvedené skutočnosti o jeho zastupovaní v spore sp. zn. JUDr. Mihalcovou sa nezakladajú na pravde; JUDr. Mihalcová žalobcu zastupuje v spore sp. zn. vedenom na Okresnom súde Košice I.

7. Podľa ust. , strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. , , (1) Zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité ) Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

9. Každá zo sporových strán je oprávnená dať sa v konaní pred súdom zastupovať. Ide o subjektívne právo, ktoré je okrem iného, prejavom realizácie základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa SR a výrazom jedného zo základných princípov sporového konania ( ). Inštitút procesného zastúpenia je esenciálnou súčasťou civilného sporového konania. Vzťah zastúpenia vzniká na základe osobitnej dohody o splnomocnení, resp. dohody o zastúpení ako dvojstranného právneho úkonu. Dohodu o splnomocnení je nevyhnutné dôsledne odlišovať od samotného splnomocnenia ako jednostranného právneho úkonu zastúpeného splnomocniteľa, ktorým sa navonok voči súdu a iným tretím osobám osvedčuje existencia a obsah právneho vzťahu zastúpenia. Efektívny výkon práva na zastúpenie umožňuje sporovej strane uskutočňovať procesné úkony prostredníctvom tretej osoby ako zástupcu, ktorý koná v jej mene. Ide o tzv. priame zastúpenie, z ktorého vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Inak povedané, procesný úkon v zastúpení je de facto úkonom, ktorý uskutočňuje zástupca, avšak de iure ide o úkon zastúpenej sporovej strany, resp. o úkon urobený v jej mene. Súčasne musí byť nepochybné, že zástupca nekoná sám za seba.

10. Podľa ust. , zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

11. Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme: a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. nazýva takúto zmluvu dohodou o plnomocenstve (). Za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno považovať zmluvy týkajúce sa právnej pomoci uzavreté medzi klientom a advokátom, b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia, c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.

12. Podľa ust. , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

13. Ustanovenie spája vznik zastúpenia na základe dvojstranného právneho úkonu, dohody o plnomocenstve, pričom ust. upravuje náležitosti a právne následky jednostranného právneho úkonu (plnej moci), ktorého uskutočnenie predpokladá predchádzajúce uzavretie dohody o plnomocenstve. Teda zastúpenie vzniká až na základe dohody o plnomocenstve a samotná plná moc ako jednostranný právny úkon splnomocniteľa už len navonok osvedčuje, že k uzavretiu dohody o plnej moci došlo.

14. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 14.5.2014 sp. zn. uviedol o.i. nasledovné: „. Účelom zastúpenia je umožniť, aby z rôznych dôvodov robil právne úkony za zastúpeného jeho zástupca. Právny vzťah zastúpenia vzniká na základe dohody o zastúpení. Dohoda o zastúpení je dvojstranný právny úkon medzi zástupcom a zastúpeným, ktorým sa zakladá právny vzťah zastúpenia a spravidla určuje aj obsah tohto právneho vzťahu. Plnomocenstvo je jednostranný úkon zastúpeného, ktorý preukazuje existenciu právneho vzťahu zastúpenia, oprávnenie zástupcu konať za zastúpeného a tiež rozsah zastúpenia. Pokiaľ plnomocenstvo preukazuje oprávnenie zástupcu urobiť len určité úkony, ide o tzv. jednoduché plnomocenstvo. Plnomocenstvo, ktoré preukazuje oprávnenie zástupcu

konať za zastúpeného v celom konaní, je tzv. procesné plnomocenstvo. O procesné plnomocenstvo ide tiež vtedy, ak sa v plnomocenstve výslovne neuvádza, že platí len pre určité úkony (porovnaj R 56/1969). Je vždy vecou zastúpeného, či v každej veci alebo ku každému právnemu úkonu, ktorý má byť urobený v jeho zastúpení, vystaví zástupcovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí takúto všeobecnú plnú moc. Určujúcim je v každom prípade iba to, či je z obsahu plnomocenstva dostatočne zrejmý rozsah oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného. Z uvedeného vyplýva, že nevyhnutnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva je jeho rozsah a vôľa plnomocenstvo splnomocnencom prijať, inak je plnomocenstvo neplatné“.

15. Keďže vystaveniu písomného plnomocenstva, ktoré súdu doručil žalobca, nepredchádzala dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon, a pretože na vznik zastúpenia sa vyžaduje, aby jednostrannému úkonu (plnomocenstvu) predchádzala dohoda o plnomocestve a k takejto dohode medzi žalobcom a JUDr. Mihalcovou, označenou advokátkou žalobcom nikdy nedošlo, čo bolo potvrdené aj samotnou JUDr. Mihalcovou, zastúpenie tak nevzniklo.

16. Žalobca tak v súdom stanovenej lehote svoje podanie zo dňa 30. 11. 2021 v súlade s uznesením zo dňa 24. 1. 2022 sp. zn. nedoplnil a ani neopravil.

17. Z obsahu podania vyplýva, že žalobca má zato, že v spore, ktoré sa vedie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. vznikajú prieťahy, súd robí obštrukcie, čím bráni a marí spravodlivosti.

18. Podľa ust. , podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ , alebo iný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa ust. , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

20. Podľa ust. , , (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").(2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

21. Podľa ust. , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

22. Podľa ust. , ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

23. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva zaručeného SR stal účastníkom súdneho konania (viď. Nález Ústavného súdu SR z 20. 12. 2001 sp. zn. ). Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Ustanovenie určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci len v tom prípade, ak ich nerozhodujú a neprejednávajú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Teda právomoc súdu v civilnom sporovom konaní môžeme definovať ako súhrn oprávnení a povinností súdu tzv. decíznej (rozhodovacej) povahy. Pre m posúdenie právomoci súdu na konanie v určitej veci je jednoznačné zistenie, čo má byť v zmysle žaloby predmetom konania. Teda je nutné predovšetkým zistiť z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje ním uplatnený nárok a tento nárok je vo všeobecnosti charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca odôvodňuje svoj nárok a žalobným petitom. Posúdenie zistených skutkových okolností pod určitú právnu normu je úlohou súdu, pretože v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje zásada „ iura novit curia (práva pozná súd).

24. Podľa ust. o súdoch, pri výkone súdnictva súdy Slovenskej republiky prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci v civilnom procese.

25. Podľa ust. o súdoch, súdy vykonávajú aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, ak tak ustanoví zákon, právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

26. Podľa ust. o súdoch, súd rozhoduje o tom, či vec predlžená súdu patrí do právomoci súdu. Súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci.

27. Podľa ust. o súdoch, okresné súdy konajú a rozhodujú ako súdy prvého stupňa v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak.

28. Podľa ust. veta prvá, o súdoch, predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov. Predseda súdu koná v mene súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa ust. o súdoch, predseda súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel vybavuje sťažnosti.

30. Podľa ust. , , o súdoch, (1) Sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. (3) Podanie sťažnosti nesmie byť sťažovateľovi na ujmu; to neplatí, ak sa obsahom svojej sťažnosti dopustí trestného činu alebo priestupku.

31. Podľa ust. o súdoch, sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon 3) neustanovuje inak.

32. Podľa ust. o súdoch, (1) Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. (2) Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti. (3) Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.

33. Podľa , každý sa môže domáhať zákonom ustanovených postupom svojho práva na nezávislom a nesprávnom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

34. Podľa SR, každý ma právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

35. Podľa SR, ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

36. Podľa ust. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Konanie pred ústavným súdom sa začína na návrh oprávnených subjektov uvedených v alebo v osobitných predpisoch, ak neustanovuje inak. Vo veciach

podľa a začne ústavný súd konanie na návrh subjektov oprávnených podľa tohto zákona. (2) Konanie sa začína dňom doručenia návrhu na začatie konania ústavnému súdu.

37. Podľa ust. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podanie, ktorým sa začína konanie pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.

37. Podľa ust. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej alebo právnickej osoby podľa (ústavná sťažnosť).

38. Súd vyššie konštatoval, že základným právom strany sporu je, aby bolo vo veci rozhodnuté bez zbytočných prieťahov. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Základné právo na prerokovanie bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktorými sú štátne orgány, vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty. SR zakotvuje v čl. 48 ods. 2 právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Rovnako aj prikazuje súdu, aby súd v konaní postupoval v súčinnosti so všetkými stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Súd postupuje tak, aby mohol rozhodnúť rýchlo a hospodárne spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou každého súdu je, aby v rámci súdneho konania zabezpečil taký procesný postup, ktorým čo najrýchlejšie dospeje k vydaniu súdneho rozhodnutia vo veci samej. Vydaním súdneho rozhodnutia súdu sa dosiahne odstránenie stavu právnej neistoty vo veci samej a to v prospech danej strany. V prípade, ak súd takto nepostupuje, dochádza v súdnom konaní k prieťahom, ktoré spôsobujú predlžovanie súdneho konania a oddiaľovanie vydania súdneho rozhodnutia vo veci samej. Táto situácia predstavuje hlavne pre žalobcu, ktorý sa domáha súdnou cestou svojich nárokov, problém, ktorý je potrebné riešiť a podať sťažnosť na nečinnosť súdu, tzv. sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. Sťažnosť na nečinnosť súdu je upravená v . Sťažnosť na postup súdu v súvislosti s porušovaním práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môže podať každá strana sporu alebo účastník konania, ktorí majú za to, že ich právo na verejné prerokovanie veci samej bez zbytočných prieťahov bolo porušené. Sťažnosť v súvislosti s nečinnosťou v súdnom konaní je potrebné adresovať predsedovi príslušného súdu, na ktorom súdne konanie prebieha. Sťažnosť vybavuje predseda Okresného súdu, ak sťažnosť smeruje proti sudcom okresného súdu, súdnym úradníkom alebo zamestnancom tohto okresného súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Podstata a účel sťažnosti na sudcu spočíva v tom, že na základe nej môže predseda súdu zistiť, či v predmetnej veci boli spôsobené prieťahy v súdnom konaní a v tejto súvislosti je povinnosťou predsedu súdu prešetriť všetky rozhodné skutočnosti vo veci samej a po zhodnotení celej veci predseda súdu môže postupovať dvoma spôsobmi: 1. ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov a zároveň môže vyvodiť za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky, 2. sťažnosť vyhodnotí ako nedôvodnú. O spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov - prieťahov v konaní musí byť sťažovateľ upovedomený písomne; neplatí to, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá; je stanovená lehota na vybavenie sťažnosti a to 30 dní odo dňa jej doručenia na vybavenie. Otázku, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní a tým aj k porušeniu základného práva podľa posudzuje ústavný súd a predtým, ako strany sporu alebo účastník podá sťažnosť na prieťahy v konaní na ústavný súd, je potrebné využiť postup podľa ust. a . Teda ústavná sťažnosť na prieťahy v konaní je prípustná len za predpokladu, že sťažovateľ vyčerpal všetky právne prostriedky, tzn. že predtým ako sa sťažovateľ obráti so svojou sťažnosťou na Ústavný súd SR musí podať najprv sťažnosť na nečinnosť súdu/ prieťahy v súdnom konaní predsedovi súdu podľa Ak tak neurobí, Ústavný súd SR odmietne prijať takúto sťažnosť.

Ústavnú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

39. Kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť ( ). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví ( ).

40. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka "procesné podmienky", nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení . Sú nimi právomoc súdu ( a nasl. ), príslušnosť súdu ( a nasl. ), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa , neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa , procesná subjektivita ( a nasl. ), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa nasl.CSP , zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (, ...), povinné zastúpenie ( ) a iné.

41. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania (pozri ), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania.

42. Ustanovenie explicitne uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví. Keďže súd na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek počas konania, je irelevantné, v ktorom štádiu konania súd nedostatok svojej právomoci zistí.

43. Ak súd v rámci skúmania podmienok konania zistí nedostatok svojej právomoci, zároveň však zistí aj iný orgán, do ktorého právomoci spor alebo vec patrí, konanie zastaví a spor alebo vec mu postúpi ( ). V prípade, ak súd dospeje k názoru, že vec do jeho právomoci nepatrí, a nedokáže s dostatočnou dávkou určitosti indikovať iný orgán ochrany práva, do právomoci ktorého vec patrí, je povinný uplatniť postup podľa zásady ustanovenej v a v zmysle princípu zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) musí vec prejednať a rozhodnúť.

44. Pre analýzu právneho vzťahu strán sporu a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti sporových strán, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v .

45. Existenciu právomoci súdu na konanie a rozhodnutie vo veci súdy skúmajú v každom štádiu. V prípade absencie právomoci musí súd konanie zastaviť a vec postúpiť príslušnému orgánu SR na konanie a na rozhodnutie. Teda právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania. Ak súd v rámci skúmania podmienok konania zistí nedostatok svojej právomoci a zároveň zistí aj iný orgán, do ktorého právomoci spor alebo vec patrí, konanie zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Označenie orgánu, ktorému má byť (bola) vec postúpená po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania by malo byť obligatórnou súčasťou výrokovej časti uznesenia.

46. Výkladom článku 46 ods. 1 možno dospieť k záveru, že prioritne poskytuje ochranu práv súd a iba vtedy, ak tak stanoví zákon, ju poskytuje iný orgán. Iba vtedy nemôže byť ochrana subjektívnych práv vylúčená z pôsobnosti súdu, ak o tejto otázke nie je príslušným podľa zákona na rozhodnutie iný orgán.

47. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že podanie žalobcu smeruje alebo sa týka postupu súdu v súvislosti s porušením jeho práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, t. j. namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR v konaní sp. zn. . V tomto prípade právomoc na rozhodovanie o sťažnosti

podľa (ústavná sťažnosť) je zverená Ústavnému súdu SR podľa Pre prípustnosť takejto ústavnej sťažnosti sa vyžaduje vyčerpanie všetkých právnych prostriedkov sťažovateľom, t. j. podanie sťažnosti na nečinnosť súdu / prieťahy v súdnom konaní predsedovi súdu podľa

48. Poukazujúc na vyššie uvedené súd konanie pre nedostatok svojej právomoci zastavil, keďže ide o neodstrániteľnú procesnú podmienku a zároveň rozhodol, že (po právoplatnosti uznesenia) bude vec postúpená predsedovi súdu Okresného súdu Košice I na vybavenie sťažnosti podľa , ako nevyhnutného predpokladu pre splnenie prípustnosti ústavnej sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní.

49. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

51. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Keďže zastavenie konania z dôvodu nedostatku právomoci je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. V danom prípade zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca a tak nárok na náhradu trov konania má protistrana, t.j. žalovaný. Vzhľadom k tomu, že žalovanému trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1, od. 2 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. ).

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. 365 ods. 3 , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.