Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/8/2017

Potvrdené rozhodnutím 23Co/56/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Ľuboslava Vanková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, U., proti žalovanému: DARCUS, a.s., so sídlom Korzo B. Bartóka 790, Dunajská Streda, IČO: 31 414 591, zastúpený: VIRE law & consulting, s.r.o., so sídlom Sasinkova 12, Bratislava, IČO: 47 254 921, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14C/8/2017-166 zo dňa 11. mája 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: X. W., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX, XXX XX Š., proti žalovanému: DARCUS, a.s., so sídlom Korzo B. Bartóka 790, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 31 414 591, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VIRE law & consulting, s.r.o., so sídlom Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 254 921, o ochrane osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa 20.02.2017 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 4.000 eur, ako aj zdržaniu sa zverejnenia jej fotografií, mena, priezviska a súkromného života, ďalej odstrániť z internetovej stránky všetky fotografie o žalobkyni, jej meno, priezvisko, články o jej súkromnom živote a článok „J. W. W. Q.“. Žalobu odôvodnila tým, že Žalovaný dňa 18.júna 2015 bez jej vedomia a bez jej súhlasu zverejnil jej fotografiu, jej meno a priezvisko viackrát, duševné vlastníctvo, súkromie a to na internetovej stránke „Q.:/. T..L.-A.-Q.-T.-M. - V.-A.-X.“. V článku písal o majiteľke spievajúceho domu v Š., napísal aj jej meno a priezvisko, preto každý vedel, že o jej osobe písal a zverejnil fotografiu. V celom článku žalovaný písal o jej súkromnom živote: „X. W. kvôli svojej práce sa dostala z W. A. do Š., kde si potom otvorila vlastnú predajňu nábytku. Spomínaný dom kúpila pod cenu v roku 1998.“ Okrem iného napísal aj: „má silnú stihomam“, „verejne ohrozujúci sociopat“. Jej duševné vlastníctvo žalovaný ukradol z jej blogu. Žalovaný fotografiu o jej osobe zverejnil farebne a odo dňa 18.06.2015 až dodnes ju môže hocikto vidieť. Žalovaný uvedené urobil v tom čase, keď už hudba z jej domu neznela. Nikdy nebola verejnou činiteľkou a o svojej osobe nikdy nezverejnila žiadnu fotku. Žalovaný dňa 04.12.2015 bez jej vedomia a bez jej súhlasu zverejnil druhý krát jej fotografiu, jej meno a priezvisko viackrát, duševné vlastníctvo, súkromie a to na internetovej stránke „Q.:/. T..L.-Q.-K.-T.-V.-V.-XX-X.-A.-Q.-M.“. V článku písal o majiteľke spievajúceho domu v Š., napísal aj jej meno a priezvisko, preto každý vedel, že o jej osobe písal a zverejnil fotografiu. Žalovaný opäť písal o jej súkromnom živote. Jej ďalšie duševné vlastníctvo žalovaný ukradol z jej blogu. Fotografiu zverejnil farebne. Žalovaný uvedené urobil v čase, keď hudba už z jej domu pol roka neznela. Dňa 15.02.2017 sa dozvedela, že žalovaný dňa 19.02.2014 zverejnil článok na internetovej stránke: Q.:/..L.-W.-W.-Q.. Ide o stránku najnavštevovanejšieho maďarského spravodajského portálu Slovenska, ktorý funguje od roku 2007, na facebooku má 38.683 čitateľov. Za zverejnenie fotografií o jej osobe, za veľanásobné zverejnenie jej mena a priezviska, za ukradnutie a použitie jej duševného vlastníctva, za zverejnenie jej súkromného života a za zverejnenia klamstiev o jej osobe žiadala, aby žalovaný jej zaplatil 4.000 eur. 2. Podaním z 19.05.2017 žiadala predvolať dvoch svedkov, štátnych policajtov z H. L., ktorí boli prítomní a počuli, že zakázala fotografovanie jej osoby a následné zverejnenie. Žiadala to z dôvodu, aby bolo preukázané, že žalovaný zverejnil také jej fotografie, ktoré boli robené proti jej vôli. Doplnila, že okrem zverejnenia jej súkromného života, žalovaný aj úmyselne klamal, aby v ľuďoch o nej vytvoril zlú verejnú mienku. Klamal, že na dome mám pripevnené reproduktory. Žalovaný nemá žiadne dôkazy na svoje klamstvá a v jeho článkoch uvedené negatívne tvrdenia a klamstvá o jej osobe napísal bez existujúcich dôkazov, ba naopak dokázateľne úmyselne zverejnil klamstvá o jej osobe, úmyselne klamal s cieľom ponížiť jej osoby, aby vytvoril zlú verejnú mienku o nej. Robil to napriek pravdivým dôkazom, že to tak nie je. Žalovaný si na jej blogu prečítal a videl dôkazy, že jej (?, poznámka súdu: pravdepodobne malo byť „jeho“) tvrdenia nie sú pravdivé. Aj z tohto vidno, že v článku žalovaný nevyjadril svoj názor, ale napriek jasným dôkazom, nepravdivo, úmyselne, s klamstvami ohováral jej osobu. Nikdy nemala žiadny konflikt ani v dedine, kde vyrastala, ani na strednej ekonomickej škole, kde štyri roky študovala a maturovala, ani v kancelárii v W. A., kde roky pracovala, ani v predajni nábytku, kde viac ako dvadsať rokov predávala nábytok, najprv ako vedúca predajne, potom ako súkromná podnikateľka. Tento článok žalovaný zverejnil na internete, čítali ho ľudia na Slovensku, aj v Maďarsku. Žalovaný v článku zverejnil jej meno a priezvisko, bydlisko, aj to, že píše o majiteľke spievajúceho domu v Š., potom zverejnil aj dvakrát farebnú fotku, kde sa dá veľmi dobre vidieť jej tvár. Spoznajú ju na celom Slovensku, v Maďarsku, v obchodoch, v autoservise, spozná ju zubár, v banke a tak ďalej. S týmito nepravdivými tvrdeniami žalovaný ju ponížil v širokom okolí, pred ľuďmi žijúcimi v jej dedine, kde vyrastala, pred spolužiačkami na strednej ekonomickej škole, pred kolegami s ktorými pracovala v kancelárii, pred jej zákazníkmi, pred obchodnými partnermi, pred ľuďmi žijúcimi na Slovensku a v Maďarsku. Žalovaný urážal aj jej rodinu. Jej otec bol uznávaný majster, spolu s jej matkou mali česť a úctu v celej dedine. Jej syn študoval na univerzite, má aj diplom. Žalovaný ju bral na svoje špinavé ústa a ohováral čestných ľudí a s klamstvami ich zašpinil. Žalobu napísala v časovej tiesni. Za dvakrát zverejnenie jej tváre, za veľanásobné zverejnenie jej mena a priezviska, za ukradnutie a zverejnenie viac časti jej blogu, jej duševného vlastníctva bez jej súhlasu na stránke žalovaného, za veľanásobné zverejnenie jej súkromného života, za úmyselné klamstvá z dôvodu, aby žalovaný vytvoril o nej zlú verejnú mienku, za nepravdivé tvrdenia o jej osobe a rodine, napísala príliš veľmi malé odškodné. Z tohto dôvodu opravila túto časť petitu na 7.000 eur. 3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 13.04.2017 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril v tom smere, že žalobkyňa nie je v mediálnom prostredí Slovenskej republiky neznámou osobou, tak ako sa to snaží vo svojej žalobe prezentovať. Príbeh „Y. L. H.“, ako žalobkyňa samú seba na svojom blogu na webovej adrese Q.:/..F..L.-T. XXXX.Q. označuje, bol opakovane medializovaný, či už v printových, elektronických ako aj televíznych médiách. Pre ilustráciu poukázal na viaceré médiá (aj zahraničné), ktoré sa vo svojich príspevkoch a reportážach zaoberali príbehom „Y.Ľ. L. H.“, ktorá mala obťažovať svoje okolie neutíchajúcou hlasnou hudbou: ÚJ SZO Q.:/..G..Z. A.- Q., Q.:/..Z. N.-V.-E.-T.-A.-Q.; NOVINY.sk video reportáž Q.:/..W..L. /.-XX-C.-M.-U.-L.-R.-V.-Q.-T.-Q.; IDNES.CZ Q.: /..K..Z.-I.-L.-I.-/. I..E.?Z. XXXXXX H. I. O.; ORIGO.hu Q.:/..I..Q.-V.-U.-A.-A.-Q.-T.-V.-G.- T.-H..Q.; TV MARKIZA Q.:/. O..M..L.L.-H.-U.-L.-W.-L..-Z.-L.-L.; TOPKY.sk Q.:/..M..L.-A.-XX-C.-M.-L.-L.- A.-A.-C.; T..L. Q.:/.. T..L.-L.-R.-V.-L.-L.-V.-F.-I.-Q..Q.. Samotná žalobkyňa na svojom verejne prístupnom blogu, umiestnenom na webovej adrese Q.:/..F..L., zdieľa všetky podrobnosti svojho života, vrátane informácií o svojom súkromnom živote, o svojom podnikaní, uverejňuje verejné listiny o svojej osobe (napr. vodičský preukaz), zverejňuje fotografie a životné príbehy svojich spoluobčanov žijúcich na V. ulici U. Š. a v mnohých prípadoch sa vyjadruje o svojich spoluobčanoch poburujúcim až vulgámym spôsobom. Navyše, žalobkyňa si webovú adresu svojho blogu vylepila na sklo okna svojho domu, čím si nepochybne robila reklamu a nepriamo verejne vyzvala na návštevu svojho blogu. Žalovaný sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania ani zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Všetky uvedené informácie sú totiž zverejnené na verejne prístupnom blogu žalobkyne, v rozsahu mena a priezviska žalobkyne, navyše s dovetkom, že sa jedná o majiteľku „L. H.“. Žalovaný, ako prevádzkovateľ spravodajského portálu, vo svojich článkoch informoval verejnosť o situácii na V. ulici v Š., čím len napĺňal elementárne atribúty a poslanie žurnalistiky. Žalovaný v súvislosti s informovaním verejnosti o problémoch spolunažívania obyvateľov V. ulice v Š. postupoval plne v intenciách zákonnej - spravodajskej licencie. Fotografiu žalobkyne vyhotovil pán R. C., riaditeľ Inštitútu pre romologický výskum, v rómskej „osade“ nachádzajúcej sa na V. Z. U. H. L., pri príležitosti návštevy tohto miesta žalobkyňou za účelom nasťahovania si do domu v Š.C. obyvateľov rómskej národnostnej menšiny. Nakoľko došlo k poškodeniu čelného skla na vozidle žalobkyne, táto zavolala políciu, pričom práve pri tejto príležitosti vznikla fotografia zachytávajúca osobu žalobkyne. Následne bola predmetná fotografia použitá v denníku ÚJ SZÓ, ktorú neskôr v rámci licencie prevzali aj ostatné médiá. Jej meno a priezvisko bolo použité vo viacerých médiách. Nie je teda pravdou, že za zverejnenie jej mena a priezviska zodpovedá žalovaný. Rôzne médiá zverejnili meno a priezvisko žalobkyne v celom rozsahu Q.:/..K..Z.-I.- L.-I. /. I..E.?Z. XXXXXX H. I. O.. Q.:/..Q. /.-X.-E.-M., Q.:/..Z.-E.-V.-E.-T.-A.-Q.-M.-S.. Samotná žalobkyňa zverejnila na svojom blogu svoje meno a priezvisko, napr. vo zverejnenom vodičskom preukaze a pod. Pokiaľ ide o „duševné vlastníctvo“ žalobkyne, žalobca vo svojich článkoch použil citácie z jej verejne prístupného blogu, pričom vždy uviedol zdroj týchto informácií, a teda, že pochádzajú z blogu žalobkyne. V zmysle uvedeného preto nemožno v žiadnom prípade uvažovať o „krádeži duševného vlastníctva“. Navyše, viackrát v texte článku žalovaný uviedol tzv. hyperlink (priame prepojenie) na blog žalobkyne, čím dal nepochybne najavo, z akého zdroja čerpal informácie obsiahnuté vo svojom článku. Uvedený postup zo strany žalovaného je preto plne za súladný so zákonom. Vo vzťahu k pojmom, ktoré žalobkyňa namieta a ktoré boli použité v jednotlivých článkoch žalovaného, tieto si žalobkyňa vysvetlila po svojom, nakoľko ňou uvedené preklady nie sú správne. Iba príkladom uviedol pojem „erős üldözési mániára utal, ktorý je nutné preložiť ako „svedčí resp. poukazuje na silný pocit prenasledovania“, čím chcel autor len vyjadriť, že žalobkyňa žije v mylnej predstave, že jej chcú obyvatelia mesta Š., najmä V. ulice, dennodenne ubližovať resp. škodiť, čo je vzhľadom na jej nepochybne negatívne spolunažívanie s ostatnými obyvateľmi V. ulice adekvátne označenie, o tomto v konečnom dôsledku svedčí aj samotný blog žalobkyne, v ktorom možno identifikovať mnoho odkazov na oprávnenosť použitia tohto pojmu. Odmieta žalobkyňou prezentovaný preklad, ktorý sa účelne snaží podsúvať súdu a tým docieliť pre ňu priaznivejší výklad. Opätovne zdôrazňuje, že žalovaný vyššie uvedeným opisom iba poukázal na znaky správania žalobkyne, aj to iba spôsobom, ktorý nijakým spôsobom nezasahuje do jej osobnosti. Z podanej žaloby nie je vôbec zrejmé, akými zásahmi mal žalovaný poškodiť žalobkyňu. Žalobkyňa v žalobe operuje pojmami ako „ukradnutie duševného vlastníctva“ a pod., ktoré sú pojmami vágnymi. Po preštudovaní žaloby, a to ani pri pokuse o jej výklad, nie je možné identifikovať konkrétne konania žalovaného, ktorými mala byť žalobkyňa poškodená. Celková skladba žaloby je neurčitá, je len veľmi ťažké extrahovať podstatné, objektívne fakty. Navyše, žalobkyňa sa v žalobe nijakým spôsobom neohradila voči pravdivosti informácií obsiahnutých v článkoch žalovaného, je teda dôvodné predpokladať, že ich pravdivosť (vzhľadom na čerpanie z jej vlastného blogu) nespochybňuje. O konzistentnosti a neurčitosti žaloby svedčí aj samotná konštrukcia žalobného petitu, ktorý je neurčitý a taktiež materiálne nevykonateľný. Žalobu považuje za zjavne nedôvodnú. Žalobkyňa vo svojej žalobe od žalovaného požaduje zaplatenie sumy 4.000 eur. Žalovanému však nie je zrejmé, akým titulom si žalobkyňa uvedenú sumu žiada, nie je mu taktiež zrejmé, ako žalobkyňa dospela k uvedenej sume. Žalovaný sa môže azda iba domnievať, že sa jedná o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 42/2009. Žalobkyňou uplatnená žaloba je v celom rozsahu tendenčná a nedôvodná, nevychádza z objektívne tvrdených skutočností, preto nárok obsiahnutý v žalobe v celom rozsahu neuznáva a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznal žalovanému náhradu trov konania. 4. Na to sa vyjadrila žalobkyňa v tom smere, že žalovaný nemohol v rámci licencie prevziať fotografiu o jej osobe od denníka Új Szó. Má za to, že sa nejedná o dielo, ktoré by bolo výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Fotografia jednoznačne nie je výsledkom tvorivej duševnej činnosti R. C. a bolo vyhotovené zámerne len na zachytenie jej osoby. V tom čase náhle išla do H. L., neupravená v domácom oblečení, vybrala si aj náušnice z dôvodu, že išla do rómskej osady. Takto vyzerajúc nechcela, aby ju fotografovali, preto to aj prísne zakázala, aj jej zverejnenie. Pravdou je, že ani v najkrajších šatách s najkrajším účesom by nechcela, aby médiá zverejnili jej fotografiu, jednak preto, aby si ľudia nespájali jej tvár s klamstvami a ohováraniami, ktoré zverejnil o nej žalovaný, ako šialená, bláznivá, čarodejnica, atď. Žalovaný zverejnil vyjadrenie R. C. a X. L. o predaji jej súkromného domu, jej nedal možnosť, aby poprela ich vyjadrenie a povedala ľuďom pravdu. Ani nemala možnosť vyjadriť sa ku klamstvám, že nechce spolupracovať s primátorom, s mestom o riešení problému, preto je na vine žalovaný aj to, že tieto klamstvá o nej šíri na verejnosti, na webovej stránke a ľudia si myslia, že nemala záujem riešiť tento problém. Žalovaný vedel, že mala záujem riešiť tento problém, veď videl aj sťažnosť jej advokáta adresovanú na mestský úrad ohľadne vyriešenia tohto problému, aj ona sama sa veľakrát snažila riešiť tento problém. Napriek tomu úmyselne zverejnil nepravdivé tvrdenia, aby v ľuďoch vytvoril zlú mienku o nej. Žalovaný nemá právo zverejniť čo robí vo svojom súkromnom živote, koho si nasťahuje, ani to, či sú to rómsky, slovenský, alebo maďarský ľudia. Vzala si do nájmu byt v inom meste, aby sa oslobodila spomedzi slabomyseľných závidiacich štúrovských susedov a od klamajúcich bulvármédií ako je žalovaný, ktorý jej nedal pokoj ani po dvoch rokoch po vypnutí hudby, ale tamojší susedia podľa zverejneného mena, priezviska a tváre ju identifikovali a podľa toho, ako ju s klamstvami ohováral žalovaný, nechceli, aby bývala medzi nimi. Za tri dni sa musela vrátiť do Š.. Potom sa snažila kúpiť si nehnuteľnosť aj prenajať byt mimo mesta, ale keď zbadali, že ide o jej osobu, odmietli ju. To sa nedá nahradiť s peniazmi, že do konca môjho života musím žiť medzi slabomyseľnými závidiacimi Š. susedmi, ktorých nenávidí. Žalovaný hlboko a nenapraviteľne zasiahol do jej života aj tým, že zverejnil na svojej webovej stránke nepravdivé ohovárania v článku: parameter.sk/rovat/paravelemeny/2014/02/19/J.-W.- W.-Q.. Ako hrdá šikovná podnikateľka, ktorá viac ako dvadsať rokov úspešne riadila obchod s nábytkami, mala všade dobré medziľudské vzťahy (okrem slabomyseľných a závidiacich štúrovských susedov) kvôli žalovanému musí doživotne žiť v hanbe. Tieto doživotne trvajúce zásahy, celoživotné poníženie jej osoby sa nedajú už napraviť. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, svedka a listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä konštatovaním obsahu žaloby, množstvom výňatkov z internetových novín, úradným prekladom článku žalovaného „W. U. T. F. W.“ a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: 6. Žalobkyňa žalobu opierala o skutočnosť, že žalovaný zverejnil klamlivé informácie o nej, ako aj o jej rodine, tiež zverejnil fotografiu, ktorá vyjadruje jej utrpenie a tiež použil jej prejav duševného vlastníctva z jej blogu bez jej súhlasu. Žalobu odôvodňovala najmä tým, že v čase vydania článkov, už z jej domu neznela hudba. Uvedeným konaním žalovaného pociťovala zásah do jej osobnostných práv, nakoľko uvedené vykonával bez jej súhlasu. 7. Žalovaný v priebehu konania popieral, že by svojím konaní zasiahol do osobnostných práv žalobkyne. 8. Pojednávania, ako aj výpovede strán sporu sa viedli ohľadom hudby - časti árie, ktorú žalobkyňa púšťala od 6 hod. rána do 10 hod. večera do svojho okolia. Otázky, ktoré kládla žalobkyňa na svedka, boli len zisťovanie či a akým spôsobom ohrozovala svoje okolie. 9. Z výsluchu strán sporu ako aj z predložených listinných dôkazov a výsluchu svedka súd mal za preukázané, že predmetom celého sporu sú nezhody medzi žalobkyňou a jej susedmi, ktorých sa neštítila aj pred súdom niekoľkokrát hanlivo označiť, pričom z jej strany dochádzalo dlhodobo pretrvávajúcim púšťaním hudby a práve o tomto jej konaní - hraní hudby, ale aj o postoji jej okolia a tiež samosprávnych orgánov, sa pokúsil vyjadriť svoj názor autor, ktorého článok uverejnil žalovaný. 10. Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobkyňa pred súdom iba tvrdila, že na jej strane došlo k ujme, avšak žiadnym relevantným spôsobom, teda žiadnym dôkazom nepreukázala vznik danej ujmy, ktoré by odôvodňovali žalobe vyhovieť. Z predložených listinných dôkazov, a to zo strany žalobkyne, ktorá predložila printové kópie článkov internetových médií a tiež z listinných dôkazov predložených zo strany žalovaného bolo zistené, že žalovaný skutočne uverejnil článok týkajúci sa v podstate susedských vzťahov, kde hlavným aktérom bola práve žalobkyňa. Autor článku napísal svoje vlastné zistenie o dlhodobo pretrvávajúcich susedských nezhodách v glosátorskom štýle. 11. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný obrazové snímky - fotografie v zmysle § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka použil primeraným spôsobom, pričom túto mal so súhlasom jej autora a použitie snímok nebolo v rozpore s osobnostnými záujmami žalobkyne, ktoré je potrebné rešpektovať. 12. Žalovaný na svojom portáli „parameter.sk“ zverejnil články: „J. W.T. W. Q....!.“ (dňa 19.02.2014), „E. T. A. Q. T. M.M. - E. V.N. E. A. X.Á.“ (dňa 18.06.2015) spolu s pripojenou fotografiou žalobkyne, „T. Q. K. T.Á.P.F. V. E. V. E. XX É. A. Q. M.“ (dňa 04.12.2015) tiež tou istou fotografiou. Uvedené články opisovali udalosti, ktoré sa týkali širšej verejnosti dlhodobého (14 ročného) konania žalobkyne, a to šírenia reprodukovanej 4-mimutovej časti hudby - z árie N. M.. O uvedenom konaní informovali aj iné médiá domáce aj zahraničné. Forma týchto článkov je písaný v publicistickom útvare fejtonického a polemického charakteru - glosa. Glosa je publicistický žáner, kde sa autor vyjadruje k čiastkovému spoločenskému problému. Vyjadruje svoj názor. Autor tu skutočne vyjadruje svoj názor na danú spoločenskú vec. Žalobkyňa má založený vlastný blog: „W..F..L.“, uvedené označenie blogu má aj vystavené čitateľne na oknách svojho domu. Predmetnú fotografiu žalobkyne vyhotovil R. C. a bola použitá dňa 12.02.2015 v denníku ÚJ SZÓ, ktorú neskôr v rámci licencie prevzali aj ostatné médiá. 13. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou po úprave petitu domáhala, aby súd rozhodol tak, aby sa žalovaný zdržal uverejnenia fotografie žalobkyne, ako aj jej mena, priezviska a súkromného života a odstránil z internetovej stránky všetky fotografie žalobkyne, ako aj jej meno, priezvisko a články o jej súkromnom živote a zaplatil 7.000 eur za zverejnenie jej fotografií, mena, priezviska, za ukradnutie a použitie jej duševného vlastníctva, za zverejnenie jej súkromného života a za zverejnenie klamstiev o jej osobe. 14. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení navrhovala vykonať dôkazy aj dvoch policajtov z H. L., ktorý mali dosvedčiť, že zakázala fotografovanie a zverejňovanie fotografií. Nakoľko však žalobkyňa neoznačila svedka, súd ani nezabezpečil ich účasť za účelom výsluchu a návrh takéhoto dôkazu súd nemohol pripustiť. 15. Podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života ako aj právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 17. Podľa § 12 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. (2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. 18. Podľa § 13 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 19. Podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. 20. Podľa ust. § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 21. S poukazom na ust. § 217 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 22. Ustanovenia § 11 až 16 Občianskeho zákonníka upravujú právo na ochranu osobnosti ako jednotné právo zabezpečujúce v občianskoprávnej oblasti rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy / § 11 Občianskeho zákonníka/ . Fyzická osoba má právo najmä domáhať sa , aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie / § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch / § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka/ . 23. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, pokiaľ z nich nie je splnený čo i len jeden, je vylúčené uplatnenie sankcií podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť, že: a/ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti, b/ tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach, c/ medzi konaním neoprávnene zasahujúceho subjektu a vzniknutou nemajetkovou ujmou je vzťah príčinnej súvislosti. 24. Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti, s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť súčasne splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. 25. V prejednávanom prípade ide o stretnutie práva na informácie a ich šírenie (čl. 26 Ústavy) s právom na ochranu osobnosti (čl. 19 Ústavy), teda základných ústavných práv, ktoré stoja na rovnakej úrovni. Pre demokraciu, chápanú ako vládu ľudu, ľudom a pre ľud, je životnou nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných alebo kritických preto, aby bola verejnosť zásobená všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými na vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu a následného utvárania názorov jednotlivcov alebo pre dosiahnutie konsenzu o konaní a obstarávaní vecí celospoločenského záujmu. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; ústavne zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä právami uvedenými v čl. 19 Ústavy. Kolízia oboch práv sa realizuje práve napríklad pri aplikácii § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti. Úlohou súdu bolo skúmať a prihliadať na všetky okolnosti prípadu tak, aby jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. Súd skúma mieru - intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti a to v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie, so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochranu a skúmal, či existovala príčinná súvislosť medzi nimi. 26. Predmetom ochrany osobnosti fyzickej osoby je právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ktorú konkrétna fyzická osoba získala a požíva v spoločnosti dobrú povesť. Česť fyzickej osoby je výrazom úcty, uznania a ocenenia, alebo súhrnne povedané, vážnosť konkrétnej fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje postoje a správanie sa u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje posudzovanie jej postavenia a uplatňovania v spoločnosti. Rozsah uvedeného práva sa v priebehu ľudského života vyvíja a mení v súvislosti s jeho uplatňovaním v spoločenskom dianí. Najčastejšou formou zásahu sú skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky a to za splnenia podmienky, že ide o porušenie neoprávnené, protiprávne. Skutkové tvrdenia majú povahu objektívnu, hodnotiace úsudky sú vždy subjektívne, lebo vyjadrujú názor toho, kto úsudok prednáša. Je potrebné robiť rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi je potrebné vidieť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, vernosti, objektívnosti a cieľa, ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný. Zákonná ochrana je teda daná, len ak vytýkané prejavy sú neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti, sú zásadne nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce a ak takýto zásah je objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Nemožno priznať právo na ochranu občanovi, ktorý konal protispoločensky a publikácia takýchto skutočností je kritikou a oprávneným zásahom proti spoločenským nešvárom, pričom kritika je oprávnená ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky (opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti) a ak je primeraná obsahom i formou. 27. Preto bolo úlohou súdu zistiť, či uverejnením článku došlo k rozširovaniu nepravdivých údajov, spôsobilých zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, pričom bolo potrebné prihliadať na významnú skutočnosť, či celkové vyznenie informácií v uverejnených článkoch zodpovedali pravde. 28. Žalobkyňa, sa domáhala ochrany svojej cti za uverejnenie informácií v hromadnom informačnom prostriedku formou upustenia od šírenia informácií a tiež náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 občianskeho zákonníka. Súd vychádzal zo znenia článku a žalobkyňou vytýkaných nepravdivých tvrdení o svojej osobe v článku; v súlade s ustanovením § 191 vyhodnotil dokazovanie vykonané výsluchom účastníkov, svedka a listinami a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. 29. Súd má za to, že žalovaný uverejnením napádaného článku realizoval svoje ústavné právo podľa článku 26 Ústavy SR. Predmetom článku je téma všeobecného záujmu - dlhodobé obťažovanie občanov šírením reprodukovanej hudby a kritika orgánov štátu v súvislosti s neakceptovateľným konaním žalobkyne, pričom téma je dlhodobo medializovaná. Zásadnou informáciou v tomto článku je, že žalobkyňa síce navonok neporušuje verejný poriadok, avšak donekonečna púšťa jednu a tú istú hudbu, čím obťažuje svojich susedov a tiež informácia o neefektivite tak orgánov samosprávy ako aj štátnej správy pre ukončenie neúnosne dlhodobého šírenia reprodukovanej hudby žalobkyňou. 30. V kontexte článku súd informácie, ktoré sú v ňom uvedené o žalobkyni nepovažoval ani za nepravdivé, ani za znevažujúce a teda za spôsobilé zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti, najmä občianskej cti a ľudskej dôstojnosti: V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa skutočne dlhodobo niekoľko rokov šírila hudbu do svojho okolia, susedské spory sa tým stupňovali, no žalobkyňa bola v tomto neoblomná. 31. Autor článku, ako svedok vypovedal, že nedalo mu nenapísať o takomto spoločenskom dianí, zámerne vystupoval ako glosátor, teda spísal svoj názor o dianí. Niektoré ním použité slovné spojenia sú expresívne, avšak nie difamujúce. Skôr sa zameriaval na fakt, že toľké roky nie je možné ukončiť utrpenie susedov áriami žalobkyne. Teda ide o hodnotiaci úsudok autora, ktorý má vecný základ v skutočných dejoch. Autor mal o žalobkyni objektívne informácie od svedkov, z verejných zdrojov na internete, z ktorých je nesporné, a žalobkyňa ich ani nepoprela, že kvôli štekajúcim psom šírila reprodukovanú hudbu. 32. Súd tvrdenia žalobkyne prezentované na pojednávaní o tom, že nevie ako by mala poškodzovať svojich susedov, keď všetky právne predpisy v tomto smere dodržala (nočný pokoj, decibely a pod.), považoval za účelové. Skutočnosť, že šíri reprodukovanú hudbu, časť árie po dlhé roky i napriek nesúhlasu svojho okolia, susedov, predstaviteľov mesta a pod. objektívne naznačuje, že vedela, že tým ruší susedské spolužitie nad ich únosnú mieru, bez ohľadu na to, že to verbálne popiera alebo tvrdí, že nič neporušovala. Sama svojím konaním - šírením reprodukovanej hudby neúnosným spôsobom, uvedenú situáciu vyvolala, teda, že sa tejto záležitosti venujú aj média. Proti žalobkyni sa viedlo aj správne konanie - zákaz šírenia reprodukovanej hudby, o ktorom tiež písali médiá. Preto stala sa známou osobou vlastným pričinení a je povinná strpieť aj kritiku svojho správania a teda aj nepríjemnú publicitu, pričom súd nezistil, že by táto kritika bola neprimeraná. 33. Nebol preukázaný zlý úmysel, či zlá pohnútka na strane autora článku, nesúlad s novinárskou etikov, či nekonanie v dobrej viere. Súd dospel k záveru, že zobrazenie fotografie žalobkyne v článku bolo v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka vykonané primeraným spôsobom v rámci zákonnej spravodajskej licencie, fotografia bola získaná z konkurenčnej médií a jej uverejnenie vecne a tématicky ilustruje účel článku. 34. Vykonaným dokazovaním súd teda dospel k záveru, že žalovaný svoje právo a povinnosť na šírenie informácií nerealizoval na úkor práv žalobkyne na ochranu osobnosti. Keďže súd uverejneným článkom nezistil neoprávnenosť zásahu do občianskej cti žalobkyne, nie sú dané predpoklady pre použitie prostriedkov ochrany v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka a už vôbec pre priznanie nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 35. Nie je preukázaním zníženia dôstojnosti žalobcu v značnej miere skutočnosť, že v dôsledku uverejneného článku si žalobkyňa nevie kúpiť nehnuteľnosť, alebo sa presťahovať na iné miesto najmä preto, že nebol preukázaný neoprávnený zásah, keďže informácie v článku neboli nepravdivé, pričom žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi článkami a vznikom nemajetkovej ujmy. Navyše uvedenú „ujmu“ v konaní ani nepreukázala. 36. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Aby strana sporu mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná). 37. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnom konaní neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že akým správaním zo strany žalovaného došlo k zásahu do jej osobnostných práv, nepreukázala, že obrazové snímky boli použité v rozpore s jej osobnostnými záujmami, túto skutočnosť neuniesla ani v rámci dôkazného bremena, čo sa týka uverejnenia článkov. Išlo len o jej subjektívny pocit, preto súd žalobu ako nedôvodne podanú v celom rozsahu zamietol, poukazujúc na skutočnosti a to neunesenie dôkazného bremena, nepredloženia dôkazov, pričom išlo len o jej subjektívny názor, ktorý však nijakým spôsobom neprezentovala, čím sa žalobkyňa v danej situácii dostala do dôkaznej núdze, preto neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu podľa § 11 Občianskeho zákonníka, jeho občianskej cti, vážnosti a súkromia, a preto súd žalobu ako nedôvodne podanú v celom rozsahu zamietol. 38. Na dôvažok súd dodáva, že sloboda prejavu tvorí jeden z hlavných základov demokratickej spoločnosti, jednu z prvoradých podmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca. Platí nielen pre informácie alebo myšlienky, ktoré sa prijímajú priaznivo alebo sa považujú za neškodné alebo indiferentné, ale aj pre také, ktoré veľmi urážajú, šokujú alebo znepokojujú. Takto si to vyžaduje pluralizmus, tolerancia a veľkorysosť, bez ktorých neexistuje demokratická spoločnosť. Tieto princípy nadobúdajú osobitný význam pre tlač: hoci tlač nesmie prekročiť hranice stanovené najmä na účel ochrany povesti iných, predsa jej len prislúcha rozširovať?informácie a myšlienky o otázkach diskutovaných na politickej scéne, ako aj o tých, ktoré sa týkajú iných oblastí verejného záujmu. K jej funkcii, ktorá spočíva v ich šírení, sa pripája právo verejnosti prijímať tieto informácie a myšlienky. Pri dokazovaní a následnom rozhodovaní, či konkrétnym prejavom došlo k zásahu do práv na ochranu osobnosti je potrebné vždy starostlivo rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami. V podstate každý prejav sa týka buď skutkového tvrdenia, faktu, informácie, alebo hodnotiaceho úsudku, teda názoru, myšlienky. Skutkové tvrdenia majú objektívnu povahu a je možné ich objektívne verifikovať. Avšak hodnotiace úsudky, ktoré majú subjektívny charakter, nemôžu byť predmetom dokazovania, nepripúšťajú dôkaz ich správnosti. Pokiaľ ide o hodnotiace úsudky, je však táto požiadavka (t. j. dôkaz pravdy) nerealizovateľná a sama osebe útočí na slobodu názoru, ktorá je základným prvkom práva zaručeného článkom 10 Dohovoru. (z rozhodnutia ESĽP vo veci Lingens v. Rakúsko z 08.07.1986) 39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, a to podľa pomeru úspechu v spore, keďže v predmetnom spore bol plne úspešný. V súlade s § 262 ods. 1 súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).