Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/261/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu J. T., T. H. XX, XXX XX H., Z. J., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109, proti žalovanému LEYA s.r.o., so sídlom Hlavná 14, 080 01 Prešov, IČO: 45 444 854, právne zastúpenému advokátskou spoločnosťou JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., Hlavná 6, Košice, IČO: 36 858 967, o zaplatenie 48.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 48.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 24.425 eur od 29.7.2014 do zaplatenia, vo výške 8.05% ročne zo sumy 23.575 eur od 13.5.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na súde dňa 14.8.2014 uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 48.000,- eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že konateľ žalovaného D. A. mu poskytol pôžičku zmluvou zo dňa 4.4.2012 vo výške 62.500,- eur so splatnosťou dňa 4.5.2012. V zmluve bol dohodnutý úrok z omeškania 0,2% denne. Bez písomnej zmluvy mu D. A. dňa 3.5.2012 poskytol pôžičku vo výške 12.720,- eur so splatnosťou do 3.6.2012. Žalobcovi poskytol pôžičky aj žalovaný dňa 15.6.2012 vo výške 1.000,- eur so splatnosťou do 22.6.2012, dňa 19.6.2012 vo výške 1.000,- eur bez určenia splatnosti a dňa 28.6.2012 vo výške 42.500,- eur so splatnosťou do 28.7.2012. Žalobca vrátil pôžičku poskytnutú D.Á. A. dňa 27.6.2012 vo výške 50.000,- eur a dňa 15.8.2012 vo výške 43.775,- eur, pričom rozdiel medzi sumou 62.500,- eur + 6.850,- eur úrok omeškania, t.j. 69.350,- eur a zaplatenou sumou 23.775,- eur, t.j. 24.425,- eur mala byť vrátením pôžičky, ktorú poskytol žalovaný. D. A. mu vydal potvrdenie o prevzatí uvedených súm, vystavené žalovaným. Žalobca nemal vedomosť a žalovaný ho neupozornil, že mu vydáva doklad o prijatí za žalovaného a žalobca ani nechcel vracať pôžičku, poskytnutú žalovaným, pretože v čase vracania dňa 27.6.2012 nemal voči žalovanému splatný záväzok vo výške 50.000,- eur. Podľa tvrdenia D. A., konateľa žalovaného, mal platiť dňa 27.6.2012 časť pôžičky (čo vyplýva aj z uvedeného účelu na príjmovom doklade). V tom čase nemal u žalovaného splatnú pôžičku, pretože táto vznikla až 28.6.2012. Pri právnej porade dňa 14.7.2014 bol upozornený, že príjmové doklady sú vystavené na meno LEYA s.r.o. Prešov a až v tento deň sa dozvedel o tom, že D. A. mu vydal príjmový doklad na jeho spoločnosť. Listom zo dňa 15.7.2014 preto vyzvala spoločnosť AK- TARABČÁK s.r.o. Prešov D. A. aj žalovaného na podanie vyhlásenia o splnení a potvrdenie, na ktorú pôžičku boli platby započítané. Vo vyjadrení zo dňa 21.7.2014 uviedol právny zástupca žalovaného, že v časti 42.500,- eur je treba považovať predmetný dlh (t.j. od LEYA pôžičku z 28.6.2012 - 42.500,- eur) za vysporiadaný, hoci zároveň uviedol, že LEYA bola splnomocnená preberať aj za D. A.. Zo sumy 50.000,- eur, ktorú zaplatil 27.6.2012, započítal 2 x 1.000,- eur na pôžičky od LEYA a 48.000,- eur považuje za

premlčané z titulu bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu sa domáha zaplatenia sumy 48.000,- eur. Žalobca je toho názoru, že neuplynula premlčacia lehota, pretože až dňa 14.7.2014, po upozornení advokátom, sa dozvedel o tom, že má doklad od žalovaného.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca si nesprávne vysvetľuje platby, ktoré od žalobcu prijal žalovaný a žalobca sa domnieva, že z jeho strany sa jednalo o poskytnutie pôžičky žalovanému, pričom sa v skutočnosti jednalo o vrátenie pôžičky D. A. prostredníctvom spoločnosti LEYA, s.r.o., ktorá bola oprávnená nie len poskytovať, ale aj preberať platby za osobu D.F. A.. Táto skutočnosť bola žalobcovi v čase poskytnutia platby spoločnosti LEYA, s.r.o. nepochybne známa. Žalobca si nesprávne vykladá znenie listu právneho zástupcu D. A. zo dňa 21.07.2014 adresované právnemu zástupcovi žalobcu. Obsahom uvedeného listu bolo bližšie objasnenie poskytnutých a prijatých platieb osobou D. A. z titulu poskytnutia pôžičky a prijatia vrátenia pôžičky zo strany J. T. s vyčíslením zostávajúcej celkovej sumy, ktorú je žalobca povinný zaplatiť D. A. titulom nevrátenia časti pôžičky spolu s výzvou na jej zaplatenie. Záverečná časť listu s označením „Teoretická právna úvaha“ predstavuje len hypotetickú rovinu právneho vzťahu v prípade ak by spoločnosť LEYA, s.r.o. nebola oprávnená poskytovať a prijímať platby za fyzickú osobu D. A., čo nepredstavuje tento prípad a v žiadnom prípade ju nie je možné spájať a kombinovať s predošlou časťou uvedeného listu. Je to samostatná právna úvaha, ktorú je potrebné chápať oddelene, a v žiadnom prípade nie ako uznanie bezdôvodného obohatenia ako sa mylne domnieva žalobca. Tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť a žalovaný ho neupozornil, že mu vydáva doklad o prijatí za žalovaného a on ani nechcel vracať pôžičku, poskytnutú žalovaným, pretože v čase vrátenia pôžičky 27.06.2015 nemal voči spoločnosti LEYA, s.r.o. splatný záväzok vo výške 50.000,- eur považuje žalovaný iba za účelové tvrdenie žalobcu. Žalobca bol v plnej miere uzrozumený s tým, že dňa 28.06.2012 vrátil časť pôžičky v sume 50.000,- eur D. A. prostredníctvom LEYA, s.r.o.. Zo strany žalobcu do dnešného dňa nedošlo k celkovému splateniu pôžičiek, ktoré si žalobca požičal od osoby D. A. a na ktorých zaplatenie bol písomne vyzvaný.

3. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že sa nikdy nedomnieval, ani netvrdil, že poskytol pôžičku žalovanému. Tiež nie je zrejmé z čoho malo vyplývať, že žalovaný mohol za D.F. A. preberať platby. Na príjmových dokladoch zo dňa 15.8.2012, ani zo dňa 27.6.2012 nie je nikde uvedené, že by žalovaný prijímal platby za D. A.. Pritom za žalovaného konal práve D. A., preto takéto zastúpenie je nelogické a nepotrebné. Ak by tomu tak aj bolo, právny vzťah zastúpenia D. A. jeho spoločnosťou mal vyplývať aj zo zápisu na príjmovom doklade. Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Ďalej uviedol, že si vyložil znenie listu zo dňa 21.7.2014 tak, ako vyplýva z jeho písomného znenia. Z obsahu listu (písomného znenia) vyplýva, že 27.6.2012 plnil žalobca 50.000,- eur a dňa 15.8.2012 43.775,- eur, t.j. spolu 93.775,- eur a uvedené príjmy boli príjmom žalovaného. Z listu nevyplýva, že by to malo byť plnenie pre D. A. prostredníctvom žalovaného. Skutočnosť, že potvrdzoval príjmy žalovaného svedčí aj to, že toto konštatovanie nasleduje po odseku, v ktorom vyslovuje súhlas s tým, že dňa 4.4.2012 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi D. A. a poskytnutá vo výške 62.500,- eur. Teda je tu zrejmý súvis medzi pôžičkou poskytnutou D. A. a platbou (vrátením) pôžičky D. A. podľa listu zo dňa 21.7.2014. Žalovaný sa snaží vysvetliť svoju právnu úvahu, uvedenú v liste zo dňa 21.7.2012, pričom jeho závery sú v rozpore s tým, čo uviedol v citovanom liste, resp. sa to snaží podať do tej podoby, že spoločnosť LEYA s.r.o. nebola oprávnená prijímať platby, čo je aj v rozpore s vyššie uvedeným. Z listu 21.7.2014 jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že „... J. T. plnil 27.6.2012 spoločnosti LEYA s.r.o. Sumu 48.000,- € bez právneho titulu ... a na strane spoločnosti LEYA s.r.o. Teda došlo k bezdôvodnému obohateniu.“ Takýto záver o bezdôvodnom obohatení vyhovoval účelu, ktorý chcel žalovaný dosiahnuť, aby mohol namietať premlčanie bezdôvodného obohatenia a aby mohol urobiť aj záver, že D. A. eviduje stále pohľadávku 75.222,- eur voči žalobcovi. V odpore však už tvrdí, že 28.6.2012 vrátil 50.000,- eur D.F. A. prostredníctvom žalovaného. Ak však uhradil D. A. 50.000,- eur (podľa odporu) nemôže dlhovať 75.220,- eur (podľa listu zo dňa 21.7.2014). Tvrdenia žalovaného sú účelové a nezodpovedajú skutočnosti a je z neho evidentné, že D. A., konateľ žalovaného, konal podvodným spôsobom v rozpore s dobrými mravmi a takéto jeho konanie nemôže požívať právnu ochranu. Naviac, je potrebné zmluvu o pôžičke posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu.

4. Rozsudkom zo dňa 28.10.2016, sp. zn. 20C/261/2015 súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania, keďže žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že peniaze doniesol D. A. do kancelárie dňa 27.6.2012 a tento mu vystavil a odovzdal príjmový doklad. Na tomto príjmovom pokladničnom doklade sú všetky

údaje, na základe ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie zistiť. Podľa názoru súdu teda od tohto dňa začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď v danom prípade niet pochýb o tom, že už týmto okamihom boli žalobcovi známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. komu plnil a v akej výške, preto sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel až po upozornení advokátom dňa 14.7.2014. V prejednávanej veci tak posledný deň dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pripadol na deň 27.6.2014. Žalobu podal žalobca na súd dňa 14.8.2014, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

5. Proti vyššie uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Ten uviedol, že nie je jasne vymedzený skutkový stav, neobsahuje žiadne vysvetlenie toto rozhodnutie, ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenie, ktoré okolnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Rozsudok obsahuje len konštatovanie čo uviedol žalobca, čo žalovaný a čo uviedol svedok. Nie je však z toho zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce. Právny záver o tom, že žalobca vedel o tom, že mu vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia 27.6.2012 je nesprávny a v rozpore s dôkazmi. Z vykonaného výsluchu D. A. vyplýva, že potvrdenie vydávala žalovaná spoločnosť, pričom tvrdil, že pôžičky poskytoval ako fyzická osoba. Toto potvrdil aj svedok B.. Z konania žalovaného vyplýva, že tento úmyselne konal netransparentným spôsobom, žalobca nemal vedomosť pri odovzdávaní peňazí D. A., v skutočnosti ich mal odovzdávať žalovanému. To, že vydal žalovaný doklad o prijatí peňazí, ktoré prebral ako fyzická osoba, ale potvrdenie je na právnickú osobu, len potvrdzuje úmysel netransparentne a nezákonne konať. V tejto súvislosti aj poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/67/2011. Je treba poukázať na to, že existuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/145/2004, kde sa vyžaduje skutočná nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. O trovách konania bolo rozhodnuté rovnako nesprávne. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátiť vec na ďalšie konanie, resp. vyhovieť nároku v celom rozsahu.

6. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 17. januára 2018, č.k. 18Co/7/2017 - 209 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,, dozvie" sa, potiera rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň ich mysle.(OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“. Žalobca sa dozvedel o rozhodných skutočnostiach až po porade s advokátom a až od tohto momentu sa zaoberal so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, D. A., svedka H. B. a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to výzvou na č.l. 2, vyjadrením k výzve zo dňa 15.7.2014 na č.l. 3, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi na č.l. 4-6, vyjadrením zo dňa 11.11.2014 na č.l. 10, Tlačivom pre dokladovanie pomerov na č.l 12-21, oznámením o zrušení trvalého pobytu na č.l. 22, oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku na č.l. 23, rozhodnutím Sociálnej poisťovne na č.l. 24-25, výpisom z listu vlastníctva na č.l 26-32, výpisom z listu vlastníctva na č.l. 33, výpisom z účtu na č.l. 34-36, výzvou na č.l. 37, výpisom z účtu na č.l. 38, oznámením o výške daňového nedoplatku na č.l. 39, potvrdením na č.l. 40, rozpisom platieb a ich použitie na č.l. 41-42, výzvou na súpis majetku na č.l. 43, potvrdením na č.l. 44, odporom proti platobnému rozkazu na č.l. 47-48, vyjadrením k odporu na č.l. 62, vyjadrením k výzve na č.l. 66, žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov na č.l. 67, správou zo dňa 1.2.2016 na č.l. 76, zoznamom vozidiel na č.l. 77-78, tlačivom pre dokladovanie pomerov na č.l. 80-82, daňovým priznaním na č.l. 84-107, účtovnou závierkou na č.l. 109-113, daňovým priznaním na č.l. 115-125, výpisom z Obchodného registra na č.l. 135-136, vyjadrením na č.l. 138, príjmovými a výdavkovými dokladmi na č.l. 143-145, Zmluvou o pôžičke na č.l. 146-148, výdavkovým dokladom na č.l. 150, vyjadrením na č.l. 151-154, stanoviskom na .čl. 159, Odvolaním na č.l. 196-197, Vyjadrením k odvolaniu na č.l. 200-201 a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že sumu 50.000,- eur doniesol D. A. do kancelárie dňa 27.6.2012. On mu k tomu vystavil príjmový doklad a tento aj odovzdal. D.F. A. mu povedal, že koná za spoločnosť LEYA s.r.o.. Nikdy sa nebavili o tom, že to berie ako fyzická osoba. Vždy to bolo za firmu. Nikdy sa nepozastavil nad tým, že na pečiatke je spoločnosť LEYA s.r.o.. Taktiež uviedol, že od D. A. si nikdy nepožičal, vždy to bolo od žalovaného.

9. D. A. pri svojom výsluchu uviedol, že v marci, alebo apríli, roku 2012 ho požiadal žalobca o poskytnutie pôžičky a to ako fyzickú osobu. Prvý krát mu požičal 62.500 eur, potom 12.720 eur. Potom, čo žalobca vrátil 50.000 eur a to 27.6.2012, nasledujúci deň, mu opäť požičal 42.500 eur. Žalobca niečo splatil a opäť sa mu požičalo. Dňa 30.8.2012 bola vykonaná sumarizácia poskytnutých a vrátených peňazí. Následne si ešte žalobca požičal 16.000 eur. Všetky pôžičky boli medzi ním a žalobcom. Tieto boli vyplácané v jeho kancelárii. Žalobca vedel kto mu požičiava a ak by to boli peniaze od spoločnosti Leya s.r.o., tak by mu tie peniaze vydávali zamestnanci spoločnosti. Ak by finančné prostriedky poskytla spoločnosť Leya, tak by sa so žalobcom robil pohovor. Musel by dať aj nejaké zabezpečenie.

10. Svedok H. B. pri svojom výsluchu uviedol, že u žalovaného pracoval od 2008 do marca 2016 ako administratívny pracovník, kde vypisoval zmluvy, preberal poštu pracoval aj s peniazmi do výšky 5.000,- eur až 10.000,- eur. Pokiaľ ide o doklady tak D. A. mu povedal čo má na pokladničný doklad vypísať a tak to vypísal. Pokiaľ sa jednalo o firmu, tak dal hore pečiatku firmy a pokiaľ sa jednalo o fyzickú osobu, tak iba písmom hore vypísal jeho meno. Ak sa stala chyba a sa na to prišlo vo firme, tak sa urobil nový doklad a starý sa skartoval. Pokiaľ ide o pôžičky žalobcu, tak tento všetky svoje pôžičky riešil s D. A. a podľa svedka žalobca so žalovaným nemal nič spoločné. Doklad zo dňa 27.6.2012 vypísal avšak nevedel, z akého dôvodu je tam pečiatka žalovaného.

11. Z výzvy zo dňa 15.7.2014 vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného a D. A. na vrátenie preplatku vo výške 24.425,- eur, ktorý predstavuje rozdiel medzi požičanou sumou 62.500,- eur + 6.850,- eur úrok omeškania, t.j. 69.350,- eur a vrátenými 93.775,- eur.

12. Z vyjadrenia k výzve zo dňa 15.7.2014 vyplýva, že platby 50.000,- eur dňa 27.6.2012 a dňa 15.8.2012 mali byť príjmom žalovaného. Podľa tohto vyjadrenia bola žalovanému zároveň udelená plná moc na preberanie hotovostných peňažných prostriedkov aj za fyzickú osobu D.F. A.,

13. Podľa výdavkový pokladničných dokladoch D. A. poskytol žalobcovi pôžičku dňa 4.4.2012 vo výške 62.500,- eur a dňa 3.5.2012 vo výške 12.720,- eur..

14. Podľa výdavkový pokladničných dokladoch žalovaný poskytol žalobcovi dňa 15.6.2012 pôžičku vo výške 1.000,- eur, dňa 19.6.2012 vo výške 1.000,- eur a dňa 28.6.2012 vo výške 42.500,- eur.

15. Podľa príjmových pokladničných dokladoch žalovaný prevzal od žalobcu dňa 27.6.2012 sumu 50.000,- eur a dňa 15.8.2012 vo výške 43.775,- eur na účel vrátenie pôžičky.

16 Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 30.8.2012 medzi D. A. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom ku dňu 30.8.2012 úplne zaniká doterajší záväzok dlžníka vo výške 25.945,- eur, ako aj záväzok zaplatiť poskytnutých 16.000,- eur a nahrádzajú sa novým záväzkom dlžníka zaplatiť veriteľovi sumu 41.945,- eur.

17. Zistený skutkový stav súd právne posúdil

18. Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

21. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

23. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 48.000,- eur. Žalovaný v podanom odpore vzniesol námietku premlčania uplatneného práva. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.

24. Súd je v danom prípade viazaný právnym názorom Krajského súdu, podľa ktorého sa žalobca o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel až po porade s advokátom dňa 14.7.2014. Žalobu podal žalobca na súd dňa 14.8.2014, t.j. v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu tak k úhrade 50.000,- eur došlo dňa 27.6.2012, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 14.8.2014 a teda neuplynula ani trojročná objektívna premlčacia doba.

25. Nakoľko nárok žalobcu nie je premlčaný súd sa následne zaoberal vecou samou. V konaní nebolo sporne, že D. A. poskytol žalobcovi pôžičku dňa 4.4.2012 vo výške 62.500,- eur a dňa 3.5.2012 vo výške 12.720,- eur. Z vykonaného dokazovania, a to výdavkový pokladničných dokladoch, vyplynulo, že žalovaný poskytol žalobcovi dňa 15.6.2012 pôžičku vo výške 1.000,- eur, dňa 19.6.2012 vo výške 1.000,- eur a dňa 28.6.2012 vo výške 42.500,- eur. Podľa príjmových pokladničných dokladoch žalovaný prevzal od žalobcu dňa 27.6.2012 sumu 50.000,- eur a dňa 15.8.2012 vo výške 43.775,- eur na účel vrátenie pôžičky.

26. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 48.000,- eur, čo mal predstavovať rozdiel medzi žalovaným poskytnutou pôžičkou 2.000,- eur (dňa 15.6.2012 vo výške 1.000,- eur a dňa 19.6.2012 vo výške 1.000,- eur) a jeho úhradou 50.000,- eur, ktorá mala byť vrátením pôžičky D. A.. Súd sa v danom prípade stotožnil s vyjadrením žalobcu, že tento predmetnú sumu chcel vrátiť D. A. ako pôžičku, ktorú mu poskytol a nemal v úmysle vracať pôžičku žalovanému. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z toho, že dňa 27.6.2012 žalobca u žalovaného nemal pôžičku prevyšujúcu sumu 2.000,- eur. Žalovaný mu sumu 42.500,- eur požičal až nasledujúci deň, t.j. 28.6.2012. Ak teda žalovaný prevzal od žalobcu sumu 50.000,- eur, vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať.

27. Žalovaného procesná obrana spočívala v tom, že žalobca dňa 28.6.2012 (správne ma byť 27.6.2012) vrátil časť pôžičky D.F. A. prostredníctvom žalovaného, keďže tento bol oprávnený preberať platby za osobu D.F. A.. Túto obranu súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Na príjmových pokladničný dokladoch je ako prijímateľ jasne uvedená spoločnosť LEYA s.r.o.. Z tohto pokladničného dokladu nevyplýva, aby žalovaný preberal platbu pre D. A.. V danom prípade je aj nelogické, aby D. A. zvolil takýto postup, keďže v tom čase bol konateľom žalovaného a na pokladničnom doklade je aj sám podpísaný v časti schválil. Navyše z vyjadrenia právneho zástupcu D. A. (vyjadrenie zo dňa 21.7.2014 č.l. 3 spisu) nepochybne

vyplýva, že suma 50.000,- eur bola príjmom žalovaného. Okrem toho svedok H. B. pri svojom výsluchu uviedol, že pokiaľ sa jednalo o firmu, tak dal hore pečiatku firmy a pokiaľ sa jednalo o fyzickú osobu, tak iba písmom hore vypísal jeho meno. Taktiež uviedol, že D. A. mu povedal čo má na pokladničný doklad vypísať. Sám potvrdil, že na predmetnom pokladničnom doklade je jeho podpis. Ak by sa teda malo jednať o príjem D. A., ako fyzickej osoby, vypísal by meno D. A. na príjmový pokladničný doklad, tak ako je to napríklad na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 4.4.2012 a dňa 3.5.2012. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke zo dňa 30.8.2012 tak ani z tejto zmluvy nevyplýva, aby sumu 50.000,- eur prevzal žalovaný za D. A.. Tvrdená sumarizácia poskytnutých a vrátených peňazí z tejto zmluvy nevyplýva. V tejto zmluve sa spomína iba pôžička zo dňa 4.4.2012 vo výške 62.500,- eur a zostatok ku dňu 30.8.2012 predstavuje 25.945,- eur. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby konal za D. A., a preto súd vychádzal z toho, že sumu 50.000,- eur od žalobcu prevzal.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný dňa 27.6.2012 prevzal od žalobcu sumu 50.000,- eur, pričom v tom čase mal žalobca u žalovaného záväzok vo výške 2.000,- eur. Žalovaný teda prevzal sumu 48.000,- eur bez právneho dôvodu, a preto na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 48.000,- eur, ktoré je povinný vydať. Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 48.000,- eur.

29. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný, podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia pokiaľ ide o sumu 24.425,- eur súd považoval výzvu zo dňa 15.7.2014, podľa ktorej žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 24.425,- eur v lehote 7 dní. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, kedy bola výzva doručená, súd za doručenie výzvy považoval deň uvedený v odpovedí na výzvu, t.j. 21.7.2014. Žalovaný sa teda dostal do omeškania pokiaľ ide o sumu 24.425,- eur dňom 29.7.2014, a preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 24.425 eur od 29.7.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti sa žalovaný dostal do omeškania nasledujúci deň po doručení žaloby, a preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške vo výške 8.05% ročne zo sumy 23.575 eur od 13.5.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo Nakoľko neúspech žalobcu bol iba v nepatrnej časti a to úrokov z omeškania, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením. Súd v danom prípade nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).