Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-218-2017.pdf
PDF · 96.93 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/218/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., dieťa rodičov : matky D. J., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom W., XX.K. XXXX/X a otca D. M., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom W. - X., X. XXX/X, t. č. bytom U., T. XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletému J. M., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 4.000,-Sk (132,78 Eur) mesačne na sumu 170,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletého J. za obdobie od 01.12.2017 do 30.04.2018 vo výške 185,-Eur s a otcovi p o v o ľ u je splácať v splátkach po 15,-Eur mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému J. z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXC/XX/XXXX - 23.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému J. z doterajšej sumy 4.000,Sk ( 132,78 Eur) mesačne na sumu 230,-Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Na pojednávaní uviedla, že by bola ochotná sa s otcom dieťaťa dohodnúť na výživnom v sume 200,-Eur mesačne. Matka uviedla, že jej manželstvo s otcom maloletého bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.9.2007 č. k. XXC/XX/XXXX a súčasne súd schválil ich rodičovskú dohodu o zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 4.000,-Sk mesačne. Odvtedy sa výživné nemenilo, hoci odvtedy došlo k zmene pomerov. Matka poukázala na to, že v čase poslednej úpravy výživného mal syn 6 rokov a vtedy ešte ani nechodil do školy, pričom od 09/2017 je už žiakom strednej školy, čím sa podstatne zvýšili jeho životné náklady. Poukázala na výdavky maloletého v súvislosti so školou, jeho cestovné výdavky a výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom, pretože maloletému bola diagnostikovaná celiakia s prísnou bezlepkovou diétou, čím sa zvýšili výdavky na jeho diétne stravovanie, tiež nosí okuliare. Ďalej poukázala na výdavky v súvislosti s jeho záujmovou činnosťou, pretože maloletý navštevuje krúžok bedmintonu, futbalový krúžok, s čím súd spojené zvýšené výdavky. Matka uviedla, že v súčasnosti už otec platí výživné riadne, ale v minulosti neplatil riadne a za roky 2007 až 2009 jej ešte dlhuje na výživnom 2.518,-
Eur. Poukázala na to, že otec sa so synom stretáva zriedka, asi 2 až 3x ročne ho vezme k nemu na výlet do Bratislavy a pod. Celkové výdavky na syna vyčíslila sumou 434,-Eur mesačne. Požadované výživné nepovažuje za nadsadené a poukázala na to, že otec maloletého žije v U. na slušnej životnej úrovni, a že hoci on daňové priznanie nepodával, neznamená to, že by príjem nemal.
2. Otec maloletého nesúhlasil s navrhovanou sumou výživného a súhlasil so zvýšením výživného najviac na sumu 150,-Eur mesačne, nakoľko vyššia suma výživného by už nebola v jeho schopnostiach a možnostiach. Uviedol, že počas vianočných sviatkov v roku 2016 prekonal silný infarkt a jeho zdravotný stav mu už neumožňuje toľko pracovať. Uviedol, že užíva lieky v hodnote 55,- až 60,-Eur mesačne a mala by ho čakať operácia (kardiologický strojček na srdce). Uviedol, že predtým pracoval brigádne bez dokladov v oblastiach gastronómie a takto zarábal cca 700,-Eur mesačne, ale vzhľadom na ten jeho zdravotný stav teraz už nepracuje, teda posledné dva mesiace nemal žiaden príjem. Ešte má dlh voči zdravotnej poisťovni cca 3.000,-Eur aj dlh voči Sociálnej poisťovni, a preto nepoberá ani nemocenské, ani invalidný dôchodok. Napriek uvedenému si voči synovi chce plniť všetky záväzky, syn žiadnou jeho nezodpovednosťou netrpí, určené výživné platí riadne a synovi prispieva i mimo určeného výživného. Svoju situáciu chce riešiť aj pomocou pôžičky od jeho rodičov. Poprel tvrdenie matky, že by žil na slušnej životnej úrovni. Poukázal na to, že býva v podnájme v jednoizbovom byte, do ktorého ani nič neinvestoval, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, nemá ani auto. Napriek tomu je v záujme syna ochotný dohodnúť sa na výživnom 150,-Eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletého 2x k zmene pomerov, tiež má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, keďže má diagnostikovanú celiakiu. Navrhovanú sumu 200,-Eur mesačne považuje kolízny opatrovník za zodpovedajúcu veku a potrebám maloletého. Kolízny opatrovník rešpektuje zdokladovaný zhoršený zdravotný stav otca, ktorý zdokladoval prekonanú chorobu, ale iné veci a jeho pracovnú neschopnosť nezdokladoval. Má za to, že otec sa správa nezodpovedne, sám sa dostal do dlhov a na to by nemal doplácať maloletý. Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť výživné na sumu 200,-Eur mesačne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, rozvodový rozsudok, RL, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o rodičovskom príspevku, poplatku za učebnicu, potvrdenie z čl.9, lekársku správu, faktúry, bankové príkazy, poistky, doklad o cestovnom, potvrdene exekútora, lustrácie v RO, lustrácie v SP, výpis zo ŽR, potvrdenie o príjme matky, pracovný posudok, potvrdenie o PnD, oznámenie DU, potvrdenie o návšteve školy, sumár výdavkov, doklady o nákladoch bývania, doklady o stravnom, cestovnom, o výdavkoch matky za FJ, o platbách O2, rozhodnutie o poplatku za odpady, daň, lekárske správy, potvrdenie o nákladoch na lieky a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Maloletý J. pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu W. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXC/XX/XXXX-XX a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 4.000,-Sk (132,78 Eur) mesačne. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mal maloletý J. necelých X rokov. Matka maloletého bola zamestnaná so zárobkom 10.492,-Sk ( 348,27 Eur) mesačne. Otec maloletého vtedy podnikal na základe živnostenského oprávnenia, daňové priznanie za rok 2006 nepodal. Vtedy uviedol, že je schopný platiť výživné 4.000,- Sk mesačne.
6. Maloletý J. býva s matkou, otec sa so synom stretáva štvrťročne. Určené výživné v sume 133,- Eur mesačne už otec platí riadne, hoci v minulosti riadne neplatil. Otec synovi príležitostne prispieva i mimo určeného výživného, prispel mu na okuliare, kupuje nejaké ošatenie, bedmintonovú raketu a pod. Maloletý J. má v súčasnosti XX,X rokov a je žiakom X. ročníka Strednej odbornej školy. Jeho cestovné výdavky predstavujú 30,- až 40,-Eur mesačne. Jeho stravné v škole počas pracovných dní s bezlepkovou diétou predstavuje 3,94 Eur/obed. Maloletý je v systéme duálneho vzdelávania a dostáva 80,-Eur mesačne. Maloletý navštevuje bedmintonový krúžok s poplatkom 20,-Eur mesačne a futbalový krúžok, ktorý je bezplatný, má výdavky na športové potreby. Maloletému bola diagnostikovaná celiakia, s čím má zvýšené výdavky na bezlepkovú diétu. Matka na neho poberá od ÚPSVaR kompenzačný príspevok na diétne stravovanie 37,-Eur mesačne. Maloletý je vedený v očnej ambulancii, nosí okuliare, ktoré stáli 130,-Eur. Matka mu platí životné a úrazové poistenie spolu 170,-Eur ročne.
7. Matka maloletého je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti len so synom. Bývajú v jej 1- izbovom byte a ich náklady bývania predstavujú 152,-Eur mesačne. Matka je zamestnaná ako odborná referentka na vysokej škole s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovanou z obdobia od 01/2017 do 03/2018 vo výške 610,-Eur. Poberá prídavky na dieťa 23,68 Eur mesačne a vyššie uvedený kompenzačný príspevok na diétne stravovanie syna 37,-Eur mesačne. Okrem maloletého J. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Je vlastníčkou 1-izbového bytu, v ktorom býva, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
8. Otec maloletého je rozvedený, býva sám v prenajatom 1-izbovom byte v U., kde náklady bývania predstavujú 320,-Eur mesačne. Okrem maloletého J. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Otec je vedený ako živnostník, ale od roku 2015 nevystavoval žiadne faktúry, pretože si myslel, že jeho živnostenský list je už zrušený a až po rokoch sa dozvedel o trvaní jeho živnostenského oprávnenia a v dôsledku toho má dlh na odvodoch voči zdravotnej poisťovni cca 3.000,-Eur a dlh voči Sociálnej poisťovni. Podľa oznámenia daňového úradu otec daňové priznania za roky 2016 a 2017 nepodal. Otec maloletého si zarábal brigádne bez dokladov v oblasti gastronómie a takto podľa vlastného udania zarábal cca 700,-Eur mesačne, ale podľa vlastného udania teraz už kvôli zhoršenému zdravotnému stavu nepracuje a posledné 2 mesiace nemal žiaden príjem a na náklady bývania si požičal financie od jeho rodičov. Otec predložil súdu množstvo lekárskych správ, z ktorých mal súd za preukázané, že 25.12.2016 prekonal rozsiahly infarkt myokardu a je vedený v kardiologickej ambulancii s nálezom závažnej dysfunkcie ľavej komory a užíva viacero liekov v hodnote 55,- až 60,- Eur mesačne, ktoré mu zdravotná poisťovňa kvôli jeho dlhom neprepláca. Kvôli dlhom voči poisťovniam nemá nárok na nemocenské ani invalidný dôchodok a svoju situáciu chce riešiť pôžičkou od jeho rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, hoci nie v takom rozsahu ako navrhovala matka. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravovaná pred 11 rokmi a odvtedy došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletého J., ktorý je vekovo starší a prirodzene sa zvýšili jeho výdavky. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného bol maloletý v predškolskom veku, mal necelých 6 rokov, v súčasnosti už má maloletý XX rokov a je žiakom strednej školy. Teda medzičasom od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletého najprv k nástupu na základnú školu a potom aj na strednú školu, venuje sa záujmovej športovej činnosti
a prirodzene sa jeho vyšším vekom zvýšili výdavky na jeho výživu a ešte má aj zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom na bezlepkovú diétu. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej mesačný príjem v čase poslednej úpravy výživného predstavoval 348,-Eur a jej súčasný zárobok predstavuje 610,-Eur mesačne netto. Teda možno konštatovať, že sa jej 1,75 násobne zvýšili jej príjmové pomery. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. K zmene pomerov došlo aj na strane otca. Ten v čase poslednej úpravy výživného pracoval na živnosť, hoci daňové priznanie vtedy tiež nepodal. Jeho vtedajší príjem nebol známy, ale vtedy uviedol, že je schopný platiť požadované výživné. V súčasnosti má otec zdravotné problémy, pred 1 a 1 rokom prekonal rozsiahly infarkt, a preto možno usudzovať, že jeho pracovná schopnosť je oproti minulosti čiastočne obmedzená. Hoci živnosť nemá zrušenú, ale aj po tom infarkte pracoval len brigádne bez dokladov v oblasti gastronómie a podľa vlastného udania tak zarábal 700,-Eur mesačne a podľa vlastného udania nepracuje len posledné 2 mesiace. Nárok na nemocenské nemá z dôvodu jeho dlhu voči Sociálnej poisťovni a nepreplácané lieky kvôli jeho dlhu voči zdravotnej poisťovni.
14. S poukazom na zistený skutkový stav bolo zvýšenie výživného dôvodné, hoci nie na matkou požadovanú sumu, pretože ňou požadované výživné by už nebolo v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý preukázateľne má nejaké tie zdravotné obmedzenia. Tiež treba poukázať na to, že práve na tie zvýšené výdavky maloletého v súvislosti s jeho zdravotným stavom a bezlepkovou diétou je matke poskytovaný z ÚPSVaR kompenzačný príspevok. Tiež aj maloletý má z jeho účasti v systéme duálneho vzdelávania nejaký ten príjem. Tiež treba poukázať na to, že aj na strane matky došlo od poslednej úpravy výživného zvýšením jej zárobkových pomerov k zvýšeniu jej schopností a možností tiež prispievať na výživu dieťaťa. Preto matkou požadované výživné od otca dieťaťa, ktorý má preukázateľné zdravotné problémy, sa súdu javí ako suma presahujúca jeho možnosti. Otec síce býva v U., ale býva v prenajatom byte, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, nemá ani auto. Presný príjem otca ani nie je možné objektívne zistiť, pretože otec pracoval bez dokladov, ale napriek tomu priznal, že takto brigádne zarábal cca 700,-Eur mesačne, o čom súd nemal dôvod pochybovať, keď uviedol relatívne štandardný príjem. U otca nebola zistená žiadna nadštandardná životná úroveň, ktorá by umožňovala určiť mu matkou požadované relatívne nadštandardné výživné.
15. Na druhej strane, napriek zdravotným problémom otca, je zvýšenie výživného dôvodné, pretože od poslednej úpravy výživného prešla naozaj veľmi dlhá doba, nastalo niekoľko zmien pomerov na strane maloletého a postupne sa tak aj zvyšovali výdavky na maloletého. Okrem toho bolo zistené, že jeho zdravotný stav následkom infarktu ho úplne nevyradil z pracovného procesu, keďže otec aj po jeho infarkte bol schopný pracovnej činnosti, pretože donedávna pracoval a bol schopný zarábať 700,-Eur mesačne a ak v súčasnosti nemá žiaden príjem, pretože nemá nárok ani na nemocenské alebo invalidný dôchodok, zodpovedá si za to sám, keďže je to dôsledok jeho dlhodobého neplatenia zákonných odvodov do poisťovní. Je tiež pravdou, že otec síce predložil súdu doklady o prekonanom infarkte a kontrolách v kardiologickej ambulancii, ale nepredložil doklad, ktorý by preukazoval jeho úplnú práceneschopnosť. Preto mal súd za to, že zvýšenie výživného je dôvodné.
16. S poukazom na zistenú zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania a zistený skutkový stav, rozhodol súd o zvýšení výživného na sumu 170,-Eur mesačne, ktorú sumu považuje súd za zodpovedajúcu veku a odôvodneným potrebám maloletého, ku ktorému majú vyživovaciu povinnosť obaja jeho rodičia, a ktorá suma zodpovedá vyššie citovaným zákonným kritériám.
17. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
18. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
19. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 1.12.2017 do 30.4.2018 vo výške 185,- Eur ( 5 mesiacov á 37,-Eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 15,- Eur mesačne tak,
aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 12 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok. Súd má za to, že nižšie splátky by predstavovali neúmerne dlhé splácanie dlhu.
20. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).