Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/221/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobcu: G.. A. E., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. J. Ľ. P. XXXX/X, XXX XX Ž., zastúpený: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, proti žalovanému: SOAR, spol. s r.o., so sídlom Pri Rajčianke 49, 010 01 Žilina, IČO: 36 380 041, zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 855 561, o určenie neplatnosti rozhodnutia spoločníka pri výkone právomoci valného zhromaždenia, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou doručenou súdu 25.08.2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že rozhodnutie jediného spoločníka žalovaného z 25.05.2016, ktorým jediný spoločník rozhodol o rozdelení zisku z hospodárenia žalovaného za rok 2008 vo výške 1.002.615,76 € tak, že zisk z hospodárenia za rok 2008 žalovaný rozdeľuje a jedinému spoločníkovi žalovaného vypláca podiel na zisku vo výške 1.000.000 € v lehote do 30.05.2016 a zisk z hospodárenia za rok 2008 vo výške 2.615,76 € sa ponechá na účte nerozdeleného zisku a nerozdelenej straty minulých rokov a o rozdelení zisku z hospodárenia žalovaného za rok 2009 vo výške 1.215.710,34 € tak, že zisk z hospodárenia za rok 2009 žalovaný rozdeľuje a jedinému spoločníkovi žalovaného bude vyplatený podiel na zisku vo výške 1.000.000 € v lehote do 30.06.2016, ku ktorému sa započíta pohľadávka žalovaného voči jedinému spoločníkovi, ktorá vznikla z nevyplatenia kúpnej ceny spoločníkom vo výške 8.000 € v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.05.2016 a zisk z hospodárenia za rok 2009 vo výške 215.710,34 € sa ponechá na účte nerozdeleného zisku a nerozdelenej straty minulých rokov, je neplatné.

2. Na odôvodnenie podanej žaloby žalobca uviedol, že dňa 06.10.2014 uzavrel s Z. ako prevodcom obchodného podielu Zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti žalovaného, na základe ktorej sa mal žalobca stať jediným spoločníkom žalovaného. V rovnaký deň, 06.10.2014 rozhodol Z. ako jediný spoločník žalovaného o súhlase s prevodom obchodného podielu na žalobcu. S Z. zároveň žalobca uzavrel ústnu príkaznú zmluvu, predmetom ktorej bola správa obchodného podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného nadobudnutého na podklade zmluvy o prevode obchodného podielu, a to do času, kým zmena na podklade uzavretej zmluvy o prevode obchodného podielu zo 06.10.2014 nebude zapísaná v obchodnom registri. Z. sa od uvedeného momentu zaviazal spravovať obchodný podiel žalobcu v jeho mene, ale na účet žalobcu. Žalobca poukázal na vyhlásenia Z. ako prevodcu 100%- ného obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v ustanoveniach ods. 4.5, 4.7 a 4.8 Zmluvy o

prevode obchodného podielu zo 06.10.2014. Žalobca uviedol, že Z. naňho previedol obchodný podiel v spoločnosti žalovaného, pričom úmyslom žalobu a Z. ako prevodcu bolo, aby žalobca nadobudol 100%-ný obchodný podiel v spoločnosti žalovaného minimálne v stave, v akom sa nachádzal v čase uzavretia Zmluvy o prevode obchodného podielu, a to aj z hľadiska nerozdeleného zisku spoločnosti. Stav uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu zo 06.10.2014 potvrdzoval a vyjadroval dohodu žalobcu a Z., od počiatku jeho vstupu do spoločnosti žalovaného v roku 2003, od ktorého momentu Z. pre žalobcu na jeho účet spravoval obchodný podiel v spoločnosti žalovaného. Za týmto účelom Z. udelil žalobcovi 25.10.2005 a 13.11.2006 plné moci, ktorými de facto aj de iure riadiacu a rozhodovaciu právomoc spoločnosti žalovaného preniesol na žalobcu ako skutočného vlastníka obchodného podielu v spoločnosti žalovaného. Uvedený stav Z. dlhodobo akceptoval. Pre prípad nepredvídaných okolností, ktoré mohli nastať bez vôle žalobcu alebo Z., bola uzavretá Zmluva o prevode obchodného podielu zo 06.10.2014, aby umožnila žalobcovi nastoliť právny stav totožný so stavom skutkovým. Zároveň dňa 06.10.2014 žalovaný zastúpený Z. vystavil v prospech žalobcu vlastnú zmenku, v ktorej nároky avaloval Z. ako fyzická osoba, čím potvrdil ich dohodu o dočasnej správe majetku žalobcu a nároky žalobcu zabezpečil zmenkou, za úhradu ktorej sa osobne zaručil. Je tak zrejmé, že zámerom žalobcu a Z. bola správa obchodného podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného v prospech žalobcu pod kontrolou žalobcu a pod rozhodovacou právomocou žalobcu, čo zreteľne dokazujú plné moci udelené žalobcovi od Z. na výkon práv spoločníka a konateľa v spoločnosti žalovaného, podpis zmluvy o prevode obchodného podielu a rozhodnutie Z. o súhlase s prevodom obchodného podielu na žalobcu, záväzky Z. v Zmluve o prevode obchodného podielu a zmenka vystavená žalovaným, avalovaná Z.. Z. sa v ust. ods. 4.8 Zmluvy o prevode obchodného podielu zo 06.10.2014 výslovne zaviazal, že až do prevodu vlastníckeho práva k obchodnému podielu, t.j. do zápisu zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra, nevykoná úkon, ktorý by mal za následok nepravdivosť alebo neúplnosť jeho vyhlásení týkajúcich sa stavu majetku žalovaného, t.j. vyhlásenia, že neexistuje žiaden neuspokojený nárok vyplývajúci z akéhokoľvek rozhodnutia vzťahujúceho sa na majetok žalovaného. Z. tento svoj záväzok dlhodobo dodržiaval a napriek tomu, že bol jediným konateľom žalovaného, akékoľvek nakladanie s majetkom žalovaného vykonával až po predchádzajúcom súhlase žalobcu. V súlade s dohodou medzi žalobcom a Z., reálne riadenie žalovaného, jeho obchodné vedenie a nakladanie s jeho majetkom vykonával dlhodobo osobne, v pozícii splnomocneného zástupcu žalovaného žalobca. Uvedený status potvrdzuje aj oprávnenie žalobcu nakladať s prostriedkami spoločnosti žalovaného v bankových inštitúciách v pozícii disponenta s účtami žalovaného. Za uvedeným účelom Z. v rokoch 2005 a 2006 udelil žalobcovi vyššie uvedené plné moci, ktoré oprávňovali žalobcu na vykonanie akýchkoľvek úkonov v mene žalovaného v celom rozsahu oprávnení štatutára žalovaného. Plnomocenstvá neboli nikdy odvolané. Z., napriek tomu, že bol jediným konateľom žalovaného, činnosť žalovaného ani nakladanie s jeho majetkom reálne neriadil ani neovplyvňoval, do chodu spoločnosti žalovaného nezasahoval a neprijímal žiadne zásadné obchodné rozhodnutia. Vo všetkých záležitostiach plnil výlučne pokyny žalobcu. Akýkoľvek úkon v mene žalovaného, vrátane uzatvárania záväzkových vzťahov alebo nakladania s majetkom žalovaného, vykonával Z. až na základe predchádzajúceho súhlasu alebo pokynu žalobcu. Svoj súhlas žalobca prejavoval osobne, podpisom na zmluvách uzatváraných žalovaným, na faktúrach určených na úhradu alebo formou mobilnej komunikácie s Z..

3. Dňa 30.05.2016 sa žalobca dozvedel, že z účtu žalovaného bola vykonaná úhrada sumy 1.000.000 € v prospech JQ. s poznámkou prevodného príkazu „dividendy“. Z. ako príkazníkovi žalobca nikdy nedal pokyn na prijatie rozhodnutia o rozdelení akejkoľvek časti zisku žalovaného a ani na jeho vyplatenie. Zisk žalovaného bol podľa rozhodnutia žalobcu dlhodobo kumulovaný na účte nerozdeleného zisku minulých období, aby bol v prípade potreby k dispozícii na účely financovania činnosti žalovaného. Napriek uvedenému Z. vyplatil sám sebe, bez pokynu a vedomia žalobcu sumu 1.000.000 € údajne ako dividendy, hoci vedel, že spravuje majetok žalobcu, do ktorého sa radí aj nerozdelený zisk spoločnosti žalovaného. Listom z 02.06.2016 žalobca vyzval Z. na preukázanie príkazu udeleného na rozhodnutie o rozdelení nevyplateného zisku spoločníka a jeho výplatu. Ďalej žalobca vypovedal príkaz udelený Z. na správu obchodného podielu v spoločnosti žalovaného a vyzval ho na vrátenie neoprávnene vyplatenej sumy 1.000.000 €. Zo zbierky listín obchodného registra spoločnosti žalovaného sa žalobca dozvedel, že Z. dňa 09.06.2016 založil do zbierky listín žalovaného rozhodnutie jediného spoločníka, ktoré mal údajne prijať už dňa 25.05.2016. Uvedené považuje žalobca za reakciu na jeho výzvu z 02.06.2016, pričom poukazuje na to, že sa tak stalo 7 dní po zániku jeho funkcie konateľa. Rozhodnutím z 25.05.2016 mal Z. ako jediný spoločník vykonávajúci právomoc valného zhromaždenia v zmysle § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka rozhodnúť o schválení individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2015 v podobe, v akej bola vyhotovená súvaha k 31.12.2015, zostavená 31.03.2016, výkaz ziskov

a strát k 31.12.2015 zostavený 31.03.2016, poznámky k individuálnej účtovnej závierke zostavenej 31.03.2016, o rozdelení zisku z hospodárenia žalovaného za rok 2008 vo výške 1.002.615,76 € tak, že zisk z hospodárenia za rok 2008 žalovaný rozdeľuje a jedinému spoločníkovi žalovaného vypláca podiel na zisku vo výške 1.000.000 v lehote do 30.05.2016 a zisk z hospodárenia za rok 2008 vo výške 2.615,76 € sa ponechá na účte nerozdeleného zisku a nerozdelenej straty minulých rokov a o rozdelení dosiahnutého zisku z hospodárenia žalovaného za rok 2009 vo výške 1.215.710,34 € tak, že zisk z hospodárenia za rok 2009 žalovaný rozdeľuje a jedinému spoločníkovi žalovaného bude vyplatený podiel na zisku vo výške 1.000.000 € v lehote do 30.06.2016, ku ktorému sa započíta pohľadávka žalovaného voči jedinému spoločníkovi z nevyplatenia kúpnej ceny spoločníkom vo výške 8.000 € v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.05.2016 a zisk z hospodárenia za rok 2009 vo výške 215.710,34 € sa ponechá na účte nerozdeleného zisku a nerozdelenej straty minulých rokov. Z konania Z. je podľa žalobcu zrejmé, že v reakcii na výzvu žalobcu z 02.06.2016 sa snažil sanovať protiprávny stav, ktorý vyvolal neoprávneným výberom sumy 1.000.000 € z účtu žalovaného, a to údajným prijatím rozhodnutia o rozdelení zisku spoločnosti žalovaného, v ktorej spravoval obchodný podiel žalobcu.

4. Z. mal prijať rozhodnutie z 25.05.2016 napriek tomu, že rozhodnutím zo 06.04.2016 ako jediný spoločník vykonávajúci právomoc valného zhromaždenia v zmysle ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (správne má byť Obchodného zákonníka) už rozhodol o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2015, schválení audítora F. pre výkon auditu za rok 2016 a o naložení s čistým ziskom žalovaného za rok 2015 vo výške 398.493 €, ktorý bol prevedený na účet nerozdeleného zisku minulých rokov v plnej výške. Z. tak mal dňa 25.05.2016 rozhodnúť o tých istých otázkach, o ktorých už v súlade s pokynmi žalobcu a spoločnou dohodou rozhodol necelé dva mesiace predtým, 06.04.2016. Uvedené potvrdzuje, že Z. štandardne konal výlučne podľa pokynov žalobcu, pričom v tejto časti výkonu jeho funkcie evidentne nejavil žiaden záujem o skúmanie obsahu vykonávaných úkonov, nakoľko zjavne nemal vedomosť o prijatých skorších rozhodnutiach v spoločnosti žalovaného. Špekulatívnosť konania Z. potvrdzuje aj jeho rozhodnutie o rozdelení zisku za roky 2008 a 2009, o ktorých už bolo v minulosti rozhodnuté tak, že sa prevádzajú na účet nerozdeleného zisku minulých rokov. Z formálno-právneho hľadiska tak už nebolo možné rozhodnúť o rozdelení zisku za roky 2008 a 2009, ale len o výplate zisku z účtu nerozdeleného zisku minulých rokov. Jozef Ďuriš tak zjavne nemal vedomosť o tom, čo bolo predmetom jeho predchádzajúcich rozhodnutí, keď bezmála dva mesiace po tom, čo v súlade s pokynmi žalobcu rozhodol o schválení účtovnej závierky a nerozdelení zisku spoločnosti žalovaného prijal rozhodnutie, ktorým opakovane rozhodol o schválení účtovnej závierky a rozdelení zisku spoločnosti žalovaného. Uvedené potvrdzuje, že pri postavení spoločníka a konateľa v spoločnosti žalovaného prijímal Z. pokyny tretej osoby, t.j. žalobcu a bol povinný sa nimi riadiť. Po tom, ako sa žalobca dozvedel o protiprávnom konaní Z., inicioval proces zápisu zmeny v osobe spoločníka v spoločnosti žalovaného do obchodného registra. Zmena bola do obchodného registra zapísaná 02.06.2016, t.j. bezodkladne po tom, čo sa žalobca o protiprávnosti konania Z. dozvedel. Zároveň žalobca odvolal Z. z funkcie konateľa a stal sa jediným konateľom žalovaného. Súčasný právny stav je tak súladný so stavom skutočným. Deň nasledujúci po prevode sumy 1.000.000 € z účtu žalovaného Z. nenastúpil u žalovaného do práce, nakoľko bol u žalovaného aj zamestnaný a následne bol žalovanému doručený dovolenkový lístok a dodatočne potvrdenie o jeho údajnej práceneschopnosti, ktorá má trvať aj v čase podania žaloby.

5. Žalobca poukázal na ust. § 724 a § 725 Občianskeho zákonníka a na ust. § 132 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že Z. nikdy nedal pokyn na prijatie rozhodnutia, ktorým by rozhodol o rozdelení nerozdeleného zisku v spoločnosti žalovaného a jeho výplate v prospech Z.. Rovnako nedal Z. pokyn a ani predchádzajúci súhlas na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorá mala byť v zmysle rozhodnutia jediného spoločníka z 25.05.2016 údajne uzatvorená medzi žalovaným a Z. a na základe ktorej mala údajne žalovanému vzniknúť voči Z. pohľadávka vo výške 8.000 €. Takúto kúpnu zmluvu žalovaný nemá k dispozícii, hoci v zmysle ust. § 132 ods. 2 Obchodného zákonníka mala byť predmetná zmluva uzatvorená v písomnej forme. Postup Z., ktorý bez vedomia a predchádzajúceho súhlasu žalobcu rozhodol o vyplatení podielu na zisku žalovaného vo svoj prospech a následne previedol z účtu žalovaného sumu 1.000.000 €, bol v rozpore s ust. § 725 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu niet pochybností o tom, že Z. v tomto prípade nekonal v jeho záujme, ale vedome na jeho škodu, a to v priamom rozpore s udeleným príkazom. Na základe uvedeného považuje žalobca rozhodnutie jediného spoločníka žalovaného z 25.05.2016 o rozdelení zisku žalovaného dosiahnutého v rokoch 2008 a 2009 za neplatné z dôvodu rozporu týchto rozhodnutí s ust. § 725 Občianskeho zákonníka.

6. V rámci vymedzenia dôvodov neplatnosti prijatých rozhodnutí žalobca poukázal na ust. § 56a, § 132 ods. 1 a § 265 Obchodného zákonníka. Uviedol, že bývalý jediný spoločník žalovaného Z. dňa 06.04.2016 v zmysle ust. § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka rozhodol o schválení účtovnej závierky žalovaného za rok 2015 a o použití dosiahnutého zisku žalovaného v roku 2015, ktorý bol prevedený na účet nerozdeleného zisku minulých rokov. Následne, 25.05.2016 Z. ako jediný spoločník žalovaného opätovne rozhodol o schválení účtovnej závierky žalovaného a zároveň o rozdelení zisku s výslovným odkazom na zisk dosiahnutý v rokoch 2008 a 2009, pričom časť zisku žalovaného dosiahnutého v roku 2008 vo výške 1.000.000 € mala byť vyplatená Z. do 30.05.2016 a ďalší podiel na zisku vo výške 1.000.000 € mal byť vyplatený Z. do 30.06.2016. Z. následne z bankového účtu žalovaného previedol sumu 1.000.000 € s poznámkou „dividendy“. Žalobca obchodný podiel spoločnosti žalovaného nadobudol na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej 06.10.2014 medzi Z. ako prevodcom a žalobcom ako nadobúdateľom. De facto tak minimálne od 06.10.2014 bol žalobca vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti žalovaného, o čom mal Z. ako prevodca obchodného podielu vedomosť, nakoľko zmluvu o prevode obchodného podielu dňa 06.10.2014 podpisoval a zároveň prijal rozhodnutie o súhlase s týmto prevodom. Žalobca je preto presvedčený, že rozhodnutím jediného spoločníka z 25.05.2016, konkrétne uzneseniami o rozdelení zisku žalovaného dosiahnutého v rokoch 2008 a 2009 vykonal Z. svoje práva spoločníka vyplývajúce z ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 132 Obchodného zákonníka zneužívajúcim spôsobom na úkor žalobcu ako nadobúdateľa 100%-ného obchodného podielu v spoločnosti žalovaného a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že Z. v napadnutom rozhodnutí z 25.05.2016 rozhodol o schválení účtovnej závierky žalovaného za rok 2015 napriek tomu, že rovnaké uznesenie bolo predmetom už skôr prijatého rozhodnutia zo 06.04.2016. Žalovaný podľa informácií žalobcu doposiaľ nemá k dispozícii originál rozhodnutia spoločníka z 25.05.2016 ani kúpnu zmluvu, ktorá sa v predmetnom rozhodnutí spomína. Žalobca je preto presvedčený, že napadnuté rozhodnutie bolo dodatočne účelovo vyfabrikované a jeho jediným účelom bolo naoko legitimizovať neoprávnený výber sumy vo výške 1.000.000 € z bankového účtu žalovaného. Odhliadnuc od toho, že Z. pri prijatí rozhodnutia z 25.05.2016 o vyplatení podielu na zisku žalovaného konal v rozpore s príkazom žalobcu, predmetné rozhodnutia považuje žalobca za neplatné aj pre ich rozpor s ust. § 56a Obchodného zákonníka, ktorým sa zakazuje zneužitie práv spoločníka. Z. ako jediný spoločník žalovaného, napriek skutočnosti prevodu svojho obchodného podielu na žalobcu ešte v roku 2014 zneužil svoje formálno- právne postavenie v spoločnosti ako jediný spoločník a prijal rozhodnutie v rozpore so záujmami nadobúdateľa obchodného podielu - žalobcu ako skutočného vlastníka výlučného obchodného podielu v spoločnosti žalovaného. Žalobca je presvedčený, že uvedené konanie Z. nie je len v rozpore s príkazmi žalobcu, ktoré mu udelil, s porušením zákazu podľa ust. § 56a Obchodného zákonníka, ale aj so zásadami poctivého obchodného styku a preto je neplatné, resp. v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.

7. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 123 ods. 2, § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uviedol, že z ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka je zrejmé, že spoločnosť môže vyplatiť spoločníkovi podiel na zisku len pri splnení podmienok podľa ust. § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka a ak tým, s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Rovnako podľa § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka spoločnosť nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok. Poukázal na to, že dňa 30.04.2016 sa stala splatnou vlastná zmenka spoločnosti na sumu 7.500.000 €, pričom oprávneným zo zmenky a jej súčasným majiteľom je S.. Zmenka bola vystavená v G. a v mene spoločnosti ju podpísal konateľ Z., ktorý zároveň zmenku ako fyzická osoba avaloval. Z. tak nepochybne vedel o tomto záväzku spoločnosti. Napadnutým rozhodnutím jediného spoločníka z 25.05.2016 bolo rozhodnuté o vyplatení podielu na zisku žalovaného za roky 2008 a 2009 v celkovej výške 2.000.000 €, pričom suma vo výške 1.000.000 € mala byť splatná do 30.05.2016 a suma 1.000.000 € do 30.06.2016. Rozhodnutie o vyplatení podielu na zisku tak bolo prijaté v čase, keď bol splatný nárok zo zmenky vystavenej žalovaným na sumu 7.500.000 €, v mene ktorej konal Z. a ktorá bola avalovaná Z.. Žalobca je presvedčený, že rozhodnutie o vyplatení takéhoto podielu na zisku mohlo mať za následok úpadok žalovaného v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, okrem prípadu, ak by sa spoločnosť žalovaného nenachádzala v úpadku už pred prijatím takéhoto rozhodnutia. Obchodné imanie žalovaného podľa poslednej riadnej účtovnej závierky za rok 2015 bolo 5.063.784 €. S prihliadnutím na existujúci záväzok spoločnosti zo zmenky vo výške 7.500.000 € a ostatné záväzky žalovaného, najmä záväzky voči financujúcej banke, by ďalší záväzok žalovaného vo výške 2.000.000 € nepochybne spôsobil úpadok žalovaného, ak tento už v čase prijatia rozhodnutia netrval. V zmysle dôvodovej správy k novelizovanému ustanoveniu § 123

ods. 2 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie pri vyplácaní zisku ukladá povinnosť robiť test platobnej schopnosti a test predĺženia spoločnosti. Spoločnosť síce na súvahe môže mať historicky nerozdelené zisky z minulých období, ale v čase jeho vyplatenia v prospech spoločníkov je často situácia v spoločnosti odlišná a takýmto úkonom by mohlo dôjsť k poškodeniu veriteľov v spoločnosti, ktorí majú prioritu na splnenie ich pohľadávok voči spoločnosti. Napadnuté rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného z 25.05.2016 preto žalobca považuje za neplatné aj pre rozpor z ust. § 123 ods. 1 v spojení s ust. § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka.

8. Žalobca má ďalej za to, že prijatím rozhodnutia Z. dňa 25.05.2016 mohla byť naplnená aj niektorá zo skutkových podstát trestného činu, kedy poukázal na ust. § 228 ods. 1 Trestného zákona (trestný čin zavineného úpadku). Rovnako podľa žalobcu prijatím rozhodnutia z 25.05.2016 mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona alebo zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Trestného zákona. Podľa žalobcu je nepochybné, že v čase prijatia rozhodnutia z 25.05.2016 existoval záväzok žalovaného na zaplatenie pohľadávky zo zmenky vo výške 7.500.000 €, ktorý bol splatný 30.04.2016. Tým, že Z. ako jediný spoločník spoločnosti prijal dňa 25.05.2016 rozhodnutie o vyplatení zisku spoločnosti žalovaného vo výške 2.000 € buď vyvolal stav úpadku žalovaného alebo zmaril, resp. sťažil nárok veriteľa zo zmenky vo výške 7.500.000 €. Prijatím rozhodnutia o vyplatení zisku zo dňa 25.05.2016 Z. ako jediný spoločník spoločnosti žalovaného konal v rozpore so záväzkom v zmysle úverovej dokumentácie Všeobecnej úverovej banky, a..s, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal, že nerozhodne o rozdelení zisku v spoločnosti žalovaného bez predchádzajúceho súhlasu úverujúcej banky, pričom Z. o takýto súhlas úverujúcu banku nepožiadal, čím porušil aj úverovú zmluvu.

9. V prílohe žaloby žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky, a to rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným SOAR, spol. s r.o., so sídlom Pri Rajčianke 49, 010 01 Žilina, IČO: 36 381 041 zo dňa 06.10.2014 (č.l. 26 spisu), Zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvorenú 06.10.2014 medzi Z. ako prevádzajúcim a G. ako nadobúdateľom (č.l. 28 spisu), fotokópiu vlastnej zmenky vystavenej obchodnou spoločnosťou žalovaného 06.10.2014 (č.l. 32 spisu), vyhlásenia o pravosti podpisu na zmenke zo 06.10.2014 (č.l. 33 spisu), kópie zmlúv uzatvorených žalovaným a kópie faktúr vystavených na ťarchu žalovaného, všetky s tvrdeným podpisom žalobcu (č.l. 35 až 46 spisu), výpis z účtu žalovaného dokumentujúci platobný príkaz na úhradu sumy 1.000.000 € dňa 30.05.2016 s poznámkou dividendy (č.l. 47 spisu), rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným SOAR, spol. s r.o., so sídlom Pri Rajčianke 49, 010 01 Žilina, IČO: 36 380 041 urobené dňa 06.04.2016 (č.l. 48 spisu), rozhodnutie jediného spoločníka obchodnej spoločnosti SOAR, spol. s r.o. prijaté 25.05.2016 (č.l. 49 spisu), dovolenkový lístok Z. z 30.05.2016 (č.l. 50 spisu), nečitateľné potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti Z. (č.l. 51 spisu), účtovnú závierku žalovaného k 31.12.2015 (č.l. 52 spisu), splnomocnenie udelené A. 13.11.2016 (č.l. 62 spisu), splnomocnenie udelené A. 25.10.2005 (č.l. 63 spisu), listinu adresovanú žalobcom Z. 02.06.2016 označenú ako oznámenie, odstúpenie od zmluvy, výzva (č.l. 64 spisu).

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 26.05.2017 uviedol, že rozhodnutím jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia z 25.05.2017 bol v súlade s ust. § 131 ods. 3 Obchodného zákonníka určený za zástupcu žalovaného v tomto súdnom konaní S., obchodný riaditeľ spoločnosti. Žalovaný po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby uviedol, že skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nepopiera. Nakoľko obsahom žaloby sú aj otázky ekonomického charakteru, žalovaný si na ich odborné posúdenie dal spracovať posúdenie testu platobnej schopnosti spoločnosti a testu predĺženia ku dňu prijatia napádaného rozhodnutia a ku dňu vyplatenia podielu na zisku na podklade prijatého rozhodnutia. Posúdenie testu platobnej schopnosti a testu predĺženia nebolo ku dňu prijatia napádaného rozhodnutia, ani ku dňu vyplatenia podielu na zisku na podklade napádaného rozhodnutia v spoločnosti vykonané. V zmysle vyjadrenia audítorskej spoločnosti G. výsledkom testu predĺženia bolo zistené, že záväzky spoločnosti v čase prijatia rozhodnutia z 25.05.2016 a vyplatenia podielu na zisku dňa 30.05.2016 prevyšovali jej majetok, a to v čase prijatia rozhodnutia o 2,3 milióna € a v čase vyplatenie podielu na zisku o takmer 3,3 milióna €, čo znamená, že spoločnosť bola v okamihu prijatia rozhodnutia o vyplatení zisku dňa 25.05.2016 a vyplatenia podielu na zisku dňa 30.05.2016 považovaná za predĺženú podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalej bolo konštatované, že vyplatením podielov na zisku na podklade rozhodnutia spoločníka Z. z 25.05.2016 bol v spoločnosti prehĺbený úpadok, t.j. bolo porušené ustanovenie Obchodného zákonníka v § 123 ods. 2 v spojení s

ust. § 179 ods. 4. V nadväznosti na uvedené je tak podľa žalovaného potrebné súhlasiť s dôvodnosťou argumentácie žalobcu v časti IV. jeho žaloby a uznať jeho nárok na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia zo dňa 25.05.2016. V záujme potvrdenia objektívnosti zisteného stavu na podklade citovanej správy audítora si žalovaný dal spracovať aj znalecký posudok, ktorý ku dňu podania vyjadrenia k žalobe ešte nebol spracovaný. Žalovaný však vychádza z citovanej správy audítora, ktorá dôvodnosť žaloby žalobcu na podklade jeho argumentácie potvrdzuje. V ostatnej časti žaloby žalobcu (najmä časť II. žaloby) poznajúc reálie fungovania spoločnosti, žalovaný skutkové tvrdenia tam uvedené rovnako nepoprel, nakoľko tieto sa zakladajú na skutkovom stave tak, ako je v žalobe opísané.

11. V prílohe písomného vyjadrenia k žalobe žalovaný predložil vyjadrenie spoločnosti G. k prevereniu testu platobnej schopnosti a testu predĺženia spoločnosti SOAR, spol. s r.o. (č.l. 91 spisu).

12. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného z 26.05.2017 v celom rozsahu zotrval na skutkových tvrdeniach a právnych záveroch uvedených v podanej žalobe z 24.08.2016, pričom vyjadrenie žalovaného z 26.05.2017 nepokladal za popretie skutkových tvrdení žalobcu v zmysle ust. § 151 CSP. Na základe uvedeného navrhol, aby súd vec objektívne spravodlivo posúdil a na základe vlastného právneho názoru vo veci rozhodol, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

13. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci z 03.11.2017 poukázal na Znalecký posudok č. XX/ XXXX. z XX.XX.XXXX vyhotovený znaleckou organizáciou I., predmetom ktorého bolo o.i. preverenie a posúdenie testu platobnej schopnosti a testu predĺženia žalovaného v období rozhodnom pre posúdenie opodstatnenosti argumentácie žalobcu, t.j. ku dňu prijatia rozhodnutia jediného spoločníka o vyplatení podielu na zisku z 25.05.2016 a ku dňu jeho vyplatenia 30.05.2016. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že spoločnosť žalovaného bola ku dňu 25.05.2016 platobne schopná, ku dňu 30.05.2016 platobne neschopná, ku dňu 25.05.2016 predĺžená a ku dňu 30.05.2016 rovnako predĺžená. Závery znaleckého posudku podľa vyjadrenia žalovaného potvrdili aj vyjadrenia audítorskej spoločnosti G.. Argumentácia žalobcu sa tak javí ako dôvodná.

14. V prílohe písomného vyjadrenia z 03.11.2017 žalovaný predložil Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný I. (č.l. 117 a nasledujúce spisu).

15. Na pojednávaní konanom dňa 10.04.2018 právny zástupca žalobcu v mene žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a písomných vyjadreniach žalobcu. Mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia z 25.05.2016 je neplatné v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne § 56a a § 265 Obchodného zákonníka. Bývalý spoločník žalovaného pán Ďuriš zneužil svoje formálno-právne postavenie spoločníka a na uvedený prípad je potrebné aplikovať zásady poctivého obchodného styku. Pán Ďuriš konal v priamom rozpore s príkazom žalobcu a nad rámec príkaznej zmluvy. Za najvypuklejší rozpor žalobou napadnutého rozhodnutia so zákonom pokladá žalobca rozpor s ust. § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka, kedy prijatím žalobou napadnutého rozhodnutia o vyplatení podielu na zisku a následne jeho vyplatením sa spoločnosť stala platobne neschopnou a vošla do úpadku. Uvedené bolo preukázané predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami, a to vyjadrením k prevereniu testu platobnej schopnosti a testu predĺženia žalovaného a Znaleckým posudkom č. XX/XXXX. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe aj v časti vymedzených dôvodov neplatnosti rozhodnutia spoločníka pri výkone valného zhromaždenia pre rozpor s ust. § 725 Občianskeho zákonníka a v žalobe označenými ustanoveniami Trestného zákona. Svoju aktívnu legitimáciu podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobca dovodzuje z jeho postavenia spoločníka v spoločnosti žalovaného a z ukrátenia na jeho právach napadnutým rozhodnutím. Žalobca bol ukrátený na jeho právach, a to v základnom práve na vyplatenie zisku a zasiahla ho aj úprava Obchodného zákonníka pri zodpovednosti spoločníkov, pokiaľ je spoločnosť v úpadku. Nakoľko žalovaný nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu, žalobca nežiadal doplniť vo veci dokazovanie.

16. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní v mene žalovaného odkázal na písomné vyjadrenia z 26.05.2017 a 03.11.2017. Skutkové tvrdenia uvedené v žalobe žalovaný nepopieral. Na objektivizovanie právneho stavu si žalovaný dal spracovať znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia bol žalovaný platobne neschopný a predĺžený. Vzhľadom na uvedené

konštatoval, že právna argumentácia žalobcu s odvolaním sa na ust. § 123 Obchodného zákonníka sa javí ako dôvodná a teda aj právny základ žaloby sa javí ako dôvodný. Rozhodnutie ponechal na právnom posúdení súdu.

17. Podľa ust. § 131 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom k 25.05.2016 (ďalej aj len „“), (1) Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. (2) Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. (3) V konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka. (4) Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere. (5) Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.

18. Podľa ust. § 132 Obchodného zákonníka, (1) Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená. (2) Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom, ak tento spoločník súčasne koná v mene spoločnosti, musia mať písomnú formu.

19. Podľa ust. § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.

20. Podľa ust. § 56a Obchodného zákonníka, (1) Zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje. (2) Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.

21. Podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

22. Podľa ust. § 123 Obchodného zákonníka, (1) Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku. (3) Spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady. Za vrátenie vkladu sa nepovažujú platby spoločníkom poskytnuté pri znížení základného imania. (4) Podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.

23. Podľa ust. § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, (3) Do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk

a) znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období, b) zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené. (4) Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom ( § 217), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona.

24. Podľa ustanovenia § 115 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.8.2018, (1) So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. (3) Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu. (4) Ak tento zákon v odseku 10 neustanovuje inak, účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje. (5) Návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra pri prevode obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 je spoločnosť povinná doložiť súhlasom správcu dane podľa osobitného predpisu; to neplatí, ak dochádza k prevodu obchodného podielu v rámci zrušenia spoločnosti bez likvidácie v dôsledku zániku účasti spoločníka v spoločnosti. Toto potvrdenie je spoločnosť povinná si od správcu dane vyžiadať. (6) Povinnosť podľa odseku 5 má spoločnosť len vtedy, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu. Súhlas správcu dane je spoločnosť povinná doložiť o osobe spoločníka, ako aj o osobe nadobúdateľa, a to aj, ak ide o iného spoločníka spoločnosti. (7) Väčšinovým obchodným podielom sa na účely odsekov 6, 8 a 9 rozumie obchodný podiel, ktorý vzhľadom na pomer hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti spoločníkovi priznáva aspoň polovicu všetkých hlasov alebo obchodný podiel, s ktorým spája aspoň polovicu všetkých hlasov spoločenská zmluva. (8) Ustanovenie odseku 5 sa nepoužije, ak spoločnosť podľa tohto zákona nadobudne vlastný väčšinový obchodný podiel alebo ak spoločnosť prevádza podľa tohto zákona vlastný väčšinový podiel. Ustanovenie odseku 5 sa nepoužije voči zahraničnej osobe bez ohľadu na to, či je spoločníkom alebo nadobúdateľom obchodného podielu. (9) Ak spoločnosť nemá podľa tohto zákona povinnosť doložiť návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra súhlasom správcu dane podľa osobitného zákona, doloží návrh na zápis písomným vyhlásením spoločníka a nadobúdateľa o tom, že nemá povinnosť podľa tohto zákona. (10) Účinky prevodu väčšinového obchodného podielu nastávajú zápisom do obchodného registra.

25. Podľa ust. § 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom k 25.05.2016 (ďalej len „ZKR“), (1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. (2) Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

(3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky a ani záväzky prislúchajúce pohľadávkam podľa § 155a. (4) Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

26. Podľa ust. § 725 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

27. Podľa ust. § 150 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

28. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

29. Podľa Čl. 15 ods. 1 Základných princípov CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

30. Predmetom konania v prejednávanej veci bola žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného Z. pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 25.05.2016 (ďalej aj len „rozhodnutie“) v časti, v ktorej Z. ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti žalovaného pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia dňa 25.05.2016 rozhodol o rozdelení dosiahnutého zisku z hospodárenia spoločnosti za rok 2008 vo výške 1.002.615,76 € (bod 2. rozhodnutia) a v časti, v ktorej Z. ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti žalovaného pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia rozhodol o rozdelení dosiahnutého zisku z hospodárenia spoločnosti za rok 2009 vo výške 1.215.710,34 € (bod 3. rozhodnutia). Na prejednávanú vec súd aplikoval ust. § 131 Obchodného zákonníka a ďalšie relevantné zákonné ustanovenia v nadväznosti na žalobcom vymedzené dôvody neplatnosti napadnutého rozhodnutia v znení účinnom ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia 25.05.2016.

31. Aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby vyplýva z ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy podľa výpisu z obchodného registra žalovaného žalobca od 02.06.2016 je jediným spoločníkom žalovaného a zároveň od 03.06.2016 je konateľom žalovaného, ktorá skutočnosť bez ďalšieho zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.04.2018 uvádzal, že žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu vo veci z postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného, v takomto prípade pre posúdenie aktívnej legitimácie je potrebné aj naplnenie podmienky v zmysle ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to možnosť obmedzenia práv spoločníka v dôsledku porušenia zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov. Naplnenie uvedenej podmienky žalobca odôvodňoval tým, že bol ukrátený na svojich právach, a to najmä základnom práve na vyplatenie zisku, kedy nárok na podiel zo zisku vyplýva spoločníkovi z ust. § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ako mohli byť obmedzené práva žalobcu ako spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného v súvislosti zo zodpovednosti spoločníkov, pokiaľ je spoločnosť v úpadku, právny zástupca žalobcu neobjasnil.

32. Súd konštatuje, že bola zachovaná lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka 3 mesiace od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, kedy napadnuté rozhodnutie jediného spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného

pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia bolo prijaté dňa 25.05.2016 tak ako to vyplýva z jeho písomného vyhotovenia na č.l. 49 spisu. Posledným dňom lehoty na podanie žaloby v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka tak bol 25.08.2016, kedy žaloba žalobcu bola podaná na súde, ako to vyplýva z prezenčnej pečiatky Okresného súdu Žilina na č.l. 10 spisu.

33. V prejednávanej veci bola naplnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (§ 131 ods. 3 Obchodného zákonníka), kedy zároveň rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia z 25.05.2017 (č.l. 90 spisu) bol určený zástupca spoločnosti S..

34. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobou o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v zmysle ust. § 131 Obchodného zákonníka možno napadnúť aj rozhodnutie jediného spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia (§ 132 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd bol v konaní viazaný žalobcom vymedzenými dôvodmi neplatnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho rozpor so zákonom, a to ust. § 725 Občianskeho zákonníka, ust. § 56a v spojení s ust. § 265 Obchodného zákonníka, ust. § 123 ods. 2 v spojení s ust. § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka a ustanoveniami § 228 ods. 1, § 239 a § 240 Trestného zákona.

35. Ako vyplýva z obsahu podanej žaloby, ako aj písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 (č.l. 49 spisu), Z. ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti žalovaného dňa 25.05.2016 pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti žalovaného rozhodol o schválení individuálnej účtovnej závierky spoločnosti za rok 2015 (bod 1. rozhodnutia), o rozdelení dosiahnutého zisku z hospodárenia spoločnosti za rok 2008 vo výške 1.002.615,76 € (bod 2. rozhodnutia) a o rozdelení dosiahnutého zisku z hospodárenia spoločnosti za rok 2009 vo výške 1.215.710,34 € (bod 3. rozhodnutia). Súd sa zaoberal tvrdenými dôvodmi neplatnosti napadnutého rozhodnutia len v rozsahu vymedzenom v žalobe, kedy žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti napadnutého rozhodnutia len v bodoch 2. a 3., ktorými bolo rozhodnuté o rozdelení zisku z hospodárenia spoločnosti za rok 2008 a 2009. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že rozhodnutím zo dňa 25.05.2016 Z. ako jediný spoločník žalovaného pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia rozhodol o tých istých otázkach, o ktorých už rozhodol dňa 06.04.2016, tak súd poukazuje na to, že obsahom rozhodnutia jediného spoločníka urobeného pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného zo 06.04.2016 (č.l. 48 spisu) bolo schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti žalovaného za rok 2015 a rozhodnutie o prevedení zisku za rok 2015 vo výške 398.493 € na účet nerozdeleného zisku minulých rokov. Pokiaľ aj predmetom napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 bolo opätovne schválenie individuálnej účtovnej závierky spoločnosti žalovaného za rok 2015 (bod 1.rozhodnutia), tak v tejto časti sa žalobca vyslovenia neplatnosti rozhodnutia nedomáhal a preto sa vo vzťahu k tejto časti skutkovými tvrdeniami žalobcu súd nezaoberal. Rozdelenie dosiahnutého zisku z hospodárenia spoločnosti žalovaného za roky 2008 a 2009 nebolo predmetom skoršieho rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo 06.04.2016 (č.l. 48 spisu) a pokiaľ aj žalobca poukazoval na to, že o dosiahnutom zisku za roky 2008 a 2009 už bolo v minulosti rozhodnuté tak, že sa prevádza na účet nerozdeleného zisku minulých rokov, a preto z formálno-právneho hľadiska už nebolo možné rozhodnúť o rozdelení zisku za roky 2008 a 2009, ale len o výplate zisku z účtu nerozdeleného zisku minulých rokov, tak s uvedeným záverom žalobcu sa súd nestotožnil. Nie je vylúčené, aby, hoci bolo skôr rozhodnuté, že dosiahnutý zisk za určité účtovné obdobie sa rozdeľovať nebude, bolo neskorším rozhodnutím valného zhromaždenia rozhodnuté o rozdelení zisku a o vyplatení podielu na zisku, tak ako to vyplýva z ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 179 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka, podľa ktorého do zrušenia spoločnosti môže byť medzi spoločníkov rozdelený vždy len čistý zisk, zvýšený o.i. o nerozdelení zisk z minulých období.

36. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného v prejednávanej veci, tak žalovaný súhlasil s dôvodnosťou argumentácie žalobcu a uznával jeho nárok na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia z 25.05.2016, a to aj vo väzbe na listinné dôkazné prostriedky predkladané v konaní žalovaným na preukázanie dôvodov neplatnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe na rozpor s ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka (vyjadrenie audítorskej spoločnosti G. k prevereniu testu platobnej schopnosti a testu predĺženia žalovaného č.l. 91 spisu a znalecký posudok č. XX/XXXX č.l. 117 a nasledujúce spisu). Zároveň žalovaný výslovne uvádzal, že skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nepopiera, nakoľko tieto sa zakladajú na skutkovom stave tak, ako je v žalobe opísané. Vzhľadom na uvedené, žalobca vychádzal z ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné a

v nadväznosti na uvedenú procesnú situáciu na pojednávaní konanom dňa 10.04.2018 nenavrhoval doplnenie dokazovania nad rámec listín, ktoré sú obsahom spisového materiálu a netrval na ďalších dôkazných návrhoch, ktoré boli pôvodne označené v žalobe.

37. V súvislosti s uplatňovaním ustanovení upravujúcich prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (§ 149 a nasledujúce v prejednávanej veci súd považuje za potrebné uviesť, že nespornosť skutkových tvrdení žalobcu bola daná postojom žalovaného, ktorý je obchodnou spoločnosťou, v ktorej žalobca od 02.06.2016 je výlučným spoločníkom a od 03.06.2016 jediným konateľom. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že aj rozhodnutie spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného z 25.05.2017, ktorým bol určený zástupca spoločnosti na zastupovanie v prejednávanej veci, bolo prijaté práve žalobcom, ktorý k uvedenému dňu mal a naďalej má postavenie jediného spoločníka žalovaného. Zároveň nespornosť skutkových tvrdení žalobcu ako dôsledok postoja žalovaného, ktorý skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepopieral, resp. potvrdil, že tieto sa zakladajú na skutkovom stave tak ako je v žalobe opísané, najmä vo vzťahu k časti II. žaloby, sa netýka vzájomných vzťahov medzi žalobcom v postavení spoločníka a konateľa žalovaného a žalovaným, ale vzájomných vzťahov medzi žalobcom a treťou osobou, ktorá nie je stranou v tomto konaní, a to Z., ktorý od 13.05.2003 do 01.06.2016 bol jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti žalovaného a zároveň od 13.05.2003 do 02.06.2016 jediným konateľom žalovaného, ktoré vzájomné vzťahy mali byť založené v ústnej forme uzatvorenou príkaznou zmluvou, predmetom ktorej mala byť správa obchodného podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného nadobudnutého na podklade Zmluvy o prevode obchodného podielu zo 06.10.2014.

38. Vzájomné vzťahy medzi žalobcom a bývalým spoločníkom žalovaného Z. žalobca popísal najmä v časti I. žaloby. Uvádzal, že už od vstupu Z. do spoločnosti žalovaného v roku 2003 menovaný pre žalobcu na jeho účet spravoval obchodný podiel v spoločnosti žalovaného, za ktorým účelom udelil žalobcovi 25.10.2005 a 13.11.2006 plné moci, ktorými de facto aj de iure preniesol na žalobcu ako skutočného vlastníka obchodného podielu v spoločnosti žalovaného riadiacu a rozhodovaciu právomoc v spoločnosti žalovaného, ktorý stav Z. dlhodobo akceptoval. Žalobcom popísaný spôsob riadenia a rozhodovania v obchodnej spoločnosti žalovaného v nadväznosti na popísané vzájomné vzťahy medzi žalobcom a bývalým spoločníkom a konateľom žalovaného Z. súd nepovažuje za štandardný. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že obchodná spoločnosť žalovaného bola založená v roku 1998 a jej jediným spoločníkom od 20.04.1998 do 12.05.2003 bol Z. ktorý zároveň v uvedenom čase bol aj jediným konateľom žalovaného. Od 13.05.2003 do 01.06.2016 jediným spoločníkom žalovaného bol Z., ktorý od 13.05.2003 do 02.06.2016 bol zároveň aj konateľom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že výlučným vlastníkom (majiteľom) obchodného podielu v obchodnej spoločnosti žalovaného od 13.05.2003 bol Z., ktorý do 01.06.2016 mal postavenie výlučného spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného. nepozná inštitút správy obchodného podielu osobou zapísanou v obchodnom registri ako spoločník obchodnej spoločnosti vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby, ktorá by mala byť skutočným majiteľom obchodného podielu. pripúšťa vlastníctvo obchodného podielu viacerých osôb, ktoré práva z tohto obchodného podielu vyplývajúce vykonávajú prostredníctvom spoločného zástupcu, údaje o ktorom sa zapisujú do obchodného registra. Zároveň pozná inštitút tichého spoločníka (§ 673 a nasledujúce Obchodného zákonníka), ktorý skutkový stav však žalobcom tvrdený nebol. Žalobca neidentifikoval žiadnu právnu skutočnosť, na základe ktorej by sa mal už v roku 2003 stať „skutočným vlastníkom“ obchodného podielu v spoločnosti žalovaného, kedy jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti žalovaného podľa zápisu v obchodnom registri od 13.05.2003 do 01.06.2016 bol Z.. v ust. § 125 a nasledujúce upravuje orgány spoločnosti s ručením obmedzeným a vymedzuje ich pôsobnosť. V ust. § 113 a nasledujúce upravuje práva a povinnosti spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným. Obchodný podiel v zmysle ust. § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Nepovažuje súd za sporné, že v období od 13.05.2003 do 01.06.2016 jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti žalovaného bol Z., ktorý tak bol oprávnený vykonávať všetky práva a povinný plniť všetky povinnosti v zmysle Obchodného zákonníka, ktoré sú s vlastníctvom obchodného podielu spojené, vrátane výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia v zmysle ust. § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka s pôsobnosťou vymedzenou v ust. § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka, vrátane rozhodovania o rozdelení zisku (§ 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka). Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením žalobcu, že už od momentu vstupu Jozefa Ďuriša do spoločnosti žalovaného v roku 2003 bol žalobca „skutočným vlastníkom“ obchodného podielu v spoločnosti žalovaného. Uvedené nepreukazujú ani plné moci z 25.10.2005 a 13.11.2006 (č.l. 62 a 63

spisu), kedy navyše z neskôr udelenej plnej moci z 13.11.2006 vyplýva, že žalobca mal postavenie riaditeľa spoločnosti žalovaného. Ani zmenka vystavená žalovaným 06.10.2014 avalovaná Z. (č.l. 32 spisu) nemôže potvrdzovať dohodu o dočasnej správe majetku žalobcu medzi žalobcom a Z..

39. Zo skutkových tvrdení žalobcu a listinných dôkazných prostriedkov pripojených k žalobe ďalej vyplýva, že dňa 06.10.2014 bola medzi Z. ako prevádzajúcim a žalobcom ako nadobúdateľom uzatvorená Zmluva o prevode obchodného podielu (č.l. 28 a nasledujúce spisu), predmetom ktorej bol prevod 100%-ného obchodného podielu Z. v obchodnej spoločnosti žalovaného na žalobcu za podmienok dojednaných v zmluve. Zo skutkových tvrdení samotného žalobcu uvedených v žalobe vyplýva, že kauzou uzatvorenia Zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a Z. dňa 06.10.2014 nebolo bezprostredné dosiahnutie zmeny v osobe spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného, ale v nadväznosti na popísané vzájomné vzťahy medzi žalobcom a Z. pri údajnej správe obchodného podielu žalobcu v obchodnej spoločnosti žalovaného „prípad nepredvídaných okolností, ktoré mohli nastať bez vôle žalobcu alebo Z.“, aby táto zmluva umožnila žalobcovi nastoliť právny stav totožný so stavom skutkovým. Uvedenému nasvedčuje aj to, že žalobca, podľa vlastného vyjadrenia, inicioval proces zápisu zmeny v osobe spoločníka v spoločnosti žalovaného do obchodného registra až po tom, čo sa dozvedel o protiprávnosti konania Z., ktoré malo spočívať v prijatí rozhodnutia o rozdelení zisku v spoločnosti žalovaného za roky 2008 a 2009 v rozpore s príkazmi žalobcu, resp. bez jeho súhlasu a ku zmene v osobe spoločníka zápisom v obchodnom registri došlo s časovým odstupom takmer dvoch rokov od uzatvorenia Zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a Z.. Zároveň žalobca uvádzal, že súčasne s uzatvorením Zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 06.10.2014 uzatvoril s Z. v ústnej forme príkaznú zmluvu, predmetom ktorej bola správa „môjho obchodného podielu v spoločnosti žalovaného nadobudnutého na podklade Zmluvy o prevode obchodného podielu do času, kým zmena na podklade uzavretej Zmluvy o prevode obchodného podielu zo 06.10.2014 nebude zapísaná v obchodnom registri“. V súlade s uvedeným sa tak Z. mal zaviazať od označeného momentu „spravovať môj obchodný podiel v jeho mene, ale na môj účet“.

40. Súd poukazuje na to, že uzatvorením Zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a Z. dňa 06.10.2014 došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom ako nadobúdateľom obchodného podielu a Z. ako prevádzajúcim. Nakoľko predmetom prevodu bol väčšinový obchodný podiel v obchodnej spoločnosti žalovaného (§ 115 ods. 7 Obchodného zákonníka), tak v zmysle ust. § 115 ods. 10 Obchodného zákonníka účinky prevodu väčšinového obchodného podielu v obchodnej spoločnosti žalovaného na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 06.10.2014 z Jozefa Ďuriša na žalobcu nastali až zápisom do obchodného registra, ktoré účinky nemali zmluvné strany, podľa vyjadrenia samotného žalobcu, v úmysle bezprostredne po uzatvorení tejto zmluvy dosiahnuť. Nebolo tak možné, aby medzi žalobcom a Z. po uzatvorení Zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 06.10.2014 bola v ústnej forme uzatvorená príkazná zmluva, predmetom ktorej mala byť správa obchodného podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného, nakoľko na základe uzatvorenej Zmluvy o prevode obchodného podielu zo 06.10.2014 sa žalobca nestal majiteľom obchodného podielu v obchodnej spoločnosti žalovaného, ale týmto až do dňa 01.06.2016 bol Z. naďalej disponujúci všetkými právami a povinnosťami spoločníka spojenými s vlastníctvom obchodného podielu, vrátane práva vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti žalovaného v zmysle ust. § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka a v rámci jeho pôsobnosti rozhodnúť aj o rozdelení zisku obchodnej spoločnosti žalovaného za roky 2008 a 2009 spôsobom ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016. Pokiaľ by Jozef Ďuriš porušil akékoľvek povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej zo žalobcom 06.10.2014 a hoci aj z uzatvorenej ústnej príkaznej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorej existencia však v konaní nebola bezpochyby preukázaná, uvedené by zakladalo zodpovednosť Z. za škodu (§ 373 Obchodného zákonníka) spôsobenú jeho konaním žalobcovi, avšak nie je to dôvodom na vyslovenie neplatnosti napadnutého rozhodnutia 25.05.2016 pre rozpor s ust. § 725 Občianskeho zákonníka.

41. Za dôvodnú nepovažuje súd ani argumentáciu žalobcu v časti III. žaloby o neplatnosti napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 v časti rozhodnutia o rozdelení zisku z hospodárenia žalovaného za roky 2008 a 2009 pre rozpor s ust. § 56a a § 265 Obchodného zákonníka, kedy podľa vyjadrení žalobcu Z. mal vykonávať práva jediného spoločníka zneužívajúcim spôsobom na úkor žalobcu ako nadobúdateľa 100%-ného obchodného podielu v spoločnosti žalovaného a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Predovšetkým súd poukazuje na to, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že obchodný podiel spoločnosti žalovaného nadobudol na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu

uzavretej dňa 06.10.2014 a de facto bol minimálne od 06.10.2014 vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti žalovaného, nakoľko účinky prevodu obchodného podielu v spoločnosti žalovaného na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo 06.10.2014 v súlade s ust. § 115 ods. 10 Obchodného zákonníka nastali až zápisom do obchodného registra (ku dňu 02.06.2016). Do uvedeného dňa, a teda aj v čase prijatia napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 Z. bol výlučným spoločníkom obchodnej spoločnosti žalovaného, ako už bolo konštatované vyššie, s kompetenciou vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia v zmysle ust. § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka v rozsahu jeho pôsobnosti vyplývajúcej z ust. § 125 Obchodného zákonníka. Pokiaľ by aj prijatím rozhodnutia z 25.05.2016 pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia o rozdelení zisku z hospodárenia žalovaného za roky 2008 a 2009 Z. porušil svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej so žalobcom dňa 06.10.2014, zakladalo by to záväzkovo-právnu zodpovednosť Z. voči žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti z existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu (Zmluvy o prevode obchodného podielu), avšak dôsledkom takéhoto konania nemôže byť rozpor prijatého rozhodnutia z 25.05.2016 s ust. § 56a Obchodného zákonníka, resp. s ust. § 265 Obchodného zákonníka. Dôsledkom rozporu výkonu práva so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka ani nie je neplatnosť takéhoto výkonu práva, ale skutočnosť, že takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu, t.j. že sa nemožno úspešne domáhať takéhoto práva súdnou cestou. Rovnako prijatie rozhodnutia z 25.05.2016 Jozefom Ďurišom ako jediným spoločníkom žalovaného pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia nemožno považovať za zneužitie práv spoločníka v zmysle zneužitia väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti v zmysle ust. § 56a Obchodného zákonníka. Ust. § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka ukladá spoločníkovi, príp. skupinám spoločníkov (väčšinoví spoločníci, menšinoví spoločníci) povinnosť pri výkone svojich práv brať do úvahy aj záujmy ostatných spoločníkov a v ust. § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka zabezpečuje individuálnu ochranu práv spoločníkov bez ohľadu na ich postavenie v spoločnosti, resp. vo vzťahu k ostatným spoločníkom. Ust. § 56a Obchodného zákonníka tak primárne rieši vzťahy vo vnútri spoločnosti medzi spoločníkmi navzájom, resp. medzi spoločnosťou a spoločníkmi, nie zásadne voči tretím osobám stojacim mimo obchodnej spoločnosti, na ochranu ktorých slúžia iné právne inštitúty. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by pri prijatí rozhodnutia v rámci výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia dňa 25.05.2016 o rozdelení zisku z hospodárenia žalovaného za roky 2008 a 2009 Z. ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti žalovaného zneužil svoje postavenie na úkor žalobcu ako nadobúdateľa 100%- ného obchodného podielu v spoločnosti žalovaného na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu z 06.10.2014, nakoľko takýto dôvod jeho konania pri prijímaní rozhodnutia z 25.05.2016 bol výlučne založený na jednostranných skutkových tvrdeniach žalobcu. Ako už bolo konštatované, ak by svojim konaním Z. porušil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalobcom a Z. dňa 06.10.2014, dôsledkom by bola jeho záväzkovo-právna zodpovednosť za škodu vo vzťahu k nadobúdateľovi obchodného podielu, nie však rozpor následne prijatých rozhodnutí pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia s ust. § 56a, resp. § 265 Obchodného zákonníka. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na prehlásenia Z. v ustanoveniach bodov 4.5, 4.7 a 4.8 Zmluvy o prevode obchodného podielu, tak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by tieto prehlásenia ku dňu podpisu Zmluvy o prevode obchodného podielu neboli pravdivé. Následné konanie Z., ktoré by bolo v rozpore s uvedenými prehláseniami, opätovne súd zdôrazňuje môže byť posudzované výlučne v rovine porušenia povinnosti Z. z existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a žalobcom.

42. Žalobca ďalej namietal rozpor napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 s ust. § 123 ods. 2 v spojení s ust. § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že dňa 30.04.2016 sa stala splatnou vlastná zmenka spoločnosti na sumu 7.500.000 €, ktorej súčasným majiteľom je S.. Zmenka bola vystavená dňa XX.XX.XXXX a v mene spoločnosti ju podpísal vtedajší konateľ Z. ktorý zároveň zmenku ako fyzická osoba avaloval, teda nepochybne o tomto záväzku spoločnosti vedel. Napadnutým rozhodnutím z 25.05.2016 bolo rozhodnuté o vyplatení podielu na zisku žalovaného za roky 2008 a 2009 v celkovej sume 2.000.000 € splatnej v sume 1.000.000 € do 30.05.2016 a v sume 1.000.000 € do 30.06.2016. Rozhodnutie o vyplatení podielu na zisku tak bolo prijaté v čase, keď bol splatný nárok zo zmenky vystavenej žalovaným. Žalobca tak vyjadril presvedčenie, že rozhodnutie a vyplatenie takéhoto podielu na zisku mohlo mať za následok úpadok žalovaného v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, okrem prípadu, ak by sa spoločnosť žalovaného nenachádzala v úpadku už pred prijatím tohto rozhodnutia. Poukazoval na to, že obchodné imanie žalovaného podľa riadnej účtovnej závierky za rok 2015 bolo 5.063.784 €. S prihliadnutím na existujúci záväzok spoločnosti zo zmenky a ostatné záväzky žalovaného by ďalší záväzok žalovaného vo výške 2.000.000 € nepochybne spôsobil úpadok žalovaného, pokiaľ tento už v čase prijatia rozhodnutia netrval.

43. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže rozhodnúť o vyplácaní podielov na zisku iba v prípade, ak sú splnené kumulatívne usporiadané podmienky vyplývajúce z ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka. Spoločnosť môže rozdeliť vždy len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, príp. ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona a o neuhradenú stratu z minulých období, zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené (§ 179 ods. 3 Obchodného zákonníka), ak tým (t.j. rozdelením čistého zisku alebo iných vlastných zdrojov v spoločnosti) s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok (§ 123 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka), pričom rozdelenie, resp. vyplatenie zisku nemusí byť jedinou alebo bezprostrednou príčinou úpadku, ale musí platiť, že v prípade, ak by sa zisk nebol vyplatil, k úpadku by nebolo došlo, t.j. z hľadiska príčinnej súvislosti musí platiť, že úpadok spoločnosti by nenastal, ak by k vyplateniu zisku nedošlo a zároveň, vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, príp. ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie spoločníkom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona.

44. Žalobca v prejednávanej veci netvrdil, že by došlo k porušeniu ust. § 179 ods. 3 Obchodného zákonníka, rovnako netvrdil naplnenie druhej kumulatívne usporiadanej podmienky v zmysle ust. § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka, do ktorej je premietnutá zásada zachovania vlastného imania spoločnosti minimálne vo výške základného imania spolu s rezervnými fondmi. Žalobca v konaní výlučne tvrdil, že v nadväznosti na závery riadnej účtovnej závierky za rok 2015, s prihliadnutím na existujúci zmenkový záväzok spoločnosti vo výške 7.500.000 € a ostatné záväzky žalovaného, by ďalší záväzok žalovaného vo výške 2.000.000 € nepochybne spôsobil úpadok žalovaného, ak tento už v čase prijatia rozhodnutia netrval. Vyjadroval presvedčenie, že rozhodnutie a vyplatenie podielu na zisku mohlo mať za následok úpadok žalovaného. Na preukázanie uvedených tvrdení žalobca nepredložil žiadne dôkazné prostriedky. Vo vzťahu k tvrdenému rozporu napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 s ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka predložil v konaní dôkazné prostriedky žalovaný, a to vyjadrenie audítorskej spoločnosti G. k prevereniu testu platobnej schopnosti a testu predĺženia žalovaného (č.l. 91 a nasledujúce spisu), zo záverov ktorého vyplýva, že záväzky žalovaného v čase prijatia rozhodnutia 25.05.2016 a vyplatenia podielu na zisku 30.05.2016 prevyšovali jeho majetok, čo znamená, že žalovaný bol v okamihu prijatia rozhodnutia o vyplatení zisku 25.05.2016 a vyplatenia podielu na zisku 30.05.2016 predĺžený v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vyplatením podielov na zisku na podklade rozhodnutia spoločníka z 25.05.2016 bol v spoločnosti prehĺbený úpadok. Na základe uvedených záverov sa v predloženom vyjadrení konštatuje, že bolo porušené ustanovenie Obchodného zákonníka v § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 4, ktoré konštatovanie však pre súd nie je záväzné.

45. Ďalším dôkazným prostriedkom predloženým v konaní žalovaným na preukázanie žalobcom tvrdeného rozporu napadnutého rozhodnutia s ust. § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka bol znalecký posudok č. 37/2017 vypracovaný I..

46. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje v ust. § 3 ods. 1 dve formy úpadku dlžníka, a to platobnú neschopnosť alebo predĺženie, ktoré následne definuje v ust. § 3 ods. 2 a 3. V zmysle ust. § 3 ods. 2 platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že žalovaný ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia 25.05.2016 bol platobne schopný, t.j. nebol vo forme úpadku v zmysle platobnej neschopnosti podľa ust. § 3 ods. 2 ZKR. Záväzky po splatnosti 30 a viac dní žalovaného k uvedenému dňu boli v sume 513.984 €, krytie záväzkov bolo na úrovni 5.174.590 € (peňažné prostriedky 4.187.551 € a pohľadávky 987.039 €), z čoho vyplýva, že finančný majetok žalovaného prevyšoval záväzky o 4.660.605 €. Z uvedeného vyplýva, že prijatím napadnutého rozhodnutia 25.05.2016 o vyplatení podielu na zisku spoločníkovi žalovaného Z. celkom v sume 2.000.000 € nemohol byť s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobený úpadok žalovaného vo forme platobnej neschopnosti. Pokiaľ aj ku dňu 30.05.2016 (deň vyplatenia podielu na zisku Z. v sume 1.000.000 €) už bola spoločnosť žalovaného v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, kedy výška záväzkov uznaných pre účel testu platobnej neschopnosti k uvedenému dňu bola 8.021.662 €, krytie záväzkov bolo na úrovni 4.054.620 € (3.068.402 € peňažné prostriedky a 986.218 € pohľadávky), v dôsledku čoho záväzky spoločnosti

prevyšovali jej finančný majetok o 4.660.605 €, t.j. aj bez zohľadnenia záväzku voči Z. na vyplatenie podielu na zisku v sume 1.000.000 €, tak nemožno konštatovať, že práve vyplatením podielu na zisku s prihliadnutím na všetky okolnosti spoločnosť spôsobila svoj úpadok vo forme platobnej neschopnosti; resp. pokiaľ by aj bola daná príčinná súvislosť medzi vyplatením podielu na zisku Z. 30.05.2016 v sume 1.000.000 € a úpadkom spoločnosti žalovaného vo forme platobnej neschopnosti, dôsledkom tejto skutočnosti by nebola neplatnosť napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 v zmysle ust. § 131 Obchodného zákonníka pre rozpor s ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, ale primárne povinnosť spoločnosti nevyplatiť podiel na zisku v zmysle napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016, resp. následná povinnosť spoločníka vrátiť spoločnosti podiel na zisku vyplatený v rozpore s ust. § 123 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka (dôsledok vyplývajúci z ust. § 123 ods. 4 Obchodného zákonníka).

47. Druhou formou úpadku dlžníka v zmysle ust. § 3 ods. 1 v spojení s ust. § 3 ods. 3 je predĺženie. Predĺženým je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Zákon zároveň stanovuje postup pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku a definuje záväzky, ktoré sa do sumy záväzkov nezapočítavajú. V zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX (strana 24 znaleckého posudku č.l. 140 spisu) vyplýva, že spoločnosť žalovaného bola predĺžená tak ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia 25.05.2016 a rovnako ku dňu vyplatenia podielu na zisku Z. v sume 1.000.000 € 30.05.2016. Ku dňu 25.05.2016 hodnota majetku žalovaného bola 6.472.260 €, hodnota záväzkov žalovaného bola 8.773.355 €, t.j. prevyšovala hodnotu majetku žalovaného o 2.301.095 €. Za danej situácie však nemožno konštatovať príčinnú súvislosť medzi prijatím napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 a úpadkom žalovaného vo forme predĺženia, nakoľko spoločnosť žalovaného bola ku dňu 25.05.2016 predĺžená už pred prijatím napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 o rozdelení zisku z hospodárenia spoločnosti za roky 2008 a 2009. Na základe uvedeného prijatím napadnutého rozhodnutia dňa 25.05.2016 nemohol byť s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobený úpadok žalovaného vo forme predĺženia a uvedená príčinná súvislosť medzi prijatím napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 a úpadkom žalovaného vo forme predĺženia nevyplýva ani z predloženého znaleckého posudku časť 2.2 (Posúdenie vplyvu vyplatenia podielu na zisku spoločnosti žalovaného pánovi Z. na základe rozhodnutia z 25.05.2016 z ekonomického hľadiska). Rovnako tak nemožno konštatovať príčinnú súvislosť medzi vyplatením podielu na zisku Z. 30.05.2016 v sume 1.000.000 € a spôsobením úpadku žalovaného k uvedenému dňu vo forme predĺženia, kedy vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2008 aj v zmysle záverov znaleckého posudku (časť 2.2) platobnú neschopnosť spoločnosti žalovaného len zvýšilo. Zároveň, dôsledkom vyplatenia podielu na zisku Z. v sume 1.000.000 € dňa 30.05.2016 v rozpore s ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka by nebola neplatnosť napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016, ale tak ako bolo uvedené vyššie pri úpadku vo forme platobnej neschopnosti, primárne povinnosť spoločnosti nevyplatiť podiel na zisku v zmysle napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016, resp. následná povinnosť spoločníka vrátiť spoločnosti podiel na zisku vyplatený v rozpore s ust. § 123 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka (dôsledok vyplývajúci z ust. § 123 ods. 4 Obchodného zákonníka).

48. Žalobca ďalej uplatňoval ako dôvod neplatnosti napadnutého rozhodnutia rozpor s ustanoveniami Trestného zákona, kedy poukazoval na to, že prijatím rozhodnutia Jozefom Ďurišom dňa 25.05.2016 mohla byť naplnená niektorá zo skutkových podstát trestného činu (zavinený úpadok podľa § 228 ods. 1 Trestného zákona, poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Trestného zákona alebo zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 Trestného zákona). V konaní nebolo preukázané, že by v súvislosti s prijatím rozhodnutia z 25.05.2016 bolo vedené trestné konanie voči bývalému spoločníkovi a konateľovi žalovaného Z.. Súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený rozhodovať o tom, či bol spáchaný trestný čin a či trestný čin spáchala konkrétna osoba. Ide o otázky, ktoré je oprávnený riešiť výlučne súd v trestnom konaní (§ 193 , nie však súd v civilnom sporovom konaní o žalobe podľa ust. § 131 Obchodného zákonníka. Neplatnosť napadnutého rozhodnutia nemôže byť ani dôsledkom prípadného porušenia povinností žalovaného z úverového vzťahu so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., kedy porušenie úverovej zmluvy by mohlo zakladať len záväzkovoprávnu zodpovednosť žalovaného príp. zodpovednosť jeho štatutárnych orgánov.

49. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v konaní nebola preukázaná dôvodnosť ani jedného z tvrdených dôvodov neplatnosti rozhodnutia spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného pri výkone právomoci valného zhromaždenia z 25.05.2016 v napadnutých častiach (rozpor

so zákonom, a to ust. § 725 Občianskeho zákonníka, ust. § 56a Obchodného zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka, ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka a označenými ustanoveniami Trestného zákona), v dôsledku čoho súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

50. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).