Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/25/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Harabinom v spore žalobcu: SERVEL, s.r.o., Dolný Val 1523/5, 010 01 Žilina, IČO: 44 637 951, právne zast.: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Hotely mládeže Slovakia, a.s., Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 31 347 771, právne zast.: De minimis, spol. s r.o., Mateja Bela 6, 811 06 Bratislava o zaplatenie 14.061,32,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie o zaplatenie istiny vo výške 6.318,58,- Eur z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7.742,74,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.643,30,- Eur od 3. 8. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10 %. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 3. 12. 2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 14.061,32 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.643,30,- Eur od 3. 8. 2010 do zaplatenia, z titulu náhrady škody a neuhradenia zmluvnej pokuty vyplývajúcej z porušenia zmluvnej povinnosti zo Zmlúv o výkone servisu č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX.

X. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmlúv o výkone servisu č. M./XXXXXXXXX, č. M./ XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. M./XXXXXXXXX, č. SER/200904001, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, žalobca ako dodávateľ dočasne prenechal žalovanému ako odberateľovi dávkovacie zariadenia na hygienický spotrebný materiál za odplatu po dobu platnosti jednotlivých zmlúv a zároveň sa zaviazal zásobovať žalovaného náplňami do týchto dávkovacích zariadení a ten sa zaviazal zaplatiť cenu za prenechanie dávkovacích zariadení do užívania, za montáž a pravidelné zásobovanie. Žalovaný neuhradil svoje záväzky voči žalobcovi vyplývajúce zo zmlúv o výkone servisu č. SER 200908001, č. SER/200908002, č. SER/200908003 a č. SER/200908004 a preto žalobca podľa bodu 2 § 6 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) odstúpil od zmlúv o výkone servisu a to dňom doručenia odstúpenia, čiže kdňom 2. 8. 2010. V zmysle bodu 3 § 6 VOP si zmluvné strany dohodli, že z dôvodu porušenia niektorej zo zmluvných povinností odberateľom v tomto prípade, ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou niektorej

splatnej faktúry viac ako 30 dní, je odberateľ povinný zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50% zo súčtu cien za každý, aj začatý mesiac ostávajúci do skončenia doby trvania alebo predĺženia zmluvy. Žalobca listom z 8. 9. 2010 vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý tento prevzal 10. 9. 2010. Žalovaný zmluvnú pokutu nezaplatil. Žalobca si preto uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 5.643,30,- Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Ďalej žalobca uvádza, že zmluvy o výkone servisu boli uzavreté na dobu určitú, t.j. 48 mesiacov od montáže dávkovacích zariadení. V dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku 8.418,02,- Eur za obdobie 3 mesiacov. Ušlý zisk predstavuje rozdiel medzi obstarávacou cenou náplní - spotrebného materiálu a dávkovacích zariadení a paušálnou cenou, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v zmysle VOP. Žalobca za účelom zabezpečenia svojich zmluvných povinností voči žalovanému, vyplývajúcich z predmetných zmlúv, na základe osobitnej zmluvy so spol. KOGINS s.r.o. Bratislava sa zaviazal na nákup náplní ako aj samotných dávkovacích zariadení a to na obdobie, ktoré zodpovedá trvaniu zmlúv o výkone servisu. O vzniku škody v podobe ušlého zisku žalobca informoval žalovaného listom z 8. 9. 2010 a vyzval ho na náhradu tejto škody, ktorú žalovaný neuhradil.

3. Súd výzvou z 29. 7. 2011 vyzval žalovaného, aby sa k návrhu vyjadril, napriek riadnemu prevzatiu /11. 8. 2011/ sa žalovaný nevyjadril.

4. Na pojednávaní 26. 11. 2012 právny zástupca žalovaného do spisu založil písomné vyjadrenie k žalobe. Nepoprel existenciu predmetných zmlúv, spochybnil však nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že podľa jeho názoru žalobcom uplatnený nárok nemá oporu v platnej právnej úprave, ani v jej aplikácii. Uviedol, že zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil z dôvodu odstúpenia od zmluvy a nie z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným. Dojednanie o zmluvnej pokute v § 6 ods. 3 VOP sa podľa neho nevzťahuje na zmluvnú povinnosť žalovaného, ale na výkon práva žalobcu. Z toho dôvodu navrhol nárok žalobcu vo výške zmluvnej pokuty 5.643,30,- Eur s príslušenstvom zamietnuť, nakoľko zmluvná pokuta nebola v tomto prípade riadne dojednaná. Ako ďalší dôvod na zamietnutie tohto nároku uviedol, že nárok na zmluvnú pokutu musí vzniknúť pred skončením hlavného záväzku, v opačnom prípade zánikom hlavného záväzku zaniká aj dohoda o zmluvnej pokute. Čo sa týka nároku na ušlý zisk, žalovaný namieta absenciu splnenia podmienky porušenia jeho povinností a podmienky príčinnej súvislosti na to, aby žalobcovi takýto nárok mohol byť priznaný. Poukázal, že žalobca sa dobrovoľne rozhodol odstúpiť od 4 zmlúv o výkone servisu. Z toho dôvodu navrhol, aby súd aj v tejto časti žalobný návrh zamietol.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 8. 12. 2014, č.k. 26Cb/25/2011 - 154 v znení opravného uznesenia z 29. 1. 2015, č.k. 26Cb/25/2011 - 177, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 14.061,32,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.643,30,- Eur od 3. 8. 2010 do zaplatenia, zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 843,50,- Eur, zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2.435,39,- Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Dušana Repáka (výrok zmenený opravným uznesením, pôvodne v rozsudku bola suma trov právneho zastúpenia vo výške 3.278,89,- Eur) a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 746,28,- Eur na účet Mgr. Michala Řeháka, to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

6. Žalovaný voči tomuto rozsudku podal 30. 12. 2014 (na pošte) odvolanie.

7. Krajský súd v Bratislave o podanom odvolaní rozhodol uznesením z 26. 1. 2017, č.k. 1Cob/236/2015

- 208, ktorým rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/25/2011 - 154 z 8. 12. 2014 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/25/2011 - 177 z 29. 1. 2015 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

8. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý mal za preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že nezaplatil dohodnutú odplatu za dodávky a služby vykonané žalobcom riadne a včas. Žalobca jasne preukázal, že zmluvnú pokutu si tento neuplatnil z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ale z dôvodu porušenia povinnosti zo strany žalovaného, pričom krajský súd má za to, že ust. § 6 ods. 3 VOP jasne vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej žalobcovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd, v bode 24. svojho rozhodnutia, konštatoval, že záver súdu prvej inštancie považuje za správny, nakoľko ust. § 6 ods. 3 VOP jasne vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej vzniká žalobcovi nárok na výkon práva vo forme nároku na úhradu zmluvnej pokuty, keď takýto záver jednoznačne vyplýva zo slovného

výkladu uvedeného ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, kde jednotlivé prípady, kedy vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sú oddelené spojkou alebo, kedy je možný jednoznačný výklad, že nárok na úhradu zmluvnej pokuty vzniká "v prípade ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou niektorej splatnej faktúry viac ako 30 dní". Z uvedeného znenia teda jednoznačne vyplýva, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká už samotným omeškaním odberateľa bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Za nedostatočné však považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tej časti, kde už priznáva samotnú výšku zmluvnej pokuty, keď výšku priznanej zmluvnej pokuty nijakým spôsobom nekonkretizoval, neuviedol za aké obdobie vzniká žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, čiže samotná výška priznanej zmluvnej pokuty je z pohľadu odvolacieho súdu nepreskúmateľná.

9. K druhému uplatnenému nároku a to ušlému zisku, odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie, neuvedenie žiadnych dôvodov, resp. úvah, akými sa súd prvej inštancie riadil, keď dospel k záveru, že nárok na priznanie ušlého zisku má za preukázaný, pričom ušlý zisk vyplýva z príjmu žalobcu zo zmluvy o výkone servisu ako aj preukázateľne vynaložených nákladov a to v príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou ušlého zisku. Odvolací súd i tento nárok resp. odôvodnenie tohto nároku súdom prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné.

10. Za nesprávne odvolací súd tiež považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznaných trov konania a uzavrel, že úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere, doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie i náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

11. Žalobca doručil 3. 1. 2018 späťvzatie žaloby v časti istiny a doložil súkromný znalecký posudok č. 49/2017 zo 4. 10. 2017 vypracovaný znaleckou organizáciou Experta týkajúci sa vyčíslenia výšky zmluvnej pokuty ako aj výšky náhrady škody vo forme ušlého zisku, ktoré má právo žalobca požadovať od žalovaného v tomto konaní. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty za 3 mesiace bola vyčíslená v sume 5.643,30,- Eur a výška náhrady škody vo forme ušlého zisku bola vyčíslená v sume 2.099,44,- Eur, z ktorého dôvodu žalobca vzal žalobu v časti istiny v sume 6.318,58,- Eur späť (rozdiel medzi ušlým ziskom vypočítaným v znaleckom posudku a ušlým ziskom, ktorého sa žalobca domáhal v žalobe). Žalobca sa teda následne domáha zaplatenia istiny v celkovej sume 7.742,74,- Eur (5.643,30,- Eur titulom zmluvnej pokuty za obdobie 3 mesiacov a 2.099,44,- Eur titulom ušlého zisku rovnako za obdobie 3 mesiacov - od 3. 8. 2010 do 31. 10. 2010). K ušlému zisku žalobca uviedol, že preukázal kumulatívne splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na zaplatenie škody vo forme ušlého zisku a to porušenie povinnosti žalovaného zaplatiť záväzok riadne a včas (odplata na základe Zmlúv o výkone servisu) a zároveň vznik škody vo forme ušlého zisku, ktorý je vyčíslený v znaleckom posudku a rovnako aj príčinnú súvislosti medzi načrtnutým porušením povinnosti a škodou vo forme ušlého zisku, ktorá vznikla priamo v dôsledku tohto porušenia. Žalobca konštatoval, že sa domáha ušlého zisku, ktorý by bol býval dosiahol pri bežnom/obvyklom chode vecí. Nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že údajne ukončenie zmluvy spôsobil žalobca, nakoľko v dôsledku jeho právneho úkonu boli zmluvy o výkone servisu ukončené, a to malo za následok škodu žalobcu vo forme ušlého zisku. Žalovaný účelovo opomína vlastné porušenie povinnosti a snaží sa vyhýbať sa povinnosti, na ktorej zaplatenie preukázateľne vznikol nárok v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinnosti. Ohľadne nároku na zmluvnú pokutu poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý jednoznačne potvrdil, že § 6 ods. 3 VOP vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej vzniká žalobcovi nárok na výkon práva vo forme nároku na úhradu zmluvnej pokuty a poukázal ďalej na výpočet zo znaleckého posudku ohľadne jej výšky.

12. Žalovaný vo vyjadrení z 13. 3. 2018 súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Ďalej dodal, že vznesené nároky na úhradu zmluvnej pokuty ako aj ušlého zisku sú nejasné a neurčité, pričom žalobca až svojim podaním z 3. januára 2018 na poslednej strane uvádza presné časové obdobia za ktoré si v tomto konaní uplatňuje zmluvnú pokutu a ušlý zisk voči žalovanému, čo však predstavuje podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe a preto musí okresný súd najprv rozhodnúť vôbec o jej prípustnosti uznesením ex offo. Žalovaný namietal výklad § 6 ods. 3 VOP nezávisle od § 6 ods. 2 VOP pretože uvedené ustanovenie formuluje rovnaké porušenia zmluvných povinností. Ak spojka alebo v § 6 ods. 2 VOP má byť vykladaná tak, že úvod ustanovenia je spoločný a až potom nasledujú jednotlivé možnosti, tak v prípade § 6 ods. 3 VOP nemôže absentovať spoločná úvodná časť predmetného ustanovenia s tým, že spojka alebo vlastne rozdeľuje celé zmluvné súvetie na samostatné vety. Poukázal

ďalej na potrebnú aplikáciu § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka na túto situáciu a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07. Uvedené má zásadný vplyv na to, že žalobcom formulované ustanovenie o zmluvnej pokute z dôvodu odstúpenia nikdy nenastane, čo potvrdzuje aj samotná žaloba, podľa ktorej k odstúpenie od zmlúv došlo dňa 2. 8. 2010, no k vzniku nároku na zmluvnú pokutu malo dôjsť až 3. augusta 2010, čo však právna úprava neumožňuje, pretože dohoda o zmluvnej pokute odstúpením od zmluvy zanikla. Žalovaný ďalej namietal dojednania týkajúce sa výšky zmluvnej pokuty a zdôraznil, že sú absolútne neprimerané, čo vyplýva jednak z ustanovenia § 6 ods. 3 VOP a potvrdzuje to aj toto samotné konanie, kedy si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu takmer v trojnásobnej výške oproti svojmu údajnému ušlému zisku, ktorý si uplatňuje tiež. V danom prípade sú podľa žalovaného splnené všetky zákonné podmienky na využitie moderačného práva súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka, ktorého sa žalovaný domáha v prípade, ak okresný súd dospeje k záveru, že žalobca má aj napriek vyššie uvedeným námietkam nárok na zmluvnú pokutu. Ďalej žalovaný dôvodil, že v danom prípade absentujú až dva nevyhnutné zákonné predpoklady na vznik škody a to konkrétne protiprávne konanie a príčinná súvislosť. Opätovne zdôraznil, že žalobcovi nevznikla žiadna škody tým, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou jeho faktúry, čo je jediný argument, ktorý žalobca pre tento svoj údajný nárok používa. Omeškaním s úhradou faktúry žalobcovi žiadna škoda nevznikla, pričom to, že v tej súvislosti vzniklo žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy žalovaný nepopiera, no uvedené nesúvisí s ušlým ziskom. Ak s ním súvisieť má, tak jeden tak, že medzi omeškanie s úhradou faktúry a nenaplnenie celej dĺžky predmetných kontraktov vstúpil výkon práva zo strany žalobcu a to v podobe odstúpenia od predmetných zmlúv, v takom prípade však dochádza k pretrhnutiu príčinnej súvislosti, pretože jej nevyhnutným atribútom je priamosť medzi protiprávnym konaním a následkom, čo tu však celkom jasne absentuje. Žalovaný uzavrel, že žalobca v konaní vôbec nepreukázal, že by si splnil svoju zákonnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám. Bez toho, aby si žalobca riadne splnil túto svoju povinnosť, nemôže si úspešne nárokovať od žalovaného ušlý zisk, ktorému vzniku mal svojou vlastnou činnosťou zabrániť alebo ho aspoň minimalizovať. Zo žaloby a ani z iného dôkazu vôbec nevyplýva, že by žalobca vykonal akékoľvek relevantné opatrenia v snahe predísť vzniku škody. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

13. Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a to: žalobou z 1. 12. 2010, vyjadreniami žalobcu z 20. 2. 2013 a z 28. 3. 2013, vyjadrením žalovaného z 23. 11. 2012, Zmluvami o výkone servisu č. SER/200908001, č. SER/200903002, č. SER/200903005, č. SER200904003, č. SER/200908002, č. SER/200908003, č. SER/200903003, č. SER/200903006, č. SER/200908004, č. SER/200903001, č. SER/200903007, č. SER/200904001, Všeobecnými obchodnými podmienkami zmlúv o výkone servisu, odstúpením od zmlúv o výkone servisu s doručenkami a podacím lístkom, výzvami na zaplatenie zmluvnej pokuty z 8. 9. 2010 s podacím lístkom a doručenkou, Rámcovou zmluvou uzavretou medzi spol. KOGINS s.r.o. a žalobcom, ktorá bola uzavretá za účelom splnenia povinnosti vyplývajúcich zo zmlúv o výkone servisu a najmä novými listinnými dôkazmi doplnenými do spisu po rozhodnutí odvolacieho súdu a to: znaleckým posudkom č. 49/2017 zo 4. 10. 2017 vypracovaný znaleckou organizáciou Experta, podaním žalobcu z 3. 1. 2018, podaním žalovaného z 13. 3. 2018, ústnymi prednesmi zástupcov strán sporu, ako i ostatným spisovým materiálom.

14. Súd vykonal dokazovanie najmä za účelom odstránenia nedostatkov načrtnutých v rozhodnutí odvolacieho súdu pričom zistil a ustálil s poukazom na doložený znalecký posudok presnú výšku zmluvnej pokuty a náhrady škody v podobe ušlého zisku za obdobie troch mesiacov (od 3. 8. 2010 do 31. 10. 2010) ktoré má žalobca právo požadovať od žalovaného. Žalovaný nerozporoval znalecký posudok ako ani výpočty v ňom uvedené a teda medzi procesnými stranami nebola sporná vypočítaná výška zmluvnej pokuty (5.643,30,- Eur) a ani výška náhrady škody vo forme ušlého zisku (2.099,44,- Eur). Medzi stranami ostali sporné otázky právneho posúdenia nároku na zmluvnú pokutu a na náhradu škody v podobe ušlého zisku a primeranosti výšky zmluvnej pokuty.

15. Nakoľko v časti zaplatenia sumy 6.318,58,- Eur zobral žalobca svoj návrh sčasti späť z dôvodu zníženia sumy ušlého zisku vyčísleného znaleckým posudkom, súd v zmysle § 145 ods. 2 konanie v tejto časti zastavil, nakoľko so späťvzatím žaloby súhlasil aj žalovaný. Samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, bude rozhodnuté o vrátení časti súdneho poplatku (zákonne krátenom).

16. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

17. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

18. Podľa § 302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

19. Právna úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku nadväzuje na právnu úpravu tohto inštitútu v Občianskom zákonníku, čo znamená, že zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodného vzťahu sa riadi relevantnými ustanoveniami tak Občianskeho ako aj Obchodného zákonníka.

20. Podľa § 6 ods. 2 VOP, dodávateľ môže odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu, ale aj, ak si odberateľ nesplní včas niektorú z oznamovacích povinností podľa § 4 ods. 2 a § 4 ods. 3 VOP, alebo ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou faktúry za služby zmluvného servisu viac ako 30 dní, alebo v prípade hrubého porušenia zmluvných podmienok odberateľom podľa § 3, ods. 1 VOP. Odstúpením od zmluvy nie sú dotknuté vzniknuté nároky dodávateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, úrokov z omeškania.

21. Podľa § 6 ods. 3 VOP, v prípade, ak dodávateľ odstúpi od zmluvy z dôvodu porušenia niektorej zo zmluvných povinností odberateľom, najmä a nielen pre nesplnenie oznamovacej povinnosti uvedenej v § 4 ods. 2 a § 4 ods. 3 VOP, alebo ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou niektorej splatnej faktúry viac ako 30 dní, alebo v prípade hrubého porušenia zmluvných povinností podľa § 3, ods. 1 VOP, zaväzuje sa odberateľ zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50% zo súčtu cien za každý, aj začatý mesiac ostávajúci do skončenia doby trvania alebo predĺženia zmluvy, pričom dodávateľ má okrem tejto zmluvnej pokuty nárok na náhradu škody v plnom rozsahu. Povinnosť na náhradu škody a zaplatenie zmluvnej pokuty trvá aj v prípade ak k porušeniu zmluvných povinností odberateľa došlo z dôvodu jeho nedbanlivosti.

22. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže sa preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

23. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, veta prvá, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

24. Určenie ušlého zisku spočíva v predpokladanom výsledku podnikania poškodenej strany, ktorý by dosiahla, keby nedošlo k porušeniu povinnosti zodpovednej strany.

25. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

26. Súd sa zameral len na riešenie nedostatkov naznačených odvolacím súdom a otázkami ustálenými už v prvom rozhodnutí okresného súdu a potvrdenými odvolacím súdom sa ďalej nezaoberal. Ide najmä o záver, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť v zmysle § 6 ods. 3 VOP tým, že nezaplatil dohodnutú odplatu za dodávky a služby vykonané žalobcom riadne a včas, na základe čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty už samotným (preukázaným) omeškaním žalovaného bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. S týmto právnym záverom sa stotožnil aj odvolací súd, súd prvého stupňa je ním právne viazaný a ďalej odkazuje na už citované skoršie rozhodnutia okresného a krajského súdu a obsah ich odôvodnení. Námietky žalovaného k tomuto bodu nepovažuje súd za dôvodné najmä s poukazom na viazanosť názorom odvolacieho súdu.

27. Nad rámec súd dopĺňa, že sa nestotožňuje s argumentom žalovaného ohľadne ustanovenia § 6 ods. 2 a ods. 3 VOP a prípustnosti rôzneho výkladu a potreby na ne aplikovať § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 6 ods. 2 a § 6 ods. 3 VOP sú formulované inak, kedy v ods. 2 je použitý výraz „...,ale aj,...“ ktorý jednoznačne znamená, že úvod ustanovenia je spoločný a potom nasledujú viaceré alternatívy rozdelené spojkou „alebo“ pričom v ods. 3 spojka „alebo“ jednoznačne rozdeľuje časti vety na samostatné možnosti. Aj odvolací súd sa stotožnil s názorom, že § 6 ods. 3 VOP jasne vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej vzniká nárok na výkon práva žalobcovi.

28. K námietkam žalovaného ohľadne odstúpenia od zmluvy a vzniku nároku na zmluvnú pokutu, súd dodáva, že tak v zmysle § 6 ods. 2 posledná veta VOP ako aj podľa § 302 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy nie sú dotknuté vzniknuté nároky dodávateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty resp. odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tomto kontexte súd upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, že k odstúpeniu od zmluvy ako aj k uplatneniu nároku na zmluvnú pokutu došlo z rovnakého dôvodu, a to porušenia povinnosti žalovaného zaplatiť dohodnutú odplatu za dodávky a služby vykonané žalobcom riadne a včas (omeškanie žalovaného).

29. Súd vznesené nároky na úhradu zmluvnej pokuty a ušlého zisku nepovažuje za nejasné a neurčité a ani podanie žalobcu z 3. 1. 2018 nevyhodnotil ako podstatnú zmenu žaloby, preto nebolo potrebné osobitné rozhodnutie o jej prípustnosti. Podstata uplatneného nároku ostala identická, išlo len o jeho špecifikáciu konkrétnym časovým ohraničením (od 3. 8. 2010 do 31. 10. 2010), ako naznačil aj krajský súd (doplniť dokazovanie aj v tomto smere), pričom už aj v žalobe je uvedené, že žalobca žiada zmluvnú pokutu a ušlý zisk za obdobie troch mesiacov. Žiadnym podstatným/závažným spôsobom nedošlo k zmene skutkového základu veci resp. jej právnej stránky. Uplatnená zmluvná pokuta ostala v rovnakej výške, došlo len k zníženiu uplatnenej náhrady škody v podobe ušlého zisku v zmysle znaleckého posudku, čo aj malo za následok neúspech žalobcu v časti zníženej sumy.

30. Samotnú výšku zmluvnej pokuty, ako aj náhrady škody v podobe ušlého zisku preukázal žalobca predloženým súkromný znaleckým posudkom č. 49/2017 vypracovaným znaleckou organizáciou Experta. V znaleckom posudku je jednoznačne a presne vyčíslená výška zmluvnej pokuty za obdobie troch mesiacov (5.643,30,- Eur) a ušlého zisku za obdobie troch mesiacov (2.099,44,- Eur), pričom je v ňom uvedená aj presná metodika a spôsob výpočtov a ako už bolo konštatované, žalovaný tieto skutočnosti ani nenamietal. Súd má teda za to, že doplnením dokazovania znaleckým posudkom a podaním žalobcu z 3. 1. 2018, v súlade s názorom odvolacieho súdu, boli zmluvná pokuta a ušlý zisk dostatočne konkretizované, špecifikované obdobia za ktoré boli uplatnené, ako aj spôsob ich výpočtu čím bol odstránený vytknutý nedostatok.

31. Výšku vyčíslenej zmluvnej pokuty (5.643,30,- Eur) nevyhodnotil súd ako neprimeranú, aj keď ide o skoro 2,7 násobok vyčíslenej náhrady škody v podobe ušlého zisku. Medzi žalobcom a žalovaným išlo o obchodný záväzkový (zmluvný) vzťah uzavretý medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ktorý uzavreli dobrovoľne, s obsahom zmlúv a príslušnými VOP sa riadne oboznámili, teda aj s ustanovením § 6 ods. 3 VOP, ktoré určuje výpočet výšky zmluvnej pokuty, pričom platí princíp zmluvnej voľnosti (zmluvné strany je umožnené upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom) a nikto žalovaného nenútil vstupovať do tohto zmluvného vzťahu (aj keď išlo o formulárovú zmluvu), ak nesúhlasil s niektorými ustanoveniami zmluvy. Naopak po ich podpísaní, prejavil súhlas s ich obsahom a bol uzrozumený aj s hroziacou výškou zmluvnej pokuty. V zmysle naznačeného súd nevidí priestor pre aplikáciu § 301 Obchodného zákonníka, nakoľko podnikateľské subjekty musia niesť zodpovednosť za svoje konanie a uzavreté zmluvy sú povinné dodržiavať (princíp „Pacta sunt servanda“). Zmluvná pokuta mala zabezpečovať povinnosti žalovaného - odberateľa (konkrétne uhrádzať faktúry riadne a včas), ktorá má pre žalobcu logicky hodnotu a význam (aby dostal zaplatené za svoje služby). Nakoľko zmluvná pokuta musí mať aj určitý sankčný charakter, súd jej výšku predstavujúcu 2,7 násobok vyčísleného ušlého zisku nepovažuje za neprimeranú.

32. K nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku má súd za to, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jej priznanie a to porušenie právnej (zmluvnej) povinnosti, vznik škody, ako aj príčinná súvislosť mezdi nimi. Rovnako aj výšku škody (ušlého zisku za obdobie 3 mesiacov od 3. 8. 2010 do 31. 10. 2010) žalobca preukázal a je presne vyčíslená v znaleckom posudku vo výške 2.099,44,- Eur. Nie je teda sporné, že k porušeniu povinnosti zaplatiť záväzok riadne a včas zo strany žalovaného došlo a rovnako nie je sporná ani vyčíslená výška vzniknutej škody (ušlého zisku, ktorý by pravdepodobne mohol

žalobca dosiahnuť pri riadnom plnení zmluvy žalovaným počas celého dohodnutého časového obdobia). Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda tým, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou faktúry resp., že výkonom práva žalobcu (odstúpením od zmluvy) došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti nakoľko absentuje priamosť medzi protiprávnym konaním a následkom. Výkon práva žalobcu v podobe odstúpenia od zmluvy nie je možné vyhodnotiť ako prerušenie príčinnej súvislosti, nakoľko žalobca ním len realizoval svoje zákonné a zmluvné oprávnenie, ktoré sa práve dalo očakávať. Správne a logicky už bolo konštatované v prvom rozsudku okresného súdu, že nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobca zotrval v zmluvnom vzťahu, z ktorého nemá zmluvne dohodnutý príjem, hoci sú od neho požadované ďalšie investície a náklady na zabezpečenie servisu. Odstúpenie od zmluvy bolo priamym následkom porušenia povinnosti žalovaného a naň ďalej automaticky nadväzuje, rovnako priamy následok, vznik škody (ušlého zisku), keďže bez porušenia povinnosti žalovaného by zmluvný vzťah ďalej pokračoval a žalobcovi by škoda v podobe ušlého zisku nevznikla. Načrtnutá chronológia tvorí podľa súdu jednoliaty, na seba nadväzujúci a priamo príčinne súvisiaci celok. K jeho pretrhnutiu nedochádza odstúpením od zmluvy, keďže aj tento úkon je súčasťou ostatných uvedených, na seba nadväzujúcich predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody (porušenie povinnosti a vznik škody), ktoré nemožno od seba izolovať a vykladať spôsobom, že spolu priamo nesúvisia. Odstúpenie od zmluvy žalobcom, žiadnym spôsobom neneguje, že vznik škody (ušlého zisku) bol priamo zapríčinený porušením povinnosti žalovaného.

33. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

34. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Keďže žalovaný sa dostal so svojím plnením do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy priznanej zmluvnej pokuty tak, ako to žiadal žalobca, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, od kedy mu vznikol uplatnený nárok na úhradu zmluvnej pokuty (od 3. 8. 2010 do zaplatenia - Odstúpenie od zmlúv a výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty doručené žalovanému 2. 8. 2010).

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci resp. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca až po vypracovaní súkromného znaleckého posudku v priebehu konania vzal časť žaloby vo výške 6.318,58,- Eur späť, nakoľko práve o túto sumu, vyplývajúc zo znaleckého posudku, bol ušlý zisk nižší a teda žalobca až po podaní žaloby uznal, že žaloba v tejto časti nebola dôvodná (došlo aj k zastaveniu konania v tejto časti), čo znamená, že v tejto časti zavinil zastavenie konania a vo veci bol neúspešný, ktorá suma predstavuje 45% z pôvodne žalovanej sumy (14.061,32,- Eur). Úspešný bol naopak v časti priznanej istiny (7.742,74,- Eur), ktorá suma predstavuje 55% zo žalovanej istiny, súd mu teda priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10% (rozdiel medzi úspechom: 55% a neúspechom: 45%). Žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, keďže na základe jeho odvolania došlo k zrušeniu a vráteniu veci súdu prvej inštancie. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

39. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.